Vianoce sú jedným z najvýznamnejších a najobľúbenejších sviatkov na Slovensku. Deti, a nielen ony, sa na Vianoce tešia predovšetkým kvôli darčekom, ale vianočné obdobie je omnoho viac než len o hmotných veciach. Poďme sa spoločne pozrieť na tradície a zvyky, ktoré robia Vianoce takými výnimočnými.
Pôvod a Význam Vianoc
Pôvod vianočných sviatkov siaha do obdobia 4. až 3. storočia. Existuje niekoľko verzií o ich vzniku. Jedna z nich hovorí, že 25. december sa začal sláviť ako deň narodenia Krista, ako kresťanská odpoveď na pohanskú oslavu nepremožiteľného slnka. Táto oslava bola spojená so zimným slnovratom, kedy sa začína predlžovať deň a končia sa dlhé noci.
Svätý Otec Benedikt XVI. však s touto interpretáciou nesúhlasí a odvodzuje termín a myšlienkovú náplň Vianoc od 25. marca, ktorý sa v staroveku chápal ako deň Kristovej smrti, počatia a stvorenia sveta. Podľa tejto tradície sa deväť mesiacov po 25. marci, teda 25. decembra, slávilo narodenie Ježiša Krista.
Adventné Obdobie: Čas Príprav
Samotnej oslave Vianoc predchádza adventné obdobie, ktoré trvá štyri týždne. Počas tohto obdobia sa kresťania pripravujú na príchod Ježiša Krista. Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka na adventnom venci, ktorý symbolizuje očakávanie a nádej.
Štedrý Deň: Vyvrcholenie Vianočného Obdobia
Štedrý deň, 24. december, je vyvrcholením vianočného obdobia. V tento deň sa rodiny stretávajú pri štedrovečernom stole, ktorý je plný tradičných pokrmov. Medzi najobľúbenejšie jedlá patria vianočná kapustnica, vyprážaný kapor, zemiakový šalát, oblátky s medom a vianočka.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak vaše dieťa hryzie v jasliach?
Zvyky a Tradície Štedrého Dňa
Štedrý deň je spojený s mnohými zvykmi a tradíciami, ktoré sa v rôznych regiónoch Slovenska líšia. Medzi najznámejšie patria:
- Výzdoba vianočného stromčeka: Vianočný stromček, najčastejšie smrek alebo jedľa, je symbolom Vianoc. Zdobí sa rôznymi ozdobami, ako sú gule, zvončeky, reťaze, sviečky a hviezda na vrchole.
- Rozdávanie darčekov: Darčeky sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Pod vianočným stromčekom si rodiny navzájom rozdávajú darčeky, ktoré symbolizujú lásku a pozornosť.
- Štedrovečerná večera: Štedrovečerná večera je slávnostná udalosť, pri ktorej sa stretáva celá rodina. Pred večerou sa zvyčajne spieva Tichá noc a modlí sa. Po večeri sa rozbaľujú darčeky.
- Pôst: Na Štedrý deň sa tradične drží pôst až do večera.
- Krájanie jabĺčka: Rozkrojením jabĺčka sa zisťuje, či bude rodina zdravá. Ak je jadrovník v tvare hviezdy, znamená to zdravie.
- Hádzanie orechov do kútov: Hádzanie orechov do kútov izby má zabezpečiť hojnosť a úrodu.
- Púšťanie orechových škrupín po vode: Púšťanie orechových škrupín po vode symbolizuje plavbu po mori a šťastnú budúcnosť.
- Liatie olova: Liatie olova a následná interpretácia vzniknutých tvarov má predpovedať budúcnosť.
- Chodenie koledníkov: Koledníci, často deti, chodia po domoch a spievajú koledy. Za odmenu dostávajú sladkosti alebo peniaze.
Koledovanie: Vianočné Vinše a Piesne
Koledovanie je prastarý zvyk, ktorý je hlboko zakorenený v slovenskej kultúre. Slovo "koleda" má viacero významov. Označuje tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí alebo recituje v predvianočnom a vianočnom období. Taktiež označuje typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej koledníci spievajú a vinšujú. A navyše, koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností.
Koledovanie má rôzne názvy v rôznych regiónoch Slovenska, ako napríklad polazovanie, vinšovanie, chodenie s hviezdou alebo s betlehemom. Bez ohľadu na názov, koledy sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc a odkrývajú v nás prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote.
Pôvod koledovania siaha do obdobia pred narodením Krista. Pre starých Slovanov bol zimný slnovrat, nazývaný Kračún, novým začiatkom v živote a hospodárstve. S príchodom kresťanstva bol tento sviatok nahradený Vianocami.
História Koledovania
Najstaršie záznamy o vianočných hrách (koledách), aké poznáme dnes, pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. Skupiny mladých ľudí v maskách svätých či pastierov chodili po obci z domu do domu, hrali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a vinšovali. Koledy boli zvykom na Ondreja, Luciu, na Štedrý deň, Božie narodenie, Nový rok, na Troch kráľov a učiteľské koledy nechýbali na Gregora a Blažeja.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka: Čo potrebujete vedieť
Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome, pretože návšteva bola vnímaná ako posvätenie priestoru. Príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo a jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh.
Koledovanie Dnes
Koledovanie, rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície, ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov. Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu.
Príklady Vianočných Vinšov z Rôznych Regiónov Slovenska
- Zemplín: A ja vám vinčujem na túto svätú Viľiju, hojnejších, pokojnejších, zdravších rôčkov sa dožiť, ako sme sa dožili, pri šťastí a zdraví, božskom požehnaní, a po smrti slávu večnú, korunu anjelskú.
- Šariš: Vinčujem vám na tieto sviatky, aby ste nepili vody ani kvapky, len víno, pálenku a horec, aby vám narástol veľký jarec. A k tomu vinšujeme vám vospolok šťastlivé sviatky, aby ste mali toľko priateľov, koľko je na svete šumných slov.
- Goralská oblasť (Lendak): Vinsujym vum, vinsujym, na zdrovje, na scenšče, žeby šče še docekali drugego cenščlivego roku. Pri scenšču, pri zdrovju, pri dobrym pokoju, mnej gnivuf, vjynksyj radošči, hojnejsyf a urodnejsyf rockuf, jak my doteros pŕezyli.
- Vajnory: Vinšujem vám, vinšujem, tento slávny svätý rok nový, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojnejšieho božského požehnania, po smrti kráľovské nebeské obsiahnutie. sme obšahli jedno každe. Pochvaľeny budz Ježiš Kristus!
Vianočné Jasličky: Symbol Narodenia Ježiša
Betlehemy, alebo vianočné jasličky, sú neodmysliteľnou súčasťou adventného obdobia a Vianoc. Zobrazujú Svätú rodinu s narodeným Ježiškom v maštali. Tradícia jasličiek pochádza z 13. storočia z františkánskeho prostredia.
Na Slovensku môžete obdivovať rôzne betlehemy, medzi nimi aj najväčší pohyblivý betlehem na Slovensku v Banskej Štiavnici, ktorý zobrazuje vývoj, históriu a tradície tohto mesta.
Trojkráľové Koledovanie: Obchôdzka Mudrcov
Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Príbeh o troch mudrcoch z východu pochádza ešte z 3. storočia. Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti.
Prečítajte si tiež: Tipy pre spánok v jasliach
Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár.
Vianoce v Srdci: Osobné Prežívanie Sviatkov
Vianoce nie sú len o tradíciách a zvykoch, ale aj o osobnom prežívaní tohto sviatku. Je to čas na zamyslenie sa nad sebou, nad svojím životom a nad vzťahmi s ľuďmi okolo nás. Je to čas na odpustenie, na zmierenie a na lásku.
Každý z nás môže prežívať Vianoce inak, ale podstatné je, aby sme nezabúdali na ich skutočný význam - na narodenie Ježiša Krista, ktorý priniesol na svet lásku, pokoj a nádej.