Očkovanie proti COVID-19 sa stalo jednou z najdiskutovanejších tém súčasnosti. Táto téma polarizuje nielen verejnosť, ale aj odborníkov. Cieľom tohto článku je preskúmať negatívne faktory, ktoré sa objavili v štúdiách o očkovaní, a poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Kontroverzie a polarizácia spoločnosti
Očkovanie proti COVID-19 je kontroverznou témou, ktorú spolitizovali politici, médiá a niektorí odborníci. Príchod vakcín proti COVID-19 bol najočakávanejšou udalosťou roku 2021. Vakcíny boli kvalitné, dobré, bezpečné a účinné. Napriek tomu je situácia horšia ako predtým. Veľký priestor dostali rôzne konšpirácie a neoverené veci, ako napríklad, že vakcíny budú meniť DNA, spôsobovať neplodnosť alebo nádorové ochorenia. Mechanizmus vakcín je však známy a vyvíjal sa niekoľko desaťročí.
Rešpekt a úcta k špecializáciám
K očkovaniu treba pristupovať s rešpektom, ako ku každej inej liečbe alebo očkovaniu. Má svoje výhody, ale aj vedľajšie príhody, ktoré sú častejšie, no našťastie mierne a kompletne odoznievajúce. Závažnejšie situácie sú raritné, ale očakávané, najmä pri masívnom očkovaní. Nie všetko, čo sa stane po očkovaní, s ním musí súvisieť. Dôležitý je vzájomný rešpekt a úcta k jednotlivým špecializáciám v medicíne. Ak človeka bolí zub, poradí sa so stomatológom, ak ho bolia kĺby, pôjde za reumatológom. Pokiaľ ide o očkovanie, mal by ísť za imunológom, pediatrom alebo všeobecným lekárom. Vedomosti a dáta v súvislosti s vakcínami sú rozsiahle a väčšina z nich dokladá účinnosť a bezpečnosť. Bohužiaľ, vznikajú aj mnohé konšpiračné veci v kvalitných časopisoch. Mnohé predbežne vyhodnotené štúdie sú často vyťahované médiami a diskutované, no v priebehu recenzného procesu nemusia byť publikované kvôli metodickým chybám alebo nesprávnej štatistike.
Imunita detí a alergické ochorenia
Dnes je medzi deťmi viac alergikov, no možno sa o tom v minulosti nerozprávalo v takom objeme ako dnes. Pri náraste niektorých ochorení musíme brať do úvahy viaceré aspekty, nielen to, ako opticky rastú. Zvyšuje sa percento detí s astmou a autoimúnnymi ochoreniami. Dôležitá je kvalita všeobecnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti, dostupnosť nových diagnostických metód a skríningové metódy. Alergické ochorenia naozaj stúpajú vplyvom prostredia, škodlivín, nezdravého životného štýlu, stravy, stresu a celkovej situácie v spoločnosti. Zvyšuje sa znečistenie prostredia, obsah škodlivín v ovzduší, nedostatok pohybu, pobytu na čerstvom vzduchu a na priamom slnku, nedostatok vitamínu D, vitamínov a minerálov.
Hlásenia podozrení na nežiaduce účinky
Štátny ústav ku dňu 31.7.2022 eviduje 11 091 hlásení podozrení na nežiaduce účinky v súvislosti s očkovaním na prevenciu ochorenia COVID-19. Informuje verejnosť iba o uzavretých prípadoch úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním. Ak v časovej súvislosti po očkovaní nastane úmrtie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariadi vykonanie pitvy. Ku dnešnému dňu evidujeme spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a v troch ako pravdepodobný. Pri iných uzavretých prípadoch bol súvis vylúčený. Vakcíny sú podávané injekčne do svalu a môžu vyvolať reakcie menšej alebo strednej intenzity, ktoré spontánne odznievajú. Výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu, veku, užívaných liekov, imunitnej odpovede a psychického nastavenia človeka. Závisia aj od toho, či ide o prvú alebo druhú dávku. Pri mRNA vakcínach boli pozorované častejšie a intenzívnejšie nežiaduce reakcie po druhej dávke. Počet prijatých hlásení závisí od počtu dostupných vakcín, zaočkovaných osôb, dĺžky obdobia používania jednotlivých vakcín a subjektivity odosielateľa hlásenia. Každý má možnosť nahlásiť podozrenie na nežiaduci účinok. Objektívnejšie hlásenia prijíma ŠÚKL od odbornej verejnosti. Pri hodnotení počtu a závažnosti hlásení je potrebné vziať do úvahy všetky faktory. Všetky registrované vakcíny spĺňajú prísne nároky na bezpečnosť a ani prijaté podozrenia na nežiaduce účinky ich bezpečnosť nespochybňujú.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Dôvera k štátu a očkovanie
Nižšiu dôveru k štátu majú Maďari žijúci na Slovensku, čo sa môže prejaviť aj pri očkovaní proti COVID-19. Ochota dať sa zaočkovať súvisí s inštitucionálnou dôverou vo vládu, zdravotníctvo, vedu či prezidentku. Nižšia dôvera príslušníkov maďarskej menšiny k štátnym inštitúciám je dlhodobý fenomén a platí to tým viac, že v parlamente chýba ich zastúpenie. Medzi Maďarmi panuje názor, že sa na nich zabúda a ich problémy sa neriešia. Vyplýva z toho všeobecná skepsa a kritický prístup k štátnym inštitúciám. Nižšia ochota príslušníkov menšín dať sa zaočkovať nie je slovenským špecifikom. Slovenská oficiálna kampaň na podporu očkovania bola spustená bez zapojenia národnostných menšín. Slovenskí Maďari sú vystavení propagande proti očkovaniu vo zvýšenej miere, keďže na nich majú dosah aj mediálne známe osobnosti z Maďarska. Konšpiračné teórie sú medzi Maďarmi populárnejšie. Prístup Maďarov k očkovaniu ovplyvňujú aj problémy okolo organizovania očkovania. Maďari na Slovensku sú intenzívne vystavení konšpiráciám a prevláda u nich pocit ohrozenosti a toho, že väčšina ich môže kedykoľvek zmiesť. Úzkosť z pandémie trápi menšiny ešte viac, pretože neveria tomu, že systém môže fungovať v ich prospech. Pacienti s COVID-19 vyhľadávajú lekársku pomoc často neskoro.
Srdcovo-cievne ochorenia a očkovanie
Srdcovo-cievne ochorenia sú dlhodobo hlavnou príčinou úmrtí a hospitalizácií. Očkovanie proti COVID-19 má ochranný charakter, kým samotné ochorenie zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb. Výsledky štúdie ukázali, že očkovanie proti covidu nebolo sprevádzané zvýšeným rizikom infarktu myokardu a náhlej mozgovej príhody. V súvislosti s vakcínami proti ochoreniu COVID-19 sa spájali aj obavy ľudí z trombózy ako nežiaduceho účinku po očkovaní. Vakcíny od spoločnosti AstraZeneca a Johnson and Johnson môžu vo veľmi zriedkavých prípadoch spôsobiť netypické krvné zrazeniny. Výskyt kardiovaskulárnych ochorení je vyšší po prekonaní ochorenia COVID-19, najmä v prípade ťažkých priebehov. Očkovanie proti covidu nie je spojené so zvýšeným rizikom diagnózy na kardiovaskulárne ochorenie. Naopak, práve prekonané ochorenie COVID-19 toto riziko výrazne zvyšuje o takmer 39 percent. Vakcíny proti covidu znížili riziko ochorenia o vyše 23 percent.
Štúdia o nadmernej úmrtnosti a riadení pandémie
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky preskúma riadenie pandémie. Štúdia poukázala na nadmernú úmrtnosť na covid-19, ktorú dáva do súvislosti s chaotickým politickým rozhodovaním, zanedbanou prípravou, neskorým zavedením tvrdej uzávery a politizáciou otázky očkovania. V dôsledku týchto chýb podľa štúdie zomrelo na Slovensku až o 21 308 ľudí viac, ako bolo nutné. V štúdii sa zaoberajú celým priebehom pandémie na Slovensku, účinnosťou protiepidemických opatrení, počtom úmrtí s primárnou príčinou smrti covid-19 a nadmernou úmrtnosťou v porovnaní s referenčnými krajinami. Počas druhej vlny pandémie sa začali objavovať početné chyby v riadení a politickom rozhodovaní. Chaotické rozhodnutia, politické nezhody, prenesenie zodpovednosti na miestne samosprávy bez finančnej podpory a nedostatočná komunikácia s verejnosťou prispeli ku zníženiu schopnosti vykonávať nevyhnutné protipandemické opatrenia. Vláda ich navyše zbytočne odkladala, dokým počet nakazených nedosiahol rekordné hodnoty a nemocnice neskolabovali. K vakcinácii však časť verejnosti zaujala prekvapivo negatívny postoj a nízka zaočkovanosť znamenala najmä v prípade ohrozených skupín veľkú záťaž pre zdravotnícky systém. Predchádzajúce chyby, najmä spomínaná nízka zaočkovanosť seniorov, kolabujúci zdravotnícky systém aj neskoré zavedenie uzávery prispeli podľa autorov štúdie k tomu, že počet úmrtí bol na konci tejto vlny „opäť desivý“. Cieľom zavádzaných opatrení na Slovensku bolo obmedzenie pohybu a kontaktu medzi obyvateľstvom a eliminácia šírenia vírusu. Uzatvárali sa školy, materské školy, obchody, hranice. Platil tiež zákaz vychádzania, zhromažďovania a zavádzaná bola práca z domova, povinne sa nosili respirátory, dezinfikovali sa ruky a hromadne sa testovalo. Slovensko zaviedlo tiež cielené opatrenia ako povinnú karanténu pre pozitívne testovaných, triedenie či testovanie. Účinnosť protipandemických opatrení bola neporovnateľne nižšia najmä kvôli neskorému zavedeniu niektorých opatrení a tiež kvôli zhoršeniu disciplíny obyvateľstva, ktoré strácalo dôveru vo vládu, ktorá vedela, čo robí. Menšia účinnosť opatrení súvisí tiež so vznikom výrazne infekčnejších mutácií koronavírusu - variantom Delta a neskôr tiež Omicron. Na rozdiel od prvej vlny bolo dôležité pri veľkom počte nakazených osôb použiť účinné cielené testovanie, čo sa vraj Slovensku nepodarilo. Spoliehalo sa na neúčinné a nepresné plošné antigénové testovanie. Súčasne zlá situácia v slovenskom zdravotníctve a nepripravenosť prvých kontaktov komplikuje liečbu nakazených pacientov. Štatistický úrad Slovenskej republiky evidoval v období od marca 2020 do konca februára 2022 celkovo 133 682 úmrtí, čo je o 26 786 viac, ako predstavuje priemer rokov 2016 - 2019. Autori porovnali nadmernú úmrtnosť s rôznymi krajinami Európskej únie. Podľa výskumných pracovníkov stojí za neúspešne zvládnutou druhou a treťou vlnou predovšetkým zanedbaná príprava. Chýbal plán, metodické pokyny, zdravotnícke prostriedky a neúčinný bol aj systém finančnej podpory. Nevhodná, neprofesionálna a emotívna bola aj komunikácia. Situáciu navyše komplikovala nerozhodnosť ohľadom zavádzania protipandemických opatrení, nejednotný prístup vlády v boji proti pandémii aj v podpore jednotlivých opatrení. Situácii podľa autorov neprospeli tiež neutíchajúce politické nezhody, udeľovanie výnimiek, odkladanie včasnej výluky a nedôslednosť. Neúčinné bolo vraj tiež plošné antigénové testovanie, ktorému bola dávaná priorita pred cieleným testovaním, ktoré malo len slabú podporu. V dôsledku toho bolo nefunkčné tiež sledovanie a odhaľovanie ohnísk nákazy. Politici podľa autorov štúdie prispeli tiež svojou nejednoznačnou podporou k nízkej dôvere verejnosti v očkovanie, čo spolu s ďalšími faktormi viedlo k celkovo nízkej zaočkovanosti obyvateľstva. Na Slovensku zomrelo v danom období až o 21 308 ľudí viac, ako bolo nevyhnutné. Jednoznačne najhoršiu prognózu prežitia mali podľa analýzy výskumných pracovníkov onkologickí pacienti. Ďalej potom pacienti s renálnym zlyhaním a primárnou pľúcnou hypertenziou. Prognóza prežitia sa s každou vlnou zhoršovala, rovnako ako s každým rokom veku pacienta. Prognózu prežitia pacientov s covidom-19 významne zhoršovalo tiež náhodné predpisovanie antibiotík v rozpore s odporúčaniami. O 84 percent lepšiu prognózu prežitia mali podľa autorov tí, ktorí mali osobný kontakt s praktickým lekárom do 14 dní od stanovenia diagnózy ochorenia COVID-19. Každá dávka očkovania zvýšila šance chorých viac ako o tretinu. Konštatovanie, že vysoká úmrtnosť na covid-19 je dôsledkom zlého riadenia pandémie a že neúspech Slovenska v priebehu druhej a tretej vlny bol spôsobený predovšetkým zanedbanou prípravou, chaotickým rozhodovaním a neskorým zavedením tvrdej uzávery a tiež politizáciou otázky očkovania, nenechalo pokojným generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prijala opatrenia k preskúmaniu významných skutočností vychádzajúcich zo štúdie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou označil závery štúdie za zavádzajúce a uviedol, že štúdia vykazuje vážne metodologické nedostatky, najmä ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb.
Postoje zdravotníkov k očkovaniu
Tretina oslovených zdravotníkov nemá k vakcínam proti COVID-19 výhrady a sú motivovaní dať sa zaočkovať. Ochota nechať sa zaočkovať pritom stúpa s vekom a dĺžkou zdravotníckej praxe. Významná väčšina zdravotníkov vyjadrila k očkovaniu ako takému pozitívny postoj. Očkovanie proti COVID-19 považujú za dôležité nielen pre ochranu vlastného zdravia, ale aj pre zdravie ľudí v ich okolí. Zhruba 95 percent všetkých opýtaných zdravotníkov by sa dalo zaočkovať proti COVID-19. O niečo nižšia je ochota zdravotníkov nechať zaočkovať (či motivovať k očkovaniu) svoje deti. Čím vyšší bol vek respondenta, tým vyššia bola aj ochota nechať zaočkovať seba alebo svoje deti. Vyššiu mieru ochoty dať sa zaočkovať vidieť aj v prípade zdravotníkov, ktorí prichádzajú priamo do kontaktu s pacientmi podozrivými alebo pozitívnymi na COVID-19. Spomedzi opýtaných sa 81 percent obáva, že by ochoreli na COVID-19. Ešte vyšší podiel zdravotníkov - viac než 91 percent - sa obáva o členov rodiny. Riziko nákazy iných ľudí vzbudzuje obavy u necelých 88 zdravotníkov. Zdravotníci sa najčastejšie obávali toho, že vakcína nebola dostatočne klinicky skúšaná alebo že bol vývoj vakcíny prirýchly. Bariéry vnímali v prieskume citlivejšie ženy-zdravotníčky než ich mužskí kolegovia. Dáta v tejto oblasti naznačujú, že čím mladší boli oslovení zdravotníci, tým vyššie obavy mali z dlhodobého poškodenia zdravia v dôsledku očkovania. Aj títo sa obávajú krátkodobých vedľajších účinkov, neúčinnosti vakcíny či skráteného vývoja vakcín. Negatívne postoje k očkovaniu sa tiež podstatne častejšie vyskytovali u žien. Pozitívne postoje k očkovaniu zas boli výrazne častejšie u tých, ktorí sú v kontakte s COVID pacientmi. Taktiež sa podarilo potvrdiť predpoklad, že pozitívny postoj prevažuje u zdravotníkov, ktorí sa zaočkovali proti chrípke. Pocit dostatočnej informovanosti o vakcínach proti COVID-19 sa dokáže premietnuť aj do zvýšenej ochoty dať sa zaočkovať.
Autizmus a očkovanie
Očkovanie proti osýpkam, mumpsu, rubeole a látky obsiahnuté vo vakcínach nie je rizikové pre rozvoj autizmu. Očkovanie ako rizikový faktor bol skúmaný a už niekoľkokrát vyvrátený v obrovských štúdiách, ktoré sa týkali tisícov a niektoré až miliónov detí. Jediná potvrdzujúca štúdia na základe, ktorej začalo byť očkovanie „strašiakom“ bola stiahnutá a bola označená za zmanipulovanú. Ako sa identifikujú deti s možnou poruchou autistického spektra v populácií? V bežnej populácií detí sa stretávame u pediatra so skríningom v 18- mesiaci veku dieťaťa. Ale odporúča sa pediatrom spozornieť nad vývojom dieťaťa v 9., 15. a 30. mesiaci veku. Ak má detský pediater alebo rodič podozrenie nastupuje komplexná diagnostika u viacerých špecialistov na potvrdenie alebo vyvrátenie diagnózy. Dnes na diagnostiku bohužiaľ neexistujú jednoduché biologické markery, znaky, ktoré by stačilo vyšetriť a máme istotu diagnózy. Diagnostika prebieha vyšetrením u niekoľkých špecialistov, ako je psychológ, psychiater, neurológ a tým sa potom stanovuje diagnóza. Odborníci odporúčajú vyšetrenie dieťaťa aj geneticky, pretože to môže poskytnúť niektoré potrebné informácie.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Slabé miesta vakcín
Objav antibiotík Alexandrom Flemingom a zavedenie vakcinácie patria k najväčším míľnikom v medicíne. V súčasnosti čelíme globálnej pandémii koronavírusu SARS-CoV-2 s bezprecedentným rozsahom, ktorý si vyžiadal viac ako 6 miliónov úmrtí a ekonomické škody v biliónoch dolárov. Jednou z výziev sú nežiaduce účinky vakcinácie vyplývajúce z charakteru vakcín a individuálnych špecifík našej imunity, ktoré zároveň odrádzajú od očkovania nezanedbateľnú časť verejnosti, čo spomaľuje proces získavania kolektívnej imunity. Pochopenie procesov, ako náš imunitný systém reaguje na vírus alebo prečo a za akých okolností reaguje neadekvátne pri prirodzenej infekcii alebo očkovaní, môže pomôcť individualizovať podávanie vakcín rôznym skupinám ľudí alebo tiež nasmerovať vývoj nových vakcín optimálnym smerom. V súčasnosti v odbornej, ale aj laickej verejnosti rezonujú informácie o aktuálne známych typoch vakcín, pričom ako prvé sa stali dostupnými tie na báze mRNA (Pfizer BioNTech, Moderna), v súčasnosti sú už dostupné aj adenovírusové (AstraZeneca, Sputnik, Johnson Johnson), inaktivované (Sinopharm) alebo peptidové vakcíny (Sinovac). Existujú pomerne presné dáta o ich efektívnej ochrane, u mnohých z nich presahujúc viac ako 90 % (proti pôvodnému wuchanskému kmeňu SARS-CoV-2), čo je výrazne viac ako minimálnych 50 %, aby vakcína mohla byť registrovaná regulačnými autoritami ako EMA (European Medicines Agency) v Európe alebo FDA (Food and Drug Administration) v USA. Od vypuknutia pandémie v závere roka 2019 sme sa dočkali objavenia nových variantov vírusu - alfa (B.1.1.7), beta (B.1.351), delta (B.1.617.2) až po súčasnú pandémiu najinfekčnejšieho variantu SARS-CoV-2 omikron (BA.1 a BA.2). Vakcíny, ktoré sa začali pôvodne vyvíjať, vychádzali z genetickej informácie pôvodného kmeňa, ktorý sa rozšíril do sveta z čínskeho Wu-chanu. Obrovský selekčný tlak, dlhodobá cirkulácia medzi neočkovanými ľuďmi, ale aj dlhý čas, počas ktorého interaguje s naším imunitným systémom, spôsobuje, že sa môžu objavovať nové infekčnejšie varianty a sila týchto vakcín bude „slabnúť“. Už aj dnes existujú dáta, že prvé úspešné vakcíny Pfizer BioNTech účinkujú na nový variant omikron už len na 70 %. Z dlhodobého hľadiska sa preto nevyhneme výraznej aktualizácii vakcín alebo aj kompletnému prekopaniu stratégie, na čo má samotná vakcína cieliť. Často a dlhodobo je práve skloňovaná a možno až preceňovaná tvorba protilátok proti SARS-CoV-2 ako hlavný cieľ vakcinácie proti kovidu, a to napriek všeobecne známemu faktu, že dominantné postavenie pri boji s akoukoľvek vírusovou infekciou má správne fungujúca bunková imunita. Tvorba protilátok je nepochybne dôležitá pri eliminácii akéhokoľvek infekčného ochorenia, ale efektivita získanej imunity by sa mala viac zameriavať na posilnenie bunkovej imunity ako protilátkovej, ktorá je „zraniteľnejšia“ práve pri rýchlo sa meniacich heterológnych RNA vírusoch. Molekulárna detekcia protilátok je pomerne jednoduchý proces, pretože protilátky sa viažu priamo na antigény. Naproti tomu T-bunky rozpoznávajú a viažu sa na procesované antigény, ktoré sú vystavené na povrchu buniek známych ako bunky prezentujúce antigén (APC) prostredníctvom molekúl hlavného histokompatibilného komplexu (MHC). Vírusová infekcia sa začína prichytením vírusovej častice k cytoplazmatickej membráne bunky. Vírusový povrchový proteín S (spike) SARS-CoV-2 vírusu sa viaže na špecifický ACE2 (enzým 2 konvertujúci angiotenzín) receptor. Expresia a distribúcia ACE2 receptorov v tkanivách následne ovplyvňujú vírusový tropizmus a jeho patogenitu. Hostiteľská membránová serínová proteáza (TMPRSS2) pomáha fúzii nukleokapsidu vírusu s membránou bunky, jeho vstupu do bunky a následnému obnaženiu genomickej RNA. ACE2 a TMPRSS2 sú exprimované hlavne v dýchacom trakte. Genóm vírusu tvorí výrazne dlhá genomická RNA pozitívnej polarity, ktorá je ohraničená 5´- a 3´-neprekladanými oblasťami s cis transaktivujúcimi elementmi dôležitými pre replikáciu. Na 5´-konci sa nachádzajú dva dlhé otvorené čítacie rámce ORF 1 a, b (open reading frame), ktoré predstavujú dve tretiny genómu. Tieto ORFs kódujú 15-16 neštruktúrnych proteínov. Tie sú po vstupe do bunky priamo prekladané na hostiteľských ribozómoch z vírusovej genomickej RNA. Vznikajú neštruktúrne proteíny, ktoré formujú replikačný a transkripčný komplex (RTC), obsahujúci všetky enzýmy potrebné na replikáciu, úpravu (processing), modifikácie (modifying), opravu (proofreading) RNA a inhibíciu včasnej hostiteľskej imunitnej reakcie (interferón). RNA replikácia je inicializovaná syntézou RNA vlákna negatívnej polarity, ktorý je matricou pre genomickú ssRNA pozitívnej polarity. Súčasne s produkciou vlákna pozitívnej polarity prebieha diskontinuálna transkripcia z 3´-konca, kde z otvorených čítacích rámcov vznikajú subgenomické mRNA pre štruktúrne proteíny a proteíny s rôznymi doplnkovými funkciami, ktoré dokážu modifikovať hostiteľskú imunitnú odpoveď a determinujú tak vírusovú patogenicitu. Funkcie viacerých z týchto doplnkových proteínov nie sú dosiaľ známe v dôsledku chýbajúcej homológie s inými proteínmi známymi pri iných koronavírusoch. Genomická ssRNA pozitívnej polarity je na konci replikačného cyklu za pomoci Golgiho komplexu a endoplazmatického retikula vbaľovaná do vírusových partikúl, ktoré sa exocytózou dostávajú von z bunky. Viaceré z týchto procesov predstavujú potenciálne terapeutické ciele na zabránenie množenia vírusu. V prvých fázach v boji proti infekcii nastupujú mechanizmy vrodenej imunity. Bunka infikovaná vírusom produkuje interferón gama ako prozápalový cytokín, ktorý atrahuje do miesta infekcie fagocytujúce bunky (makrofágy, dendritické bunky.
Zosilnenie vírusovej infekcie sprostredkovanej protilátkami (ADE)
Na začiatku pandémie sa rozprúdila vedecká debata o najlepšom spôsobe výroby vakcín proti COVID-19, aby sa zaistila ich účinnosť a bezpečnosť. Niektoré z týchto diskusií sa zameriavali na zriedkavý fenomén, známy ako zosilnenie vírusovej infekcie sprostredkovanej protilátkami - ADE (antibody dependent enhancement). ADE je potenciálne smrteľný imunitný jav, ktorý bol pozorovaný pri niektorých vírusových infekciách a vakcínach. Po infekcii človeka jedným sérotypom vírusu štandardne vznikajú protilátky neutralizujúce vírus (viažu sa na vírus a zabraňujú jeho preniknutiu do bunky), ale pri opakovanej infekcii iným sérotypom tohto vírusu však dochádza k vzniku protilátok, ktoré nemusia byť neutralizačné alebo sa nachádzajú v suboptimálnom množstve. Aj keď ADE môže vznikať rôznymi spôsobmi, asi najznámejšou je cesta „trójskeho koňa“. K tomu dochádza vtedy, keď vznikajú protilátky generované infekciou alebo očkovaním v minulosti, ktoré však nedokážu neutralizovať vírus a po opätovnej expozícii patogénov ho nedokážu neutralizovať. Namiesto toho pôsobia ako brána tým, že umožňujú vírusu získať vstup a replikovať sa v bunkách, ktoré bežne neinfikuje (makrofágy, dendritické bunky). Tieto bunky namiesto toho, aby vírusy eliminovali, načo primárne slúžia, naopak, pohltia vírus, ten sa v nich začne množiť a navyše sa krvou roznáša ďalej do tela. To prispieva k rýchlemu šíreniu infekcie a nežiaducim imunitným reakciám, čo ďalej zhoršuje priebeh ochorenia. ADE sa môže vyskytnúť aj vtedy, ak sú neutralizačné protilátky len v nízkych hladinách, ktoré nechránia pred infekciou. Klasický príklad ADE v štýle trójskeho koňa je vírus spôsobujúci horúčku dengue (RNA flavivírus). V 60. rokoch minulého storočia sa ADE objavil v súvislosti s inaktivovanými vakcínami proti respiračnému syncyciálnemu vírusu RSV (RNA pneumovírus), pri ktorom sa u detí, ktoré dostali očkovaciu látku vyvinulo závažnejšie ochorenie RSV, keď sa neskôr v komunite stretli s divým kmeňom vírusu. Doteraz neboli hlásené žiadne prípady ADE v súvislosti s vakcínami proti COVID-19. Obavy sa však opäť začali objavovať s príchodom nových variantov vírusov, kde by pôvodné vakcíny nemuseli účinne pokrývať novšie varianty a, naopak, mohli by ešte potenciovať ADE. Tento mechanizmus sa spomína napríklad v súvislosti s multiorgánovým zápalovým syndrómom u detí, ktoré dostali protilátky od matky. Jednou z výnimiek môže byť aj inaktivovaná celobunková vakcína vyvinutá v Číne (Sinopharm).
Imunitná trombotická trombocytopénia (VITT)
Imunitná trombotická trombocytopénia (VITT) je závažnou komplikáciou očkovania, ktorú nie je možné predvídať ani jej predchádzať. VITT je charakterizovaný súčasnou prítomnosťou dvoch stavov: trombózy a trombocytopénie. V súvislosti s podávaním vektorových vakcín (AstraZeneca, Johnson & Johnson) sa objavilo niekoľko prípadov život ohrozujúcich trombembolytických a trombocytopenických príhod väčšinou u mladých žien s mediánom veku 36 rokov jeden až dva týždne po vakcinácii, čo výrazne prispelo k zníženiu „popularity“ tejto vakcíny a dokonca až k zastaveniu jej podávania vo viacerých krajinách. Detailným štúdiom možnej príčiny sa zistilo, že patofyziologický mechanizmus by mohol byť podobný ako pri heparínom indukovanej trombocytopénii (HIT-heparin induced trombocytopenia). Voľná záporne nabitá DNA vo vakcíne sa viaže na trombocyty, čo môže aktivovať protilátky proti doštičkovému faktoru 4 (PF-4). Takéto protilátky časť ľudí najskôr má (ľudia po operácii srdca, liečba heparínom z rôznych dôvodov), výsledkom čoho môže dôjsť k aktivácii trombocytov a k spusteniu koagulačnej kaskády vedúcej k trombotickej trombocytopénii indukovanej vakcínou analogicky ako pri trombocytopénii indukovanej heparínom (HIT). Komerčné testy ELISA, ktoré detegujú prítomnosť protilátok PF-4 sú široko dostupné a mohli by pomôcť v identifikácii pacientov, pre ktorých nie je tento typ vakcíny vhodný. Z nedávnej správy v časopise Journals of the American College of Cardiology (JACC) vyplýva, že trombóza mozgových žíl sa vyskytla u 3,6 na milión ľudí po vakcíne AstraZeneca a u 0,9 na milión ľudí po vakcíne Johnson & Johnson. Na porovnanie, výskyt trombózy mozgových žíl sa odhaduje na 207 prípadov na milión pacientov hospitalizovaných po očkovacej látke proti COVID-19 a 2,4 prípadu na milión pacientov v celkovej populácii.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti