Stredná dĺžka života je jedným z kľúčových ukazovateľov kvality života v danej krajine. Táto štatistická predpoveď udáva, akého veku sa priemerne dožijú ľudia narodení v určitom období a mieste, a vypočítava sa na základe aktuálnej úmrtnosti. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa stredná dĺžka života vyvíjala v priebehu času a ovplyvňovali ju rôzne faktory.
Vývoj strednej dĺžky života na Slovensku
Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. Prvá polovica 20. storočia znamenala výrazné zlepšenie a dobiehanie západných krajín. Na prelome 19. a 20. storočia sa situácia začala meniť. Socialistický vývoj zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov.
Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2).Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval.
Aktuálne údaje a porovnania
V roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života Slovákov mužov 71,2 roka a Sloveniek 78,2 roka, pričom v priemere to bolo 74,6 roka. Predpokladaná priemerná dĺžka života sa na Slovensku od pandémie skrátila o necelý rok.
Na porovnanie, ešte v stredoveku bola stredná dĺžka života v zásade okolo 50 rokov. Dnes je v rámci Európy asi na úrovni 80 rokov.
Prečítajte si tiež: Rozvoj dieťaťa na strednej škole
V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.
Ešte v roku 2019 mal bežný Slovák šancu dožiť sa priemerne 77,8 roka, zatiaľ čo priemerný Európan 81,3 roka. Po pandémii stredný vek dožitia na Slovensku klesol na 76,9 roka.
Vplyv pandémie COVID-19
Pandémia COVID-19, ktorá sa začala v roku 2020, skrátila strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ.Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení. U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka menej. Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokmi 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 až 74 rokov. Súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 až 49 rokov.
Najhoršie sú na tom z celej európskej dvadsaťsedmičky Slovensko a Bulharsko, kde sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020. V porovnaní rokov 2019 a 2021 znova najhoršie dopadli Bulharsko (-3,7 roka) a Slovensko (-3 roky) a tiež Rumunsko (-2,7 roka).
Faktory ovplyvňujúce strednú dĺžku života
Stredná dĺžka života je ovplyvnená kombináciou rôznych faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Prečítajte si tiež: Krátkozrakosť jedného oka u detí: Príčiny a riešenia
Zdravotná starostlivosť: Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti má zásadný vplyv na dĺžku života. Komisia v správe spomína aj zhoršujúcu sa zdravotnú starostlivosť. Tá je na Slovensku podpriemerná a vyčítajú nám to aj v správe.
Životný štýl: Faktory ako stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie a konzumácia alkoholu majú významný vplyv na zdravie a dĺžku života. Rovnako však máme problém aj s nadpriemernou obezitou, je vyššia ako priemer EÚ.
Životné prostredie: Kvalita ovzdušia, vody a celkové životné prostredie môžu ovplyvniť zdravie a dĺžku života. Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi.
Socioekonomické faktory: Príjem, vzdelanie a sociálne prostredie tiež zohrávajú úlohu pri určovaní dĺžky života.
Detská úmrtnosť: Výrazným spôsobom k nárastu prispel pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti. Detská úmrtnosť v ostatných desaťročiach klesá.
Prečítajte si tiež: Úspešný vývoj dieťaťa
Porovnanie s Európou a svetom
Priemerná dĺžka života Európanov sa počas uplynulého desaťročia každým rokom zvyšovala. Najvyššia bola v poslednom predpandemickom roku 2019, keď očakávaná dĺžka života pri narodení predstavovala 81,3 roka. Dlhodobo tiež platí, že stredná dĺžka života Európaniek podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je vyššia ako u mužov. V niektorých krajinách dokonca výrazne. Najväčší rozdiel v dĺžke života medzi ženami a mužmi bol zaznamenaný v Lotyšsku, kde bola stredná dĺžka života pri narodení u žien až o 9,8 roka vyššia. Najvyššia hodnota strednej dĺžky života pri narodení u mužov v roku 2021 predstavovala 82,8 roka a bola zaznamenaná v autonómnom ostrovnom regióne Åland (Fínsko).
Toto číslo kleslo aj v celej EÚ, no nie tak dramaticky ako u nás. Najhoršie je na tom stále Bulharsko a to zaznamenalo aj najväčší prepad v predpokladanej priemernej dĺžke života.
Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov. No z toho neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku. Ešte v roku 1800 bol svetový priemer strednej dĺžky života pri narodení 28,5 roka. Od roku 1900 sa globálny priemer strednej dĺžky života pri narodení viac ako zdvojnásobil.
Ženy na Slovensku a stredná dĺžka života
Ženy tvoria väčšinu slovenskej populácie. V priemere sa ženy - obyvateľky SR - dožívajú (tzv. stredná dĺžka života) niečo viac ako 78 rokov (r. 2021), čo je aktuálne o sedem rokov viac ako sa dožívajú muži (71,1 roka).
Počet slobodných a vydatých žien v SR je približne rovnaký. Slobodné Slovenky sa vydávajú až po dovŕšení veku 31 rokov a prvé dieťa rodia vo veku 28 rokov. Podľa údajov ku koncu roka 2021 platilo, že štyri z desiatich Sloveniek žijú v manželstve a ďalšie štyri zostávajú slobodné. Súčasne 9 % tvoria ženy rozvedené a 11,4 % sú vdovy.
Slovenky sú najčastejšie ženy s maturitným stredoškolským vzdelaním (31 % žien) a vysokoškolské vzdelanie má pätina ženskej populácie. Svoje prvé dieťa rodia v priemere vo veku 28 rokov, v čase vzniku SR to bolo už vo veku 22 rokov. Priemerný vek žien je 42 rokov a 11 mesiacov. Takmer dve tretiny (64 %) príslušníčok nežného pohlavia na Slovenku predstavujú ženy v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov).
tags: #stredna #dlzka #zivota #novorodenca