Očkovanie je jednou z najvýznamnejších medicínskych objavov, ktoré zachránili nespočetné množstvo životov na celom svete. Na Slovensku má očkovanie dlhú tradíciu, siahajúcu až do obdobia Rakúsko-Uhorska. V súčasnosti prechádza oblasť očkovania legislatívnymi zmenami, ktoré majú za cieľ zvýšiť ochranu detskej populácie a zabezpečiť kolektívnu imunitu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pripravovaných zmenách v zákone o očkovaní v Českej republike, ich dôvodoch a možných dopadoch.
Prijímanie detí do predškolských zariadení na základe očkovacieho statusu
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva navrhuje legislatívnu zmenu, ktorá by umožnila prijímať do predškolských zariadení len deti, ktoré sú zaočkované povinným očkovaním. Táto zmena má za cieľ predovšetkým prevenciu a ochranu zdravia detskej populácie. Kolektívne zariadenia, ako sú materské školy, totiž vytvárajú podmienky, ktoré uľahčujú šírenie nákaz.
Podľa pripravovaného legislatívneho znenia budú deti v predškolských zariadeniach efektívnejšie chránené pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu. "Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie nám zabezpečí ochranu pre všetkých ľudí. Z tohto dôvodu je potrebné realizovať aj zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu," vysvetľujú odborníci.
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia. "V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické. Neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok," dodávajú odborníci.
Zrušenie sankcií za odmietnutie povinného očkovania
Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12-tich rokoch od zavedenia do praxe. Dôvodom je, že "zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni". Ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje, že uvedená téma je pre rodičov mimoriadne citlivou témou, aj z tohto dôvodu pristúpilo k rozhodnutiu zrušiť sankcie za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a práca u rovnakého zamestnávateľa
Dôvody pre zmenu legislatívy
Zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním (najmä osýpok), v SR, ale aj celej Európe, je dôvodom pre zavedenie navrhovaného opatrenia. Ochorenia, proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania, majú často závažný priebeh alebo závažné komplikácie. Mnohé deti však vzhľadom na ich zdravotný stav nemôžu byť očkované. Ochranu pred týmito ochoreniami im mala zabezpečiť kolektívna imunita. Keďže zaočkovanosť detí v SR proti niektorým ochoreniam klesá, nie je možné dostatočnú kolektívnu imunitu zabezpečiť. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia.
Odmietanie očkovania zo strany rodičov
Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína). Sú však aj rodičia, ktorí odmietajú aj ostatné druhy očkovania a preočkovania, či už očkovanie hexavalentnou vakcínou a následné preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne alebo očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
Najviac rodičov odmieta očkovanie prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke, a to v priemere 1 700 odmietnutých očkovaní každý rok (v roku 2018 je zaznamenaný mierny pokles odmietnutí očkovania), ďalej je to odmietanie očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam, a to v priemere 1 200 odmietnutých očkovaní každý rok a očkovanie hexavalentnou vakcínou odmieta v priemere 1 100 rodičov každý rok. Počet rodičov odmietajúcich očkovanie sa pohybuje každý rok približne na tej istej úrovni pri všetkých druhoch očkovania.
Kolektívna imunita a potreba očkovania
Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku.
Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95%, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. mesiaci života, preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. roku života a preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 13. roku života.
Prečítajte si tiež: Vyvážený život s tromi deťmi (Z. Kanócz)
Odškodňovanie negatívnych dôsledkov očkovania
V Čechách je verejná diskusia o odškodňovaní negatívnych dôsledkov očkovania ďalej ako na Slovensku. Do polovice tohto roka by malo byť predložené paragrafové znenie zákona o odškodňovaní. "Chceme odškodňovať vakcíny v režime, do ktorého štát hovorí. Pôjde teda o vakcíny, ktorú sú súčasťou povinného očkovania pre deti a pre dospelých, vakcíny pre špecifické vekové kategórie, ako napr. chrípková vakcína pre domovy dôchodcov a seniorov nad 65 rokov, vakcína proti meningokokom a BCG vakcína pre rizikové skupiny," vysvetľuje Roman Prymula, námestník ministra zdravotníctva ČR.
Nárok na odškodnenie bude posudzovaný expertnou komisiou, ktorá bude vychádzať z amerického systému, ktorý používa presnú tabuľku možných následkov s časovými odstupmi, kedy sa vyskytnú a jasný popis, čo pri ktorej vakcíne prichádza do úvahy ako nežiadúca reakcia. Zároveň ponecháva možnosť, ak sa vyskytne zatiaľ neznáma situácia, aby bola podrobená preskúmaniu, či mohla súvisieť s vakcínou. Odškodňované budú veci chronického rázu, nie krátkodobé, čo trvajú pár dní.
Odhaduje sa, že by malo ísť naozaj len o závažné či chronické prípady. Pri prepočte amerických dát to vychádza asi na päť kompenzovaných prípadov ročne. Fond na odškodňovanie bude zriadený ako štátny fond, napĺňaný z rozpočtu ministerstva zdravotníctva, ale ktokoľvek, i farmaceutické firmy, budú mať možnosť do neho dobrovoľne prispievať.
Farmakovigilančný systém
V Českej republike funguje tzv. farmakovigilančný systém, keď môže ktokoľvek, rodič alebo lekár nahlásiť nežiaduce účinky Státnímu ústavu na kontrolu léčiv (SÚKL). SÚKL zverejňuje každoročne štatistiky, v prípade vakcín je to ročne asi tisíc hlásených nežiaducich účinkov. Farmakovigilančný systém nie je nastavený exekutívne či sankčne. SÚKL viac-menej monitoruje čo sa deje a plní úlohy voči Európskej liekovej agentúre (ELA).
Ak sú rodičia presvedčení, že reakcia bola patologická a ich dieťa poškodila, idú na súd. Legislatíva je v tejto oblasti nastavená zle, štát nariaďuje očkovanie, ale zodpovednosť nie je úplne vyriešená.
Prečítajte si tiež: Špeciálne očkovanie pred cestou na Nový Zéland
Dôvera v očkovanie a motivácia
V súčasnej dobe, keď nedôvera voči očkovaniu narastá a zisťujeme, že pri osýpkach nám v niektorých regiónoch dramaticky klesla zaočkovanosť, je žiadúce, aby sme ponúkli dôveryhodný variant. Európsky parlament vyzval na „celoživotné očkovanie“ a ako opatrenia okrem iných odporúča „informačné kampane, väčšiu transparentnosť, odstránenie konfliktov záujmov pri hodnotení vakcín, posilnenie infraštruktúry pre zhromažďovanie údajov s cieľom sledovať vzorce infekčných ochorení a skutočných dopadov vakcín“.
Mnohé tieto mechanizmy už fungujú aj v Českej republike. Pri každom konaní je nevyhnutné podpisovať špecifický konflikt záujmu - či niekto interferuje s imunizačným programom.
Diskutuje sa aj o motivačných nástrojoch, ako napríklad odmeniť očkovaných bonusmi v podobe nižších zdravotných odvodov či poplatkov. Na Novom Zélande odpočítajú občanom pomerne vysokú sumu z daní, keď preukážu, že majú plný očkovací kalendár.
Monovakcíny
Európsky parlament hovorí i o posilnení ponuky vakcín. Rodičia by mali mať väčšiu možnosť výberu aj z monovakcín. Dnes sú u nás naozaj dostupné kombinácie vakcín v maximálnom možnom zložení, a bolo by žiadúce, keby boli na trhu monovakcíny, najmä pre tieto problematické skupiny. Práve MMR je často diskutovaná, rodičia zvyknú argumentovať tým, že rubeola nie je strašiakom pre chlapcov a mumps pre dievčatá. Monovakcína proti osýpkam by pomohla.
História očkovania na Slovensku
Cesta vakcinácie do Uhorska, respektíve na územie dnešného Slovenska sa začala v rakúskej Viedni. Jedným z prvých priekopníkov očkovania proti pravým kiahňam bol Michal Schönbauer (1776-1860), rodinný lekár grófa Balassu, ktorý práve na jeho panstve v Eberharde (dnes Malinovo) v máji 1801 očkoval šesť detí. Prvé hromadné a verejné očkovanie proti kiahňam Jennerovou metódou (kravskou matériou) vykonal prešporský (bratislavský) lekár Teofil Zachariáš Huszty (1754-1806), ktorý v období od 18. júla a 5. augusta 1801 zaočkoval 103 chudobných detí.
Po týchto vakcinačných úspechoch bol 9. júla 1836 vydaný prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam. Slovensko sa po roku 1918 stalo súčasťou Československej republiky (ČSR), v ktorej sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo už v roku 1919.
Bývalá Československá socialistická republika (ČSSR) sa zaradila k popredným krajinám v povinnom očkovaní. Povinné očkovanie proti tuberkulóze sa začalo v roku 1953. V roku 1957 sa začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne. Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu. V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 sa zaviedlo očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu.
Súčasný stav a legislatíva
V SR je zavedený aj komplexný program prevencie prenosných ochorení - Národný imunizačný program. Je legislatívne zabezpečený Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z., zákonom č. 355/2007 Z.z.
Povinné očkovanie detí a dospelých na Slovensku vychádza zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon ustanovuje povinnosti fyzických a právnických osôb v oblasti prevencie a kontroly prenosných ochorení. Podrobnosti o konkrétnych očkovaniach, ich načasovaní a cieľových skupinách stanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z.
Medzi povinné očkovania aktuálne patrí očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam a proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní je údaj o povinnom očkovaní jednou z podmienok prijatia dieťaťa do predprimárneho vzdelávania, teda do materskej školy. Táto požiadavka sa nevzťahuje na prijatie na základné vzdelávanie.
Dezinformácie o povinnom očkovaní v školách
Po prijatí novely školského zákona sa šíri nepodložené tvrdenie, že ňou vláda zavádza povinné očkovanie detí v školách. V skutočnosti však novela žiadne nové očkovacie povinnosti neobsahuje. Zmienka o očkovaní sa síce nachádza v dôvodovej správe, súvisí však s plánovanou elektronizáciou podávania prihlášok do materských, základných a stredných škôl. Opisuje zámer napojiť systém na Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) tak, aby zákonný zástupca nemusel pri podávaní prihlášky prikladať potvrdenie o očkovaní a zdravotnej spôsobilosti dieťaťa samostatne.