Vodná elektráreň Nosice, známa aj ako Priehrada Mládeže, je významné vodné dielo na rieke Váh. Jej história siaha do obdobia povojnovej industrializácie Slovenska a v súčasnosti plní dôležité funkcie v energetike, protipovodňovej ochrane a rekreácii. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na históriu, výstavbu, súčasné využitie a okolie Vodnej nádrže Nosice.
Úvod: Vážska Kaskáda a Industrializácia Slovenska
Myšlienka vybudovať na hornom Váhu veľké vodné diela, ktoré by zvýšili výrobu elektrickej energie a tak napomohli industrializovať krajinu, rozvoj dopravy a elektrifikáciu obcí, sa zrodila v bývalej ČSR. V roku 1930 bol dokončený generálny projekt vybudovania Váhu od Žiliny dolu aj pre plavebné účely - Vážska kaskáda. Plány využitia rieky Váh na účel výroby elektrickej energie sa však realizovali až počas veľkého programu spriemyselňovania Slovenska, vytýčeného KSČ.
Vodná elektráreň Nosice je súčasťou Vážskej kaskády, súboru priehrad vybudovaných na rieke Váh. Vážska kaskáda je rozsiahly systém vodných diel, ktorý má strategický význam pre výrobu elektrickej energie, protipovodňovú ochranu a zásobovanie vodou. Váh je najvýznamnejšou a po Dunaji najväčšou riekou na Slovensku. Pramení v horskej oblasti medzi dvoma pohoriami - stredoeurópskymi veľhorami Vysokými Tatrami a viac ako 2000 metrov vysokým pohorím Nízkych Tatier. Váh prekonáva výškový rozdiel nad 900 metrov a svoju cestu končí v dunajskej nížine, kde sa pri Komárne vlieva do Dunaja. Meno rieky Váh pochádza z latinského názvu “vagus”, čo znamená túlavý alebo blúdiaci.
História a Výstavba Priehrady Mládeže
Pred päťdesiatimi ôsmimi rokmi sa začala výstavba vodného diela na Váhu pri Nosiciach, ktoré dostalo pomenovanie Priehrada Mládeže - škola výchovy mladých ľudí pre industrializáciu Slovenska. Vo februári 1950, na malej železničnej stanici v Milochove, vystúpilo prvých 13 brigádnikov, aby pripravovali podmienky pre tisíce ďalších mladých ľudí, ktorí mali prísť pokračovať v tradícii trate mládeže a postaviť nový pomník socialistického vlastenectva, nadšenia a elánu mladej generácie - Priehradu mládeže. Vtedy ešte nikto v okolitých dedinách netušil, koľko života, radosti z práce prinesú mladí ľudia do tichého údolia mohutného Váhu.
S výstavbou priehrady sa začalo v roku 1949 a dokončená bola v roku 1958. Hlavným inžinierom a projektantom bol Peter Danišovič, ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj vodného hospodárstva na Slovensku. Prvé práce začali postavením dreveného baráku, ktorý bol prevezený z Trate mládeže. V prvých mesiacoch sa stavebné práce sústredili na výstavbu drevených táborov ,ktoré slúžili ako dočasný domov pre mnohých mladých zväzákov. Spočiatku sa vyskytli problémy s náborom, ale koncom februára nastúpila prvá kompletná brigáda v počte 120 mladých ľudí, v marci to už bol 345 osôb, ktorí pracovali na prípravných prácach. V ďalších mesiacoch záujem rapídne rástol ,najmä vďaka náborom prebiehajúcim aj v iných oblastiach Slovenska.
Prečítajte si tiež: Recepty pre vodnú diétu
Etapy Výstavby
Výstavba priehrady prebiehala v niekoľkých etapách:
- Etapa: Rieka Váh tiekla pôvodným korytom, bolo postavené ľavé krídlo hrádze, hydrocentrála, stredná časť priehrady a prístavný múr. Objekty boli budované v stavebnej jame pod ochranou ohrádzky, postavenej na celkovú ochranu.
- Etapa: Vybudovanie výpustného zariadenia, utesnenie stavebnej jamy. Váh bol preložený do priepichu na pravej strane.
- Etapa: Dobudovanie pravého krídla priehrady zemnými hrádzami, ktorých vnútorná(návodná) strana bola tesnená. Zároveň sa montovali oceľové konštrukcie výpustného zariadenia. Návodná ohrádzka plnila funkciu ochrany stavebnej jamy.
Betón na výstavbu vodného diela sa vyrábal v dvoch betonárkach. Na ľavom brehu mala betonárka kapacitu 40 m³/hod. a na pravom 20 m³/hod. Na výrobu sa používali miestne štrkopiesky, ktoré sa prali a triedili na štyri frakcie. Cement bol dovážaný z Ladiec.
Problémy Počas Výstavby
Počas výstavby sa vyskytli aj nečakané problémy. Podľa hlavného hatiara Nosickej priehrady Milana Ďurčíka robili geologický prieskum len do 30 metrov, počas výstavby však vytryskol prameň z hĺbky 67,5 metra. Zistilo sa, že voda sa správa agresívne voči železu i betónu, a tak sa práce na stavbe múru museli prerušiť. Pre agresívnu vodu museli odizolovať podložie pod priehradným múrom a zalievalo sa to albánskym betónom. Až na túto membránu sa zakladala stavba.
Zánik Obcí a Presídľovanie Obyvateľstva
Prehradením Váhu došlo k zatopeniu obce Okrut na pravej a časti obce Nosice na ľavej strane Váhu. Obyvateľom Nosíc postavili domy v dnešnej púchovskej miestnej časti Nové Nosice, väčšina obyvateľov Okrutu našla nový domov v obci Udiča v okrese Považská Bystrica. Obec bola presťahovaná aj s cintorínom(teda aj pozostatky zosnulých obyvateľov). Náhradnú výstavbu je vidno až dvakrát , cestou z Udiče do Púchova okolo vodného diela, skutočná podoba(žlté štíty) domov a odlesk na hladine diela ,ktoré pôvodné domy pohltilo.
Technické Parametre a Funkcie Priehrady
Vodná nádrž Nosice sa rozprestiera na ploche 5,7 štvorcového kilometra, objem nádrže po výstavbe bol 36 miliónov kubických metrov, maximálna hĺbka je 18 metrov. Priehradný múr je vysoký 36 metrov a dlhý takmer 500 metrov. Vodné dielo Nosice je v poradí ôsma priehrada na Váhu, ktorá vznikla prehradením koryta v riečnom kilometri 209,00. Betónovou gravitačnou priehradou v rokoch 1949- 1957. Priehradný múr má korunu dlhú 501,7m a výšku nad základovou škárou 31,5m . Je široký 7.5 m a hĺbka vody pri múre dosahuje 18 m .Maximálna hladina vody v priehrade dosahuje úroveň 280m.n.m. Betónovú priehradu tvorí 31 blokov. Celkový objem priehrady je 36 mil. m³. Zatopená plocha je 7 km². V najširšom mieste sú brehy vzdialené 1.5 km . Silné zanášanie priehrady sedimentami si vyžiadalo dodatočné vybudovanie usmerňovacích hrádzi pri Púchove (dĺžka 2800m) a pri Udiči (800 m).
Prečítajte si tiež: Nosice: Všetko, čo potrebujete vedieť
Účelom priehrady je energické využitie prietokov Váhu, odstránenie problémov s povodňami, umožnenie odberov vody, rozvoj vodných športov a turistiky. Vodná elektráreň Nosice je priehradovou vodnou elektrárňou a jej nádrž má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov. Využitá voda je odvádzaná pri Púchove do hate Dolné Kočkovce, ktorá je súčasťou najstaršej kaskády VE na Váhu. Nádrž Dolné Kočkovce má však pomerne malý akumulačný objem a vodná elektráreň pod ňou relatívne malú hltnosť (150 m³.s⁻¹), preto vodná elektráreň Nosice s maximálnym prietokom skoro 400 m³.s⁻¹ má obmedzenú dobu špičkovej prevádzky.
Hydrocentrála
Odtok z priehrady v normálnych hydrologických podmienkach regulujú Slovenské elektrárne, ktoré majú v tamojšej hydrocentrále tri Kaplanove turbíny, každú s hltnosťou 130 kubických metrov za sekundu. Ak je teda prietok väčší ako 390 kubických metrov za sekundu, odtok z priehrady začína regulovať Slovenský vodohospodársky podnik cez výpustné zariadenie. Všetky otvorené klapky dokážu vypúšťať 1150 kubických metrov vody za sekundu, segmenty až 3500. Limitujúcim subjektom je pre nás mesto Púchov. Hrádze pod priehradou sú stavané na prietok necelých 3000 kubických metrov a nestačili by, keby sme výpustné zariadenie pustili naplno. Denne, týždenne, mesačne a ročne sa na priehrade robí niekoľko tisíc meraní, ktoré sa pravidelne vyhodnocujú a v závislosti od výsledkov sa robia potrebné opatrenia.
Protipovodňová Ochrana
Opodstatnenosť výstavby priehrady sa ukázala v roku 1960, dva roky po spustení prevádzky. Tisícročná voda predstavuje na priehrade prietok necelých 3000 kubických metrov za sekundu. Počas povodne v roku 1960 pritekalo do nádrže okolo 3000 kubických metrov vody, hladina priehrady stúpala o meter za hodinu. Tým, že bola predtým čiastočne vyprázdnená, povodeň zadržala a odtok z nádrže bol už len okolo 1900 kubických metrov za sekundu. Ak by vodné dielo nestálo, povodeň by pravdepodobne zmietla Púchov aj ostatné obce poblíž Váhu.
Rekreačné Využitie a Okolie
Vodná nádrž Nosice ponúka bohaté možnosti pre letný oddych (kúpanie, rybolov, surfovanie, plachtenie i člnkovanie). Pri vodnej nádrži hniezdi množstvo druhov vtáctva. V okolí je krásna príroda s náučným chodníkom. Vodná plocha Nosice nemá rekreačné stredisko a nie je natoľko známa. Napriek tomu, jej zaujímavý tvar písmena S robí z nádrže Nosice obľúbený výlet nielen pre cyklistov, ale aj vyznávačov dlhých prechádzok. Ľudia ju radi využívajú napríklad na člnkovanie, windsurfing a na niektorých miestach dokonca aj na kúpanie. Cyklisti zase radi bicyklujú popri nádrži a obdivujú výhľady na okolité kopce pohoria Javorníkov. Vodná nádrž Nosice predstavuje aj vynikajúci tip pre cyklistov.
Rybolov
Vo vodnej nádrži Nosice sa veľmi darí kaprovitým rybám. Rybári tu môžu loviť zubáče, pleskáče, úhory, kapre i štuky. Rybársky revír je označovaný ako revír Pod Dubovcom a rozprestiera sa od mestskej časti Považskej Bystrice Orlové až po obec Udiča časti Upohlav. Tiché prostredie a nádherná okolitá príroda robia z tejto nádrže ideálnym miestom na dobrú rybačku.
Prečítajte si tiež: Nosice: Vodné dielo a jeho prínos
Kúpele Nimnica
Pri stavbe Nosickej priehrady v roku 1952 bol náhodne objavený prameň, ktorý dodnes využívajú kúpele Nimnica, vybudované v tesnej blízkosti nádrže. Kúpele Nimnica sa nachádzajú v nadmorskej výške 300 m n. m., u údolí rieky Váh, medzi mestami Púchov a Považská Bystrica. Radia sa medzi najmladšie slovenské kúpele, niektorí ich volajú „minerálna perla Slovenska“. Minerálne pramene skôr chladnejšej vody (10 - 15 °C) obohatené o horčík, draslík, sodík, jód chlór, vápnik železo a voľný oxid uhličitý blahodarne vplývajú na liečbu pacientov.
Tipy na Výlety v Okolí
Ak sa rozhodnete navštíviť vodnú nádrž Nosice, môžete si spraviť výlet aj do okolitých zaujímavých miest a lokalít:
- Považský hrad: V okolí rieky Váh sa na západnom Slovensku nachádza región Považie, ktorého charakteristickým znakom a dominantou je Považský hrad - Bystrica.
- Bytčiansky zámok: Renesančný zámok sa nachádza v centre mesta Bytča, ktoré leží na pravom brehu rieky Váh v Žilinskom kraji.
- Súľovské skaly: Súľovské skaly sú jedným z najkrajších prírodných útvarov na Slovensku.
- Vodná nádrž Hričov: Vodná nádrž Hričov je súčasťou Vážskej kaskády - priehrad vybudovaných na rieke Váh.
- Vodná nádrž Zelená voda: Vodná nádrž Zelená voda sa nachádza na Západnom Slovensku, v blízkosti Nového Mesta nad Váhom.
- Jazero Horná Streda: Jazero Horná Streda leží pri dedinke Horná Streda na Považí.
- Vodná nádrž Dubník: Vodná nádrž Dubník leží v blízkosti mesta Stará Turá.
- Vodná nádrž Stará Myjava: Vodná nádrž Stará Myjava leží na rieke Myjava, v rekreačnej oblasti v katastri obce Stará Myjava.
- Vodná nádrž Brestovec: Vodná nádrž Brestovec sa nachádza pri obci s rovnakým menom Brestovec.
- Čerenec: Ak máte radi prechádzky v prírode, určite navštívte Vodnú nádrž Čerenec.
- Vodná nádrž Sĺňava: Vodná nádrž Sĺňava sa nachádza medzi mestami Piešťany a Drahovce.
Ochranné Stavby a Úkryty Civilnej Ochrany
Keďže vodná elektráreň Nosice, uvedená do prevádzky v roku 1957 je súčasťou Vážskej kaskády, ktorá mala strategický charakter primárne pre výrobu el. energie, bola by jedným z primárnych terčov nepriateľského útoku a tak bolo rozhodnuté o vybudovaní úkrytu pre obsluhu elektrárne.
Na Slovensku sa nachádza množstvo úkrytov civilnej ochrany, ktoré boli budované v období studenej vojny. Medzi ne patria napríklad:
- Úkryt CO - Hydinársky štátny majetok, Prešov
- Úkryt CO - ONV, Dolný Kubín
- ŠTOB / Úkryt CO - Závod 03 [motory Zetor], Martin
- ŠTOB / Úkryty CO - ZŤS, Martin
- Úkryt CO - ONV, Trenčín
- Úkryt CO - TSNP, Martin
- ŠTOB / úkryt CO - Strojárne, Podbrezová
- ŠTOB / úkryt CO - Důl Dukla [ST 450], Haviřov (ČZE)
- Úkryt CO - RT vysielač, Dubník
História Priehradného Staviteľstva na Slovensku
História výstavby priehrad na Slovensku siaha do začiatku 16. storočia. Významné postavenie vo vývoji priehradného staviteľstva u nás prináleží najmä 1. polovici 18. storočia, ktorému právom patrí prívlastok „Zlatý vek priehradného staviteľstva“. Bol to predovšetkým vývoj banského priemyslu v Banskoštiavnických revíroch, kde sa najmä v 17. až 19. storočí ťažili zlaté, strieborné a iné vzácne kovy. Tu - za účelom získania energie pre odčerpávanie podzemných vôd z banských štôlní, ale aj za účelom získania zásob vody pre banský priemysel boli v tejto oblasti, chudobnej na povrchové vodné zdroje, vybudované umelé nádrže, tzv. tajchy. V tom čase tu bolo vybudovaných okolo 50 - 60 nádrží, z ktorých je ešte dnes v prevádzke 22. Spomedzi nich tu možno spomenúť napr. nádrže Veľká Kolpašská, Dolná Vindšachtská, Veľká Vindšachtská, Malá a Veľká Richňavská, Otergrund, Evička, Dolnohodrušská, Rozgrund, Počúvadlo a iné. V súvislosti s históriou rozvoja a výstavby nádrží a priehrad na území Slovenka treba spomenúť aj také skvosty, akými je nádrž Úhorná na Spiši, alebo klauzúry Korytnica, Stošky, Bacúch, Hročok a iné, využívajúce vodu ako dopravné médium pri ťažbe a doprave dreva, či dômyselná energetická sústava Motyčky - Jelenec - Staré hory zo začiatku 20. storočia.
Význam Vážskej Kaskády
Výstavba vážskej kaskády vodných elektrární bola zahájená okolo roku 1930. V roku 1936 bola postavená a uvedená do prevádzky elektráreň Ladce. Po nej nasledovali v roku 1946 elektráreň Ilava a v roku 1949 elektráreň Dubnica. Rozsiahla výstavba vážskej kaskády vodných elektrární sa rozvinula až v podmienkach budovania po druhej svetovej vojne. V tejto dobe sa už nestavali len jednotlivé elektrárne, ale súčasne celé skupiny elektrární. V roku 1956 bola spustená elektráreň Trenčín ako štvrtý stupeň derivačnej skupiny Ladce - Ilava - Dubnica - Trenčín. V roku 1960 bola spustená do prevádzky špičková elektráreň Madunice.
Vodné Nádrže na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza množstvo vodných nádrží, ktoré plnia rôzne funkcie. Spadajú do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. V nich možno akumulovať celkom 1,896 mld. m³. Najväčšie vodné nádrže na Slovensku sú Liptovská Mara s celkovým objemom 360 mil. m³ a Orava s celkovým objemom 60 567 661 m³.
Funkcie Vodných Nádrží
Vodné nádrže plnia rôzne funkcie:
- Zásobná funkcia: Zabezpečujú zásoby vody v období sucha.
- Protipovodňová ochrana: Znižujú prietoky pod priehradou a chránia územie pred povodňami.
- Energetické využitie: Využívajú sa na výrobu elektrickej energie.
- Rekreácia: Poskytujú možnosti pre vodné športy a rekreáciu.
- Zásobovanie pitnou vodou: Niektoré nádrže sa podieľajú na zásobovaní obyvateľov pitnou vodou.
tags: #vodna #elektraren #nosice