Medzinárodný únos dieťaťa rodičom predstavuje zložitú situáciu, ktorá si vyžaduje citlivý a komplexný prístup. Tento článok sa zameriava na problematiku rodičovského únosu dieťaťa v kontexte slovenského práva, pričom sa opiera o existujúce právne predpisy, judikatúru a praktické skúsenosti. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a upozorniť na jej špecifiká.
Definícia rodičovského únosu
Rodičovský únos je neoprávnené premiestnenie dieťaťa jedným z rodičov z miesta jeho obvyklého bydliska. Práve skutočnosť, že ide o presťahovanie sa rodiča s dieťaťom bez súhlasu druhého rodiča, znamená neoprávnenosť premiestnenia dieťaťa. O únose môžeme hovoriť, keď je premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa neoprávnené.
Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa rodičom môžeme rozumieť neoprávnené premiestnenie zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, ak sa tohto konania dopustí jeden z rodičov. Premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, inom ako je štát obvyklého pobytu dieťaťa, je neoprávneným v prípade, ak rodič dieťa premiestnil alebo ho zadržiava bez súhlasu druhého rodiča, prípadne bez súhlasu súdu štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Právny rámec rodičovského únosu na Slovensku
Slovenská republika sa stala zmluvným štátom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí s účinnosťou od 1. februára 2001. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie č. 119/2001 Z. z.), prijatého v Haagu 25. októbra 1980, platného pre SR od 1. decembra 1998. Tento dohovor je základným medzinárodným dokumentom upravujúcim problematiku medzinárodných únosov detí.
Na základe Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie č. 119/2001 Z.z.), prijatý v Haagu 25. októbra 1980, platný pre SR od 1. decembra 1998. Okrem Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí upravujú túto problematiku aj ďalšie právne akty. V prípade medzinárodného únosu dieťaťa sú súdy povinné aplikovať medzinárodné zmluvy a právne predpisy EÚ - Dohovor o občianskoprávnych aspektoch a medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Dohovor“) a Nariadenie Rady (ES) č.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Medzi ďalšie právne akty patria:
- NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000.
- Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“).
- Nariadenie rady (ES) č. Nariadenie (ES) č.
Rodičovský únos ako trestný čin
Na Slovensku rodičovský únos nie je samostatným trestným činom. Avšak, v závislosti od konkrétnych okolností prípadu, môže takéto konanie napĺňať znaky iného trestného činu, napríklad:
- Poškodzovanie cudzích práv (§ 375 Trestného zákona): V prípade, ak rodič, ktorý dieťa premiestnil do zahraničia, porušil týmto konaním práva druhého rodiča, môže byť stíhaný za tento trestný čin.
- Týranie blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208 Trestného zákona): Ak je premiestnenie dieťaťa spojené s psychickým alebo fyzickým násilím voči dieťaťu alebo druhému rodičovi, môže ísť o tento trestný čin. Za blízku osobu Trestný zákon považuje príbuzného v priamom pokolení, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca a manžela/manželku; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Návratové konanie
V prípade, ak došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa do zahraničia, môže druhý rodič podať návrh na navrátenie dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. V návratovom konaní ide o čas, je potrebné konať rýchlo, efektívne a dodržať viaceré lehoty. Hneď po únose je potrebné podať žiadosť o nariadenie návratu maloletého dieťaťa na príslušnom ústrednom orgáne krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Hraničným vekom dieťaťa, kedy možno postupovať na základe Dohovoru, teda kedy možno podať žiadosť o nariadenie návratu dieťaťa, je 16 rokov dieťaťa.
Ak bude návratové konanie trvať dlhšie, môže to zmariť návrat dieťaťa, napríklad ak sa okolnosťami zmení obvyklý pobyt dieťaťa, resp. súd usúdi, že dieťa sa medzičasom zžilo s novým prostredím.
Postup v návratovom konaní:
Podanie žiadosti: Rodič, ktorému bolo dieťa neoprávnene odňaté, podá žiadosť o navrátenie dieťaťa na ústredný orgán v štáte, kde sa dieťa nachádza. Na Slovensku túto funkciu plní Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (známe aj ako „CIPC“). Každá krajina, ktorá podpísala už spomínaný Dohovor, má zriadený ústredný orgán, ktorý má právomoc žiadosť prijať. Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na zabezpečenie urýchleného návratu detí a dosiahnutie ďalších cieľov tohto dohovoru. Úloha centra je zistiť, kde sa dieťa nachádza a v akej sociálnej situácii je. Ďalej je to zabezpečenie dobrovoľného vrátenia dieťaťa alebo zmiernenie situácie, takým spôsobom, aby dieťa trpelo čo najmenej.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
"Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na zabezpečenie urýchleného návratu detí a dosiahnutie ďalších cieľov tohto dohovoru.V zmluvných štátoch Dohovoru existujú ústredné orgány na pomoc rodičom, ktorí sú obeťami cezhraničného únosu dieťaťa. Nevyhnutným prvým krokom v prípade návratu dieťaťa je žiadosť rodiča o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa. Rodič, ktorý tvrdí, že dieťa bolo premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa môže obrátiť na ústredný orgán miesta obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán ktoréhokoľvek iného zmluvného štátu so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa.
Žiadosť musí obsahovať informácie týkajúce sa totožnosti žiadateľa, dieťaťa a osoby, o ktorej sa tvrdí, že dieťa premiestnila alebo ho zadržala; ak je to možné, dátum narodenia dieťaťa; dôvody, na ktorých je založená žiadosť žiadateľa o vrátenie dieťaťa, a všetky dostupné informácie týkajúce sa miesta pobytu dieťaťa a totožnosti osoby, s ktorou sa predpokladá, že dieťa je. Na Slovensku Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vyžaduje dokument - žiadosť o vrátenie maloletého dieťaťa (najmä navrhovaný spôsob jeho vrátenia); rodný list maloletého dieťaťa; doklad preukazujúci rodičovské práva k dieťaťu: sobášny list rodičov dieťaťa a súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti, ak bolo vydané; doklady preukazujúce obvyklý pobyt maloletého dieťaťa na Slovensku (napr.
Ak má ústredný orgán, ktorý dostane žiadosť, dôvod domnievať sa, že dieťa sa nachádza v inom zmluvnom štáte, priamo a bezodkladne postúpi žiadosť ústrednému orgánu tohto zmluvného štátu a informuje o tom žiadajúci ústredný orgán alebo podľa okolností žiadateľa. Ako už bolo uvedené, medzi ústrednými orgánmi existuje spolupráca. Ústredný orgán štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, prijme alebo zabezpečí prijatie všetkých vhodných opatrení na dosiahnutie dobrovoľného návratu dieťaťa. Po prijatí žiadosti o návrat ústredný orgán štátu vo väčšine prípadov kontaktuje rodiča, ktorý dieťa nezákonne premiestnil alebo si ho ponechal a požiada ho o dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Ak rodič návrat odmietne, existuje možnosť pokúsiť sa o priateľské riešenie sporu formou mediácie, ktorá sa ponúka obom stranám.
Súdne konanie: Ak rodič neuskutoční dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, môže sa druhý rodič podať na súde návrh o navrátenie dieťaťa. Je potrebné ho podať do jedného roka odo dňa, kedy bolo dieťa odvedené do iného štátu. Po uplynutí tejto doby sa predpokladá, že si dieťa zvyklo na nové prostredie. Po podaní žiadosti môže rodič začať súdne konanie s cieľom dosiahnuť vrátenie dieťaťa. Súdy konajú v konaní o vrátenie detí urýchlene. V tomto konaní súd rozhoduje iba o tom, či nariadi alebo nenariadi návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. Súd tiež skúma, či je daný štát štátom obvyklého pobytu dieťaťa a či bolo premiestnenie dieťaťa neoprávnené. V tomto konaní súd nerozhoduje o rodičovských právach a povinnostiach voči maloletému dieťaťu (napr. V tomto konaní sa súd zaoberá tým, či nariadi alebo nenariadi návrat dieťaťa a nerieši výživné, úpravu styku rodičov s dieťaťom a pod. V konaní súd skúma, či premiestnenie dieťaťa bolo skutočne neoprávnené a v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt. Dôležitou skutočnosťou, ktorú súd v konaní o návrat dieťaťa skúma, je aj to, kedy k jeho premiestneniu došlo. Podľa dohovoru je vhodné podať návrh na návrat dieťaťa na súd do jedného roka od jeho premiestnenia.
Rozhodnutie súdu: Súd preskúma, v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt a či bolo do iného štátu odvedené naozaj neoprávnene. Následne rozhodne o tom, či bude dieťa vrátené do krajiny svojho obvyklého pobytu alebo nie.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Výnimky z povinnosti navrátiť dieťa:
Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu v prípade existencie vážneho nebezpečenstva, ktoré by mohlo dieťaťu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Rodič, ktorý dieťa neoprávnene odviedol do iného štátu a odmieta ho dobrovoľne priviesť naspäť musí preukázať, že návrat by dieťaťu spôsobil existenciu tejto ujmy. Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva v prípade ak sa jedná o členský štát Európskej únie.
Dohovor prípady zamietnutia návratu dieťaťa do jeho pôvodného miesta obvyklého pobytu upravuje v článku č. 13. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ako „Súd“) v roku 2010 v prípade Neulinger a Shuruk v Švajčiarsko zaviedol ďalšiu formu kontrolného mechanizmu kde Súd musí brať do úvahy základné princípy medzinárodného práva a ďalších ľudských práv, mimo iného zaviedol aj inštitút najlepšieho záujmu dieťaťa. Moderná súdna prax zaviedla ako nutnosť aj vypočutie dieťaťa a posudzovanie jeho názoru. Je potreba zdôrazniť, že nie každé prianie maloletého dieťaťa je tiež v súlade s jeho najlepšími záujmami. Dôležité je zhodnotiť, či je maloletý schopný racionálne zdôvodniť svoje stanovisko a záujmy.
Dôvody v článku 13 ods. 1 písm. b) vychádzajú zo zvyšujúceho sa porozumenia domáceho násilia a ujmy, ktorú môže takéto násilie spôsobiť priamo či nepriamo deťom. Ako príklad je možné uviesť prekonanú judikatúru, ktorá uvádza, že násilie páchané na matke nebráni styku detí s ich otcom. V súčasnej rozhodovacej praxi je preukázané, že násilie môže mať mnohé formy, nie je limitované iba fyzickou požiadavkou, môže byť rozšírené aj na psychologické, emočné či finančné násilie.
Obvyklý pobyt dieťaťa
Jedným z najdôležitejších faktorov pri posudzovaní, či ide o únos rodičom alebo nie, je obvyklý pobyt dieťaťa. Obvyklým pobytom dieťaťa NIE je miesto jeho trvalého pobytu, ale tento obvyklý pobyt sa preukazuje v konaní na základe podstatných okolností života maloletého dieťaťa a jeho rodičov. Pre obvyklý pobyt nie je podstatné, kde sa dieťa narodilo, kde je prihlásené na trvalý pobyt (alebo iný typ pobytu) ani aké je občianstvo dieťaťa. Obvyklý pobyt je miesto, ku ktorému má dieťa najbližšie a najužšie väzby. Obvyklý pobyt dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa dlhodobo žije, má rodinné a sociálne zázemie, má rodinu a priateľov, navštevuje materskú školu alebo školu, vzdelávacie zariadenia alebo nejaké záujmové krúžky. Obvyklý pobyt je miesto, kde sa dieťa zoznamuje s prostredím.
Domáce násilie a rodičovský únos
V prevažnej väčšine prípadov únosu dieťaťa do zahraničia sa jedná o ženy, ktoré utekajú pred domácim násilím páchaným ich manželmi (70% prípadov). Jedná sa ľudí pochádzajúcich zo zahraničia, ktorí uzavreli manželstvo alebo žili s partnerom v jednej domácnosti. Po narodení dieťaťa sa z rôznych dôvodov (najčastejšie teda domáce násilie) rozhodnú odísť do krajiny, z ktorej pochádzajú a hľadajú tam podporu rodiny. V prípadoch páchaného domáceho násilia (či už na ženách alebo mužoch) môže mať aplikácia Dohovoru katastrofálne následky pre týrané osoby vrátane detí.
Pojem domáceho násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, za jeho charakteristický znak je možné považovať úmysel. Násilie predstavuje následok ľudského konania, ktoré je zámerné. Pri domácom násilí môže ísť o telesnú aj duševnú ujmu. S pojmom násilie vo vzťahu k manželovi ďalej operuje § 146 ods. S pojmom domáce násilie operuje aj MV SR, ktoré uvádza, že k domácemu násiliu dochádza vo vzťahoch medzi najbližšími osobami a má hlboký dopad na celú rodinu. Ide o násilie, ktorého cieľom je ovládať alebo utláčať inú bytosť, a to ponižovaním a vyvolávaním strachu - slovným, fyzickým a citovým týraním. Domáce násilie netvorí len jedna bitka, či jeden príležitostný incident. Ide o opakovanú viktimizáciu, t.j. dlhodobo trvajúce násilie a týranie. Z hľadiska zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej ako „Trestný zákon“) sa v niektorých prípadoch môže jednať o § 208 týranie blízkej osoby s trestnou sadzbou od troch do ôsmich rokov trestu odňatia slobody až po pätnásť až dvadsaťpäť rokov v niektorých kvalifikovaných prípadoch.
Iniciatíva Nikdy neunesie
V Bratislave bola pri príležitosti Medzinárodného dňa nezvestných detí oznámená iniciatíva Nikdy neunesie. Zakladateľom iniciatívy je bývalý novinár David Púchovský a Martina Gajdárová, ktorá štyri roky nevidela svoje dve deti. Ich otec Andrej Gajdár ich zobral bez jej vedomia do Panamy. Po tom, čo ho našli, strávil vo väzení 415 dní za trestný čin poškodzovania cudzích práv. Teraz je na slobode a chce sa podieľať na výchove oboch súrodencov.
Cieľom iniciatívy je zamedziť opakovaniu podobných prípadov, zabezpečiť pre nájdené deti ochranu zo strany štátu a tiež zdravotnú starostlivosť v podobe psychoterapie. Iniciatíva sa zasadzuje o to, aby boli rodičia - únoscovia riadne postihovaní za trestný čin únosu a aby im hrozil vyšší trest. Symbolom iniciatívy je modrý uzlík - symbol nezvestných detí na Slovensku.
Ako postupovať v prípade únosu
Najjednoduchšie je obrátiť sa v svojej krajine (krajine obvyklého pobytu detí) na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (táto inštitúcia môže mať v rôznych štátoch trochu iné pomenovanie) a podať žiadosť o zabezpečenie návratu detí. Preto tiež odporúčame v krajine, kde sa deti nachádzajú, kontaktovať advokáta, ktorý Vám poskytne právne rady. Niektoré štáty poskytujú rodičom, ktorým boli deti unesené základné právne poradenstvo zadarmo. Obracať sa na políciu a podávať trestné oznámenie nie je zväčša efektívne, pretože nie v každej krajine je premiestnenie detí do zahraničia alebo ich zadržanie v zahraničí trestným činom a aj keby to tak bolo, ani polícia ani iné orgány činné v trestnom konaní nemajú právomoc nariadiť návrat detí. Hoci sa na takého konanie používa pojem „únos”, myslí sa medzinárodný únos z občianskoprávneho resp. V prípade, ak boli Vaše deti unesené na územie Slovenskej republiky, môžete sa za účelom právneho poradenstva a zastupovania obrátiť na našu kanceláriu.
Ak chce rodič presťahovať dieťa do iného štátu, potrebuje súhlas druhého rodiča ako podmienku zákonnosti. Ak rodič nechce udeliť súhlas druhému rodičovi, existuje možnosť požiadať súd v štáte, kde má dieťa obvyklý pobyt, o súhlas súdu s týmto presťahovaním, a tým nahradiť súhlas druhého rodiča.
Všeobecne sa uznáva, že každý rodič môže individuálne rozhodovať o aktuálnych záležitostiach dieťaťa, ale v prípade podstatných záležitostí dieťaťa musia o nich rozhodnúť rodičia spoločne alebo je potrebný súhlas oboch rodičov. V súlade so slovenským zákonom o rodine je jednou z podstatných záležitostí v živote dieťaťa presťahovanie dieťaťa do iného štátu.
Praktické rady a odporúčania
- Pred vycestovaním do zahraničia s dieťaťom si vždy vyžiadajte súhlas druhého rodiča. Ak súhlas nie je možné získať, obráťte sa na súd so žiadosťou o udelenie súhlasu na vycestovanie.
- V prípade, ak máte podozrenie, že druhý rodič plánuje neoprávnene premiestniť dieťa do zahraničia, neváhajte sa obrátiť na políciu alebo na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
- Ak ste sa stali obeťou domáceho násilia, vyhľadajte pomoc a ochranu. Existuje mnoho organizácií, ktoré poskytujú pomoc obetiam domáceho násilia.
- Vždy majte na pamäti najlepší záujem dieťaťa.
Únosy detí na Slovensku - realita a mýty
Na sociálnych sieťach sa šíria informácie o zvýšenom množstve únosov detí v rámci Bratislavského kraja. Polícia však nateraz nevie o žiadnych konkrétnych prípadoch. K situácii sa vyjadrila aj exposlankyňa Romana Tabaková. Bratislavská krajská polícia o tom informuje na sociálnej sieti. Neeviduje ani prípady únosov detí „podozrivou dodávkou“. „Všetky doposiaľ publikované statusy o údajných dodávkach, ktoré sa pokúšajú uniesť deti, sa nepotvrdili,“ doplnili s tým, že polícia takéto správy šíriace sa na sociálnych sieťach preveruje. „Tvorenie takýchto hoaxov spôsobuje zbytočnú paniku,“ zdôraznila polícia. Bratislavskí policajti pripomenuli, že žiadny trestný čin sa nevyšetrí sám na sociálnej sieti, a preto v prípade akéhokoľvek podozrenia na trestnú činnosť je potrebné kontaktovať políciu.
Fakty nepustia a reč čísel je nepriestrelná - v médiách je prezentovaný boj matky o svoje dieťa, ktoré do zahraničia uniesol zlý otec. Realita je však opačná - vo všetkých prípadoch sú deti únášané matkami častejšie než otcami! Dokonca matky unášajú deti niekoľkonásobne častejšie, než otcovia. Akýkoľvek únos dieťaťa kýmkoľvek je obmedzovanie osobnej slobody dieťaťa. A žiaľ, je to veľmi často spôsob, ako si rodičia medzi sebou vybavujú účty. Cez dieťa. Je to trestný čin hodný opovrhnutia a takýchto únoscov treba trestať za úmyselné a bezdôvodné obmedzovanie osobnej slobody dieťaťa.
Čo robiť v prípade nezvestnosti dieťaťa? Polícia SR odkazuje:
- v prvom rade je potrebné preveriť všetkých príbuzných, kamarátov, spolužiakov a prehľadať všetky obľúbené miesta, kde by sa dieťa mohlo nachádzať.
- ak je hľadanie dieťaťa neúspešné, je potrebné zistiť, čo všetko si dieťa mohlo zobrať so sebou. Spomenúť si, čo presne malo na sebe oblečené a pripraviť si jeho najaktuálnejšiu fotografiu.
- nezvestnosť spolu s potrebnými informáciami, dokumentmi a s podobizňou tváre je potrebné oznámiť na najbližšom útvare Policajného zboru, ktorý ihneď začne pátrať. Informácia, že polícia vyhlasuje pátranie až po 24 hodinách, je mýtus!
Postupy polície pri pátraní - ako je to u nás?
Z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ Slovenskej republiky nám poslali podrobný popis úkonov, ako Policajný zbor postupuje v prípade nahlásenia nezvestnosti dieťaťa. Ako uviedla pre Najmama.sk hovorkyňa Lea Vilhanová, dôležité je poskytnúť zložkám čo najviac informácií:
- pri oznámení nezvestnosti policajt od oznamovateľa získava základné informácie o dieťati, najmä aktuálnu fotografiu, popis oblečenia, okolnosti zmiznutia a informácie o tom, čo už preverila rodina alebo známi. Dôležité sú aj údaje o aktivite dieťaťa na sociálnych sieťach.
- každá informácia je pre políciu kľúčová. Zamlčanie skutočných dôvodov odchodu dieťaťa, napríklad rodinných konfliktov, môže výrazne sťažiť a spomaliť pátranie.
- polícia zisťuje aj zdravotný stav dieťaťa, či užíva lieky alebo má zdravotné či psychické ťažkosti.
- pátranie je vyhlásené celoplošne prostredníctvom informačného systému PATROS a zároveň v rámci Schengenského informačného systému (SIS).
- o nezvestnosti sú okamžite informované policajné hliadky v teréne a podľa okolností sa nasadzujú primerané pátracie prostriedky, napríklad psovodi, vrtuľník alebo čln.
Čo sa však deje, ak dieťa neodišlo od rodiny dobrovoľne? „V prípade, že v súvislosti so zmiznutím dieťaťa dôjde k spáchaniu akéhokoľvek trestného činu, napr. únosu, bezodkladne sa začnú realizovať procesné úkony v trestnom konaní. Zo strany Policajného zboru sú využívané všetky prostriedky za účelom urýchleného vypátrania dieťaťa,“ potvrdili nám.
Dá sa vôbec predchádzať takýmto prípadom a nešťastiam? Niekedy áno, najmä, ak sa dieťa rozhodne samé pre tento radikálny krok a odíde z domu. Polícia SR odporúča všetkým rodičom, aby mysleli na prevenciu. „Je nevyhnutné pravidelne si všímať správanie detí a vyhodnocovať akékoľvek zmeny v ich správaní.
Únos malého chlapca v Košiciach nie je ojedinelý, ktorý sa stal na Slovensku. Najznámejší prípad únosu dieťaťa sa na Slovensku stal v roku 2004 v Detskej fakultnej nemocnici. Matke, ktorá čakala na výsledky so svojim päťmesačným synom, sa prihovorila neznáma žena a ponúkla sa, že jej dieťa na chvíľu postráži. Chlapca polícia našla na druhý deň v Lakšárskej Novej Vsi. Únoskyňou bola 20-ročná psychicky chorá žena, ktorá v obci rozprávala, že nedávno porodila dvojčatá. Jedno podľa jej slov po pôrode zomrelo a druhé zostalo v inkubátore. Do Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, odkiaľ Matúška uniesla, ju dokonca odviezol sused. Ďalší známy prípad sa odohral o sedem rokov neskôr. V obci Vrbové neďaleko Piešťan vtedy zmizlo batoľa z kočíka, ktoré matka nechala pred obchodom. Únoskyňou bolo desaťročné mentálne postihnuté dievča. Táto dráma našťastie trvala iba niekoľko minút. Po pár metroch ho oslovil okoloidúci muž, dievča sa zľaklo a dieťa položilo do trávy. O únose detí sa hovorilo aj pred dvomi rokmi v Martine, keď sa ich psychicky chorá žena pokúsila zmocniť aj v prítomnosti rodičov. "Zaútočila na 33-ročnú mamičku, ktorá sa po ulici prechádzala s kočíkom, v ktorom zaspávalo jej dieťa," uviedla vtedy policajná hovorkyňa Janka Balogová. "Osoby. ktoré sú psychotické, nevnímajú realitu. A čosi podobné sa odohralo iba pred niekoľkými týždňami aj v bratislavskej Petržalke. Neznáma žena sa snažila k sebe lákať deti na Námestí Hraničiarov. Keď sa jej to nepodarilo, pokúsila sa ukradnúť dieťa z detskej sedačky v zaparkovanom aute. Aj ona údajne kričala, že dieťa nie je ich. Únosy detí neznámymi ľuďmi sú našťastie u nás veľmi výnimočné. Oveľa častejšie sa deti stávajú rukojemníkmi svojich rodičov, keď sa nedokážu dohodnúť na opatere. Tak, ako to bolo v prípade únosu chlapca priamo z rúk matky pred školou v Ivanke pri Dunaji. Vytrhnúť jej ho mali dvaja neznámi muži. Podobne sa priamo spred školy v Bratislave stratil aj ďalší deväťročný chlapec, ktorého otec uniesol do zahraničia.