Príbehy matiek bojujúcich o svoje deti sú plné emócií, osobných výziev a spoločenských očakávaní. Jedným z aspektov, ktorý často rezonuje v týchto príbehoch, je otázka spánku - spánku dieťaťa, spánku matky a ich vzájomného vplyvu. Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku materstva, detského vývinu a rodičovstva, so špeciálnym dôrazom na spoločný spánok a jeho vplyv na vzťah matky a dieťaťa.
Spoločný spánok: Kontroverzná téma
Spoločný spánok rodičov s bábätkami je téma, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie. James McKenna, popredný odborník na detský spánok, zdôrazňuje dôležitosť spoločného spania rodičov s bábätkami a zavádza pojem "breastsleeping" - spanie na prsníku. Tento termín definuje najbezpečnejšiu formu spoločného spánku, kde dojčiaca matka zdieľa posteľ s dojčeným bábätkom bez prítomnosti známych rizikových faktorov, ako je fajčenie matky, spánok na bruchu alebo užívanie alkoholu a drog.
Cieľom zavedenia pojmu "breastsleeping" je zdôrazniť, že nie každý spoločný spánok je nebezpečný. Naopak, môže byť dôležitý a potrebný pre uľahčenie dojčenia, naštartovanie laktácie a v jej udržaní. Pre mnohé dojčiace matky je spoločný spánok najpraktickejšie riešenie, ktoré uľahčuje nočnú starostlivosť o dieťa. Častejšie nočné dojčenie v spoločnej posteli a neobmedzený prístup bábätka k materskému mlieku napomáha k tvorbe mlieka a vedie k dlhodobejšiemu dojčeniu.
Biologické aspekty spoločného spánku
Ľudské mláďa sa rodí ako najmenej neurologicky vyspelé mláďa medzi cicavcami. Mozog novorodenca má pri narodení len 25 percent objemu dospelého mozgu. Bábätká sú veľmi závislé na zmyslovej interakcii so svojou matkou. Blízky kontakt bábätka s rodičmi pozitívne ovplyvňuje a reguluje ich adaptáciu na tento svet. Stimuluje ich ľudské teplo, pachy, pohyb, zvuky, dýchanie, hlas matky, jej vôňa, vôňa materského mlieka, zvuk dychu spiacej matky.
Z biologického hľadiska je nepravdepodobné, že by bolo spoločné spanie samo o sebe nebezpečné. Dojčenie je jednou z veľkých prevencií SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčaťa) a chráni bábätká aj v spoločnej posteli. Aktívna rola matky u nočného dojčenia je tiež ochranným faktorom. Ak sú mamičky samé za seba zodpovedné, dokážu byť zodpovedné za svoje rozhodnutia a lekárske autority nemajú právo tvrdiť, že matky nie sú schopné chrániť svoje bábätká spiace v spoločnej posteli.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na únosy detí
Bezpečný spoločný spánok: Eliminácia rizík
Namiesto strašenia by mali odborníci mamičky informovať o tom, ako prispôsobiť spoločný priestor a prostredie k spánku, aby bolo čo najbezpečnejšie. Breastsleeping zahŕňa preventívne opatrenia, ako sú ľahké prikrývky, tvrdé matrace, triezvi dospelí, poloha bábätka na chrbte alebo na boku, nefajčiarska domácnosť a vyhýbanie sa spoločnému spánku na gauči, rozkladacích lehátkach alebo kreslách. Zodpovedná matka spiaca vedľa svojho dieťatka je „pridanou hodnotou“ ochrany, pretože inštinktívne v noci kontroluje polohu dieťaťa a reaguje na podozrivé zvuky.
V jednej veľmi obsiahlej štúdii sa uvádza, že spoločný spánok, do ktorého nevstupujú žiadne známe riziká, nepredstavuje v súvislosti so SIDS žiadne signifikantné riziko a u trojmesačných bábätiek môže mať dokonca ochrannú funkciu.
Dynamika rodiny a individuálne rozhodnutia
Rodičia, ktorí nemajú jasné predstavy o tom, kde a ako bude ich dieťa spať a následne reagujú podľa situácie a dieťaťa, sú zvyčajne šťastnejší a spokojnejší. Je zásadné, aby rodičia vedeli, že to, kde bude spať ich dieťa a osobné dôvody, ktoré ich k tomuto rozhodnutiu vedú, je rozhodnutím, ktoré majú urobiť len oni a nie iná osoba zvonku, ktorá s rodinou nežije. Všetci rodičia by mali mať vlastné právo na plnú informovanosť a nemali by byť obmedzení na neúplné jednostranné informácie od ostatných. Mali by sme rodičov podporovať, aby si verili, aby vnímali a poznávali svoje dieťa. Vďaka tomu a prístupu k všetkým informáciám dokážu sami vyhodnotiť svoju rodinnú situáciu natoľko, aby boli schopní chrániť svoje dieťa a starať sa oňho tak, ako to im aj dieťaťu vyhovuje a dáva zmysel.
Vplyv interakcie na vývoj dieťaťa
Vedci sa už mnoho rokov zaujímajú o to, aký má dopad interakcia matky či ľudí v jeho okolí na vývoj dieťaťa. Zlé zaobchádzanie s deťmi a ich zanedbávanie poškodzuje nielen cesty rozvoja funkcií mozgu, ale mení i súčasnú štruktúru mozgu samotného. Týka sa to oblastí, ktoré deťom umožňujú jasné myslenie, kontrolu emócií a spracovanie náhodných podnetov. Experimenty ukázali, že bábätká sú stvorené, aby boli v interakcii s inými ľuďmi, a ak sa s dieťaťom zle zaobchádzalo, ale opäť je obklopené milujúcou podporou, začína prospievať a jeho mozog si opäť vytvára zdravé pozitívne spojenia. Je dôležité, aby ste čo najviac reagovali na svoje deti.
Dlhodobé štúdie o vývine detí
Britskí vedci sa rozhodli začať s rozsiahlou štúdiou, ktorá trvá už od roku 1946. Zistili, že to, čo rodičia dieťaťa robia v jeho prvých rokoch, je pre dieťa najpodstatnejšie. Stačí, aby dokázal svoje dieťa počúvať, reagovať naň láskavo, rozprávať sa s ním, učiť sa s ním písmenká a čísla, chodiť spoločne na výlety a návštevy. Ako prospešné sa taktiež ukázalo každodenné čítanie dieťaťu. Deti, ktorým rodičia v 5 rokoch čítali, mali v 10 rokoch výrazný záujem o vzdelávanie. Deti, ktoré si len tak pre zábavu čítajú, majú až desaťnásobne väčšiu šancu, že sa im bude dariť nielen v škole, ale aj v neskorších testoch, zameraných na matematiku či písanie, a v živote.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Skvelí rodičia dokážu až o polovicu znížiť medzeru vo vzdelávaní medzi chudobnými a bohatými deťmi. Ak chcete mať doma úspešné dieťa, je dôležité, aby ste sa mu venovali. Deti potrebujú najviac zo všetkého vedieť, že sa o nich rodičia zaujímajú, že vás zaujíma ich budúcnosť a to, čo sa v ich živote deje.
Rodičovská únava a hľadanie rovnováhy
Mnohé mamičky sa cítia unavené a preťažené, najmä v prvých mesiacoch po narodení dieťaťa. Starostlivosť o novorodenca je náročná a vyžaduje si neustálu pozornosť. Je dôležité, aby si matky uvedomili, že nie sú samé a že je v poriadku požiadať o pomoc.
Jedna z mamičiek sa zverila so svojimi pocitmi: "Ahojte vsetke mamičky idem sa sem “vyplakať”a vypočuť si vás názor skúsim to skrátiť o dieťa sme sa snažili 8 rokov bol to nás veľký sen teraz, keď konečne sme rodina si to, ale vôbec nevieme užiť všetko sa pokaslalo často sa s manželom hádame kôli malému nezhodneme sa na maličkostiach, ako sa s nim hrať, čo s nim robiť proste nad blbosťami sa pochytíme absolútne nič nestíhame cely deň som s malým. Sama doma nakoľko manžel robí, keď príde večer okúpeme malého nakŕmim ho pohraje sa a spať v kuse sa niečo deje nieje času si sadnúť, keď už mali spi manžel zaspi tiež. Vôbec spolu netrávime čas cítim sa, že to nezvládam môj osobný život skončil nestýkam sa s nikým vsetke kamošky sa odsťahovali sú Mimo mesta mame babku, ktorá by postrážila malého, ale nie sme schopný s manželom nikam ísť, lebo sme večer unavený, ako psi stále ideme v tom istomjednom kolotoči, kde nestíhame žiť ja vážne neviem, ako si toto všetko zariadiť tak, aby sme normálne fungovali, ako par a tiež, aby som mala aj ja na niečo čas skoro vždy sme pohadany pre ničtak veľmi chceme dobre jeden druhému, aj Malému až je všetko zle a nedokážem nič zmeniť, lebo to ani nejde nieje čas mali sa musí kúpať papať atď vyžaduje si veľa pozornosti objavuje svet začína chodiť nedá sa ho spustiť z oči ja len že sme jedinýna svete, čo takto fungujú? Zmeni sa to časom?"
Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že je normálne cítiť sa preťažení a unavení. Je dôležité hľadať spôsoby, ako si oddýchnuť a nájsť si čas pre seba a pre svoj partnerský vzťah.
Spánok detí a rady odborníčky
Detská psychologička Janka Zemandl sa venuje spánku detí a radí rodičom, ako pristupovať k poruchám správania. Zdôrazňuje, že bábätká sú ešte veľmi nezrelé, čo sa týka nervovej sústavy a mozgu. V realite spia v malých blokoch počas celého dňa. Rodičia vedia dokonca už pomerne skoro podporiť, aby sa to tam začalo presúvať. Bežne sa to však konsoliduje do troch až štyroch mesiacov a úsek, ktorý prespia v noci, nie je dlhší ako pár hodín.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pri zaspávaní majú bábätká najprv ľahký spánok, ktorý trvá 20-30 minút. Vtedy sa ho ani nepokúšajte zložiť z prsníka, lebo sa ľahko zobudia. Stojí za to počkať do hlbokého spánku. Ona ešte nemá nástroj a vyvinutú sebareguláciu na to, aby sa dokázalo znovu uspať. Rodič má úlohu láskavého učiteľa, ktorý mu supluje to, čo dieťa nemá. Intuitívne vieme a výskum to aj potvrdzuje, že veľa spánku je fajn a bábätká prospievajú.
Zohráva tam rolu hormón melatonín, ktorý sa vylučuje aj dospelým, aj deťom. Melatonín sa dá trochu regulovať. Vylučuje sa v súvislosti s tým, koľko svetla prijímame, a preto je fajn rešpektovať prirodzený cyklus striedania svetla a tmy. Deťi, ktoré dostanú naozaj výdatnú dávku denného svetla, spia kvalitnejšie. V noci sa s dieťaťom nerozprávam, nehrám, som najnudnejší rodič na svete, prebalím ho, nadojčím a spí sa ďalej. Nerozsvecujem, pretože to tiež ovplyvňuje vylučovanie melatonínu.
Zemandl odporúča neštartovať skôr, ako dieťa zamrnčí. A keď už zamrční, ešte malú chvíľu trvá, kým druhému dieťaťu podáte pohár vody. Vždy idete, vždy reagujete. Nedeje sa to však prirýchlo a prehnane, „prvorodičovsky“. Pristupujte k dieťaťu s rešpektom. Ono zvládne veľa aj samo, my ho musíme len podporiť.
Netreba sa stresovať: „Preboha, on spí len v kočíku, v živote nebude spať na posteli!“ Naozaj neodporúčam robiť invazívne zásahy hneď od začiatku, začnite od tých najjemnejších. Toto je veľmi dôležité posolstvo: Bábätká potrebujú pomoc, doprajme im ju.
Spánkové asociácie a oxytocín
Spánková asociácia je spôsob, ktorým bábätko zaspáva. Pokiaľ je to na prsníku, zaspí na prsníku. Bábätká, ktoré zaspia samy alebo s našou minimálnou pomocou, potom dokážu lepšie zaspať počas nočných prebudení. Dojčenie je skvelá spánková asociácia a výskumy potvrdzujú, že v celkovom počte hodín dojčiace matky nespia menej.
Hormón oxytocín, hormón lásky alebo blízkosti, je zázračný hormón, ktorý sa vylučuje blízkosťou a dotykmi a má nenormálne účinky. Spúšťa pôrod a má aj ochrannú funkciu. Redukuje stres a bolesť, zabezpečuje príjemné pocity lásky a nehy. Kontakt koža na kožu stimuluje priamo v mame aj v bábätku tvorbu oxytocínu vo veľkých množstvách. Štúdie potvrdzujú, že účinky tohto hormónu sú dlhodobé. Blízkosť vyhráva a matka z nej benefituje. Hladina oxytocínu dokáže ovplyvniť dokonca aj to, koľko živín dokáže dieťa vstrebať z potravy, ktorú prijíma. Na produkciu oxytocínu pozitívne vplýva aj spoločné spanie, s čím je prepojené nočné dojčenie.