Kruhy pod očami, rozstrapatené vlasy, neprítomný pohľad - poznáte to? Mnohé mamičky takto vyzerajú ráno, pretože ich dieťa celú noc nespalo alebo plakalo. Naučiť dieťa spať je výzva, ktorú riešia milióny rodičov po celom svete. Či už ide o zmenu miesta na spánok, alebo o nástup do škôlky, každá veľká zmena v živote dieťaťa prináša komplikácie a vyžaduje trpezlivosť. V tomto článku sa pozrieme na to, ako naučiť dieťa spať samé, ideálne vo svojej postieľke vo vlastnej izbe.
Zbavte sa mýtov a pochopte detský spánok
Pre začiatok sa zbavte mýtov, historiek a porovnávania. Mladšie deti skrátka spať na želanie nebudú. Ľudský spánok sa delí na hlbšie a plytšie fázy, pri ktorých sa prebúdzame (aj keď si to nepamätáme), a bábätká ich majú ešte viac. Tiež dávajú často krikom najavo, že sa chcú najesť.
Kedy začať s nácvikom spánku?
V šiestich mesiacoch sa situácia mení. Deti začínajú viac vnímať svet okolo seba a je možné do ich spánkových návykov trochu zasiahnuť. Najjednoduchšou možnosťou je naučiť dieťa spať samé.
Denné aktivity a rituály pre lepší spánok
- Cez deň dieťa zamestnajte: Pokiaľ sa bude od rána do večera dobre baviť, unaví sa a ľahšie zaspí.
- Pravidelné rituály: Každé dieťa upokojujú. Neodporúča sa pred spaním púšťať do žiadnych veľkých dobrodružstiev.
- Večerná rutina: Môžete bábätko umyť, namasírovať a prečítať mu rozprávku. Sústreďte sa na už známe príbehy, aby dieťa nemuselo spracovávať nové podnety.
- Pohodlie a bezpečie: Dieťatko príliš neobliekajte a používajte prírodné materiály. Nechystajte mu jeho obľúbenú plyšovú hračku.
Bezpečnosť a pohodlie v postieľke
V období okolo troch rokov veku dieťaťa je čas vymeniť postieľku za komfortnejšie detské lôžko. Myslite na bezpečnosť svojho drobca. Zaobstarajte na jeho lôžko bočnicu, aby zostalo bezpečne v posteli, aj keď bude vo sne bojovať s drakmi. Okolo múru mu rozprestrite vankúše alebo plyšovú hračku. Predškolské deti potrebujú okrem postele tiež kvalitný matrac pre zdravý rast ich kostí.
Metódy, ako naučiť dieťa spať samé
Ak má vaše dieťatko dva roky a viac, dokáže zaspať bez dojčenia či hojdania, no stále si vyžaduje vašu prítomnosť, nasledujúce metódy sú určené práve pre vás. Niekedy je totiž prítomnosť rodiča spánkovou asociáciou. Ak dieťatko zaspí v jeho prítomnosti, môže sa v noci budiť a opätovne túto prítomnosť vyžadovať. Pri týchto spôsoboch zaspávania je potrebné, aby vám vaše batoľa rozumelo a malo istý zmysel pre čas. Dôležité je aj to, aby ste boli trpezliví.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
1. Postupné skracovanie prítomnosti
Namiesto toho, aby ste nechali vaše dieťatko počas zaspávania samotné po dlhšiu časovú dobu, môžete využiť metódu, pri ktorej s ním ostanete v čoraz kratších intervaloch.
Príklad: Vaše dieťatko má tri roky. Pri večernom zaspávaní si vyžaduje vašu prítomnosť a musíte pri ňom ostať až kým nezaspí. Prečítajte mu rozprávku, dajte mu napiť a ostaňte s ním približne dvadsať minút.
- Prvé dve noci: Ostaňte celých 20 minút. Po 15 minútach mu povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie. Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte.
- Tretia a štvrtá noc: Ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút. Po desiatich minútach mu povedzte, že pri ňom ostanete ešte ďalších päť minút naviac.
- Nasledujúca noc: Ostaňte desať minút a šiestu len päť minút. Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie. Nehovorte mu, že o päť minút odídete.
Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete. Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi.
2. "Zabudnuté veci" a predlžovanie neprítomnosti
Problém, ktorý má veľa detí v čase keď majú ísť do postele je, že nechcú ostať samotné. Vaše dieťatko sa to potrebuje naučiť predtým než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti. Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite.
Berte túto metódu ako vašu výhodu. Robte rôzne činnosti, niečo, čo je pre vás bežná každodenná rutina.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné. Napríklad, povedzte vášmu dieťatku, „ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“
- Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd.
- Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu, umyte kúpeľňu.
Vaše dieťatko tak získa prax v tom ako byť samé a vy budete mať zároveň hotové domáce práce. Každá ďalšia činnosť nech vám postupne trvá dlhšie a dlhšie. Môžete začať s jednou činnosťou alebo ich robte niekoľko. Zakaždým keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé. Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke.
Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili aj keď už zaspalo. Nezabudnite na to. Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač. Nenechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou. Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo.
3. Metóda "Ja sa vrátim"
Vaše dieťatko chce pri zaspávaní vašu pozornosť. Aby ju dosiahlo bude väčšinu času plakať. Môžete to zmeniť ak vyskúšate tretiu metódu „ja sa vrátim“.
Keď bude vaše dieťatko vo svojej postieľke pokojné a pripravené vnímať vás, poprajte mu dobrú noc a povedzte mu, že sa do piatich minút vrátite. Ak je vo svojej postieľke poslušné, dajte mu na dobrú noc ďalšiu pusu. Odíďte z izby a do piatich minút sa opäť vráťte. Nezabudnite, dôležité je, aby ste sa vždy vrátili.
Nezabudnúť je pri tomto spôsobe oveľa ťažšie ako keď robíte nejaké rutinné činnosti. Aby to fungovalo, môžete si opäť nastaviť časovač. Keď uplynie nastavený čas, choďte vaše dieťatko skontrolovať. Dajte mu ďalšiu pusu na dobrú noc a pochváľte ho, aké je dobré.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Niektoré deti si vyžadujú kratší interval ako päť minút, preto sa vráťte napríklad po dvoch alebo troch minútach. Stopky si môžete nastaviť aj na tridsať sekúnd ak si myslíte, že vaše dieťatko zvládne len toľko. Niektorým deťom stačí povedať „ja sa vrátim“ len raz, a kým sa vrátite už spinkajú. Naopak, niektoré vás potrebujú vidieť znova. Za jednu noc to môžete zopakovať aj dva-trikrát. Pripomínam, vždy sa musíte vrátiť. Ak sa vás na druhý deň ráno vaše dieťatko opýta, či ste sa vrátili, musíte mu povedať pravdu.
4. Motivačné tabuľky a odmeny
Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu. Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami. Použite túto metódu ak majú vaše deti už aspoň tri roky - je potrebné, aby im pochopili. Najmä predškoláci zvyčajne urobia pre nálepky takmer všetko.
Pravidlá získavania nálepiek (hviezdičiek, smajlíkov, včielok) na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné. Najprv začnite s malými dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc. Nezačínajte s ťažším cieľmi ako je spanie počas noci bez toho, aby na vás dieťatko zavolalo.
Nálepky môžete každý deň (alebo každý druhý) vymeniť za nejakú malú odmenu. Zamerajte sa na to, čo robíte radi spoločne ako rodina. Môže to byť výlet do knižnice alebo choďte na bicykle… Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla. Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci.
5. Postupný odchod
Pri tomto spôsobe sedí rodič na stoličke a v priebehu 9 dní sa každé tri dni na stoličke vzďaľuje. Najprv sedí tri dni pri posteli, následne je pri dverách a potom už za dverami. Tie môžu byť pootvorené alebo zatvorené, zavisí to od dieťatka. Ak dieťa vybieha, rodič aplikuje tiché návraty na vracanie dieťatka do postele. Všetky tieto spôsoby je vhodné spojiť s odmenovým systémom za správanie a divadielkom.
Dôležitosť začiatku a postupné zoznamovanie s postieľkou
Najdôležitejšie zo všetkého je začať. Možno budete patriť medzi tých niekoľko šťastlivcov, ktorým bude dieťa spať ochotne v postieľke od samého začiatku, dobrovoľne a bez plaču. V princípe platí, že čím skôr začnete, tým lepšie. Je jasné, že ak spí dieťa s vami v posteli a v noci začne plakať, nemusíte k nemu vstávať, ale hneď ho len ľahko nakojiť a spať ďalej. K postieľke budete musieť vstať vždy, no ide o krátkodobú obetu zo začiatku, ktorá sa vám vráti ako dlhodobý zisk.
Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca. S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne. Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté. Večer ho tam uspíte štandardným spôsobom, aký máte doma zaužívaný. Najdôležitejší bod však je, že vždy, keď sa v noci zobudí, musíte prísť za ním. Dieťa musí mať istotu, že je v bezpečí, a že aj keď s ním nie ste v izbe a v posteli po zobudení, na zavolanie prídete. Len tak bude mať dôveru aj v spánok bez vás.
Ako naučiť dieťa spať celú noc?
Na toto nemáte až také páky. Každý odborník na detské spánkové poradenstvo vám povie, že deťom sa spánkové fázy menia a vyvíjajú približne do tretieho roka života. Môžete sa pokúsiť vytvoriť dieťaťu dokonalé podmienky pre spánok (správna teplota v izbe, vymenený vzduch za čerstvý, plné bruško, pohodlný matrac, mäkké pyžamko, prázdny mechúr), nejakého plyšáka do ruky, no kým sa v detskom mozgu neudejú tie správne chemické procesy a dieťa si nedokáže pospájať jednotlivé spánkové fázy (ktoré trvajú okolo 30 minút) do jedného dlhého spánku, nič s tým nenarobíte. Niektoré deti prespia celú noc už vo veku 6 mesiacov, niektoré na tento režim nabehnú naozaj až v období nástupu do škôlky.
Ako naučiť ročné dieťa spať cez deň v postieľke?
Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov, ktoré majú počas dňa. Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný a v mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne. V takom prípade však môže byť problém s ním celý deň vydržať a večer už bude také unavené a nervózne, že budete mať problém ho uspať.
Ako teda docieliť, aby si dieťa aspoň na pol hodinku zdriemlo aj cez obed? Môže sa vám to podariť, ak mu vytvoríte režim a počas doobedia ho unavíte. Môžete vstávať napríklad o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von, nech sa dieťa poriadne unaví. V takom prípade ho po výdatnom obede oveľa ľahšie uspíte. Ak však nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút. Ak by prespalo 2-3 hodiny, večer máte o zábavu postarané.
Tipy na záver
- Na začiatok môžete dieťa v novej postieľke alebo samé v izbe uspávať pri svetle, držať ho za ruku a čakať, až kým nezaspí. O pár dní môžete vypustiť napríklad to držanie za ruku, neskôr zase svetlo nahradiť len malou lampičkou či bludičkou a nakoniec nechať dieťa v izbe, aby skúsilo zaspať samé.
- Bábätko by od narodenia malo mať svoju vlastnú detskú postieľku. Pre jeho bezpečnosť nie je dobré, aby novorodenec spal v jednej posteli so svojimi rodičmi. Pokiaľ chcete mať bábätko v noci blízko seba, riešením sú postieľky k rodičovskej posteli. V ideálnom prípade dieťa vo svojej postieľke samé zaspáva a spinká tam celú noc.
- S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí.
- Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Prečo deti nechcú spať samé?
Možno sa to stalo aj vám. V jednu noc vaše dieťa z nejakého dôvodu odmietlo spať samé (dôvodom mohol byť zlý sen, nepríjemná skúsenosť v škole alebo strašidelný príbeh, ktorý počulo od kamaráta). Po takejto noci však nasledovala ďalšia a ďalšia a vaše dieťa sa začalo báť spať samo. Potrebuje, aby ste s ním zostali, kým nezaspí. No aj tak vás v noci zobudí s tým, že chce spať v posteli s vami.
Tento problém je v skutočnosti veľmi častý. Čudovali by ste sa, koľko detí vo veku 7, 9, či dokonca 12 rokov nedokáže spať samé vo svojej posteli po celú noc. Dôvody pritom môžu byť rôzne. Možno dieťa trpí separačnou úzkosťou, má sklon k veľkým obavám, strach z choroby, ťažko znáša zmeny, prípadne má diagnostikované ADHD alebo nejakú poruchu učenia. Nič z toho však neznamená, že problémy so spánkom sa nemôžu zlepšiť, kým sa nezlepšia ostatné problémy.
Čoho sa deti najčastejšie boja?
Pokiaľ nejde o špecifiká ako je strach z odlúčenia alebo posttraumatická stresová porucha, repertoár detského strachu zahŕňa najmä tmu, neidentifikovateľné nočné zvuky, zlých ľudí, únoscov, zlodejov, strašidlá, mátohy, búrky, hromy a pod. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie.
Prečo? Nuž, je to pomerne jednoduché. V minulosti nespočetné generácie detí naozaj spali so svojimi rodičmi (alebo v ich tesnej blízkosti). A tieto deti prežívali častejšie ako tie, ktoré boli ponechané samé na seba. V podstate ide o akýsi prirodzený pud.
Ako pomôcť deťom zdolať strach?
Ak má vystrašené dieťa na výber, vždy si radšej vyberie istotu rodiča, ako by sa malo spoliehať samé na seba. Preto v prípade, že chcete, aby sa dieťa naučilo spať samé, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi. A to sa naučí len na základe skúseností. Napríklad, ak dieťaťu napadne nejaká strach naháňajúca myšlienka, ale počká a nič zlé sa mu nestane, úzkosť ustúpi. Ak dieťa vyčkávanie a následné uvoľnenie nevyskúša, nemá príležitosť naučiť sa, že strach dokáže zdolať aj samo.
Je totiž oveľa jednoduchšie utiekať sa k rodičom ako počkať a prekonať strach, takže pre dieťa to v skutočnosti nie je ťažká voľba. Deti, ktoré potrebujú prítomnosť rodiča, aby zaspali, sa naučia byť závislé od rodičov a nenaučia sa spoliehať samy na seba.
Tipy, ako naučiť deti v noci spať samé
- Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé. Na čo myslí, čo mu prichádza na um? Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí. To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť.
- Skúste s ním prebrať to, ako by to malo vyzerať, ak by ho netrápil žiadny strach, ani obava.
- Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti.
- Pred spaním dodržujte „rituály“ - rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa… Rutinne vykonávané činnosti pomáhajú dieťaťu navodiť pocit istoty a bezpečia. Keď bude totiž dieťa vedieť, čo ho čaká, bude sa mu ľahšie zaspávať. Všetko je to len o zvyku.
- Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí. Dieťa by sa malo naučiť zaspávať samé a nespoliehať sa na rodičov. Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty. Mimo tohto času vás však nebude volať, resp. vy nebudete chodiť na jeho zavolanie.
- Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku.
Program Dobrú noc obavám
Meri Wallace LCSW, americká odborníčka na výchovu a detská terapeutka, je presvedčená, že deti rodičov počas noci nepotrebujú. Aj rodičia potrebujú mať svoje súkromie a mnohí by po nejakom čase privítali, aby sa život dostal opäť do normálu. Práve pre nich pripravili odporúčania psychológovia Susan a David O´Grady programom Dobrú noc obavám.
Ako sa vyhnúť pretrvávajúcemu problému?
Je možné, že nielen vaše dieťa, ale aj vy máte svoj podiel na probléme, s ktorým teraz bojujete. Rodičia sa často, hoci nepriamo, snažia vyhnúť tomu, aby dieťa zaťažovali. Zorganizujte si doma malé rodinné stretnutie, kde si prejdete, čo je problémom a ako ho riešiť. Zadajte si cieľ, nastavte pravidlá, a dajte si malú jednoduchú odmenu.
Pravidlá pre pokojný spánok
- Dieťa musí zostať v posteli celú noc.
- Dieťa musí zaspávať samo.
- Zhasnuté svetlá a žiadny plač.
- Kontrola každých 10 minút.