Varicela, známa aj ako ovčie kiahne, je vysoko nákazlivé ochorenie spôsobené vírusom Varicella zoster (VZV), ktorý patrí medzi herpetické vírusy. Celosvetovo sa odhaduje výskyt na približne 75 miliónov prípadov ročne, pričom väčšina z nich (67 miliónov) sa vyskytuje u detí a 3 milióny u dospelých. Herpes zoster, známy ako pásový opar, postihuje okolo 5 miliónov ľudí. Na Slovensku je priemerne hlásených 18 890 prípadov varicely ročne.
Ochoreniu sa dá predchádzať aktívnou imunizáciou, teda očkovaním.
Ako sa prejavuje a šíri varicela?
Varicela sa šíri aerosólom z dýchacích ciest, a to už na konci inkubačnej lehoty a počas klinického štádia, kedy sa vírus vylučuje aj z kožných lézií. Infekčnosť je veľmi vysoká od prvých príznakov katarálneho štádia až do 6. dňa výsypu vyrážok.
Po kolonizácii vírusu v horných dýchacích cestách dochádza k postihnutiu lymfatických uzlín za 2 - 4 dni od začiatku infekcie. Následne, za 4 - 6 dní, vírus vstupuje do krvného riečiska a šíri sa do iných orgánov, najmä do sleziny a pečene.
Približne 24 až 36 hodín pred výskytom prvej lézie sa môžu vyskytnúť mierne príznaky, ako sú:
Prečítajte si tiež: Všetko o Herpes Zoster a očkovaní
- Bolesť hlavy
- Horúčka
- Malátnosť
- Strata chuti do jedla
- Únava
- Niekedy svrbenie alebo bolesť v mieste následného výsevu
Toto prodromálne štádium zvyčajne trvá 2-3 dni, ale môže prebiehať aj bezpríznakovo.
Vírus Varicella zoster (VZV) spôsobuje na koži typické vezikulárne vyrážky v rôznom štádiu vývoja - približne 250 - 500 lézií. Prvé lézie sa objavujú najskôr na hlave vo vlasovej časti, potom na hrudníku a končatinách. Môžu sa však vyskytnúť aj na sliznici orofaryngu, pošvy, spojovky a rohovky. Zvyčajne majú priemer 1 až 4 mm.
Svrbivý výsyp sa začína makulami - drobnými červenkastými škvrnami, ktoré sa v priebehu niekoľkých hodín menia na papuly a vezikuly s čírym obsahom a erytémovým lemom v okolí. V ďalších dňoch sa menia na pustuly - pľuzgieriky naplnené hnisom. Po prasknutí sa vytvorí krusta - suchá chrasta. Vzhľadom na opakovaný výsev sú u pacienta prítomné rôzne fázy vývoja lézií.
Priebeh ovčích kiahní
U zdravých detí je klinický priebeh väčšinou mierny s nevoľnosťou, pruritom (svrbením) a teplotou počas dvoch až troch dní. Dospelí môžu mať vyšší výskyt komplikácií, ktoré sa vyskytujú v 2 - 6 % prípadov. V dospelosti sú komplikácie sedemkrát častejšie a úmrtia až dvadsaťpäťkrát častejšie než v detskom veku. Vysoké riziko predstavujú najmä pre tehotné ženy. V prvom trimestri gravidity môže dôjsť k poškodeniu plodu (kongenitálny varicelový syndróm), neskôr môže spôsobiť predčasný pôrod, novorodeneckú infekciu alebo herpes zoster, i pneumóniu. Pri neonatálnej varicele býva až 30 % úmrtnosť.
Najčastejšími komplikáciami bývajú sekundárne bakteriálne infekcie, napríklad sekundárna bakteriálna pneumónia je častejšia u detí do 1 roka veku. Riziko vzniku je vyššie u fajčiarov, tehotných žien a imunokompromitovaných jedincov. Prvými príznakmi sú dušnosť a pokles saturácie kyslíka. Auskultačný nález je normálny, diagnózu potvrdí rtg nález. Pri ochorení na varicelu môže dôjsť i k postihnutiu pečene.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Prevencia: Očkovanie proti varicele
Účinným spôsobom, ktorým možno kontrolovať šírenie varicely vo vnímavej populácii, je očkovanie. V poslednom období dochádza k poklesu hlásenej chorobnosti na Slovensku, pričom varicela je stále najčastejšou infekciou vyskytujúcou sa v detskom veku. Vývoj očkovacej látky sa začal v Japonsku už pred viac ako 40 rokmi (v roku 1970) Takahašiho izoláciou vírusu z vezikulárnej tekutiny chorého chlapca, ktorého priezvisko Oka dodnes nesie očkovací kmeň vírusu VZV.
V niektorých štátoch (napr. v USA, Nemecku) je zavedené plošné očkovanie, na Slovensku zatiaľ patrí toto očkovanie medzi odporúčané. Možnosť zaočkovať sa proti varicele na Slovensku je pomerne krátka a využíva ju malá časť populácie. V prípade zavedenia plošnej vakcinácie sa predpokladá pozitívne ovplyvnenie chorobnosti.
Očkovanie proti varicele patrí u nás medzi odporúčané očkovania. Očkovacia látka obsahuje živý, oslabený VZV. Odporúča sa zdravým jedincom > 12 mesiacov veku, ďalej VZV - séronegatívnym jedincom v kontakte s vysokorizikovým pacientom, ako aj dospelým, ktorí neprekonali ochorenie v detstve.
Očkovanie proti varicele je bezpečné a dobre tolerované. Možné nežiaduce účinky, ako sú mierne lokálne reakcie, bolesť a erytém v mieste podania prechodného charakteru, sa vyskytujú v 6 - 35 % prípadov v prvých 42 dňoch po podaní očkovania (najčastejšie medzi 5. až 26. dňom). Horúčka sa vyskytuje asi v 10 %.
Skutočný vplyv zaočkovanosti na incidenciu varicely môžeme s odstupom času najlepšie pozorovať v USA, kde je súčasťou plošného očkovania od roku 1995. Za toto obdobie došlo k výraznému poklesu chorobnosti a hospitalizovanosti vo všetkých vekových skupinách.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Vakcíny proti ovčím kiahňam na Slovensku
Na Slovensku sú registrované 3 vakcíny proti ovčím kiahňam:
- Priorix-Tetra
- ProQuad (používa sa veľmi obmedzene)
- Varilrix
Najčastejšie sa používa Varixil, ktorý obsahuje len očkovaciu látku proti ovčím kiahňam. Prvé 2 vakcíny (Priorix-Tetra a ProQuad) obsahujú aj látku proti osýpkam, mumpsu a rubeole.
Očkovanie Varixilom pozostáva z 2 dávok. Výrobcovia odporúčajú prvú dávku medzi 15. a 18. mesiacom života, druhú vo veku 4 až 6 rokov. Deti nad 13 rokov a dospelí, ktorí neboli zaočkovaní, sa pred kiahňami ochránia 2 vakcínami, ktoré treba podať s odstupom najmenej 28 dní.
Kedy neočkovať?
Relatívnou kontraindikáciou očkovania je ochorenie jedinca. Systémová hypersenzitivita na predchádzajúcu dávku, gravidita a ťažké poruchy bunkovej imunity sú absolútnymi kontraindikáciami. Neodporúča sa očkovať ani v prípade liečby kortikoidmi, salicylátmi, imunoglobulínmi a transfúziou krvi.
Pásový opar (Herpes Zoster)
Pásový opar (herpes zoster) je vírusové ochorenie spôsobené herpetickým vírusom varicella zoster (VZV). VZV patrí medzi najčastejšie ľudské patogény, ktorý vyvoláva 2 klinicky odlišné ochorenia - varicellu a herpes zoster. Primárnou infekciou je varicella, známejšia ako ovčie kiahne; herpes zoster je prejavom reaktivácie vírusu.
Pásový opar s typickými kožnými prejavmi a sprievodnou bolesťou, postihuje prevažne pacientov vyššieho veku, po 50. roku života a jeho výskyt neustále narastá. Ženy sú postihnuté pásovým oparom častejšie. Ťažký priebeh môže spôsobiť komplikácie ako je pretrvávajúca neuralgia, ktorá vie znepríjemniť život pacientovi na niekoľko mesiacov. Približne 1 - 4 % pacientov s týmto ochorením musia byť kvôli komplikáciám hospitalizovaní.
Väčšina pacientov má pásový opar len jedenkrát za život, pri opakovanom výskyte jeho frekvencia s vekom klesá. Na rozdiel od infekcie vírusom herpes simplex, kde dochádza k opätovnému výskytu aj pri dobrom stave imunity, herpes zoster sa objavuje len pri narušení imunity.
Predpokladom k vzniku pásového oparu je prekonanie primárnej infekcie - ovčích kiahní. Pásový opar vzniká reaktiváciou vírusu varicella zoster, ktorý po prekonaní ovčích kiahní prežíva v zadných koreňových gangliách miechy vo forme latentnej infekcie. K reaktivácii dochádza u 10 - 20 % pacientov, ktorí prekonali ovčie kiahne.
Po prekonaní ovčích kiahní nastáva obdobie latencie. Organizmom vytvorené špecifické protilátky bránia aktivácii novej infekcie. Po rôzne dlhom období (aj po niekoľkých desaťročiach) dochádza vplyvom rôznych činiteľov k reaktivácii vírusu a rozvoju ochorenia herpes zoster. Pri reaktivácii sa vírus množí vo vnútri ganglia, kde dochádza k lokálnemu zápalu, ktorý je sprevádzaný neuropatickou bolesťou.
Okrem vzplanutia endogénnej infekcie, môže infekciu herpes zoster vyvolať aj exogénna infekcia. Zdrojom nákazy je chorý jedinec s príznakmi ovčích kiahní alebo pásového oparu. Riziko prenosu infekcie od pacienta s herpes zoster je však omnoho nižšie. Herpes zoster sa z človeka na človeka, ktorý predtým neprekonal ovčie kiahne, neprenáša.
Príznaky pásového oparu
- Bolesť: Bolesť môže byť veľmi výrazná, pripomínajúca migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v tomto štádiu nesprávne diagnostikovaná. Okrem toho sa môže objaviť malátnosť a zvýšená teplota.
- Kožný výsev: Bolestivý výsev vyrážok, ktoré sa objavujú približne na 3. až 4. deň. Na začiatku sa objavia červené pupienky, na ktorých sa v priebehu 12 - 24 hodín tvoria herpetické pľuzgieriky, ktorých výsev sprevádza zvýšená teplota a nepríjemný pocit svrbenia a pálenia. Pľuzgieriky sú usporiadané do skupiniek pozdĺž zmyslových nervov v oblasti kožnej inervácie takmer vždy na jednej strane tela. Obsah pľuzgierikov je spočiatku číry, postupne sa kalí, v priebehu 7 - 10 dní zasychá a mení sa na krustu. Po odpadnutí krusty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny.
Najčastejším miestom výskytu pásového oparu je trup, najmä oblasť hrudníka, drieku a bokov, ako typický pásik pľuzgierikov. Menej často môže pásový opar postihnúť tvár, krk alebo iné časti tela. Veľmi obávaná je manifestácia vírusu v oblasti oka, ktorá môže skončiť slepotou.
Komplikácie pásového oparu
Komplikácie pásového oparu sa vyskytujú celkovo u 1 - 2 % pacientov s herpes zoster a spôsobujú predĺženie doby ochorenia na niekoľko týždňov až mesiacov. Veľmi nebezpečný je výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka a ucha, ktorý v prípade postihnutia oka spôsobuje zhoršenie zraku až možnú slepotu.
Veľmi obávanou je aj neskorá komplikácia v podobe postherpetickej neuralgie, ktorá pretrváva aj po vymiznutí kožného výsevu. Hovoríme o nej vtedy, ak spontánna bolesť v postihnutej oblasti, ktorá je permanentná, pretrváva 1 až 6 mesiacov po ústupe kožného výsevu. Vedie k poruchám spánku až k depresiám. Ide o neuropatiu periférneho a centrálneho nervového systému s pretrvávaním zápalových zmien, ktoré môžu viesť k degenerácii nervových buniek. Môže byť vyprovokovaná len minimálnym podnetom ako je dotyk alebo teplo. Kým v detskom veku sa vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov, častejšie ňou trpia aj pacienti s depresiami a úzkostnými stavmi. U 90 - 95 % spontánne odznie do 6 mesiacov.
Aj keď pásový opar je prevažne ochorenie dospelých, môže postihnúť aj deti, ktoré v minulosti prekonali ovčie kiahne pred ukončením 2. roku života alebo sa stretli s ovčími kiahňami ešte v maternici. Po ich prekonaní vírus pretrváva v nervových bunkách tela a môže sa znovu aktivovať vo forme pásového oparu. U detí pásový opar prebieha podobne ako u dospelých, ale zvyčajne je miernejší a výsev pľuzgierikov býva menej rozsiahly. Našťastie deti s pásovým oparom trpia menšími bolesťami ako dospelí, u ktorých býva bolesť veľmi intenzívna a nepríjemná.
Pásový opar prestavuje potenciálne riziko u tých tehotných žien, ktoré ešte nemali ovčie kiahne, alebo sa objavili v čase tehotenstva. Infekcia ovčích kiahní počas tehotenstva môže priniesť rôzne komplikácie pre plod. Nakazenie ovčích kiahní v období 3. až 6. mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň), môže spôsobiť vyvíjajúcemu plodu postihnutie končatín, chrbtice, CNS, očí a možné jazvy na koži. Našťastie nie je tam prítomné zvýšené riziko malformácií a prognóza plodu až v 70 % je dobrá. V prípade, že tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Lekár predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko.
Liečba pásového oparu
Kauzálna liečba začína včasným podávaním antivirotík s relatívne malou toxicitou. Podávajú sa systémové antivirotiká, ktoré bránia rozsiahlejšej kožnej manifestácii, urýchľujú hojenie, prispievajú k vymiznutiu akútnej bolesti, ale zároveň aj znižujú výskyt postherpetickej neuralgie. Antivirotiká je potrebné podať čo najskôr, dostatočne dlho a v dostatočnej dávke, v porovnaní s liečbou herpes simplex vyžadujú vyššie koncentrácie.
Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s aciklovirom, alebo krémy (ZOVIRAX, HERPESIN) s výnimkou očnej herpetickej infekcie nie je indikovaná. Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík od bolestí. Lokálne sa aplikujú prípravky, ktoré zmierňujú nepríjemné prejavy na koži ako svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú superinfekcii. Aplikácia tekutého púdru prináša len krátkodobý efekt a skôr sťažuje hojenie a preto je na liečbu pásového oparu nevhodná.
Adjuvantná liečba spočíva v stimulácii celkovej obranyschopnosti. V súčasnej dobe je možná prevencia očkovaním proti infekcii ovčích kiahní, u ľudí, ktorí ešte neprekonali toto ochorenie. Očkovanie nie je zahrnuté do povinného očkovania, ale poisťovne môžu rôznou mierou prispievať v rámci svojich bonusových programov.
Ako zabrániť šíreniu infekcie u detí?
Vírus sa šíri veľmi ľahko, preto ak spolužiak vášho dieťaťa ochorie, škôlka či škola je povinná, oznámiť to rodičom všetkých detí. Existujú 2 hlavné cesty nákazy - vdýchnutím častíc, ktoré pochádzajú z pľuzgierov, alebo kontaktom s miestom, na ktoré tieto častice dopadli. Teda - nakazíte sa aj z oblečenia dieťaťa, posteľnej bielizne alebo uterákov!
Čo robiť, ak ste mali ovčie kiahne?
Ak ste mali ovčie kiahne, vírus varicella-zoster zostáva roky vo vašich nervových bunkách. O pár rokov sa môže prebudiť - a bude znova aktívny. Najčastejšie sa to prejaví pásovým oparom, čo je stav, pri ktorom vznikajú veľmi bolestivé pľuzgiere.
Prevencia proti pásovému oparu
„Pásový opar je nákazlivý, ale druhého nakazíte nie oparom, ale ovčími kiahňami. Ste rizikom pre človeka, ktorý ich ešte nemal a nie je zaočkovaný. Na verejnosť s touto diagnózou rozhodne nepatríte, keďže mnoho ľudí zaočkovaných nie je. Kiahne v dospelosti alebo v tehotenstve môžu mať veľmi vážne následky,“ hovorí MUDr. Katarína Kosová, všeobecná lekárka.
Očkovanie je najefektívnejšou prevenciou. Pri ovčích kiahňach i pásovom opare sa používa tá istá vakcína, spravidla podávaná dvojfázovo už v detskom veku. Očkovanie však môžu absolvovať aj dospelí, rovnako v dvoch dávkach. Ľuďom nad 60 rokov lekári zvyknú odporučiť špeciálnu vakcínu priamo proti pásovému oparu.
Keďže vírus sa zvykne „prebudiť“, keď je imunita oslabená, účinnou prevenciou je tiež podpora obranyschopnosti:
- Dôsledná hygiena rúk
- Vyhýbanie sa chorým osobám a ľuďom s príznakmi
- Dostatok pravidelného, aktívneho pohybu
- Zdravý spánok
- Vyvážený a pestrý jedálniček s dostatočným obsahom vitamínov, mineráloch a dôležitých živín
Dôležité je tiež obmedziť stres a ideálne úplne vylúčiť zlozvyky v podobe fajčenia či konzumácie alkoholu. Pozor si treba dať aj pri hormonálnych výkyvoch, keďže tiež môžu oslabiť imunitný systém.
Vhodné je aj zvýšenie príjmu vitamínov A, B-komplex, C a E.
- Vitamín A reguluje zápalovú reakciu, ktorou telo bojuje proti pásovému oparu. Zároveň urýchľuje hojenie pokožky a dokáže zmierniť nepríjemné pocity svrbenia.
- Vitamíny zo skupiny B sú dôležité pre zdravie nervových buniek, ktoré varicella zoster napáda ako prvé.
- Vitamín C patrí medzi najsilnejšie antioxidanty, znižuje oxidačný stres v organizme a tým podporuje jeho prirodzenú obranyschopnosť.
- Podobnú funkciu má aj vitamín E, ktorý tiež pomáha obnove podkožných vlákien.
Niekedy však prevencia nepomôže. Vtedy je dôležité vedieť, že pásový opar vždy patrí do rúk lekára.
Liečba pásového oparu
Je naozaj dôležité ísť pri prvých príznakoch ihneď k lekárovi. Netreba čakať na to, kým sa pľuzgiere rozmnožia, prípadne človeka zmorí horúčka či vyčerpanie. Dôležité je tiež čo najviac obmedziť sociálny kontakt, aby sa zabránilo prenosu vírusu.
Lekár pacientovi predpíše antivirotiká (vrátane liekov proti bolesti a zápalu, antihistaminiká proti svrbeniu atď.), ktoré sa užívajú vo vysokých dávkach spravidla 5 dní. Včasné nasadenie je dôležité, pretože urýchli priebeh a rekonvalescenciu, ale predíde sa väčšiemu poškodeniu nervu. Inak hrozí, že sa nervová bolesť stane chronickou. Môže pretrvávať mesiace až roky a niekedy sa jej pacient nezbaví už nikdy.
Pásový opar môže byť nebezpečný, ak sa objaví na tvári a zasiahne oko - môže poškodiť zrak, a preto je včasný lekársky zásah obzvlášť dôležitý. Zriedkavo sa môžu objaviť aj ďalšie komplikácie (zápal mozgových blán či samotného mozgu, bakteriálne infekcie postihnutej kože), prípadne aj takzvaná generalizovaná forma, postihujúca väčšinu nervového systému, teda celé telo. Tá už môže byť život ohrozujúca.
Hoci to môže byť náročné, je dôležité pľuzgiere neškrabať a chrasty neodlupovať. V opačnom prípade môže dôjsť k zhoršeniu príznakov či rozšíreniu infekcie na ďalšie miesta.
„Používanie bylinných tinktúr alebo svojpomocne vyrobených pleťových vôd je nebezpečné a neúčinné. Nesprávna liečba môže viesť ku vzniku nežiaducich následkov a k progresii ochorenia,“ varuje pred babskými radami dermatologička MUDr. Katarzyna Maria Pluta.