Váľanie sa po zemi u detí môže mať rôzne príčiny a je dôležité ich rozpoznať, aby sme mohli dieťaťu poskytnúť adekvátnu pomoc a podporu. Tento článok sa zameriava na pochopenie možných príčin váľania sa po zemi u detí, s dôrazom na ADHD a iné faktory, a ponúka praktické stratégie pre rodičov a pedagógov.
ADHD a jeho vplyv na správanie detí
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou, je stav, ktorý sa prejavuje symptómami hyperaktivity, impulzivity a nepozornosti. Tieto deti majú ťažkosti s plánovaním, často strácajú a zabúdajú veci, sú citlivejšie na kritiku a majú problémy s vyjadrovaním svojich pocitov. Okrem toho, deti s ADHD majú často nižšie sebavedomie, ťažko nadväzujú priateľstvá a nedosahujú školské úspechy zodpovedajúce ich potenciálu.
ADHD nie je choroba, ale stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog dieťaťa s ADHD je nastavený na nadmernú aktivitu, pričom mu chýbajú tlmivé procesy, ktoré by brzdili túto zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruche pozornosti sú určité systémy mozgu oslabené alebo nezrelé. Dôležité je pozerať sa na ADHD nielen ako na deficit, ale aj ako na súbor silných stránok. Deti s ADHD bývajú kreatívne, majú bohatú fantáziu, vycítia nálady a sú ochotné pomáhať. Majú silný zmysel pre spravodlivosť.
Diagnózu ADHD stanovuje detský neurológ v spolupráci s psychológom, psychiatrom a špeciálnym pedagógom. Diagnóza ADHD sa zvyčajne stanovuje až v školskom veku, aj keď typické symptómy sú prítomné skôr. V liečbe ADHD sa uplatňuje farmakoterapia, psychoterapia a EEG-biofeedback. Farmakoterapia zahŕňa lieky, ktoré posilňujú psychickú činnosť, sústredenie pozornosti a znižujú psychomotorický nepokoj a impulzivitu. Psychoterapia a poradenstvo poskytujú dieťaťu a rodičom odborné rady, ako sa majú k problému stavať.
Praktické stratégie pre pomoc deťom s ADHD
Okrem láskyplného prístupu a udržiavania hraníc, existuje niekoľko jednoduchých stratégií, ktoré môžu deťom s ADHD pomôcť:
Prečítajte si tiež: Diéta a spánok dieťaťa: Súvislosti
1. Vytvorenie harmonogramu dňa
Deti s ADHD majú ťažkosti so zvládaním udalostí v čase. Vytvorenie časového plánu im pomôže zorientovať sa v každodenných situáciách. Zaraďte tvorbu harmonogramu do dennej rutiny, najlepšie ráno. Na papier nakreslite priebeh dňa pomocou symbolov alebo hodín, ktoré dieťaťu porozumie. Vysvetlite mu, čo v aký čas musí vykonať a prečo je to dôležité. Dovoľte mu, aby do plánu navrhlo aj vlastné nápady a uplatnilo svoj výtvarný talent. Harmonogram umiestnite tak, aby bol pre dieťa počas dňa dostupný. Keď budete potrebovať uskutočniť ďalšiu naplánovanú aktivitu, ukážte ju dieťaťu v harmonograme. Pripomeňte mu aktivitu ešte pred tým, než má byť uskutočnená, napríklad: „Pozri o 10 minút musíme odísť z domu.“ Opäť mu to pripomeňte o 5 minút, 3 minúty a 1 minútu. Dôležité je, aby ste harmonogram dodržali. Ak ho už raz vytvoríte, musí byť pre Vás záväzný.
2. Cvičenie „senzorického okruhu“
Deti s ADHD majú veľa energie, ktorá sa prejavuje neustálym pohybom. Cvičte s dieťaťom tzv. senzorický okruh (sensory circuit), ktorý sa preukázal byť účinnou metódou pri redukcii príznakov hyperaktivity. Je to 10 - 15 minút trvajúca aktivita s významným vplyvom na schopnosť koncentrovať pozornosť a učiť sa. Senzorický okruh pozostáva z 3 typov činností - budivé, komplexné a upokojujúce.
- Budivé aktivity: činnosti, ktoré spôsobujú rýchlu zmenu smerovania hlavy, napríklad poskakovanie, preskakovanie, vyskakovanie, točenie sa či rýchle vychádzanie a schádzanie zo schodíkov.
- Komplexné aktivity: činnosť, pri ktorej bude dieťa musieť uplatniť komplexné pohybové sekvencie, napríklad rovnovážne cviky, váľanie sa po zemi zo strany na stranu alebo plazenie.
- Upokojujúce aktivity: aktivity, pri ktorých sa využíva tlak. Medzi ne patrí napríklad tlačenie rúk oproti sebe, tlačenie do steny alebo do pevne umiestnenej stoličky, iné izometrické cvičenia alebo akákoľvek namáhavá práca.
Každá z typov činnosti by mala trvať 3 - 5 minút. Senzorický okruh je zábavnou činnosťou, ktorá napomáha znižovaniu hyperaktivity, budovaniu sebavedomia a zlepšeniu senzorimotorických schopností. Pre svoju jednoduchosť a krátke trvanie by mala byť zaradená do dennej rutiny detí (nielen) s ADHD doma alebo v škole, najlepšie ráno.
3. Semafor ho naučí „dvakrát merať“
Impulzivita je jadrovým symptómom ADHD a prejavuje sa tým, že deti najprv konajú alebo rozprávajú a až potom myslia. Na zníženie impulzivity je výborná technika semafor, ktorú môžete Vaše dieťa naučiť. Táto technika sa uplatňuje najmä u dospelých ľudí so závislosťami, je však výborná pri akomkoľvek type impulzívneho správania. Pozostáva z 3 mentálnych krokov, symbolicky predstavujúcich farby semaforu - červenú, oranžovú a zelenú.
- Červená: „Stop, zastav sa“.
- Oranžová: Dieťa si kladie otázky: „Aké možnosti sa mi ponúkajú? Aké budú ich krátkodobé a dlhodobé následky?“ A dochádza k výberu najlepšej z možností.
- Zelená: Uskutočnenie vybranej možnosti a zhodnotenie následkov.
Pre deti môže byť spočiatku náročné uplatňovať len mentálny koncept, preto si môžete semafor fyzicky vyrobiť, napríklad z tvrdého papiera. Spočiatku budete musieť semafor za dieťa uplatňovať Vy. Keď opäť dostane jeden zo svojich skvelých nápadov, napríklad zamiešať Vám kávu malíčkom, zdvihnite semafor a prejdite si s ním všetky kroky. Bude to vyzerať takto: Červená zastaví dieťa: „Stop, nenamočím si malíček do kávy.“ Pri oranžovej nechajte dieťa rozmýšľať, čo sa stane, ak by uskutočnilo a neuskutočnilo túto akciu. Nech si vyberie najlepšiu z možností: „Ak to spravím, dôsledkom bude, že mama sa nahnevá a môžem si navyše popáliť prst…radšej to teda neurobím.“ Zelená bude znamenať v tomto prípade neuskutočnenie akcie: „Neurobím to.“ Spočiatku budete možno aplikovať semafor a hodnotiť situácie až po ich uskutočnení, to však nevadí. Buďte vytrvalí a používajte semafor tak často, ako sa bude dať.
Prečítajte si tiež: Dieťa chodí po špičkách: čo robiť?
4. Prispôsobenie jazyka
Pri komunikácii s deťmi s ADHD platí 8 jednoduchých pravidiel:
- Dávajte jednoduché inštrukcie, snažte sa vyhnúť príkazom a zákazom.
- Používajte pozitívne formulácie, napríklad miesto: „Nerdgaj do mňa stále“ použite „Posaď sa, prosím Ťa, trochu ďalej“. Ak dieťa robí niečo, čo Vám je nepríjemné, môžete doplniť popis Vášho stavu, napríklad: „Posaď sa, prosím Ťa, trochu ďalej, je mi nepríjemné, že do mňa udieraš“.
- Keď s dieťaťom rozprávate, používajte očný kontakt.
- Rozprávajte celkovo menej, stručne a jasne.
- Zo situácie, keď hrozí, že „stratíte nervy“, radšej odíďte.
- Nevyhrážajte sa. Neurážajte sa na neho.
- Vyberajte si svoje „zápasy“ s ním, väčšinu z nich nevyhráte.
- Chváľte, chváľte, chváľte.
5. Spánok je najlepší liečiteľ
Deti s ADHD majú veľmi často problémy so spánkom. Kvalitný a dostatočne dlhý spánok pozitívne ovplyvní náladu, schopnosť koncentrácie, kontroly impulzov a rozhodovania. Tu je niekoľko tipov, ako zlepšiť spánok Vášho dieťaťa:
- Dodržujte pravidelnú predspánkovú rutinu a buďte v nej konzistentní. Dbajte na to, aby Vaše dieťa išlo do postele každý deň v rovnakú hodinu, aj počas víkendov alebo prázdnin.
- Dbajte na to, aby sa Vaše dieťa minimálne 1 hodinu pred zaľahnutím do postele vyhlo počítačovým hrám, televízii, športovým aktivitám a hre vonku.
- Na podporu sekrécie melatonínu je vhodné, aby sa dieťa presunulo z miestnosti s jasným svetlom do miestnosti s tlmeným svetlom, v ktorej bude následne spať.
- Zaraďte do predspánkovej rutiny relaxačné aktivity, napríklad čítanie z knižky, rozprávanie príbehov, krátke kreslenie alebo vyfarbovanie.
- Dieťa by nemalo ísť spať hladné, ľahké jedlo pred predspánkovou rutinou mu pomôže zaspať. Určite sa však vyhnite čokoláde a nápojom obsahujúcim kofeín, ako je káva, zelený a čierny čaj alebo kola.
- Zabezpečte optimálnu teplotu miestnosti a minimalizujte zvuky, ktoré môžu do miestnosti, kde Vaše dieťa spáva, prichádzať zvonku alebo z iných bytov, ak bývate v paneláku.
- Počas dňa by dieťa malo byť čo najviac vonku na slnku. Slnečné žiarenie, najmä v ranných hodinách, napomáha dobrej regulácii vylučovania melatonínu.
6. V zdravom tele zdravý duch
Štúdie ukazujú, že ADHD sa vyskytuje približne dvakrát častejšie u detí a študentov s nezdravým životným štýlom, zahŕňajúcim nižšiu úroveň fyzickej aktivity, viac času stráveného za počítačom a videohrami a konzumáciu nezdravých jedál. V rodinách s deťmi s ADHD by teda zdravý životný štýl nemal byť len „prefláknutou“ frázou.
- Pravidelne si s dieťaťom zašportujte (aspoň 2x za týždeň), najlepšie na čerstvom vzduchu.
- Obmedzte príjem sladkých jedál a nápojov. Skúste nahradiť cukor prírodnými sladidlami, napríklad medom, agáve sirupom alebo inými a postupne znižujte dávku. Sladkosti môžete nahradiť aj sušeným ovocím.
- Obmedzte čas, ktorý Vaše dieťa trávi pred televíziou, počítačom alebo tabletom. Stanovte si jasné pravidlá používania elektronických zariadení a dodržiavajte ich. Namiesto sedenia pred televíziou sa môžete spoločne venovať nejakej kreatívnej aktivite alebo si zahrať spoločenskú hru.
7. Pomôžte mu s emóciami
Deti s ADHD sú veľmi senzitívne na akýkoľvek náznak kritiky, nepochopenia alebo ukrivdenia. Trest dieťaťa za uvoľnené emócie ho však učí emócie potláčať, čo môže vyúsťovať do psychosomatických ťažkostí, ktoré sú u týchto detí častejšie v porovnaní s deťmi bez ADHD.
- Ak cítite, že k Vám prichádza hnev na Vaše dieťa kvôli jeho emócií, zastavte sa alebo odíďte na chvíľku do inej miestnosti. Získate tým čas na upokojenie sa, čo Vám umožní nevyhrocovať situáciu a nezhoršovať ju vlastným hnevom, ktorý budete o pár minút ľutovať.
- Ak sa Vám podarilo „vychladnúť“ alebo ste skôr racionálny typ a emócie Vášho dieťaťa sa Vás natoľko nedotýkajú, pomôžte mu pochopiť jeho emočný stav. Môžete jeho emóciu popísať, napríklad: „Vidím, že sa hneváš kvôli tomu, že som Ti nedovolila už viac pozerať televíziu.“ Môžete ďalej pokračovať vo vysvetľovaní okolností situácie, vždy však používajte Vaše hľadisko, napríklad: "Nemám z toho dobrý pocit a chcela by som, aby sme teraz išli von“. Nie je vhodné používať vyjadrenia, ktoré hodnotia samotné dieťa, napríklad: „Si lenivec, že sedíš stále pred telkou!“ Nepoužívajte ani vyjadrenia o konkrétnych následkoch, ktoré nemusia byť pravdivé, napríklad: „Keď budeš toľko pozerať televíziu, pokazia sa Ti oči.“ Ak budete situáciu myslieť na 100% vážne a nebudete mať o nej žiadne pochybnosti, Vaše dieťa sa určite rýchlo upokojí a ešte Vám pomôže, napríklad s prípravou vecí.
Dôležitosť včasnej diagnostiky a podpory
Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. V tých nešťastnejších prípadoch vypadnú deti s ADHD už veľmi skoro zo spoločenských vzťahov, sú náchylné pre každý druh závislostí, rozvíja sa u nich strach a depresie a dostávajú sa vďaka svojej ľahkej ovplyvniteľnosti rýchlo do tzv. „zlých kruhov“. ADHD dokáže ovplyvniť celý život dieťaťa a jeho zvládnutie býva pre dieťa výzva.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Hipoterapia ako možnosť podpory
Hipoterapia (liečba pomocou koňa) je v širšom zmysle slova rehabilitačná metóda, ktorá využíva komplexné pôsobenie koňa na človeka. Je jednou z najpoužívanejších metód animoterapie a u nás relatívne dostupných. Pomáha pri liečení rôznych fyzických, duševných i mentálnych ochorení, rozvíja osobnosť po psychickej, emocionálnej a sociálnej stránke. Je to terapia zameraná na prítomnosť a jedinečnosť klienta.
Hipoterapeutický tím tvorí terapeut, kôň a väčšinou ešte aj asistent. Hipoterapeutom môže byť (podľa zamerania terapie) najčastejšie rehabilitačný pracovník, špeciálny pedagóg či psychológ. Jeho vzdelávanie sa nekončí vysokou školou, je celoživotné, priebežne si musí dopĺňať vedomosti, ktoré nutne potrebuje vo svojej praxi. Asistent je človek, ktorý je v ideálnom prípade aj hipológom, vodí koňa a pomáha s klientom. Kôň, jeho výber a následný výcvik na túto terapiu je náročný a trvá (po základnom výcviku) viac než rok a takisto sa nikdy nekončí.
Pri hipoterapii sa najviac využíva krok koňa. Za jednu minútu v kroku pôsobí na klienta 110 pohybových impulzov v troch smeroch (hore a dole, dopredu a dozadu, doľava a doprava). Okrem trojdimenzionálneho rytmického pohybu ovplyvňuje teplo koňa uvoľnenie svalov, prehĺbené dýchanie, celkové uvoľnenie, stimuláciou určitých bodov pôsobí kôň na nervovú sústavu podobne ako Vojtova metóda, harmonizujú sa naše čakry, zlepšuje sa sústredenie, pozornosť…
Hipoterapia na Slovensku je vo väčšine prípadov individuálna, ale sú zariadenia, kde sa stretnete aj so skupinovou prácou. Individuálna terapia trvá asi pol hodiny (pri bábätkách a pri špecifických diagnózach menej). Skupinová terapia zahŕňa prácu napr. s 2 až 8 klientmi a jedným koňom, pričom na každého by malo pripadnúť asi 15 minút.
Pred začatím hipoterapie klient príde na úvodné stretnutie vždy so svojou zdravotnou dokumentáciou. Počas rozhovoru a na základe odborných správ potom dokážeme vylúčiť prípadné kontraindikácie. Klient má zároveň možnosť pozrieť si prostredie a nadviazať prvý kontakt s koňom a terapeutom.
Hra v blate a jej význam pre imunitu
Rodičia dnes majú averziu k tomu, že by mali nechať svoje deti zašpiniť sa. Z časti kvôli predstave, že deti môžu ochorieť od choroboplodných zárodkov, ktoré chytia. Avšak, milióny rokov deti vyrástli v neustálom pôsobení mikróbov okolo nich. Nedávny výskum ukázal, že je to škodlivé pre zdravie našich detí a existuje priama súvislosť medzi chybami rôznych mikróbov v detskej črevnej mikroflóre, čo vedie k potenciálne chronickým ochoreniam, ako je astma, alergie, obezita, diabetes a dokonca aj zdravý vývoj mozgu.
Tu je niekoľko návykov, ktoré by sme mali všetci u detí podporovať:
- Kým ste v prírode, dovoľte deťom, aby sa dotýkali, čoho chcú. Teda v rozumných medziach, a to vrátane hliny, blata, stromov, rastlín, hmyzu a podobne.
- Nechať vášho psa hrať sa a byť v kontakte s dieťaťom je v poriadku.
- Po hrách vonku je umývanie rúk dieťaťa antibakteriálnym mydlom zbytočné.
- Potraviny s vysokým obsahom vlákniny, orechy, strukoviny a zelenina sú dokonalá strava pre mikróby. Pridajte viac mikróbov do čriev vášho dieťaťa tým, že im budete dávať fermentované potraviny, ako je jogurt, kefír, kyslá kapusta a podobne.
- Antibiotiká sú zázračné lieky proti bakteriálnym infekciám a dokážu zachrániť životy mnohých detí. Avšak, nie sú tak neškodné, ako sme si mysleli. Doslova bombardujú mikroflóru, zabíjajú dobré aj zlé baktérie.
Úprava prostredia a podnetov pre deti so zmyslovým znevýhodnením
Ak je dieťa v pohybe alebo v zmyslovom vnímaní znevýhodnené, je často potrebné upraviť podnety aj prostredie dieťaťa. Aby sme prebudili jeho záujem, podnety zjednodušujeme, zosilňujeme, približujeme alebo nahrádzame (napr. zrak hmatom, sluchom). Avšak nemali by sme vytvárať dlhodobo umelé prostredie, ktoré izoluje dieťaťa od bežného života.
Nielsenová navrhla Malú izbu tak, aby dieťa dokázalo obsiahnuť jej hranice svojím telom, pohybom rúk. Zaujímavé predmety ostávajú na svojich miestach, takže ich ľahko nájde. Hrúbku bielizňovej gumy použitej na zavesenie predmetov prispôsobujeme možnostiam a potrebám dieťaťa.
Dieťa s rozvinutou hrou napr. počas skúmania zaveseného predmetu rýchle hľadá iný, aby ich hmatovo porovnalo. Podobne môže vytvárať a porovnávať zvuky s jedným alebo dvoma predmetmi. Sekvenčné hry - dieťa opakovane manipuluje s predmetmi v tom istom slede. V Malej izbe ich umožníme zavesením 16-20 predmetov. Dieťa sa učí vybrať si, čo chce. Sekvenčné hry prispievajú k porozumeniu pozície predmetov, posilňujú dôveru nájsť predmet. Dieťa si precvičuje aj zapamätanie pohybov, ktorými dosiahne očakávaný výsledok. Je to základ pre vnímanie postupnosti činností v bežnom živote.
Ploché nohy u detí
Je bežné, že deti majú pomerne dlho bacuľaté nohy. Tie vtedy vyzerajú ploché, hoci v skutočnosti také nemusia byť. Tiež dojčatá mávajú ploché nohy, no nejde pritom o deformitu, ale normálny stav daný tým, že klenba (ani väzivo či tkanivá) ešte nie je vyvinutá. Tá sa vyvinie obyčajne do 3. roku života.
Jednoduchým trikom, ako zistiť, či má vaše dieťa ploché nohy, je urobiť mokrý odtlačok jeho chodidla na zem, prípadne natrieť chodidlo temperovými farbami a otlačiť ho na biely papier.
Príčiny vzniku plochej nohy môžu byť rôzne. Stáť za nimi môžu napríklad vrodené nedostatky, napr. chybný tvar kostí, nerovnaká dĺžka dolných končatín, poruchy svalov, väzív a ďalšie. Okrem toho môžu byť dôsledkom úrazov, zlých pohybových návykov, preťažovania chodidiel, nadmernej telesnej hmotnosti a pod.
Ortopedické vložky do topánok sú doplnkovou liečebnou pomôckou, ale nie riešením. Fungujú ako pasívna opora, čiže zabraňujú zhoršeniu už existujúceho stupňa plochej nohy, no tento stav neliečia. Podobne sú na tom aj ortopedické topánky, ktoré vystupujú v úlohe statickej opory.
Cviky ako krúženie chodidlami dovnútra a následne smerom von, stavanie sa na špičky, gúľanie loptičky plochou chodidla, písanie na papier bosou nohou, zdvíhanie predmetov pomocou nôh (napr. hračiek), v lete chodenie na boso po tráve či chodenie po nerovných povrchoch, sú dobrou prevenciou, ale aj účinným krokom v boji proti plochým nohám.
Podpora prirodzeného vývoja hrubej motoriky u detí
Telíčko každého zdravého novorodenca je schopné vývoja podľa vlastnej časovej osi. Preto je dôležité, aby mu rodičia dopriali čas na dosiahnutie všetkých míľnikov vo vývoji vtedy, keď je pripravené, bez akéhokoľvek zásahu zo strany dospelého. Inak mu robíte tzv. medvediu službu.
Batoľatá vždy urobia to, na čo majú momentálnu fyzickú výbavu a čoho sú schopné, sú prirodzene uspôsobené na to, aby sa ich fyzické schopnosti samy vyvíjali. Deti nedokážu zadržať svoj fyzický vývoj. Ak doprajete dieťaťu rozhodovanie o tom, ako sa bude vyvíjať jeho hrubá motorika, dáte mu omnoho viac. Posilníte jeho sebavedomie, pretože každá nová schopnosť sa rozvíja na základe jeho vôle a v jeho réžii.
Eva Kiedroňová, autorka knihy Nežná náruč rodičov hovorí, že je vhodné novorodenca v čase bdenia a pod dohľadom rodičov klásť na bruško. Takto sa posilňujú svaly na krku bábätka a v treťom mesiaci dokáže udržať hlavičku v osi s chrbticou v uhle približne 60 stupňov k podložke.
Odborníčka neodporúča, aby rodičia dávali svoje bábätko predčasne sedieť, či už v ich lone alebo opieraním o vankúše, stimulovali reflex státia na nohách, nosili ho vo zvislej polohe, učili chodiť s oporou za ruky, používali hopsadlá či chodítka. Okrem neprimeranej záťaže na chrbticu totiž hrozí, že vplyvom predčasnej pasívnej vertikalizácie a psychického uspokojovania pre neho zaujímavými polohami, dieťa stratí motiváciu zapojiť sa aktívne do pohybového rozvoja.
Chôdza na špičkách u detí
Chôdza na špičkách je spôsob chôdze, pri ktorom dieťa chodí na špičkách a na zemi má len prednú časť nohy. Päty sa nedotýkajú zeme. U detí do 2 rokov je chôdza na špičkách bežná, keď sa učia chodiť. Obvykle nie je dôvod na obavy. Dieťa zvyčajne začne chodiť s pätou na zemi keď bude staršie.
Vo veku 5 a pol roka stále chodí na špičkách 2% detí s typickým (zdravým) vývojom.
Medzi problémy spojené s chôdzou na špičkách patria:
- zníženú rovnováhu a koordináciu
- časté pády
- problémy s obutím
- problémy s účasťou na športových alebo iných zábavných aktivitách
- sťažnosti na bolesť
- ťažkosti s chôdzou na päte (chôdza s pritiahnutými prstami).
- napätie v achilových šliach
Vo väčšine prípadov je trvalá chôdza na špičkách idiopatickým stavom. To znamená, že príčina je neznáma.Skrátená achillová šľacha však môže spôsobiť chôdzu na špičkách.
Chôdza na prstoch sa vyskytuje častejšie u detí s poruchou autistického spektra než u detí ktoré touto poruchou netrpia. Jedna veľká štúdia zistila, že až 9% detí a autistickým spektrom chodí na prstoch a rovnaká štúdia tiež zistila, že menej ako 0,5% detí bez autistického diagnózy chodí na prstoch.
Liečba na zastavenie chôdze na špičkách závisí od rôznych faktorov, vrátane:
- veku dieťaťa
- ako vážna je chôdza dieťaťa na špičkách
- základná príčina ochorenia
Liečba môže zahŕňať fyzioterapiu a ortopedické pomôcky (nášľapky na nohy).