V súčasnej dobe, kedy medicína neustále napreduje, je očkovanie jedným z najvýznamnejších nástrojov na ochranu verejného zdravia. Avšak, aj napriek vedeckým dôkazom a desaťročiam úspešného používania, sa okolo očkovania vytvorilo množstvo mýtov a nepravdivých informácií. Tento článok sa zameriava na rozptýlenie týchto mýtov a poskytnutie faktov podložených vedeckými štúdiami a odbornými stanoviskami.
Nárast antivakcinačných aktivít a ich dôsledky
Na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, možno pozorovať nárast antivakcinačných aktivít. Vlnu negatívnych postojov proti očkovaniu vyvolali informácie o "škodlivosti očkovania", ktoré sú často aj pomocou médií zverejňované. Odporcovia očkovania neuvádzajú, aký ťažký môže byť priebeh infekčného ochorenia alebo jeho komplikácie. Epidémie infekčných ochorení, proti ktorým je v súčasnosti možnosť chrániť deti očkovaním, zabili vo svete viac detí, ako všetky vojny. Spochybňovanie imunizácie a imunizačných programov neuváženými prehláseniami, bez dôkladnej znalosti problematiky, môže závažným spôsobom ohroziť zdravie detskej populácie a priniesť návrat takých infekčných ochorení, ktoré sa u nás vďaka očkovaniu dlhodobo nevyskytujú.
Očkovací kalendár na Slovensku
Očkovací kalendár pre povinné očkovanie detí a dospelých pre príslušný kalendárny rok vydáva hlavný hygienik SR v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších zmien a doplnkov. Očkovací kalendár pripravujú odborníci z oblasti epidemiológie, pediatrie, infektológie a imunológie, v súlade s odbornými odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskej komisie a praxou členských štátov Európskej únie. Očkovací kalendár je ako oficiálny dokument záväzný pre všetkých očkujúcich lekárov i pre rodičov detí.
Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania na svojej internetovej stránke prezentuje očkovací kalendár, ktorý "doplnila" svojimi neodbornými poznámkami, ktoré sa opierajú o články antivakcinačných aktivistov. I keď v poznámke uvádzajú, že "obsah očkovacieho kalendára odráža výlučne názor autorov a prezentované názory sa nesmú chápať ako lekárske odporúčanie", navodzujú nimi pochybnosti a strach z očkovania, ktorý môže vyústiť do odmietania rodičov dať dieťa očkovať.
Mýtus: Očkovanie spôsobuje ochorenie, proti ktorému je určené
Samotné očkovanie nemôže spôsobiť vznik ochorenia, proti ktorému je očkovanie určené. V očkovacích látkach sa nenachádzajú živé mikroorganizmy pôvodcov ochorení v takej podobe, v akej sa nachádzajú okolo nás. Princíp vakcinácie spočíva v tom, že sa do organizmu vpraví vírus, príp. baktéria, ktorá u daného jedinca nevyvolá samotné ochorenie, ale vedie k imunitnej odpovedi. Takže, keď sa potom organizmus reálne stretne s vírusom, dokáže ho spoznať a naštartovať imunitu tak, aby ho zlikvidoval a nedošlo k samotnému ochoreniu.
Prečítajte si tiež: Úmrtie potomka a dedičstvo
Mýtus: Thiomerzal vo vakcínach spôsobuje autizmus
Svetová zdravotnícka organizácia vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom na základe renomovaných štúdií vyvracia tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a ďalších prídavných látok, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k vylúčeniu thiomerzalu a dnes používané očkovacie látky pre deti do 2 rokov ho neobsahujú. Sledovania potvrdili, že aj napriek vylúčeniu thiomerzalu z výrobného procesu, výskyt autizmu a diabetu sa nezmenil a stúpa tak isto, ako aj v krajinách, kde thiomerzal nepoužívajú.
Od roku 2003 sa realizovalo sedem štúdií, ktoré vyvracajú príčinnú súvislosť medzi thiomerzalom vo vakcínach a vznikom autizmu. Vo Švédsku a Dánsku sa realizovala štúdia, ktorá skúmala vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu. Štúdia sledovala obdobie rokov 1980 - 1990, kedy sa ešte používali vakcíny s obsahom thiomerzalu. Nezistil sa nárast incidencie autizmu s porovnaním obdobia, kedy sa začali používať očkovacie látky bez obsahu thiomerzalu. Vo Veľkej Británii sa vyhodnocovali záznamy o vakcinácií 100 572 detí narodených v rokoch 1988 - 1997, z ktorých 104 trpelo autizmom. Taktiež nebol pozorovaný žiadny príčinný vzťah medzi expozíciou thiomerzalu a vznikom autizmu.
Mýtus: Očkovanie zasahuje do vývinu imunitného systému
Tvrdenia, že očkovanie zasahuje do vývinu imunitného systému sú z odborného hľadiska neprijateľné. I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne "naivný", je schopný okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Odhaduje sa, že detský imunitný systém má schopnosť a kapacitu odpovedať až na tisíce antigénov aplikovaných súčasne. Napriek tomu, že počet druhov očkovania u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, vďaka novým technológiám sa imunologická záťaž významne znižuje. 14 vakcín, ktoré sa v súčasnosti deťom najčastejšie aplikujú obsahuje menej ako 200 bakteriálnych alebo vírusových proteínov alebo polysacharidov v porovnaní s viac ako 3000 antigénmi, ktoré boli obsiahnuté v siedmich vakcínach aplikovaných v roku 1980.
Mýtus: Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus
Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje vznik autizmu vznikli v roku 1998. Už od roku 1995 sa realizovali štúdie, ktoré skúmali príčinnú súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu. Bolo realizovaných 13 odborných štúdií v rámci Európy a Severnej Ameriky. Vo všetkých štúdiách bolo k dispozícii veľké množstvo údajov o očkovaní a dátumom vypuknutia autizmu. Po preskúmaní vzoriek populácie detí sa v ani jednej z týchto štúdií nepotvrdil príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu.
Vo Veľkej Británii sa vyhodnotilo 498 detí s autizmom narodených v rokoch 1979 až 1992. Napriek tomu, že sa potvrdil trend nárastu prípadov autizmu, nebola pozorovaná žiadna zmena v počte diagnóz autizmu po roku 1987, od kedy bola používaná MMR vakcína, ktorej sa pripisoval príčinný vzťah so vznikom tohto ochorenia. Vo Fínsku a Dánsku odborníci použili národné registre, z ktorých čerpali údaje o vakcinačnom statuse a súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka reprezentovala vyše 500 000 detí, ktoré sa narodili v rokoch 1982 až 1998. Taktiež sa nepotvrdilo riziko vzniku autizmu po očkovaní.
Prečítajte si tiež: Príčiny detskej úmrtnosti
Naopak, po 10 rokoch sa objavili informácie, že autori teórii o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu sú obvinení z manipulácie s údajmi pacientov, pričom spoľahlivo zabezpečili šírenie poplašných správ a odmietanie očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole rodičmi. Zabezpečili tak návrat týchto ochorení - okolité krajiny hlásia nové epidémie v nevakcinovanej populácii , hlásia žiaľ aj úmrtia detí na tieto preventabilné infekčné ochorenia.
Mýtus: Očkovanie spôsobuje diabetes mellitus
Diabetes mellitus je závažné metabolické ochorenie, ktoré postihuje bunky pankreasu, čím sa znižuje produkcia dostatočného množstva inzulínu - hormónu, ktorý zabezpečuje optimálne zužitkovanie glukózy. Vznik tohto ochorenia je podmienený pôsobením rôznych faktorov, z ktorých dominantnú úlohu zohráva genetická predispozícia. Odborníci z oblasti imunológie uskutočnili štúdie, v ktorých sledovali súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu.
V Dánsku bola realizovaná štúdia, kedy sa na základe záznamov o očkovaní detí narodených v rokoch 1990 až 2000, zisťovala súvislosť medzi očkovaním detí a potvrdenou diagnózou diabetes mellitus 1. typu. Závery štúdie potvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a vznikom tohto ochorenia. Zároveň sa potvrdilo, že ani u detí, ktoré sú geneticky predisponované k vzniku ochorenia, neexistuje žiadny vzťah s očkovaním. V USA sa realizovala štúdia, do ktorej boli zahrnuté dostupné kompletné záznamy o očkovaní detí narodených v rokoch 1988 až 1997. Rovnako sa nenašiel dôkaz o tom, že by akákoľvek očkovacia látka zahrnutá do očkovacieho kalendára spôsobila riziko vzniku diabetes mellitus.
Mýtus: Vakcíny proti COVID-19 spôsobujú neplodnosť
Na sociálnych sieťach sa objavili videá od rôznych „odborníkov“, kde poukazujú na to, že očkovaný jedinec po vakcinácii produkuje S-proteín, ktorý môže prenášať na svoje okolie a následne tým môže spôsobiť ťažkosti u nezaočkovaných. Neexistuje žiadny mechanizmus, ako by došlo k prenosu S proteínu na iného jedinca a ak by to tak aj bolo, S proteín nedokáže vyvolať žiadne ochorenie, keďže sa jedná len o výbežok bunkovej steny vírusu, ktorý nemá žiadnu schopnosť delenia v ľudskej bunke.
Argument tejto poplašnej správy stojí na predstave, že vakcína obsahuje mRNA, ktorá kóduje tvorbu S-proteínu, ktorá má časť bielkoviny podobnú s tzv. proteínom zvaným syncytín-1. Ten je dôležitý pre vývoj ľudskej placenty u žien, čo z neho robí nevyhnutný predpoklad úspešného tehotenstva. Ak by vakcína COVID-19 mohla naozaj spôsobiť neplodnosť tak, ako to popisuje logika tohto argumentu, znamenalo by to, že by neplodnosť u žien muselo v prvom rade spôsobovať aj samotné ochorenie COVID-19, keďže koronavírus obsahuje úplne identický S-proteín, ako sa vytvára pri imunitnej odpovedi po vakcinácii. O tom však dodnes neexistujú žiadne známe dôkazy. Okrem toho už v štúdiách pri vývoji vakcín v niekoľkých prípadoch došlo k tomu, že žena otehotnela po zaočkovaní. V odbornej literatúre sa začínajú objavovať seriózne vedecké práce, ktoré zistili súvislosť medzi ochorením a poškodením semenníkov a teda aj tvorbou spermií. V prestížnom časopise Human Reproduction vyšla štúdia, ktorá analyzovala spermie u mužov po prekonaní COVID-19.
Prečítajte si tiež: Globálny hlad a deti: Kritická situácia
Fakty o chrípke a očkovaní proti chrípke
Chrípka a prechladnutie sú často zamieňané, avšak ide o dve rôzne ochorenia spôsobené rôznymi vírusmi. Chrípka nastupuje náhle, z plného zdravia, sprevádzaná je vysokou teplotou, zimnicou a triaškou, bolesťou kĺbov, svalov, silnou bolesťou hlavy. Prejavuje sa suchým a dráždivým kašľom, môže sa pridať nádcha a bolesť hrdla. Únava a slabosť často pretrvávajú aj niekoľko týždňov. Chrípka môže mať aj ťažký priebeh, môže zhoršiť chronické zdravotné ťažkosti, viesť k trvalým zdravotným následkom a spôsobiť smrť. Prechladnutie sa prejavuje nádchou, kýchaním, slziacimi očami a podráždeným hrdlom. Je obmedzené na horné dýchacie cesty, nie je sprevádzané vysokou teplotou, bolesťami kĺbov a svalov.
Vírus chrípky je unikátny tým, že je nesmierne premenlivý. Očkovacie látky proti chrípke sa od ostatných očkovacích látok odlišujú - ich zloženie sa každoročne mení podľa aktuálne cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky, preto je potrebné očkovanie vykonať každoročne. Ochranná hladina protilátok po očkovaní proti chrípke totiž pretrváva po dobu 6 - 12 mesiacov. Očkovanie proti chrípke sa vykonáva neaktívnymi, neživými časticami vírusu, chrípku z neho teda očkovaný dostať nemôže.
Chronicky chorí pacienti (v akomkoľvek veku vrátane detí) si vyžadujú zvýšenú ochranu pred infekciami. Chrípkový vírus pre vás môže predstavovať významné zdravotné riziko, preto Svetová zdravotnícka organizácia aj odborné lekárske spoločnosti odporúčajú všetkým chronickým pacientom každoročné očkovanie proti chrípke.
Očkovanie proti chrípke nechráni pred COVID-19 a naopak, očkovanie proti COVID-19 nechráni pred chrípkou. Ide o dva rôzne vírusy a každá zo schválených vakcín efektívne chráni iba pred tým ochorením, na prevenciu ktorého bola vyvinutá. Očkovanie proti chrípke aj očkovanie proti COVID-19 však podstatne znížia riziko, že súčasne budete mať chrípku aj COVID-19.
Mechanizmus účinku mRNA vakcín
mRNA, ktorá je zodpovedná za vytvorenie len malej časti vírusu, tzv. S-proteínu (čo je len výbežok na povrchu častice vírusu) mRNA, ktorá je súčasťou vakcíny sa aplikuje do svalu, dostane sa do svalových buniek v mieste aplikácie a v cytoplazme sa na podklade jej genetickej informácie nasyntetizuje tzv. S-proteín vírusu. Ten sa uvoľní z bunky a imunitný systém ho rozpozná ako nepriateľa. B-lymfocyty vytvárajú protilátky a aktivizuje sa bunková imunita. Čo je dôležité, mRNA v svalovej bunke sa nevie dostať do jadra našej bunky a tým pádom nijako nemôže ovplyvniť našu genetickú informáciu. mRNA vakcína nevstupuje do jadra bunky, takže nemôže nijako ovplyvniť genetickú informáciu u daného jedinca. Samotná vakcína aj S-proteín sa odbúrava v organizme v priebehu pár dní, takže nie je žiadny predpoklad, že by vakcína mohla nejakým mechanizmom spôsobiť v budúcnosti nejaké nežiadúce účinky.
Zodpovednosť za bezpečnosť a účinnosť vakcín
Za účinnosť a bezpečnosť liečiv a vakcín zodpovedajú príslušné regulačné orgány, ktoré vydajú povolenie na registráciu lieku, v Európe je to EMA ( Európska lieková agentúra), na Slovensku ŠUKL. Tieto inštitúcie majú povinnosť vyžiadať si od výrobcu všetko, aby vedeli spraviť objektívne a nezávislé rozhodnutie. Sú zodpovedné za to, že ak povolia výrobcovi použitie lieku, zodpovedajú za jeho bezpečnosť a účinnosť. EMA skúma všetky procesy, ktoré sa týkajú vývoja, výroby či skladovania vakcíny. Pri žiadnom liečive, ani vakcíne neberie na SK štát ani vláda zodpovednosť za prípadné nežiadúce účinky. Lekár nesie zodpovednosť za to, že správne indikuje podanie liečiva, ev. vakcíny, pričom zhodnotí zdravotný stav pacienta ako aj možné riziká, prípadne interakcie s inými liečivami a podá vakcínu lege artis.