Sluch je jedným z kľúčových zmyslov, ktorý umožňuje deťom komunikovať, učiť sa a spoznávať svet okolo seba. Problémy so sluchom môžu mať významný vplyv na vývoj reči, kognitívne funkcie a sociálnu interakciu dieťaťa. Včasná diagnostika a intervencia sú preto nevyhnutné pre minimalizáciu negatívnych dôsledkov poruchy sluchu.
Dôležitosť včasnej diagnostiky
Včasné odhalenie problémov so sluchom je kľúčové, pretože šanca na "opravu" a vyvolanie potrebnej reakcie rečového centra je podľa odborníkov do konca 4. roka života. Bez fungujúceho sluchu majú deti často problém s rečou a postupne zaostávajú aj v psychickom vývoji.
Svetový deň sluchu
Každoročne si 3. marca pripomíname Svetový deň sluchu a počutia. Táto iniciatíva Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má za cieľ upozorniť na dôležitosť sluchu, narastajúci počet ľudí so stratou sluchu a potrebu skorej diagnostiky a liečby porúch sluchu.
Príčiny porúch sluchu u detí
Príčiny porúch sluchu u detí sú rôznorodé a môžu byť genetické aj negenetické.
Negenetické príčiny
- Infekcie a choroby u mamy počas tehotenstva: Niektoré infekcie počas tehotenstva môžu poškodiť sluchový systém dieťaťa.
- Problémy počas pôrodu: Komplikácie počas pôrodu, ako napríklad nedostatok kyslíka, môžu viesť k poruche sluchu.
- Lieky: Niektoré lieky užívané počas tehotenstva alebo v detstve môžu mať ototoxický účinok a poškodiť sluch.
- Nízka pôrodná hmotnosť: Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú vyššie riziko poruchy sluchu.
- Infekcie počas detstva: Infekcie ako osýpky, mumps alebo rubeola môžu spôsobiť stratu sluchu.
- Infekcia stredného ucha u dieťaťa: Opakované infekcie stredného ucha môžu viesť k trvalému poškodeniu sluchu.
- Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS): Ide o vrodenú abnormalitu vnútorného ucha, ktorá môže spôsobiť progresívnu alebo náhlu stratu sluchu.
- Hluk, náraz a poranenie hlavy: Nadmerný hluk, nárazy alebo poranenia hlavy môžu poškodiť sluchový systém.
- Ototoxické lieky: Niektoré antibiotiká, cytostatiká a iné lieky môžu poškodiť sluch.
- Akútna strata sluchu: Môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ako sú infekcie, trauma alebo vaskulárne problémy.
- Chronické poškodenie sluchu hlukom: Dlhodobé vystavenie hluku môže viesť k poškodeniu vláskových buniek vnútorného ucha.
- Prítomnosť cudzích telies vo zvukovode
- Prítomnosť ušného mazu
Genetické príčiny
Genetika zohráva významnú úlohu pri vzniku porúch sluchu. Väčšina progresívnych strát sluchu je zdedená. Existujú rôzne typy genetických porúch sluchu:
Prečítajte si tiež: Ako uľahčiť život mladej mame
- Nesyndrómová porucha sluchu: Ide o poruchu sluchu, ktorá nie je spojená s inými zdravotnými problémami.
- Mitochondriálna porucha sluchu: Spôsobená mutáciami v mitochondriálnej DNA.
- Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu: Porucha sluchu je súčasťou komplexného syndrómu s ďalšími príznakmi a prejavmi, ako napríklad Alportov syndróm, Pendredov syndróm, Usherov syndróm, Klippel-Feil syndróm a podobne.
Príznaky poruchy sluchu
Príznaky poruchy sluchu sa môžu líšiť v závislosti od typu a stupňa straty sluchu.
- Ťažkosti s porozumením reči, najmä v hlučnom prostredí.
- Potreba zvyšovať hlasitosť televízie alebo rádia.
- Časté žiadanie o opakovanie slov alebo viet.
- Problémy s počutím vysokých tónov.
- Pocit zaľahnutia v ušiach.
- Tinnitus (zvonenie, hučanie alebo pískanie v ušiach).
- Sociálna izolácia a vyhýbanie sa spoločenským aktivitám.
- Únava a podráždenosť v dôsledku neustáleho napínania sluchu.
- Strata rovnováhy.
- Častejšie zabúdanie.
- Hlasné zvuky sú bolestivé.
Príznaky u detí
- Nereagovanie na hlasné zvuky.
- Nereagovanie na zvukové hračky.
- Neotáčanie sa za zvukom.
- Nebľabotanie.
- Oneskorený vývoj reči.
- Pridávanie hlasitosti na rádiu alebo televízii.
- Zhoršený priemer v škole.
- Nedostatočná reakcia pri vyučovaní.
- Zameriavanie sa na pery pedagóga.
- Uzatváranie sa.
Signály, kedy treba zvýšiť pozornosť:
- DIEŤA 12 - 18 MESIACOV: nerozoznáva mená známych ľudí, zvierat, objektov, nenasleduje jednoduché príkazy, neotočí hlavu, ak z inej miestnosti prichádzajú zvuky a nereaguje na hudbu, nenapodobňuje jednoduché slová a nebľaboce, nepozrie na daný známy objekt, ak sa o ňom hovorí.
- DIEŤA DO DVOCH ROKOV: nepoužíva viac ako päť slov, nepozná predmety podľa ich názvu, nereaguje slovami „áno“ alebo „nie“ na otázku, nemieša bľabotanie s normálnou rečou, neteší sa, keď si idete čítať, nerozumie jednoduchým slovným spojeniam.
- STARŠIE DETI 2 - 3 ROKY: nedokážu vytvoriť jednoduché vety typu „ja idem“, nemajú záujem o jednoduché príbehy, nerozumejú mnohým akčným slovám - „bež“, „choď“, „sadni si“, nevedia si vybrať „malé“ alebo „veľké“, nepoužívajú množné číslo a slovesá, nepýtajú sa otázky typu „čo“ a „prečo“.
Stupne straty sluchu
Stupeň poruchy sluchu sa určuje na základe audiometrického vyšetrenia a vyšetrenia sluchového prahu. Podľa kritérií WHO sa rozlišujú tieto stupne:
- Ľahký stupeň: Strata sluchu do 40 dB. Pacient má problém s porozumením prevažne tichej reči, šepotu.
- Stredne ťažký stupeň: Strata sluchu do 70 dB. Pacient má ťažkosti s bežnou hovorovou rečou, s konverzáciou, so spoločenským uplatnením.
- Ťažký až veľmi ťažký stupeň: Strata sluchu od 70 dB vyššie.
- Hluchota: Strata 90 dB a viac. Hlavným problémom u týchto pacientov je rozvoj konverzácie a komunikácie.
Typy porúch sluchu
Existuje niekoľko typov porúch sluchu, ktoré sa líšia miestom poškodenia v sluchovom aparáte:
- Prevodová porucha sluchu: Príčina je v prevodovej časti sluchového aparátu, teda vo vonkajšom alebo strednom uchu.
- Percepčná porucha sluchu: Spôsobená poruchou v kochlei (slimáku), ktorá obsahuje vláskové bunky premieňajúce zvuk na elektrické impulzy odovzdávané do sluchového nervu.
- Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
- Sluchová neuropatia: Kochlea prijíma zvuky v poriadku, ale prenos signálu z kochley (vnútorného ucha) do mozgu je problematický. Signál, ktorý z nej odchádza, je zmätočný, prípadne nie je v poriadku so sluchovým nervom. Táto porucha je neurologického pôvodu. Deti, ktoré majú sluchovú neuropatiu, môžu mať normálny sluch alebo poruchu sluchu od ľahkej až po ťažkú.
- Centrálna porucha sluchu: Mozog má problém porozumieť zvuku a nesprávne interpretuje signály z ucha.
- Jednostranná porucha sluchu: Postihnuté je len jedno ucho.
- Progresívna porucha sluchu: Sluch sa s postupom času zhoršuje.
- Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa môže v čase meniť, niekedy k lepšiemu inokedy k horšiemu.
- Náhla percepčná strata sluchu: Ide o rýchly nástup straty sluchu, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Vyšetrenia sluchu
Na diagnostiku poruchy sluchu sa používajú rôzne vyšetrenia:
- Skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici: Povinné skríningové vyšetrenie sluchu u všetkých novorodencov sa realizuje ešte na novorodeneckom oddelení po narodení.
- Vyšetrenie stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha:
- Otoskopia: Lekár si prezrie vonkajší zvukovod a bubienok pomocou otoskopu.
- Tympanometria: Test, ktorý meria funkciu stredného ucha.
Subjektívne vyšetrenia sluchu v centre
- Audiometria: Test, ktorý meria schopnosť počuť zvuky rôznych frekvencií a intenzít.
- Tónová audiometria: Používa sa audiometer, ktorý hrá rôzne tóny cez slúchadlá.
- Slovná audiometria: Zahŕňa špeciálne vybrané slová na testovanie porozumenia reči.
Objektívne vyšetrenia sluchu v centre
Sú prístrojové vyšetrenia, ktoré si nevyžadujú spoluprácu dieťaťa, vďaka čomu nedochádza k skresleniu údajov, napríklad pre vek alebo nepozornosť dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Podpora rozvoja
- AABR vyšetrenie: Sleduje, či sa stimul správne prenesie z vonkajšieho ucha až k dolnej časti mozgu (mozgový kmeň). Ak sluchový systém funguje správne, počítač zachytí odpovede z elektród - výsledok je „vyhovel“. Ak sú odpovede neprítomné, výsledok je „nevyhovel“ a dieťa by malo byť odoslané na komplexné vyšetrenie sluchu.
- BERA vyšetrenie: Sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom. Elektródy, ktoré sú prilepené na hlavičke dieťaťa, zachytávajú rôznu aktivitu mozgu, ktorá sa zobrazuje na obrazovke počítača ako séria vĺn.
- ASSR vyšetrenie: Komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré odhaduje stupeň straty sluchu na rôznych frekvenciách. Podobne ako BERA vychádza z toho, že podráždenie (zvuky), ktoré dieťa pri vyšetrení započuje, spôsobuje odozvu v mozgu (ustálené evokované potenciály v mozgovom kmeni), ktoré sa dajú pomocou elektród na hlavičke dieťaťa zmerať.
Kompenzačné pomôcky
- Načúvacie prístroje: Zosilňujú zvuk a pomáhajú ľuďom s nedoslýchavosťou lepšie počuť. Všetky načúvacie aparáty majú v súčasnej dobe digitálne spracovanie zvukov, čiže aj kvalita počutia je niekde inde. V poslednom období, ako pokračuje vývoj digitálnych technológií, sú mnohé cez bluetooth technológiu kompatibilné s prídavnými zariadeniami, so smart telefónmi, do ktorých je možné stiahnuť aplikácie na ovládanie aparátov.
- Kochleárne implantáty: Elektronické zariadenia, ktoré obchádzajú poškodené časti vnútorného ucha a priamo stimulujú sluchový nerv.
- Stredoušné implantáty
- Implantáty kostného vedenia
- Kmeňový implantát
- FM systém: Môže pomôcť dieťaťu v hlučnom prostredí, akým je napríklad trieda alebo reštaurácia.
- Komunikačné a signalizačné pomôcky: Svetelná signalizácia zvukov (domového zvončeka, plaču dieťaťa, úniku vody, zvonenia telefónu či pískania varnej kanvice).
Sluchová výchova a pomoc odborníkov
Pri poruche sluchu je dôležitá sluchová výchova a pomoc odborníkov:
- Logopédia: Pomáha ľuďom s poruchami reči a jazyka, ktoré môžu byť spôsobené stratou sluchu.
- Surdopedická starostlivosť: Ideálne od veku 6 mesiacov.
- Rané poradenstvo
- Podpora rodiny s dieťaťom s poruchou sluchu
Komunikácia a sluch
Komunikácia je kľúčová pre rozvoj dieťaťa s poruchou sluchu. Dôležité je:
- Naladiť sa na bábätko
- Udržiavať očný kontakt a odzeranie
- Komunikácia sa začína doma
- Podpora vývinu jazyka u malých detí
- Posunkovať alebo neposunkovať: Komunikačný prístup prispôsobujte podľa toho, ako dieťa napreduje.
- Rutiny a prirodzené prostredie
- Denník - knižka plná zážitkov
- Reč, čítanie, kreslenie a prvé 3 roky života
- Sluchová výchova
Prevencia poruchy sluchu
- Vyvarovanie sa hlučnému prostrediu: Najlepšou prevenciou vzniku nedoslýchavosti je vyvarovanie sa hlučnému prostrediu.
- Používanie ochranných pomôcok pri práci v hlučnom prostredí: Pri práci v nadmerne hlučnom prostredí sa odporúča používať ochranné pomôcky, tlmiče.
- Tréning sluchu: Zahŕňa cvičenie uší na počúvanie jemných zvukov.
- Ochrana pred infekciami: Očkovanie proti infekčným chorobám, ktoré môžu spôsobiť stratu sluchu.
- Pravidelné lekárske prehliadky: Pomáhajú odhaliť a liečiť ochorenia, ktoré môžu viesť k poruche sluchu.
Ako chrániť sluch detí?
- Vyhýbajte sa nadmernému hluku: Dbajte na primeranú hlasitosť pri používaní slúchadiel, televízie, hudobných prehrávačov a ďalších zvukových zariadení. Je tiež vhodné minimalizovať vystavenie dieťaťa hlučným prostrediam, ako sú koncerty alebo športové podujatia. V prípade potreby použite vhodné chrániče sluchu pre deti. Mimoriadne citlivé sú bábätká, ktoré by sa mali vyhýbať priestorom s hlasnou hudbou či zvýšeným hlukom, prípadne im uši môžete chrániť slúchadlami.
- Vzdelávajte dieťa o zdravých zvykoch: Učte dieťa, že je dôležité dodržiavať primeranú hlasitosť pri počúvaní hudby. Podporujte ho v používaní slúchadiel s obmedzenou hlasitosťou.
- Pravidelné prehliadky u lekára: Zahrňte do rutinných lekárskych prehliadok aj vyšetrenie sluchu, aby ste včas odhalili a riešili akékoľvek problémy so sluchom.
Dôsledky straty sluchu
Strata sluchu môže mať rôzne dôsledky:
- Komunikačné ťažkosti: Porucha sluchu predstavuje závažný problém, ktorý môže spôsobovať komunikačné ťažkosti.
- Sociálna izolácia: Postupná strata sluchu je nepríjemná najmä v tom, že sa významne podieľa na izolácii človeka.
- Depresie a strata sebavedomia: Kvalita života sa výrazne zhoršuje a pacient môže dokonca trpieť depresiami či stratou sebavedomia.
- Zhoršenie kognitívnych funkcií: Postupná strata sluchu vo vyššom veku tak môže znamenať aj zníženie pamäťových schopností.
Život so sluchovým postihnutím
Život so sluchovým postihnutím môže byť náročný, ale s pomocou vhodných kompenzačných pomôcok, terapií a podpory je možné viesť plnohodnotný život.
Prečítajte si tiež: Hlien po potrate: Čo je normálne?