Ukrajina, podobne ako iné krajiny, čelí výzvam v oblasti verejného zdravia, vrátane výskytu infekčných ochorení a potreby zabezpečiť dostatočnú zaočkovanosť obyvateľstva. Tento článok poskytuje prehľad aktuálnej epidemiologickej situácie na Ukrajine, s dôrazom na výskyt obrny, priebeh očkovania proti COVID-19 a ďalšie dôležité aspekty očkovania v krajine.
Obrna na Ukrajine: Hrozba zmutovaného vírusu
Na Ukrajine sa objavil prípad obrny, ktorý vyvolal zmutovaný vírus pôvodom z vakcíny. Táto situácia vyžaduje dôkladné očkovanie ako jedinú účinnú obranu proti ďalšiemu šíreniu ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyjadrila obavy, že milióny dávok vakcíny proti obrne, ktoré Ukrajine poskytla, nemusia byť efektívne využité. Dôvodom je, že pacientske organizácie na Ukrajine šíria medzi obyvateľstvom obavy o bezpečnosti vakcíny, čo vedie k nízkej miere zaočkovanosti.
Situácia je komplikovaná aj tým, že WHO sa snaží presvedčiť ukrajinské ministerstvo zdravotníctva, aby urýchlene spustilo očkovaciu kampaň, avšak bez zjavnej odozvy. Zároveň sa objavujú hlasy odporcov očkovania, ktorí tvrdia, že 3,7 milióna dávok orálnej vakcíny proti poliovírusu, poskytnutých UNICEF-om, bolo počas prevozu na Ukrajinu čiastočne rozmrazených, a preto sú nepoužiteľné. Vláda zvažuje možnosti, vrátane likvidácie vakcín. Ochorenie sa objavilo v Zakarpatskej oblasti.
Odborníci sa obávajú, že ak ukrajinská vláda nezačne s očkovaním, môže sa v krajine šíriť nielen obrna, ale aj osýpky, mumps, čierny kašeľ, záškrt a ďalšie infekčné ochorenia. Nízka miera zaočkovanosti, ktorá dosahuje len 19,8 percenta obyvateľstva, je jednou z najnižších v Európe.
COVID-19 na Ukrajine: Snaha o zvýšenie zaočkovanosti
Ukrajina zaznamenala rekordný denný počet úmrtí na ochorenie COVID-19 a prudký nárast prípadov nákazy koronavírusom. V snahe zvýšiť zaočkovanosť obyvateľstva zaviedli úrady motivačné opatrenia, ako napríklad finančné odmeny.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Prezident Volodymyr Zelenskyj sľúbil každému Ukrajincovi, ktorý sa dá zaočkovať, 1000 hrivien (33,62 eura). Platby začali byť vyplácané od 19. decembra. Napriek dostupnosti štyroch vakcín proti koronavírusu (Pfizer/BioNTech, Moderna, AstraZeneca a Sinovac) je zaočkovaných len 19,8 percenta obyvateľov.
Podľa úradov je hlavnou príčinou nízkej zaočkovanosti neochota verejnosti dať sa zaočkovať. Vláda sa pokúša motivovať ľudí k očkovaniu aj prostredníctvom povinného očkovania pre učiteľov, lekárov, vládnych zamestnancov a ďalšie skupiny pracovníkov do 1. decembra. Zavedenie nových vládnych pravidiel a obmedzení viedlo k vzniku čierneho trhu s falošnými dokladmi o očkovaní, ktoré sa predávajú za 87 až 262 eur.
Historický kontext a význam očkovania
Očkovanie má dlhú históriu a zohralo kľúčovú úlohu v prevencii a eliminácii mnohých infekčných ochorení. Prvé zmienky o princípe imunizácie pochádzajú už zo staroveku. V 17. storočí si v Číne ľudia potierali kožu kravskými kiahňami, veriac, že ich to ochráni pred nakazením.
Za otca modernej vakcinológie sa považuje britský lekár Edward Jenner, ktorý v roku 1796 zaočkoval 13-ročného chlapca vírusom kravských kiahní a preukázal tak účinnosť očkovania proti pravým kiahňam. V 18. a 19. storočí prebiehali systematické masové očkovania proti kiahňam, ktoré viedli k ich úplnému vymiznutiu v roku 1979.
V priebehu 20. storočia boli vyvinuté a zavedené vakcíny proti mnohým ďalším ochoreniam, ako napríklad detská obrna, osýpky, mumps, ružienka, tetanus, záškrt, čierny kašeľ a vírusová hepatitída typu B.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Očkovanie na Slovensku: História a súčasnosť
Na Slovensku sa začalo s povinným očkovaním v roku 1836 proti pravým kiahňam. V Česko-Slovensku sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924. Od roku 1980 sa očkovať prestalo, keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila koniec výskytu tohto ochorenia na celom svete.
V súčasnosti je na Slovensku povinné očkovanie proti viacerým ochoreniam, ako napríklad záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída typu B, osýpky, mumps a ružienka. Očkovací kalendár na rok 2020 stanovuje povinné a odporúčané očkovania pre deti a dospelých.
Vplyv vojny na Ukrajine na šírenie ochorení
Migrácia ľudí z Ukrajiny môže v Európe prispieť k šíreniu ochorení, ktoré sa vo vojnou zasiahnutej krajine vyskytujú vo vyššej miere. Medzi ne patrí napríklad tuberkulóza. Ukrajina má štvrtý najvyšší počet prípadov tohto ochorenia v krajinách európskeho regiónu WHO. Príchod utečencov môže prispieť k šíreniu tuberkulózy a iných chorôb v celej Európe.
Psychologické aspekty očkovania
Prieskumy ukazujú, že ľudia, ktorí odmietajú očkovanie, sa často neboja samotnej vakcíny, ale skôr nežiaducich vedľajších účinkov. Dôležitú úlohu zohráva aj medializácia informácií o epidémiách, ktorá môže zvýšiť ochotu rodičov očkovať svoje deti.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti