Obdobie po pôrode predstavuje pre ženy, najmä pre prvorodičky, významnú psychickú záťaž. Ženy prechádzajú rozsiahlymi biologickými a psychosociálnymi zmenami, ktoré môžu viesť k duševným poruchám, ako je popôrodné blues, popôrodná depresia a popôrodná psychóza. Tieto stavy nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu života nielen samotnej ženy a jej dieťaťa, ale aj celej rodiny. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na popôrodné psychické poruchy, ich príčiny, prejavy a možnosti liečby, s dôrazom na dopad ťažkého pôrodu na psychologické problémy u dieťaťa.
Rozdelenie psychických porúch po pôrode
K najčastejším duševným poruchám, ktoré sa prejavia v popôrodnom období, patria:
- Popôrodné "blues" (Baby Blues): Mierny emočný problém krátkeho trvania.
- Popôrodná depresia: Závažná a potenciálne život ohrozujúca psychická choroba.
- Popôrodná psychóza: Vážne psychotické ochorenie, ktoré ohrozuje život matky i dieťaťa (predtým nazývané laktačná psychóza).
Popôrodná skleslosť (Baby Blues)
Baby blues sa vyskytuje u viac ako polovice (niektorí odborníci uvádzajú až 80 %) rodičiek. Príznaky sa objavujú hneď v prvých dňoch, sú menlivé, ale prechodné. Dominuje podráždenosť, plačlivosť, vyčerpanosť, rýchle zmeny nálad a poruchy spánku. Tieto príznaky odznejú bez liečby do 10 až 14 dní.
Táto skleslosť je podmienená viacerými faktormi, vrátane komplikovaného priebehu pôrodu, novorodenca vyžadujúceho zvýšenú popôrodnú starostlivosť, patologického stavu dieťaťa, nedostatočného sociálneho zázemia matky alebo nepriaznivého začiatku dojčenia.
Popôrodnému blues sa často nepripisuje veľká dôležitosť a býva považované za štandardné. Je však dôležité vybrať si dobrú pôrodnicu, ktorá svojím personálnym zázemím odborne a ľudsky poskytne zdravotnú starostlivosť žene i dieťaťu počas týchto náročných dní. Rovnako je dôležité, aby aj doma boli vytvorené priaznivé podmienky. Podpora rodiny, opora manžela a pocit bezpečia sú pre ženu kľúčové. Akýkoľvek negatívny štart môže ovplyvniť a zhoršiť baby blues.
Prečítajte si tiež: Kočík a dom bez výťahu: Ako na to?
Popôrodná depresia
Táto psychóza sa vyskytuje u 10 až 15 % rodičiek a často ostáva nediagnostikovaná. Príznaky sa začnú prejavovať v prvých štyroch až šiestich týždňoch po pôrode, no novšie štúdie uvádzajú, že sa môžu pozvoľna rozvíjať až po dobu 6 mesiacov. Depresia trvá do konca prvého roka po pôrode.
Medzi príznaky patria:
- Nadmerná únava
- Pokles energie
- Úzkosť
- Podráždenosť
- Strach zo samoty
- Plačlivosť
- Pocity neistoty, nerozhodnosti
- Poruchy spánku
- Chudnutie
Postupne sa vyvíja depresívna nálada a iné typické príznaky depresívneho syndrómu. Žena má pocity zlyhania, viny, výčitky, pocity neschopnosti starať sa o dieťa, obavy z budúcnosti a z opustenia partnerom. Stráca záujmy a radosť z doterajších činností vrátane radosti z dieťaťa. Sociálne sa izoluje a vyhýba sa kontaktom. Schopnosť starať sa o dieťa reálne klesá. U niektorých matiek sa prejaví nadmerné pitie alkoholu na zmiernenie nepohody.
Medzi riziká, ktoré môžu popôrodnú depresiu spustiť, patria:
- Depresívna porucha rodičky v minulosti
- Závislosť na psychoaktívnych látkach
- Poruchy funkcie štítnej žľazy
- Astma
- Zdravotné postihnutie dieťaťa
- Temperament dieťaťa
Svojím psychickým stavom nie je zaťažená len matka a jej dieťa, ale aj otec. Štúdie uvádzajú, že u 10,4 % otcov sa depresia do prvého roka po pôrode tiež vyskytne.
Prečítajte si tiež: Výzvy dvanásťročných
Dieťa citlivo vníma matkin stav. Jej správanie a psychické rozpoloženie spôsobuje retardáciu vývinu, problémové sociálne správanie, poruchy spánku, stravovacie problémy, záchvaty zlosti a hyperaktivitu.
Stav vyžaduje včasnú diagnostiku. Keďže sa predpokladá, že žena je najčastejšie v kontakte s gynekológom a pediatrom, je na nich, aby si osvojili základné skríningové hodnotenia a odporučili rizikovým rodičkám psychiatrické vyšetrenie. Stanoví sa presná diagnóza a vypracuje sa komplexný liečebný plán, ktorý má zahŕňať psychoterapiu aj farmakoterapiu. Pri ordinácii antidepresív je potrebné vždy zvažovať pomer benefitu a rizika pre matku aj pre dieťa.
Popôrodné psychózy
Ťažké prípady depresie sa nazývajú psychózy post-partum (popôrodné psychózy, puerperálne psychózy). V minulosti sa označovali aj ako laktačné psychózy. Predpokladalo sa, že mlieko má nepriaznivý efekt na mozog, ale je dokázané, že hladiny estrogénov, progesterónu, prolaktínu a kortizolu sú u všetkých žien - s aj bez psychózy - rovnaké. Ide o zvýšenú senzitivitu organizmu na túto zmenu hladiny hormónov.
Popôrodná psychóza sa vyskytuje asi u 0,1-0,2 % rodičiek.
Medzi rizikové faktory, ktoré ju spôsobia, patrí dedičnosť zo strany matky, schizofrénia alebo bipolárna porucha pred tehotenstvom. Niekedy stačí aj nepriaznivá sociálna situácia, nedostatočná podpora, problémy s partnerom alebo ťažký pôrod.
Prečítajte si tiež: Celostný prístup k zdraviu: Kraniosakrálna terapia
Priebeh laktačnej psychózy:
Psychóza sa začína 2 až 3 týždne po pôrode, najneskôr sa vyvinie do 8. týždňa. Na začiatku sa prejaví únava a nespavosť, ktoré sú prechodné. Potom sa pridruží kolísanie nálady a stavy nemotivovanej plačlivosti. Nasleduje podozrievavosť, nesúvislý rečový prejav s iracionálnymi nelogickými úvahami spojenými s nepokojom. Takýto stav pripomína stavy zmätenosti. Časté sú obavy matky o zdravie dieťaťa. Rozvíjajú sa bludy a halucinácie. Typickým obsahom bludov sú predstavy, že dieťa je poškodené, vymenené alebo mŕtve. Inokedy je žena presvedčená, že nikdy nerodila, nie je vydatá, nemá partnera, nikdy nemala pohlavný styk, je prenasledovaná. Prítomné sú i sluchové halucinácie, ktorých obsah je rovnaký. Žena môže byť nebezpečná pre seba aj pre dieťa. 5 % žien s popôrodnou psychózou, ktorá nie je ústavne liečená, sa pokúsi o samovraždu a 4 % sa pokúsia zabiť dieťa.
Pri podozrení na psychotický vývoj v popôrodnom období treba navštíviť psychiatra. Pretrvávajúcim mýtom je, že ochorenie stopne sekréciu materského mlieka a jeho zastavením sa psychický stav matky zlepší. Nie je tomu tak. Psychický stav ženy si vyžaduje terapiu liekmi. Dôvodom zastavenia laktácie je teda použitie vysokých dávok psychofarmák na riešenie symptómov psychózy. Užívaním kombinácií liekov sa, za niekoľko týždňov až mesiacov, dosiahne vymiznutie príznakov ochorenia.
Vplyv ťažkého pôrodu na psychiku dieťaťa
Dieťa je počas tehotenstva deväť mesiacov chránené v matkinej maternici, preto je preň príchod na svet obrovskou zmenou a prináša mu veľký stres. Doteraz bolo ono a matka jedným, teraz nastáva oddelenie. Prestáva byť súčasťou matky a dostáva sa do úplne neznámeho prostredia. Pôrod je veľmi krátke životné obdobie, no napriek tomu má na život každého človeka veľký dopad.
Nové rádiologické štúdie ukazujú, že pri zovretí každou kontrakciou dieťa divoko bije ručičkami a nožičkami okolo seba, čo sa silne podobá reakcii na bolesť. Pôrod je prvou veľkou životnou skúškou pre malé bábätko.
Spôsob, akým príde dieťa na svet, vytvára určité predispozície, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvňovať nielen jeho detstvo, ale celý život. V prípade narodenia prirodzeným, vaginálnym pôrodom bez zásahov má človek sklon byť sebavedomý, plný energie a dôvery vo vlastné schopnosti. Ak sa dieťa narodí pod vplyvom anestetík a analgetík, ťažšie vytvára väzbu s matkou, pretože je omámené liekmi a ťažko zameriava svoju pozornosť a očný kontakt na svojich blízkych. V budúcnosti sa v stresových situáciách môže cítiť zmätené a neschopné reakcie. V prípade narodenia po vyvolávanom pôrode býva v stresových situáciách tendencia hromadiť viac hnevu v dôsledku pocitu straty kontroly nad situáciou. Človek narodený s pomocou klieští je často neprístupný dotykom a v stresových situáciách má sklon k bolestiam hlavy. Ak sa dieťa narodí cisárskym rezom, máva zvýšenú tendenciu vyhľadávať fyzický kontakt, akoby si potrebovalo vynahradiť to, že neprešlo pôrodnými cestami matky. Tiež má sklon k prehnanej citlivosti v životných situáciách, keď ho niekto odmieta. V prípade narodenia s pupočnou šnúrou omotanou okolo krku býva zvýšený výskyt psychosomatických ochorení spojených s krkom a hlasivkami.
V dôsledku ťažkého pôrodu môže vzniknúť pôrodná trauma, ktorá sa ukazuje už u niekoľkodňového bábätka, aj keď rodičia si to s pôrodom väčšinou nespoja, keďže novorodenecký plač sa považuje za „normálny“. Niektoré bábätká preplačú väčšinu času počas bdelého stavu.
Ak nastanú komplikácie a treba použiť nástroje alebo vykonať cisársky rez, žena by nemala za každú cenu trvať na pôrode bez zásahov. Ťažký pôrod neodsúdi dieťa na to, aby po celý život trpelo jeho následkami. Negatívne skúsenosti z obdobia tehotenstva a pôrodu možno vyvážiť milujúcim a podporujúcim rodičovstvom.
Cisársky rez a psychologické dôsledky
Pôrod sekciou je podľa niektorých odborníkov pre dieťa doživotnou traumou. Deti narodené cisárskym rezom prichádzajú na svet s väčšími problémami ako deti narodené vaginálne. Deťom narodeným plánovanou sekciou niekoľko týždňov pred termínom pôrodu sa môže stať, že nemajú ešte ukončené všetky vývinové procesy, hlavne dýchanie a zažívanie. Následne teda nie z pôrodu, ale zo vzniknutých popôrodných ťažkostí môže dieťatko zažívať svet ako nehostinný.
Navyše, keďže pri cisárskom reze podstúpite podstatne viac zásahov personálu a medikácie, môže sa stať, že sekcia poznačí nielen osobnosť dieťatka v budúcnosti, ale aj váš vzájomný vzťah, najmä ak ste pôrod absolvovali v kompletnej narkóze. U dieťatka to mohlo zanechať následky pocitov osamelosti a beznádeje.
Ak sa cisársky rez vykonáva v spinálnej analgézii a rodička je pri vedomí, keď dieťatko príde na svet, je to dobré pre vnímanie momentu narodenia a prvého kontaktu, prvého prisatia na prsník.
Ing. Patrik Bálint, odborník psychofyzickej prípravy na pôrod, prirovnáva prirodzený, vaginálny pôrod k objatiu. Ak toto objatie neprebehne, môže byť dieťa v živote roztržité a môže mať problémy s pozornosťou. Ak objatie bolo príliš intenzívne, napríklad podaním syntetického oxytocínu, takéto deti sa potom príliš držia sukne mamy a potrebujú veľa objímať. Ak objatie neprebehlo vôbec, teda dieťa prišlo na svet cisárskym rezom, tak bude mať tendenciu odchádzať, odbiehať od rodičov. Deti narodené cisárskym rezom sú často tvrdšie a v kolektíve ťažšie vychádzajú.
Tehotenská depresia a jej vplyv na plod
Tehotenská depresia sa vyskytuje priemerne u jednej zo štyroch žien. Príznakmi netrpí len sama nastávajúca matka, znížená kvalita jej života môže ovplyvniť aj potomka. Ženy sú často znepokojené obavou, aké puto si vytvoria k dieťaťu. Tento fakt uvádzajú hlavne prvorodičky. Frekvencia výskytu depresie u tehotných je od 7 až do 13 % a u gravidných adolescentiek až 26 %.
Štúdie potvrdili, že depresia v tehotenstve spôsobuje predčasný pôrod a nízku pôrodnú hmotnosť. Samozrejme, neliečený psychický stav matky sa prenáša aj do obdobia po pôrode. Chronická popôrodná depresia zas zvyšuje pravdepodobnosť nežiaduceho a afektívneho chovania dieťaťa.
Všetky lieky určené na liečbu depresie prechádzajú placentou, preto je ich preskripcia v tehotenstve problematická. Vždy treba brať ohľad na dva faktory - benefit matky a riziko plodu. Novšie antidepresíva už nevykazujú také nebezpečie pre vyvíjajúce sa dieťatko a sú indikované často. Čo sa týka malformácií plodu, ovplyvnenia IQ plodu, vývoja reči alebo behaviorálneho vývoja, štúdie potvrdzujú, že tu komplikácie pre plod nehrozia.
Alternatívou farmakoterapie je interaktívna psychoterapia so psychológom alebo psychiatrom. Strach z pôrodu pomôžu prekonať kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod. Posúdenie závažnosti psychického stavu matky je však na lekároch.
Súrodenecké vzťahy a mentálne zdravie
Nová štúdia ukázala, že veľká rodina neznamená vždy len pozitíva, ale dokonca, že deti z takýchto rodín môžu mať horšie mentálne zdravie. Tínedžeri s viacerými súrodencami majú slabšie mentálne zdravie. Súrodenci oslabujú rodičovské zdroje a znižujú kvalitu rodinných interakcií, čo vedie k slabšiemu duševnému zdraviu.
Samozrejme, neznamená to, že všetky deti z väčších rodín sú v nevýhode, čo sa kvality mentálneho zdravia týka. Ak by sme mohli zmerať kvalitu súrodeneckých vzťahov, zrejme by sme zistili, že ďalší súrodenci (takí, kde sú súrodenecké vzťahy zdravé) sú pravdepodobne dobré pre mentálne zdravie.
Existuje mnoho spôsobov, ako zabezpečiť, aby každé z vašich detí dostalo to, čo potrebuje. Psychológovia odporúčajú rodičom viacerých detí, aby si dokázali nájsť pravidelne čas na každé dieťa zvlášť a venovali sa činnostiam, ktoré toto dieťa obľubuje.