Lebka novorodenca sa výrazne líši od lebky dospelého človeka. Tieto rozdiely súvisia s aktívnym rastom mozgu, vývojom zmyslových orgánov a prípravou na prechod pôrodnými cestami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na anatómiu lebky novorodenca, vrátane jej charakteristických znakov, fontanel, švov a potenciálnych deformít.
Úvod
Aby sme pochopili anatómiu ľudského tela v dospelosti, je dôležité poznať vývoj tela nielen pred narodením, ale aj po ňom. Lebka novorodenca má niekoľko charakteristických znakov, ktoré ju odlišujú od lebky dospelého človeka. Medzi najvýznamnejšie patrí pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou, prítomnosť fontanel a charakteristické spojenie kostí.
Charakteristické znaky lebky novorodenca
Lebka novorodenca vykazuje niekoľko významných anatomických rozdielov v porovnaní s lebkou dospelého človeka:
- Pomer lebečnej a tvárovej časti: Lebečná časť (neurocranium) je v porovnaní s tvárovou časťou (viscerocranium) výrazne väčšia. U novorodenca je objem lebečnej časti až 8-krát väčší ako objem tvárovej časti. Dôvodom je aktívny rast mozgu a skorý vývoj zmyslových orgánov. U dospelého človeka je tento pomer približne 2:1.
- Očné jamky: Očné jamky novorodenca sú široké.
- Báza lebky: Rast bázy lebky zaostáva za rastom klenby. Kosti sú navzájom spojené pomocou širokých vrstiev chrupavkového a spojivového tkaniva.
- Čelová kosť: Čelová kosť sa skladá z dvoch polovíc, nadočnicové oblúky chýbajú a čelový sínus ešte nie je prítomný.
- Čeľuste: Čeľuste sú nedostatočne vyvinuté, čo spôsobuje malú výšku tvárovej lebky. Dolná čeľusť sa skladá z dvoch častí (dvoch polovíc).
- Spánková kosť: Časti spánkovej kosti sú od seba oddelené dobre definovanými vrstvami spojivového alebo chrupavkového tkaniva, mastoidný výbežok nie je vyvinutý.
Fontanely
Najcharakteristickejším znakom lebky novorodenca sú fontanely (fonticuli). Sú to neosifikované oblasti spojivového tkaniva (membranózne) lebečnej klenby. Fontanely umožňujú prechod hlavičky pôrodnými cestami a rýchly rast mozgu v prvých mesiacoch života.
Novorodenec má šesť fontanel:
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Lebka novorodenca
- Predná (čelová) fontanela (fonticulus anterior): Najväčšia fontanela, má tvar diamantu, nachádza sa medzi dvoma časťami čelovej kosti a oboma temennými kosťami. Uzatvára sa približne v 2. roku života.
- Zadná (okcipitálna) fontanela (fonticulus posterior): Má trojuholníkový tvar a nachádza sa medzi temennými kosťami a tylovou kosťou. Uzatvára sa do 3. mesiaca života.
- Predná sfénoidná fontanela (fonticulus sphenoidalis): Nachádza sa na spoji veľkého krídla sfénoidnej kosti s čelovou, temennou kosťou a šupinkou spánkovej kosti. Uzatvára sa v 2. až 3. mesiaci života.
- Zadná - mamilárna fontanela (fonticulus mastoideus): Je tvorená spánkovými, temennými kosťami a okcipitálnou šupinkou. Prerastá v 2. až 3. mesiaci života.
Predná fontanela je najväčšia a najvýznamnejšia. Nachádza sa medzi čelom a oboma temennými kosťami na temene hlavy. Má kosoštvorcový tvar a zaniká do konca druhého roku života. Malá fontanela sa nachádza medzi temennými kosťami a tylovou kosťou. Má trojuholníkový tvar a zaniká do 3. mesiaca života. Na lebke sa nachádzajú ešte ďalšie dve fontanely, ktoré sa nedajú nahmatať, a to sfenoidálna fontanela, ktorá sa nachádza spánkovej jame, a mastoidálna fontanela v zadnej časti lebky za uchom.
Lebečné švy
Stehy medzi kosťami lebečnej klenby nie sú vytvorené, okraje kostí sú rovnomerné. Až v 3. roku života dieťaťa sa z kostí lebky začínajú vyvíjať zuby, ktoré sa postupne zväčšujú a vstupujú do medzier medzi zubami susednej kosti. Takto vznikajú zúbkované stehy.
Lebečné švy sú väzivové spoje kostí lebky. Pokiaľ neosifikujú, zvyšujú pružnosť lebky i umožňujú pohyb klenby. Kosti sú vďaka nim pohyblivé proti sebe, čo má dôležitú úlohu pri prechode pôrodnými cestami, ktorým sa hlavička prispôsobí.
Rast a vývoj lebky
Lebka dieťaťa sa líši od lebky dospelého jedinca nielen svojou veľkosťou, ale aj tvarom. Detská lebka má väčšiu mozgovú časť oproti tvárovej časti. Lebka nielen chráni mozog, ale u dojčiat, kým sú oddelené lebečné kosti, umožňuje jeho objemový rast i vývoj mozgu. V prvých 6 mesiacoch lebka rýchlo rastie a svoju veľkosť zdvojnásobí, a do veku 2 rokov strojnásobí. Od 7. roku sa jej rast spomaľuje a vo veku 16 až 18 rokov sa vývoj klenby lebky zastaví.
Kosti lebky sa vyvíjajú pomocou osifikácie - kostnatenia zo základu pomocou väzivového alebo chrupavkového tkaniva. Kostnatenie začína už u plodu počas vnútromaternicového vývoja. Kosti lebky novorodenca sú ešte veľmi mäkké, tenké a pružné, spojené švami na hlavičke, ktoré sú široké. Kosti lebky predčasne narodeného dieťaťa sú ešte mäkšie ako u donoseného novorodenca.
Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca
Pod fontanelami sa intenzívne vyvíja mozog a rastie aj lebečná klenba. Kosti lebky sa po pôrode spevňujú procesom intramembránovej osifikácie: osteoblasty pridávajú vrstvy kosti zvonka, zatiaľ čo zvnútra iné bunky upratujú nadbytok. Výsledkom je postupné „zatváranie“ mäkkých miest.
Deformity lebky
Hlava dojčiat je ešte tvarovateľná a vo veľa prípadoch sa deformity tvaru hlavy samé vyrovnajú. Ale v niektorých prípadoch to neplatí a vznikajú deformity hlavičky, ktoré môžu v staršom veku ovplyvniť psychiku dieťaťa. Plagiocefália je širší pojem deformít hlavičky z dôvodu oploštenia. Určite ste sa stretli už s pojmami ako uležaná, zležaná, preležaná, alebo šišatá hlava.
Príčiny vzniku deformít
Deformity hlavičky často vznikajú u novorodencov a dojčiat vplyvom vonkajších síl, ako napríklad:
- Intrauterinne: Ešte počas vývoja vo vnútromaternicovom priestore, kedy bol tlak vyvíjajúci na hlavičku ešte pred narodením, napríklad pri zníženom množstve plodovej vody, ktoré dieťa obklopovalo.
- Peripôrodne: Počas pôrodu, pri komplikáciách, kedy boli použité pôrodnícke kliešte, alebo vákuum extraktum na urýchlenie vypudzovanej pôrodnej fázy.
- Postnatálne: Po narodení, a to buď úrazom, zlým polohovaním najmä u detí s refluxom násilím, alebo u predčasne narodených detí.
Hlavička novorodenca často vyzerá po pôrode a v prvých týždňoch života mierne zdeformovaná, čo je úplne normálne vplyvom tlaku vo vnútromaternicovom vývoji a po pôrode prechodom cez pôrodné cesty. Deformity alebo asymetrie lebky sa udáva u 1. dieťaťa na 300 narodených detí. U niektorých detí je deformita zvýšená, hlavne u predčasne narodených detí, u detí s refluxom a detí, ktoré niektoré polohy vôbec netolerujú. Hlavička sa správnym polohovaním dokáže pekne vytvarovať. Spánok na chrbte, napätie krčných svalov môže brániť otáčať hlavu do strany, čím je jedna strana hlavy vystavená riziku sploštenia.
Tvary deformít lebky
Závažnosť deformít sa určuje podľa stupňov závažnosti, pomocou merania kranio cemetrom, a výpočtami s vytvorením 3D fotografii pomocou špeciálneho skenu. Medzi najčastejšie tvary deformít patria:
Prečítajte si tiež: Sprievodca kŕmením novorodenca
- Plagiocefália: Je nepravidelné oploštenie záhlavia, často spojené s deformitou ušníc, a niekedy aj spojené s vytlačením prednej časti čela. Táto deformita býva často spojená s postihnutím krčnej chrbtice, ktorá neumožňuje plný pohyb. Preto dieťa drží hlavičku v jednej polohe dlhší čas. Sploštenie hlavičky sa vytvára, keď je ešte lebka dieťaťa mäkká a je na hlavu vyvíjaný opakovaný tlak na jednu stranu. Najčastejšie sa vyvíja z dôvodu pravidelného spánku v jednej polohe. Typické pre tento typ tvaru hlavy je sploštenie na jednej strane, pričom druhá strana je naopak vyčnievajúca.
- Brachycefália: Celé záhlavie hlavičky je symetricky stlačené. Hlavička je širokého tvaru. Stačenie záhlavia môže byť asymetrické, ako napríklad stlačenie boku záhlavia. Táto deformita lebky spôsobuje, že hlavička má nižší pomer dĺžky v porovnaní s jej šírkou. Dochádza k skráteniu lebky v predo-zadnom rozmere.
- Dolichocefália: Tvar hlavičky je úzky a dlhý. Je to stlačenie hlavičky na bokoch po stranách a lebka sa predlžuje predo-zadne. Táto deformita sa často vyskytuje u predčasne narodených detí, ktoré sú v inkubátore polohované len na bok.
- Turicefália: Je vertikálne predĺžený tvar lebky, často následkom vákuum extrakcie pri pôrode. Hlavička má vydutú temennú časť a hlavička má tvar trojuholníka so zaoblenou hornou časťou. Po pôrode pomocou extrakcie sa hlavička sama vyrovná do pár dní.
- Kraniosynostóza: Sploštenie môže spôsobiť aj príliš skoré spojenie kosti lebky. Kraniosynostóza je vrodená chyba, kedy sa kosti lebky predčasne spoja, ešte pred úplným vyvinutím mozgu. Mozog sa naďalej vyvíja, ale vplyvom nerozťahovania lebky prestáva rásť a tým sa vytvorí abnormálny tvar hlavy.
Ako predchádzať deformitám lebky?
Rodičia by mali byť poučení o polohovaní a zamestnávaní dieťaťa počas dňa. Preto je dôležité, aby aj rodičia doma sledovali rast a formu hlavičky a správne ju polohovali, keď dieťa spí, pri kŕmení, alebo počas dňa, keď je hore. Novorodenec a nedonosenec nevie udržať hlavičku a zakláňa ju. Je ešte slabý, veľa nevládze a jeho držanie tela je nerovnomerné. Zdravé dieťatko musí však zvládnuť otočiť hlavičku do oboch strán. Pri otáčaní len na jednu stranu sa hovorí o predilekcii hlavy a nemal by trvať dlhšie ako 6 týždňov.
Na zabránenie deformít hlavičky sa odporúča polohovanie a fyzioterapeutické cvičenie. Plochá hlava sa vo väčšine prípadov prirodzene svojim rastom zlepšuje. Rastom dieťatka a naberaním sily sa dokážu samé napolohovať, otáčať hlavičku a prevrátiť sa na bruško, čím si posilňuje aj krčné a chrbtové svalstvo.
Medzi preventívne opatrenia patria:
- Ľah na bruchu: Dieťatko ukladajte na bruško, keď je hore, vtedy nehrozí nebezpečenstvo. Začínajte ho dávať postupe viackrát denne na minútu až dve, čo sa neskôr môže predlžovať.
- Meňte polohy dieťatka v postieľke: Pravidelne meňte polohu dieťatka v postieľke.
- Nosenie na rukách: Pravidelne noste dieťa, dvíhajte ho, čím sa znižuje tlak podložky v ľahu na hlavičku.
- Polohovanie počas spánku: Počas spánku vášho dieťatka mu zmeňte polohu hlavy, podložením malého uteráčika, alebo plienkou, aby sa vyvíjal tlak hlavy o podložku aj na strane hlavy, kde sa vytvára deformita.
- Ukladanie dieťatka na podložku: Vyhýbajte sa príliš dlhému ukladaniu dieťatka na tvrdé podložky, ako napríklad do autosedačky, ktoré majú tvrdý plast pokrytý len tenkou vrstvou výplne.
Remodelačná ortéza
Pri deformite u staršieho dieťaťa viac ako 4 mesiace je potrebná aplikácie KRO - kraniálnej remodelačnej ortézy, čo má až 95% úspešnosť. Liečba KRO sa musí konzultovať s neurológom, prípadne s neurochirurgom, pretože v niektorých prípadoch je táto metóda kontraindikovaná, ako napríklad pri hydrocefale. KRO je zameraná na správne usmernenie rastu lebky. Najvhodnejším obdobím je vek 4 až 7 mesiacov, čím sa skracuje liečba na 4 až 5 mesiacov.
tags: #lebka #novorodenca #anatomia