Občiansky zákonník Slovenskej republiky upravuje dedičské právo, ktoré predstavuje prechod majetku a záväzkov zo zomrelého (poručiteľa) na jeho dedičov. Dedenie môže nastať na základe zákona, závetu alebo kombináciou oboch. Tento článok sa zameriava na situáciu, keď zomrie dieťa poručiteľa, a aké to má dôsledky na dedičské konanie.
Právne dôvody dedenia
Občiansky zákonník rozlišuje dva hlavné právne dôvody dedenia:
- Dedenie zo závetu: Ak poručiteľ zanechal platný závet, dedičstvo sa riadi jeho ustanoveniami. Závet má prednosť pred dedením zo zákona.
- Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak je závet neplatný, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákonom stanoveného poradia dedičských skupín.
Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa zo závetu nadobudne len časť dedičstva, zvyšok sa nadobúda dedičmi zo zákona.
Dedenie zo zákona a dedičské skupiny
Dedenie zo zákona nastáva vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet nerieši celú jeho majetkovú podstatu. Občiansky zákonník rozlišuje štyri dedičské skupiny, ktoré určujú poradie, v akom príbuzní poručiteľa dedia:
- Prvá dedičská skupina: Patria sem poručiteľove deti a manžel/ka, pričom každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (vnúča/vnučky poručiteľa).
- Druhá dedičská skupina: Ak poručiteľ nemá potomkov, dedí manžel/ka, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní na výživu od poručiteľa.
- Tretia dedičská skupina: Ak nededí manžel/ka ani rodičia, dedia súrodenci poručiteľa a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní na výživu od poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (synovci a netere poručiteľa).
- Štvrtá dedičská skupina: Ak nededí nikto z predchádzajúcich skupín, dedia prarodičia poručiteľa rovnakým dielom, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Situácia, keď zomrie poručiteľove dieťa
Ak zomrie poručiteľove dieťa pred smrťou poručiteľa, nastáva situácia, ktorú zákon rieši prostredníctvom princípu reprezentácie. To znamená, že na miesto zomrelého dieťaťa nastupujú jeho potomkovia (vnúčatá poručiteľa). Títo potomkovia si rozdelia podiel, ktorý by inak pripadol ich rodičovi, teda zomrelému dieťaťu poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Príčiny detskej úmrtnosti
Príklad
Predstavme si situáciu, že poručiteľ má dve deti: syna Jána a dcéru Annu. Ján zomrie pred poručiteľom a zanechá dve deti - vnukov poručiteľa, Petra a Pavla. V dedičskom konaní po poručiteľovi Anna dedí polovicu dedičstva a Peter s Pavlom si rozdelia druhú polovicu rovným dielom (každý z nich zdedí štvrtinu dedičstva), ktorá by inak pripadla ich otcovi Jánovi.
Dôležité aspekty
- Započítanie darov: Pri dedení zo zákona sa do dedičského podielu započíta všetko, čo dedič za života poručiteľa bezplatne dostal. To môže ovplyvniť výšku dedičského podielu vnukov, ak počas života dostali od poručiteľa dary.
- Vydedenie: Poručiteľ môže potomka vydediť, ak pre to existujú zákonné dôvody (napr. ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho trvalý záujem, bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo vedie trvalo neusporiadaný život). Vydedenie musí byť písomné a musí obsahovať dôvod vydedenia. Ak by bol Ján vydedený, jeho deti by na jeho miesto nenastúpili.
- Odmietnutie dedičstva: Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Ak Peter alebo Pavol odmietnu dediť, ich podiel pripadne ostatným dedičom v danej skupine, teda Anne a druhému vnukovi.
- Dlh: Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť na prenechaní dedičstva na úhradu dlhov.
Poistenie a dedičstvo
V súvislosti s dedičstvom je dôležité spomenúť aj životné poistenie. Ak má poručiteľ uzavreté životné poistenie s určenou oprávnenou osobou pre prípad smrti, poistné plnenie sa nevypláca dedičom, ale priamo oprávnenej osobe. Ak oprávnená osoba nie je určená, poistné plnenie sa stáva súčasťou dedičstva a dedí sa podľa zákona alebo závetu.
Oprávnená osoba
Oprávnená osoba je osoba, ktorú poistený (poručiteľ) určil v poistnej zmluve, že má dostať poistné plnenie v prípade jeho smrti. Môže to byť konkrétna osoba (napr. manžel/ka, dieťa) alebo vzťah k poistenému (napr. manželka, syn). Až do vzniku poistnej udalosti (smrti poisteného) môže poistník (osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu) určenie osoby zmeniť.
Ak nie je v poistnej zmluve uvedená oprávnená osoba, poisťovňa postupuje v zmysle zákona a poistné plnenie vyplatí manželovi/manželke. Ak ich niet, deťom. Ak nie sú ani deti, tak rodičom zomrelého poisteného.
Príklad z praxe
Po autonehode bol poistený hospitalizovaný a vznikol mu nárok na poistné plnenie z úrazového poistenia (denná dávka za dobu liečenia, trvalé následky). Počas hospitalizácie však poistený zomrel. V tomto prípade sa rozlišuje:
Prečítajte si tiež: Globálny hlad a deti: Kritická situácia
- Poistné plnenie z rizika smrti: Bude vyplatené oprávnenej osobe uvedenej v poistnej zmluve, alebo ak nie je určená, bude súčasťou dedičstva.
- Poistné plnenie z iných rizík (úraz, hospitalizácia): Toto plnenie patrí výlučne poistenému a stáva sa súčasťou dedičstva, resp. pripadne dedičom zo závetu.
Náklady dedičského konania
S dedičským konaním sú spojené náklady, najmä odmena notára, ktorá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Odmenu notára a jeho hotové výdavky platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Prečítajte si tiež: Úmrtie manželky a dieťaťa: Ako získať odškodnenie
tags: #ak #zomrie #porucitelove #dieta