Skúsení rečníci vedia, že ak stojíte pred publikom plným študentov a o niečom premýšľate, publikum to už vie. Niet vnímavejšieho publika ako detské. Ak chceme, aby sa deti rozvíjali a využívali svoje nadanie, musíme v sebe nájsť dôveru a veriť, že to dokážu aj bez nášho postrkovania.
Úvod
Vysoko citlivé deti (VCD) zostávajú často nepochopené. Ich opatrnosť a počiatočná nedôvera voči neznámym ľuďom býva vnímaná ako strach. Ich premýšľanie sa zdá ako pomalosť, introvertnosť ako nedostatok komunikačných a socializačných zručností. Dokonca aj mama s otcom nedokážu vidieť vo svojom citlivom a hanblivom dieťati všetky pozitíva. Je to škoda, pretože v útlom veku deti veria tomu, čo v nich rodičia vidia. Napríklad, keď sa dospelí dívajú na drobcov ako stíchnu, keď k nim podíde niekto neznámy a toto správanie vyhodnotia ako strach svojho potomka, samo dieťa sa môže cítiť menejcenne a neisto. Navyše, ak mu rodičia dajú nálepku - hanblivá/ý, drobec bude ešte opatrnejší.
Čo je vysoká citlivosť?
Vysoká citlivosť nie je diagnóza, ale osobnostný rys, ktorý sa vyskytuje až u 20 % svetovej populácie. Títo ľudia sú výrazne vnímavejší k stimulom zo svojho okolia, a aj „bežná“ situácia im tak môže spôsobiť značný stres alebo zahltenie. Väčšinou potrebujú aj čas, počas ktorého môžu byť osamote, a tiež dostatočne dlhý a kvalitný spánok. Problémom môže byť práca pod časovým tlakom, tendencia k „absorbovaniu“ emócií druhých alebo nadmerné premýšľanie a analyzovanie. Napriek tomu, že je zvýšená intenzita vnímania bezpochyby výzvou, títo ľudia majú výbornú schopnosť empatie a sociálne zručnosti, sú kreatívni, dobrí poslucháči a vedia si vychutnať príjemné (a, bohužiaľ, aj nepríjemné) situácie intenzívnejšie ako ostatní.
Hypersenzitivita: Osobnostný rys, nie diagnóza
Termín „highly sensitive person“ alebo „HSP“, ktorý zaviedla psychologička Elaine Aron, opisuje osoby, ktoré sú schopné vnímať niektoré podnety na oveľa vyššej úrovni, než bežná populácia, a sú tiež náchylnejší na presýtenie. Podľa doktorky Aron sa však tento vrodený stav vyskytuje až u 15 - 20 % populácie - nejde teda o poruchu/diagnózu, ale o osobnostný rys. Na druhej strane by sa však stav hypersenzitivity nemal zľahčovať - v diagnostickom a štatistickom manuále duševných porúch (DSM‑5) je uvedený termín „porucha senzorického spracovania“, ktorá opisuje neprimeranú odpoveď organizmu na určité stimuly. S touto poruchou sa môžu stretávať nielen HSP, ale napríklad aj osoby s poruchou autistického spektra. V knihe tejto autorky sú vysoko citliví ľudia označovaní ako „populačná menšina, ktorá však tvorí väčšinu klientely psychoterapeutov“.
Ako sa môže zvýšená senzitivita prejavovať?
Vysoko citliví ľudia reagujú veľmi intenzívne na stimuly vo svojom prostredí - napr. na senzorické vnemy, zvuky, pachy, správanie, aj mimiku ostatných alebo kombináciu vyššie spomenutého. Napr. zvuk, ktorý niektorí ľudia vôbec nevnímajú, môže byť pre HSP veľmi obťažujúci a stresujúci. Tieto osoby sa potom môžu stretávať aj so silnejšou nevedomou reakciou nervového systému na stresujúce situácie, silnejšími emocionálnymi reakciami (pozitívnymi aj negatívnymi), zhoršenou toleranciou na intenzívne vnemy či zníženým prahom bolesti.
Prečítajte si tiež: Tehotenstvo po 40-ke
Test: Ste vysoko citlivý človek?
Doktorka Aron na svojich webových stránkach kladie vzhľadom na tému hypersenzitivity nasledujúce otázky:
- Ľahko vás zahltia veci ako jasné svetlo, silný zápach, hrubé látky alebo sirény v okolí?
- Dokáže vás situácia, keď máte príliš veľa práce v krátkom čase doslova „rozklepať“?
- Zásadne sa vyhýbate násilným filmom a televíznym programom?
- Potrebujete si v rušných dňoch zaliezť do postele alebo zatemnenej izby, kde môžete mať súkromie a uvoľniť sa?
- Je pre vás prioritou usporiadať si život tak, aby ste sa vyhli rozrušujúcim alebo zahlcujúcim situáciám?
- Užívate si jemné, nevýrazné a delikátne vône, chute, zvuky či prvky umenia?
- Máte bohatý a zložitý vnútorný život?
- Keď ste boli malí, videli vás vaši rodičia alebo učitelia ako citlivé alebo plaché dieťa?
Ak sú vám vyššie spomenuté body povedomé, môžete si urobiť aj jednoduchý test (ktorý však neslúži ako konečný diagnostický nástroj).
Výhody a výzvy vysokej vnímavosti
Osobnosť s vysokou schopnosťou vnímavosti môže do života vnášať isté výhody. Títo ľudia sú napr. schopní sa veľmi dobre vcítiť do pocitov druhých (empatie), sú dobrými poslucháčmi a typicky majú veľmi rozmanitý a prepracovaný vnútorný svet. Vedia teda tráviť čas sami so sebou (a väčšinou to naozaj potrebujú) a sú veľmi kreatívni. Výhodou citlivého vnímania okolitých signálov môže byť aj skoršia identifikácia nebezpečenstva, ktoré ostatní skrátka rozpoznať nedokážu. A platí to aj v medziľudských vzťahoch - HSP si často všimne maličkosti, ktoré „bežný“ človek nezaznamená, čo im pomáha v rozvoji výnimočných sociálnych zručností.
Ako už bolo spomenuté vyššie, vyššia intenzita i množstvo vnímaných podnetov môže viesť k častejšiemu zahlteniu - problematické môže byť v niektorých prípadoch aj obyčajné zvýšenie hlasu pri rozhovore. Pokiaľ taký človek dlhodobo žije v rušnom a „nevhodnom“ prostredí, môže mať tendenciu sa častejšie sťahovať do ústrania alebo tráviť viac času osamote, aby sa s tým dokázal vyrovnať. Toto správanie môže okrem iného sťažovať nadväzovanie a udržiavanie sociálnych vzťahov. Spomínané sú tiež zvýšené sklony k úzkostiam alebo depresii (avšak nie nutne u všetkých), a vďaka vysokej schopnosti empatie môžu vysoko citliví ľudia často „absorbovať“ emócie druhých. Z dôvodu vyhýbania sa vyhroteným a stresujúcim situáciám je častým javom tiež snaha prispôsobiť sa názoru ostatných a „nerobiť problémy“, alebo nadmerné premýšľanie a analyzovanie zdanlivo nepodstatných vecí. Pre vysoko citlivých ľudí je kvalitný a dostatočne dlhý spánok jednou z priorít - spánkovú depriváciu zvládajú podstatne ťažšie, než bežne vnímavá populácia. Veľakrát sa u nich prejavuje aj tzv. hangry stav, čo predstavuje nervozitu spôsobenú hladom. A hoci sú spomínané body pre HSP typické, nemožno ich plošne paušalizovať na všetkých, tak ako u bežne citlivých ľudí. Pre niektoré osoby môže byť napríklad dovolenka očakávaným zážitkom, pre iných však môže predstavovať nesmierne stresujúce vytrhnutie z ich bezpečnej rutiny.
Charakteristické črty vysoko citlivých detí
Vysoko citlivé deti sú známe tým, že sa ešte viac uzavrú do seba, keď na nich niekto tlačí, aby sa správali inak, napríklad asertívnejšie. Ak ako rodičia s obavami reagujeme na utiahnutosť nášho dieťaťa, nikdy nedosiahneme pozitívny efekt a nedáme mu potrebnú podporu. Jediným riešením je upokojiť sa a uveriť v schopnosti svojho malého synčeka či dcérky. Je lepšie veriť im, než ich chrániť pred okolitým svetom. Citlivá reakcia má svoj zmysel.
Prečítajte si tiež: Výchova vysoko citlivého dieťaťa: Knižná recenzia
- Intenzívne prežívanie emócií: VCD reagujú intenzívnejšie na emočne nabité situácie, bez ohľadu na to, či ich vnímajú ako pozitívne alebo negatívne. Okrem silnejšej emočnej reakcie majú aj výraznejší zmysel pre empatiu.
- Hĺbkové spracovávanie informácií: Nervová sústava vysoko citlivého človeka spracúva podnety z vonkajšieho prostredia do väčšej hĺbky. S hĺbkovým spracovávaním a vyhodnocovaním informácií v mozgu súvisí aj schopnosť vnímať jemné detaily.
- Citlivosť na detaily: VCD sú schopné z vonkajšieho prostredia zachytávať aj tie najjemnejšie nuansy, ktoré bežne iní ľudia nevnímajú. Takýto človek vo veľkej miere najskôr situáciu pozoruje, premýšľa a analyzuje, a až následne koná.
- Potreba samoty a ticha: VCD potrebujú viac času na spracovanie všetkých podnetov, ktoré počas dňa zažili. V takýchto chvíľach im doprajte nerušený čas v tichu a osamote.
- Ťažkosti so zmenami: Akékoľvek zmeny sú pre neho zaťažujúce. V dennom fungovaní potrebuje vopred vedieť, čo sa bude diať a potrebuje mať na očiach denný harmonogram.
- Citlivosť na fyzické podnety: Dieťa je mimoriadne citlivé na vône a pachy. Kombinácie viacerých pachov ho dokážu rozrušiť. Je mimoriadne citlivé na dotyk. Zvyčajne si úzkostlivo stráži, kto a do akej miery sa ho môže dotýkať.
- Empatia: Extrémne citlivo vníma zmeny nálad u druhých ľudí, čo súvisí s vysokou empatiou.
Ako podporiť vysoko citlivé dieťa
Je prirodzené, že chceme dieťa doviesť k tomu, čo považujeme za vhodné správanie, reakcie, výsledok, ktorý sa nám pozdáva. Lenže takto ho nechtiac môžeme učiť, že také aké je, nie je dostatočne dobré. Preto by sme mali byť menej aktívni a viac sa na svojich drobcov dívať. Vo všeobecnosti prevláda názor, že citlivé deti nedokážu zaujať. Veľa situácií im je nepríjemných, často klopia zrak a červenajú sa. Lenže prečo to považujeme za niečo negatívne? Citlivosť je charakteristika, ktorá je výnimočná a takíto ľudia bývajú úžasní, silní, trpezliví, empatickí a štedrí. Ak máme šťastie na takéto dieťa, mali by sme ho podporiť, aby sa nebálo prejaviť svoje pocity, nech už sú akékoľvek, nesúdiť ho a netlačiť do toho, aby bolo podľa našich predstáv, aby sa zlepšilo. Je normálne a úplne na mieste, ak je v nových sociálnych situáciách zdržanlivé. Každý rodič by si mal poznať, aký zásadný vplyv má na svoje dieťa, pretože drobca ovplyvňujeme nielen tým, čo robíme vedome, ale aj našimi myšlienkami a pocitmi. Cítia ich vďaka tónu hlasu, gestám, mimike, pohľadom. Vedia napríklad, že nie sme vo svojej koži a nie sú schopné správať sa uvoľnene.
- Prijatie a rešpekt: V prvom rade nie je vysoká citlivosť vášho dieťaťa niečo, čo by ste mali meniť alebo potláčať. Keď túto črtu prijmete, dokážete svojmu dieťaťu oveľa lepšie pomôcť zvládať každodenné výzvy.
- Empatia a pochopenie: Nech prežíva čokoľvek, každá jeho emócia je skutočná a zaslúži si pozornosť. Skúste namiesto zľahčovania emócií zvoliť inú reakciu. Môžete povedať napríklad: „Vidím, že ťa to veľmi rozrušilo, chceš sa o tom porozprávať?“ alebo „Rozumiem, že je to pre teba ťažké."
- Príprava na nové situácie: Ak vaše dieťa čaká dôležitá alebo náročná situácia, je užitočné, ak ho na ňu vopred pripravíte. Väčšinou ide o situácie, o ktorých ako rodič viete dopredu - napríklad prvý deň v škôlke či škole, návšteva u lekára a podobne.
- Bezpečný priestor pre vyjadrenie emócií: Zosmiešňovanie alebo zľahčovanie emočného prežívania dieťaťa narúša jeho osobnostnú integritu a bráni zdravému rozvoju sebavedomia. Dôležité je preto vytvoriť im bezpečný priestor, kde sa budú môcť slobodne vyjadriť bez obáv, že budú súdené alebo zosmiešnené. V detskom veku sú najprirodzenejšími spôsobmi vyjadrenia vnútorného sveta hra, tvorivé aktivity, kreslenie, modelovanie či iné formy kreativity.
- Postupné výzvy: Oveľa užitočnejšie je ponúkať mu výzvy postupne - s podporou, porozumením a bezpečným vedením.
- Pozitívne prostredie: Vysoko citlivé deti veľmi intenzívne vnímajú nálady ľudí vo svojom okolí.
- Podpora sebavedomia: Posilňujte jeho sebavedomie, aby sa naučilo prijímať seba samého.
- Žiadny nátlak: Precitlivené deti sú na vonkajší nátlak obzvlášť citlivé. Ich reakciou môže byť aj to, že sa úplne uzavrú do seba a vôbec nič sa už od nich nedozviete. Kľúčom k ich dôvere je hovoriť s nimi a vedieť sa dohodnúť po dobrom.
- Individuálny prístup: Zaobchádzajte s ním ako s individualitou a prispôsobte tomu aj bežný život.
- Láska a rozhovory: Veľa citlivé dieťa potrebuje veľa náklonnosti a veľa rozhovorov. Potrebuje prežívať svoj život vysoko emocionálne.
- Relaxačné techniky: Relaxačné cvičenia, relaxačné hry, kreatívne činnosti, hudba a meditácia môžu prispieť k tomu, že sa dieťa postupne naučí kontrolovať svoje emócie.
- Postupné nastavovanie hraníc: Pri precitlivených deťoch treba hranice nastavovať postupne. Ak sa vaše citlivé dieťa nespráva vhodne, ukážte mu, aké správanie od neho očakávate. Čo najviac zmierlivým tónom dieťaťu povedzte, aby prestalo a pozrelo sa na vás. Skúste mu ukázať, čo robilo zle a ako to má robiť správne. Slová nemajú taký silný účinok ako názorný príklad.
Čo nerobiť
Citlivé deti reagujú oveľa lepšie, keď cítia partnerský prístup a nie strohú rodičovskú diktatúru. Striktná disciplína môže priniesť presne to správanie, ktoré sa pokúšate eliminovať - emocionálne výjavy, explózie plaču, krik.
- Porovnávanie: „Prečo nemôžeš byť ako tvoja sestra/brat?“ Porovnávanie medzi súrodencami je častým rodičovským zlozvykom, ktorý sa však môže stať veľmi toxickým. Hoci rodič tým často chce len motivovať dieťa k zlepšeniu, v skutočnosti mu tým vysiela odkaz, že také, aké je, nestačí. Porovnávanie podkopáva jeho sebavedomie, vytvára pocit menejcennosti a zároveň živí súrodeneckú rivalitu a žiarlivosť.
- Zľahčovanie emócií: „Neplač, nie je to nič vážne!“ Deti prežívajú svet oveľa intenzívnejšie ako dospelí. To, čo nám pripadá ako banalita, môže byť pre ne veľká a skutočná bolesť alebo smútok. Keď im povieme, aby neplakali alebo že to „nie je dôležité“, dávame im najavo, že ich pocity nie sú platné. Výsledok? Naučia sa svoje emócie potláčať, čo môže neskôr viesť k problémom so zvládaním stresu a vyjadrovaním citov.
- Osobné odmietnutie: „Už ma fakt prestávaš baviť!“ Túto vetu často vyslovíme v hneve alebo frustrácii, keď sa dieťa správa spôsobom, ktorý je náročné zvládnuť. No práve v týchto chvíľach najviac potrebuje vedieť, že je stále milované a prijímané, aj keď robí chyby. Veta „prestávaš ma baviť“ znie ako osobné odmietnutie a môže v dieťati zanechať pocit, že je na obtiaž, nechcené alebo nemilované. To môže narušiť jeho sebaúctu a dôveru vo vzťahu k rodičovi.
Tvrdohlavosť ako pozitívna črta
Odborníci tvrdia, že pred tým, ako by sme chceli „vymeniť“ tvrdohlavé dieťa za ústupčivé a poslušné, mali by sme sa zamyslieť, nabrať druhý dych a byť trpezlivejší. Tvrdohlavosť sa totiž v konečnom dôsledku môže vyplatiť - premeniť na čosi veľmi pozitívne. Ak máte dieťa, ktoré často vyjadruje svoj názor, nesúhlasí s mnohými vecami, sťažuje sa a vyjadruje snahu presadiť svoje predstavy, nemusí to byť ani zďaleka také zlé, ako by sme očakávali. Podľa správy z výskumu uverejnenej v magazíne Time, nie je dobré keď sa snažíme zmeniť tvrdohlavé dieťa na „poslušnejšie“. Prečo? Pretože tvrdohlavé deti sú tie, z ktorých vyrastú úspešní a bohatí dospelí.
ADHD a vysoká citlivosť
Deti s ADHD sú inteligentné a citlivé, ale celému okoliu ničia nervy. K ADHD patria citové turbulencie, výbuchy zlosti a vzápätí srdcervúci plač, napätie, stres, neporiadok a chaos. V detskej izbe, v škole, vo vzťahoch… Nie je to problém jedného malého dieťaťa. Lieta v tom celá rodina.
Prečítajte si tiež: Čo spôsobuje citlivosť prsníkov?