Úvod
Ťažký pôrod u koní, odborne nazývaný dystokia, predstavuje závažný stav, ktorý si vyžaduje rýchly a kvalifikovaný zásah. Môže mať rôzne príčiny a viesť k ohrozeniu života matky aj žriebäťa. Tento článok sa zameriava na príčiny ťažkého pôrodu u koní a dostupné riešenia.
Príčiny ťažkého pôrodu u koní
Dystokia u koní môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Poloha žriebäťa
Abnormálna poloha žriebäťa v pôrodných cestách je jednou z najčastejších príčin ťažkého pôrodu. Medzi tieto abnormality patrí:
- Zadná poloha: Žriebä sa rodí zadnými nohami napred.
- Priečna poloha: Žriebä leží priečne cez pôrodné cesty.
- Ohnutie končatín: Jedna alebo obe predné nohy sú ohnuté dozadu.
- Ohnutie hlavy: Hlava žriebäťa je ohnutá nabok alebo dozadu.
Problémy matky
Niektoré problémy u matky môžu tiež viesť k ťažkému pôrodu:
- Slabé kontrakcie: Nedostatočná sila kontrakcií maternice.
- Úzka panva: Panva kobyly je príliš úzka na to, aby prešlo žriebä.
- Torzia maternice: Otočenie maternice.
- Prasknutie maternice: Ruptúra maternice.
Veľkosť žriebäťa
Príliš veľké žriebä môže spôsobiť problémy pri pôrode, najmä u mladých kobýl.
Prečítajte si tiež: Kočík a dom bez výťahu: Ako na to?
Iné faktory
Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu prispieť k ťažkému pôrodu, patria:
- Predčasný pôrod: Pôrod pred termínom.
- Zadržanie lôžka: Neoddelenie placenty od maternice.
- Mŕtve žriebä: Mŕtve žriebä môže byť ťažšie porodiť.
- Vrodené abnormality žriebäťa: Niektoré vrodené abnormality môžu sťažiť pôrod.
Riešenia ťažkého pôrodu u koní
Riešenie ťažkého pôrodu závisí od príčiny dystokie. Dôležité je rýchlo identifikovať problém a zavolať veterinára. Medzi bežné riešenia patria:
Manuálna pomoc
Veterinár môže manuálne napraviť polohu žriebäťa v pôrodných cestách. To môže zahŕňať:
- Repelovanie: Zatlačenie žriebäťa späť do maternice, aby sa získal priestor na manipuláciu.
- Rotácia: Otočenie žriebäťa do správnej polohy.
- Extrakcia: Vytiahnutie žriebäťa z pôrodných ciest.
Použitie pôrodníckych nástrojov
Veterinár môže použiť pôrodnícke nástroje, ako sú háky a laná, na uľahčenie extrakcie žriebäťa.
Cisársky rez
V niektorých prípadoch je potrebný cisársky rez na záchranu života matky a žriebäťa.
Prečítajte si tiež: Výzvy dvanásťročných
Farmakologická intervencia
Použitie liekov na posilnenie kontrakcií maternice alebo na uvoľnenie pôrodných ciest.
Prevencia ťažkého pôrodu u koní
Prevencia ťažkého pôrodu zahŕňa niekoľko opatrení:
- Správna výživa: Zabezpečiť kobyly vyváženú stravu počas gravidity.
- Pravidelné veterinárne prehliadky: Monitorovať priebeh gravidity a identifikovať prípadné problémy.
- Dostatočný pohyb: Umožniť kobyle dostatok pohybu počas gravidity.
- Príprava na pôrod: Zabezpečiť čisté a bezpečné prostredie pre pôrod.
- Včasná asistencia: V prípade problémov pri pôrode okamžite zavolať veterinára.
Iné zdravotné problémy u koní
Okrem ťažkého pôrodu existuje množstvo ďalších zdravotných problémov, ktoré môžu postihnúť kone. Je dôležité byť si vedomý týchto problémov a vedieť, ako im predchádzať alebo ich riešiť.
Laminitída (Schvátenie)
Laminitída, alebo ľudovo nazývané schvátenie, je veľmi nebezpečné ochorenie kopýt, v dôsledku ktorého môže byť kôň navždy vyradený z plnohodnotného pracovného zaťaženia. V ťažkých štádiách dochádza k deformácii kopýt, čo je štádium chronické a často nezvratné. Laminitída však nie je jednoduché ochorenie kopyta, ide skôr o celostné ochorenie organizmu koňa (systémová laminitída - ktorá v kopyte koňa vlastne len končí).
Pri laminitíde dochádza k oddeleniu alebo k zlyhaniu mechanizmu závesného aparátu kopytnej kosti, ktorý spája kopytnú stenu s kopytnou kosťou vo vnútri. Dochádza k zápalu kopytnej škáry a výsledkom je strata tohto spojenia a následný pokles/ rotácia kopytnej kosti. Základom liečby schváteného koňa je včasná diagnostika a spomalenie postupujúcich príznakov. Na laminitídu žiaľ liek nie je, vieme však pozorovať isté signály.
Prečítajte si tiež: Psychologické problémy po ťažkom pôrode
Nezvyčajný postoj - kôň chodí po pätkách predných končatín, váhu prenáša na zadné končatiny. Vo väčšine prípadov sa schvátia najprv predné končatiny, a až potom zadné (príp. Na úplnom začiatku laminitídy je kôň bez klinických príznakov. Zväčša sa laminitída detekuje vo fáze, kedy kôň zjavne kríva a má abnormálny postoj. Medzi faktory, ktoré laminitídu môžu vyvolať sa najčastejšie radia problémy v oblasti výživy resp. kôň príjme nadmerné množstvo jadra s vysokým obsahom bielkovín alebo novej výživnej pastvy (prekrmenie). Veľmi zjednodušene povedané, z tela sa uvoľnia toxíny, ktoré sa vstrebávajú do krvného obehu - až sa krvou dostanú do vlásočníc kopytnej škáry a spôsobia jej deštrukciu. Medzi ďalšie príčiny laminitídy patrí aj liečba niektorých ochorení, napr. liečba kortikosteroidmi. Príčinou môže byť dlhodobý pohyb a preťažovanie koňa alebo nevhodná úprava kopýt vzhľadom na terén. Ďalšími faktormi môže byť aj zvýšená hladina inzulínu.
Prvá pomoc pre koňa s laminitídou je chladenie schvátených kopýt, umiestnenie koňa do vhodného boxu (mäkká, ale nie príliš hlboká podstielka) a kľudový režim. Nutnosťou je odstrániť príčinu (lieky, nevhodné kŕmenie), ktoré proces schvátenia vyvolali. Na mieste je aj úprava kŕmnej dávky. Laminitída je veľmi bolestivé ochorenie kopýt s nejasnou prognózou. Vyžaduje špeciálny manažment, empatiu okolia a je náročný na čas aj financie majiteľa.
Rany na končatinách
Úplne bežným problémom, s ktorým sa stretnete snáď pri každom koni, sú rany na končatinách. Až na niektoré výnimky sú to väčšinou rany povrchové, čiže poranenia kože. Môžu však byť infikované, a preto by sme ich mali prekrývať obväzom. Tým zabránime ďalšiemu znečisteniu, uľavíme bolesti a tlak obväzu zmenší prípadný opuch v oblasti rany. Takéto ošetrenie uľahčí aj neskoršie zošitie rany v prípade potreby. Väčšie rany sú však pri hojení vďaka tlaku náchylné na tvorbu "živého mäsa". Zabránime tomu stálym protitlakom obväzu.
Nie vždy vieme rozpoznať, ktoré hlbšie štruktúry sú ranou poškodené. Preto je dôležité dať pozor na rany v blízkosti kĺbov, šliach a na korunke. V infikovanom kĺbe môže dôjsť k porušeniu chrupaviek následkom bakteriálnych toxínov. A samozrejme nesmieme zabudnúť, že každé poranenie znamená možnosť infekcie - tetanus. Ďalej hrozí flegmona.
Povrchové rany ošetríme krycím sprejom, ktorý tvorí film. Všetky ostatné rany musí ošetriť veterinár. Pred priložením obväzu nepoužívajte žiaden dezinfekčný sprej alebo akýkoľvek iný prípravok. V prípade tepnového krvácania použijeme tlakový obväz.
Otrava rastlinami
Najčastejšou príčinou sú rastlinné alkaloidy, glykosidy, thiaminázy, dusíkaté zlúčeniny a éterické oleje. Rastlín, ktoré môžu spôsobiť otravu alebo rôzne problémy je mnoho. Najlepšie je nájsť si ich v atlasoch rastlín, kde priamo vidíme aj ako vyzerajú. Stretneme sa aj s otravou insekticídmi a rodenticádmi, chlorované uhlovodíky, organofosfáty, metaldehyd, kumarín (jedy pre hlodavce). Akútne otravy ťažkými kovmi (olovo, ortuť, kadmium), chemických produktov a farbív sú vzácne.
Otlaky od postroja
Z času na čas sa každému koňovi pritrafí nejaký otlak od postroja. Mali by sme reagovať už na ten najmenší príznak otlačenia. Otlaky rozdeľujeme na dve formy: otvorené (príčinou sú drobné zrnká piesku v srsti, špinavá sedlová podložka alebo príliš ostré hrany koženého výstroja) a uzavreté (opuchy, ktorých príčinou je väčšinou zhromaždenie tkaniva v hlbších vrstvách, ktoré spôsobilo tvrdé sedlo, záhyby na sedlovej podložke alebo uštipnutie hmyzom. V krátkom čase sa z takýchto opuchov stanú rany. Rozsiahle otlaky od sedla s poranením kože sa hoja veľmi pomaly. Špeciálnym prípadom sú tvrdé tkanivové uzly, ktoré sa zväčšujú následkom rôzneho zaťaženia jazdcom. Po dlhej prestávke v jazdení, zmene sedla alebo pri používaní gelovej podložky niekedy spontánne zmiznú, ale kedykoľvek sa zasa môžu objaviť. Po zložení sedla na niektorých miestach uschne srsť rýchlejšie. Je nutné nájsť príčinu otlaku.
Krívanie
Krívanie je nepravidelnosť chodu, ktorú vyvoláva chorobný stav alebo bolesť. Skutočnosť je taká, že každý krívajúci kôň má bolesti, aj keď sa navonok prejavujú len stuhlosťou. Mierne alebo nepravidelné krívanie môže byť dôsledkom zlého jazdenia, preťažovania. Kôň, ktorý nechodí v rovnováhe sa môže dopracovať až k dlhodobému organickému poškodeniu pohybového aparátu. Je nutné zbytočne nečakať a volať veterinára. Chody koňa nie sú plynulé. Dôvod silného krívania je nutné zistiť čo najrýchlejšie. Koňa nenúťte hýbať sa, neprevážajte. Nepodávajte žiadne prostriedky na utlmenie bolesti. Pri miernom krívaní (v kroku nepostrehnuteľné, viditeľné v kluse) môžeme tri dni počkať. Koňa necháme v pokoji stáť, znížime o dve tretiny dávku jadra (nebezpečenstvo koliky). Sledujte aj najmenšie krívanie, mohlo by sa v priebehu niekoľkých hodín zhoršiť, alebo ho môže sprevádzať vážne ochorenie.
Kolika
Kolika je všeobecné označenie pre bolesť v brušnej alebo panvovej dutine. Postihnuté sú orgány tráviaceho ústrojenstva, ale príležitostne to môžu byť aj ľadviny, močový mechúr alebo iné orgány, resp. príznaky podobné žrebnosti. Ak po kolike nasledujú poruchy v žalúdku a črevách, príčinou zvyčajne býva zlé kŕmenie (náhla zmena krmiva ako aj napr. zmena na začiatku leta, kedy kone vypúšťame na pastvu, príliš málo vlákniny v krmive, nadmerné kŕmenie jadrom (resp. Najčastejšie sú koliky kŕčové, plynové, zápchy.
Každá kolika je neodkladný prípad, nezabúdajte, že neškodná kolika neexistuje. Kŕčové koliky alebo zápchy sa niekedy vyriešia samovoľne a preto ich, bohužiaľ, mnohí pokladajú za bezvýznamné. Ale pozor, každá kolika nám ukazuje, že niečo nie je v poriadku. Môže kedykoľvek prejsť do nepriechodnosti čriev, ktoré už ohrozuje život koňa. V tomto prípade dochádza k otočeniu, ochrnutiu alebo premiestneniu časti čreva a do niekoľkých hodí je nutné koňa operovať. Každú koliku musí veterinár presne diagnostikovať. Nepokúšajte sa koňa liečiť bez veterinára. Kolika je vždy dôvodom na veľmi rýchle konanie. Koňa, ktorý vyvádza, zatvorte do boxu tak, aby si nemohol ublížiť.
Kašeľ
Príčinou môžu byť zmeny v dýchacom ústrojenstve, srdci alebo brušnej dutine, ďalej akútne infekcie, alergie, parazity a podobne. Kašeľ je vždy signálom nejakého ochorenia, ktorého príčinu môže objasniť len veterinár. Nehovoríme ale o odkašlaní si na jazdiarni z prachu, alebo ak koňovi zabehne. To je len typický obranný mechanizmus, ale nezamieňajme ho s pokašliavaním. To je už mierne chronický kašeľ. Kašeľ je veľmi nepríjemný, pretože býva chronický a k jeho zhoršovaniu dochádza nebadane, čo často spôsobuje odkladanie liečby. Prevenciou sú očkovania, redukcia prašného prostredia, kvalitný vzduch. Kašľať môže občas (odkašliavanie), alebo v "záchvatoch" kašľa. Dôležité je všimnúť si, či kašle jeden kôň alebo celé stádo. Občasné zakašlanie, ktoré nesprevádza teplota a dýchavičnosť môže počkať na veterinára aj do ďalšieho dňa. V tomto prípade ak kôň spolupracuje, môžeme aj jazdiť, ale len veľmi zľahka. Silný a záchvatový kašeľ ako aj iné príznaky (teplota, zvýšená frekvencia dýchania alebo zväčšené uzliny) si už vyžadujú veterinára ešte v ten istý deň. Priebeh vírusového ochorenia dýchacích ciest je akútny a býva sprevádzaný kašľom, ktorý je treba odlíšiť od chronického alergického ochorenia. Vírusové ochorenie dýchacích ciest sprevádza aj bakteriálna sekundárna infekcia. Len veterinár môže posúdiť stupeň ochorenia a na základe postihnutia ďalších orgánov určiť vhodnú liečbu. U väčšiny koní sa z neškodnej vírusovej infekcie môže stať chronický alergický kašeľ. Toto nebezpečenstvo môžeme minimalizovať odstránením prašnosti v okolí. Choroba sa prejaví aj na susedných koňoch, resp.
Tetanus
Tetanus vyvoláva baktéria Clostridium tetani, ktorá pri pohľade cez mikroskop pripomína tenisovú raketu alebo paličku na bubon. Veľmi veľa drobných odrenín si kôň privodí pri jednej zo svojich najobľúbenejších činností, pri váľaní. Každá, aj tá najmenšia ranka je však vstupnou bránou infekcie. Baktérie rodu Clostridium a teda aj Clostridium tetani je anaeróbny mikroorganizmus, čo znamená, že môže žiť len v prostredí bez kyslíka. To však neplatí pre jej spóry. Tie prečkávajú v normálnom prostredí a keď sa dostanú do vhodných podmienok, vyvinú sa z nich životaschopné baktérie, ktoré sa môžu rozmnožovať a znova meniť na spóry. Spóra je výborný mechanizmus, ktorý baktéria v evolúcií získala, aby mohla prežiť. Spóry Clostridia tetani sa nachádzajú v pôde, kde si môžu udržať svoju životaschopnosť až niekoľko rokov. Sú odolné voči teplu a suchu. Spóry sú tiež odolné voči chemickým látkam, takže väčšina dezinfekčných látok na ne musí pôsobiť priamym kontaktom niekoľko hodín, kým sa im podarí spóry zahubiť.
Tento mikroorganizmus izolovali v roku 1884 z myši, ktorá bola naočkovaná klasickou zeminou. O päť rokov neskôr sa podarilo získať jeho čistú kultúru, na ktorej bola zistená odolnosť voči takým vysokým teplotám, ktoré zabíjajú iné organizmy. V roku 1890 boli vedecky dokázané rôzne bakteriálne toxíny. Veľké množstvo spór Clostridium tetani sa nachádza v pôde a hlavne na farmách, kde sa bežne vyskytuje trus koní a kráv. Akýkoľvek živočích, a teda aj človek, sa najčastejšie nakazí kontamináciou rany touto baktériou. Vzhľadom na to, že Clostridium je anaeróbna baktéria, najnebezpečnejšie sú bodné rany, pri ktorých došlo k poškodeniu tkanív. Nemusia to vždy byť bodné rany spôsobené špinavým alebo hrdzavým kusom železa, príčinou infekcie môžu byť aj chirurgické rany.
Toxíny, ktoré produkuje Clostridium tetani a príbuzné Clostridium botulinum, sú najúčinnejšie známymi toxínmi: už ich množstvo s veľkosťou špendlíkovej hlavičky môže spôsobiť ochorenie a smrť. Clostridium tetani produkuje niekoľko toxínov. Niektoré z nich ničia len tkanivá a znižujú ich prekrvenie. Tento proces upravuje prostredie pre rast a rozmnožovanie Clostridia. Jeho neurotoxín však vstupuje z miesta infekcie do krvného riečišťa a naviaže sa na nervové zakončenia v svaloch. Sval sa môže zmrštiť na základe vedomého (jasný príkaz) aj nevedomého príkazu (napr. popálenie). Mozog vydá vedomý príkaz. Ten prejde až na miesto určenia. V prípade nevedomého príkazu odíde impulz, v mieste prepojenia, v mieche, vzniká signál pre mozog, tak sa vlastne človek dozvie, čo sa deje. Znova vydá príkaz, ktorý putuje do miesta určenia. Práve na miesto prepínania v mieche pôsobí neurotoxín Clostridia. Sú to bunky, ktoré spôsobujú utlmenie alebo zastavenie signálu. Nervový systém väčšinou nepôsobí na svaly spôsobom všetko zabudnúť alebo všetko vypnúť, ide skôr o zrátanie všetkých povzbudzujúcich a utlmujúcich stimulov, ktoré pôsobia súčasne. Signál tlmí interneurón, ktorý sa tak podieľa na koordinácií vzájomného neuromuskulárneho pôsobenia. Neurotoxín sa naviaže na interneurón, vyradí ho z činnosti a signál nemôže byť utlmený. Naruší sa citlivá rovnováha a prevahu získajú povzbudzujúce signály (svaly sa veľmi silno a trvalo stiahnu), tak vzniká kŕč. Najdôležitejší je fakt, že keď sa neurotoxín naviaže na bunky v mieche, neexistuje už žiaden liek, ktorý by ho odtiaľ dostal.
K spôsobom infikovania, o ktorom sme hovorili patrí tiež šliapnutie na klinec, zakovanie, zášľap, pichnutie vidlami. Tetanus tiež môže vzniknúť infikovaním pupočnej šnúry novonarodených žriebät. Ak nastane ťažký pôrod a zadržanie lôžka, aj to môže byť zdrojom infekcie. Čas medzi vniknutím Clostridia tetani do tkaniva a začiatkom tvorby toxínu môže byť až niekoľko týždňov a keď sa už baktérie začnú množiť a produkovať toxín, príznaky ochorenia nastúpia veľmi rýchlo a neustále sa prehlbujú. Niekedy môže byť prvým príznakom aj kolika, po ktorej veľmi rýchlo nastúpi nezreteľná stuhnutosť. Ak je miesto infekcie na končatine alebo v kopyte, môže sa prejaviť krívaním. Približne v priebehu 24 hodín od prvých prejavov ochorenia dochádza k celkovému kŕču veľkých svalov, ktoré sú dôležité pre státie koňa. Končatiny sa napnú a v tejto pozícií stuhnú. Zároveň sa oko stiahne do jamky a kŕč postihne aj tretie viečko, takže sa ťažko zaťahuje a môžeme ho pri pohybe hlavy a niekedy aj v pokoji vidieť. Kŕč svalov je možné ľahko vyvolať náhlym hlukom, pohybom alebo dotykom. Kôň môže spadnúť a zostane ležať na boku so stuhnuto natiahnutými končatinami a vyvráteným krkom. Postihnuté sú tiež dýchacie svaly (bránica a medzirebrové svaly), takže kôň sa môže začať dusiť. Toto je práve najčastejšia príčina smrti pri tetanuse. Stupeň postihnutia závisí od stupňa infekcie, na množstve vytvoreného toxínu a na tom, ako rýchlo sa začne s liečbou.
Akonáhle je pravdepodobné, že došlo k infekcií Clostridiom tetani (bodné alebo iné uzatvorené rany, znečistenie pupočného pahýľu u žriebät alebo iné poranenie, ako napríklad kastračné rany, zadržanie lôžka po pôrode a podobne) alebo už sa začínajú prejavovať prvé príznaky, je nutné ihneď volať veterinára. Miesto, kde postihnuté zviera stojí, sa má zatemniť, je nutné udržiavať pokoj a koňa sa čo najmenej dotýkať, zabrániť hluku, svetlu, pohybu, všetko toto totiž vyvoláva kŕč. Je tiež možné vložiť koňovi do uší vatu a veľmi dôležitá je dobrá podstielka. Ak sa stane, že kôň spadne, len ťažko sa dá zdvihnúť. Veterinár po príchode začne s podpornou liečbou. Otvorí miesto infekcie, ak bolo nájdené, vypláchne ho a dezinfikuje (napríklad roztok hypermangánu) a dá koňovi antibiotiká. Clostridia sú citlivé na penicilín. Niekedy sa miesto vniknutia baktérií nedá nájsť, pretože choroba taká pokročilá, že sa k nemu nedá dostať bez toho, aby sme koňovi ešte viac ublížili. Vtedy je nutné podať upokojujúce prostriedky, sedatíva a lieky na uvoľnenie svalov, ktoré uvoľnia kŕč. Ak veterinár prišiel dostatočne včas, pichne komerčne vyrábaný antitoxín. Nezabúdajte však na to, že akonáhle sa neurotoxín naviazal na nervový systém, antitoxín nemá žiaden efekt. Neutralizuje totiž len neurotoxín, ktorý sa nachádza v krvi. Ďalším dôležitým krokom v liečbe je zaistiť hydratáciu a výživu - pri kŕči žuvacích a prehĺtacích svalov totiž kôň nemôže žrať ani piť.
Na tetanus zahynie až 50% postihnutých koní. Prejdú až dva týždne intenzívnej liečby, kým sa začne prejavovať zlepšenie. Klinické príznaky tetanu však môžu pretrvávať dlhšie ako mesiac. Všeobecne sa hovorí, že ak kôň s tetanom prežije sedem dní, má šancu sa vyliečiť. Je to však tiež tá doba, kedy si vyčerpané zviera ľahne a pokúša sa vstať. Tetanus je veľmi nepríjemné ochorenie, liečba je náročná a nákladná, postihnutý kôň vyžaduje veľmi veľkú starostlivosť a nádej na prežitie je pochybná.
Vakcinácia síce nie je 100% istotou, pretože sú známe prípady, kedy ochorel aj vakcinovaný kôň, ale sú len veľmi ojedinelé. Vakcinácia výrazne znižuje riziko ochorenia. Ak nevieme, kedy bol kôň naposledy očkovaný, je nutné to ihneď napraviť. Veterinár určí, koľko dávok a v akých intervaloch za sebou tieto dávky dostane. Aj každú žrebnú kobylu je potrebné v poslednom mesiaci žrebnosti naočkovať. Zaistí sa jej ochrana pri možných pôrodných komplikáciách, zároveň sa do jej prvého mlieka dostanú protilátky, ktoré žriebä vypije a bude nimi určitý čas chránené. Ak kobyla v tomto čase vakcínu nedostane, je potrebné novorodenému žriebäťu antitoxín podať a zároveň ho krátko po pôrode navakcínovať. Tu je nutné pichnúť prvú dávku a po určitom čase druhú, tzv. Revakcinácia je zároveň odporučená po každom chirurgickom zákroku alebo po zranení, pokiaľ presne nevieme, kedy bol kôň očkovaný.
Zlomeniny kostí
Ale ak sa miesto lomu nachádza v hornej tretine kosti, narušuje povrch kĺbu, kosť je roztrieštená alebo okolité tkanivo má rozsiahle poškodenie, je zahojenie a obnova funkčnosti končatiny neistá. Nie veľmi priaznivá je aj otvorená zlomenina. Úlomky kosti, ktoré prenikli kožou zvyšujú možnosť infekcie. Infekcia kosti je ťažká komplikácia. Zlomenina v oblasti nad kolenným a lakťovým kĺbom je veľmi ťažko rozpoznateľná, pretože je skrytá pod svalmi a neuvidíme ani zlomeninu vo vnútri kopyta. Najlepšie sú na tom prípady, kde nedošlo k celkovému zlomeniu kosti, alebo keď nedošlo k zmene polohy jednotlivých častí kosti. V týchto prípadoch korektná prvá pomoc veľmi pomôže. S koňom nehýbať, neprevážať ho. V nevyhnutnom prípade priložiť dlahu.