Výchova dieťaťa je komplexná a individuálna záležitosť, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a neustále hľadanie rovnováhy. Neexistuje univerzálny návod, ktorý by zaručil úspech, pretože každé dieťa je jedinečné a potrebuje prístup šitý na mieru. Rodičia, ktorí sa spoliehajú na prečítanie niekoľkých kníh o výchove, môžu byť realitou zaskočení. Množstvo výchovných poradcov, odborníkov, kníh a internetových diskusií svedčí o tom, že výchova nie je jednoduchá. Ako teda nájsť tú správnu cestu?
Zlatá stredná cesta: Medzi teóriou a praxou
Sú rodičia, ktorí neprečítali žiadnu metodickú príručku, a darí sa im vychovávať šťastné a vyrovnané deti. Iní prečítajú každú knihu, ktorá sa objaví v predaji, no napriek tomu sa cítia neistí. Zdá sa, že zlatá stredná cesta je najlepšou voľbou. Je možné byť úspešný vo výchove svojich detí aj bez akéhokoľvek radenia s odborníkom. To sa darí najmä rodičom, z ktorých priam vyžaruje prirodzená autorita a väčšinou sa v mladosti zodpovedne starali o svojich mladších súrodencov.
Inšpirácia od odborníkov a rodičov
Našťastie existuje množstvo zdrojov, ktoré môžu rodičom pomôcť v ich snahe. Od známeho a uznávaného manželského a výchovného poradcu Garyho Chapmana (autora knihy Päť jazykov lásky) je v ponuke kniha To keby sme vedeli predtým, než sme mali deti… Túto knihu napísal spolu so Shannon Wardenovou - tiež výchovnou poradkyňou, ale hlavne matkou troch detí, ktorá vložila do knihy okrem odborných vedomostí aj vlastné skúsenosti a praktické rady. „Našou túžbou je podeliť sa s vlastnými skúsenosťami, rovnako ako aj so skúsenosťami, ktoré sme nadobudli v priebehu rokov pri našej poradenskej činnosti so stovkami rodičov. Dr. Meg Meekerová má viac ako dvadsaťročnú prax v pediatrickej a adolescentnej medicíne. Je obľúbenou a vyhľadávanou odborníčkou v oblasti rodičovstva, dospievania, zdravia detí. Sama je matkou štyroch detí. Čerpajúc z vlastných skúseností, z rozhovorov s rodičmi a s použitím „zdravého sedliackeho rozumu“ napísala knihu Ach, tí chlapci…, v ktorej sa rozhodla skoncovať s množstvom dezinformácií a mylných predstáv o výchove, o ktoré sa stále opiera veľa rodičov. V knihe sa dozviete, ako vychovať správnych a šťastných chlapcov. Dr. James Dobson je jeden z najuznávanejších amerických psychológov a je zakladateľom organizácie zameranej na pomoc manželstvám a rodinám. Vo svojich knihách čerpá zo skúseností detského psychológa a rodinného poradcu a ponúka rady založené na pevnom základe náboženských princípov. Jeho najznámejšie a najvyhľadávanejšie knihy sú Ako vychovávať dievčatá a Výchova chlapcov. V oboch knihách sa venuje výchove od raného detstva až po dospievanie. Pri dievčatách neobchádza častý problém s posadnutosťou výzorom, tlakom rovesníkov, či poruchami prijímania stravy. „Väčšina odborníkov verí, že u chlapcov je tendencia riskovať, byť asertívny, bojovať a súťažiť, hádať sa a vychvaľovať, vynikať v istých zručnostiach, ako napríklad v matematike, priamo závislá od usporiadania mozgu a prítomnosti testosterónu. Možno preto chlapcov na hodinách „žerú mrle“. To je však iba časť problému. Oni občas jednoducho v škole nestačia nasadenému tempu. Testosterón môže aj za to, že túžia byť najsilnejší, najodvážnejší, jednoducho najväčší hrdinovia v okolí. V dnešnej modernej dobe trávia deti čoraz viac času pred obrazovkami televízora a počítača. Oveľa menej behajú vonku či sa hrajú s hračkami. Spoločenské hry a knihy nie sú už dostatočne atraktívne. Ako vychovávať dieťa vo svetle displejov? V knihe Digitálne deti opäť Gary Chapman spolu s Arlene Pellicaneovou ponúka cenné rady, ktoré vám pomôžu dosiahnuť zmenu. Na záver by som vám rada odporučila - ako matka troch dcér - moju obľúbenú knižku Mama a dcéra od Melissy a Harryho Harrisonovcov. Je to knižka plná múdrostí, ktoré vychádzajú zo srdca. Písaná je formou krátkych, výstižných postrehov a rád (na každej strane jedna). „Sleduj ako sa rozpráva so svojimi bábikami. Zistíš, ako sa s ňou rozprávaš ty.“ (Prvé roky, str. „Nezabúdaj. Koľko veľa ti povie, záleží od toho, ako zareaguješ. Ak budeš reagovať prehnane a chytať záchvaty pri každej nepodstatnej veci, tak stíchne.“ (Obdobie škaredého káčatka, str. „Keď chceš dostatočne pochopiť generačný rozdiel, navštív jeden z jej obchodov. Mamy na takýchto miestach zvyčajne zažívajú halucinácie.“ (Dievčatá a krása, str. Melissa Harrisonová; Harry H. Len malé percento detí sú „dokonalí anjelici“, pri výchove ktorých rodičov nerozbolí hlava, či nepribudne žiadna vráska na tvári. Zo srdca vám prajem, aby vaša výchova bola úspešná a mali ste radosť zo svojich detí.
Režim a rutina: Pomocník pre rodičov i deti
Pravidelný režim uľahčuje život nielen rodičom, ale aj deťom. Kedy, prečo a ako budovať režim u bábätiek a detí? Potreby malého bábätka nie sú veľká veda. Malý drobec spravidla potrebuje jesť, prebaliť, pohrať sa, poľuľkať a spať. Tieto potreby sa opakujú v určitý denných, no nezriedka aj nočných intervaloch, čo je pre mnohé mamy vyčerpávajúce. Bábätká a deti potrebujú vedieť, čo a kedy sa bude diať. Ak plánujete svoje dieťa nechať opatrovateľke alebo babke, adaptácia bude jednoduchšia, ak už má vaše dieťa zavedený určitý denný režim a vypestované návyky, ktoré sa v ňom pravidelne opakujú. Pohľadov je mnoho, no vo všeobecnosti prevláda názor, že bábätká medzi 2 až 4 mesiacom života sú pripravené na to, aby sa im zaviedol jednoduchý režim. Stravovacie a spacie návyky dojčiat sú po uplynutí 3 mesiacov konzistentnejšie a predvídateľnejšie. Ak začínate s budovaním režimu mali by ste vedieť, že viacej dosiahnete ak je vaše dieťa v domácom prostredí, oddýchnuté, najedené, kľudné, 100% fit a bez stresu. Stačí ak si malé „mimi“ zvykne, že po večernom kúpaní nastáva tá časť dňa, ktorú by malo v rámci možností prespať.
Ako na to?
Blaho vášho dieťaťa by malo byť na prvom mieste. „Baby režim“ môžete budovať troma základnými spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Príznaky hemoroidov po pôrode
- dominantný rodič,
- dominantné dieťa, alebo
- kombinácia oboch.
Striktný rodičovský režim, ktorý je založený na (biologických) potrebách dieťaťa, zodpovedá jeho veku a určuje kedy má dieťa jesť, kúpať sa, spať, kedy sa zobudiť, ísť von, čo si obliecť a pod. Podľa druhého prístupu by ste mali sledovať okamžité potreby dieťaťa a postupne v nich nájsť určitý model resp. opakovanie. Ak sa rozhodnete pre tento harmonogram, po pár týždňoch prídete na to, že potreba spánku, hry a stravovania dieťaťa sa objavuje v určitých časoch. Tretia možnosť je kombináciou prvého a druhého spôsobu. Stanovenie režimu pre dieťa má vplyv aj na zaspávanie a celkovú kvalitu spánku u detí. Pokiaľ vám bábätko nechce spať, skúste mu najprv nastaviť pravidelnú dennú rutinu.
Výchovné štýly: Od autority po zanedbávanie
Aké formy výchovy existujú a aký je ich vplyv na deti? Výchova je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj dieťaťa. Rodičia majú rôzne prístupy k výchove, pričom každý z nich má svoje výhody aj svoje riziká. Psychologička Diana Baumrind na konci 60. rokov 20. storočia uskutočnila výskum na základe dôkladného pozorovania rodičov a ich detí. Vďaka tomuto výskumu vytvorila štyri výchovné štýly v rodine, ktoré sa dodnes používajú v psychológii:
Autoritatívna výchova - zlatá stredná cesta
Tento štýl výchovy kombinuje jasne stanovené hranice s láskou, rešpektom a podporou. Rodičia sú dôslední, ale zároveň počúvajú názory dieťaťa a vedú ho k samostatnosti.
Vplyv na dieťa:
- Sebavedomie a zdravá sebadôvera
- Dobré sociálne zručnosti
- Schopnosť riešiť problémy
- Vnútorná motivácia a zodpovednosť
Autoritatívna výchova je považovaná za najefektívnejšiu, pretože pomáha deťom rozvíjať zdravé sebavedomie a samostatnosť.
Autoritárska výchova - prísna disciplína
Tento prístup je založený na prísnych pravidlách, vysokých nárokoch a nízkej miere citovej podpory. Rodičia očakávajú poslušnosť bez diskusie a často používajú tresty.
Prečítajte si tiež: Detský kočík pre bábiku Smoby - recenzia
Vplyv na dieťa:
- Nízka sebadôvera
- Strach z chýb a zlyhania
- Problémy s komunikáciou a vyjadrením emócií
- Skôr vonkajšia než vnútorná motivácia
Deti vychovávané týmto spôsobom môžu byť síce disciplinované, ale často sa cítia nepochopené a majú problém s vlastnou hodnotou.
Permisívna výchova - rodič ako kamarát
Tento štýl je charakteristický veľkou voľnosťou a nedostatkom hraníc. Rodičia sú láskaví a podporujúci, ale nekladú deťom jasné požiadavky a pravidlá.
Vplyv na dieťa:
- Nízka schopnosť zvládať frustráciu
- Problémy s autoritou a rešpektom k pravidlám
- Nízka zodpovednosť a slabé sebakontrola
- Riziko egocentrického správania
Hoci deti vychovávané permisívne môžu mať vysokú sebadôveru, často im chýba disciplína a schopnosť vyrovnať sa s prekážkami.
Zanedbávajúca výchova - minimum záujmu
Tento štýl je charakterizovaný nízkou mierou kontroly aj citovej podpory. Rodičia môžu byť emocionálne alebo fyzicky neprítomní, či už v dôsledku pracovného vyťaženia, osobných problémov alebo iných faktorov.
Vplyv na dieťa:
- Nízka sebaúcta a neistota
- Zvýšené riziko depresie a úzkosti
- Tendencia k problémovému správaniu
- Hľadanie náhradného prijatia v nevhodných skupinách
Deti, ktoré nezažívajú dostatok rodičovského záujmu, môžu mať problémy so vzťahmi a často sa snažia nájsť prijatie inde, čo ich môže viesť k rizikovému správaniu.
Prečítajte si tiež: Cena náramkov z bieleho zlata pre deti
Aký prístup je najlepší?
Každé dieťa je jedinečné, preto je dôležité prispôsobiť výchovný štýl jeho individuálnym potrebám. Kľúčom k úspechu je rovnováha medzi láskou, dôslednosťou a rešpektom.
Metódy výchovy: Podpora rozvoja dieťaťa
Aké metódy výchovy najlepšie podporujú rozvoj dieťaťa? Každé dieťa je jedinečné a to, čo funguje u jedného, nemusí byť efektívne u druhého. Moderné výskumy však ukazujú, že určité prístupy k výchove významne podporujú zdravý emocionálny, sociálny a intelektuálny vývin dieťaťa.
Láska a hranice: Základ zdravého vývoja
Najlepší základ pre zdravý vývin dieťaťa je rovnováha medzi láskou a hranicami. Deti potrebujú cítiť bezpodmienečnú lásku a bezpečie, no zároveň aj jasne stanovené pravidlá. Keď rodičia nastavujú hranice s rešpektom a konzistentnosťou, dieťa sa učí disciplíne, zodpovednosti a rozvíja vnútornú sebareguláciu.
Rešpektujúca výchova: Porozumenie a spolupráca
Jednou z najefektívnejších metód je rešpektujúca výchova, ktorá podporuje vzájomné porozumenie a spoluprácu medzi rodičmi a dieťaťom. V rámci tejto výchovy sa berie do úvahy názor dieťaťa, podporuje sa jeho samostatnosť a zodpovednosť za svoje rozhodnutia. To vedie k budovaniu sebavedomia a schopnosti riešiť problémy.
Hra: Prirodzený spôsob učenia
Deti sa najlepšie učia hrou. Prirodzená zvedavosť ich vedie k objavovaniu sveta a získavaniu nových zručností. Rodičia môžu podporiť rozvoj dieťaťa tým, že mu umožnia experimentovať, skúmať a učiť sa na vlastných skúsenostiach. Kreatívne aktivity, ako sú kreslenie, hudba, stavanie či rolové hry, pomáhajú rozvíjať kognitívne schopnosti, jemnú motoriku aj emocionálnu inteligenciu.
Pozitívne posilňovanie: Pochvala a povzbudenie
Efektívnejším prístupom je pozitívne posilňovanie - pochvala a uznanie za dobré správanie, povzbudzovanie a vedenie k náprave chýb bez ponižovania. Tento prístup podporuje motiváciu, sebadôveru a schopnosť učiť sa z vlastných skúseností. Tresty môžu dieťa naučiť vyhýbať sa problémom zo strachu, ale neposkytujú mu návod, ako sa správať správne.
Emočná podpora: Bezpečné a stabilné prostredie
Pre zdravý vývoj dieťa potrebuje bezpečné a stabilné prostredie. Emočná podpora zo strany rodičov mu pomáha rozvíjať odolnosť voči stresu, schopnosť zvládať emócie a budovať si zdravé vzťahy s ostatnými. Dôležité je tiež vytvárať priestor na otvorenú komunikáciu, kde sa dieťa cíti vypočuté a prijaté.
Vzor: Učenie napodobňovaním
Deti sa najviac učia napodobňovaním. Ak rodičia prejavujú rešpekt, trpezlivosť, láskavosť a zodpovednosť, dieťa tieto hodnoty prirodzene preberá. Dôležité je byť autentický a ukazovať dieťaťu, ako zvládať aj náročné situácie s pokojom a rozvahou.
Dôležité je pamätať, že cieľom výchovy nie je formovanie „dokonalého“ dieťaťa, ale podpora jeho jedinečného potenciálu a zdravého sebavedomia.
Komunikácia: Kľúč k úspešnému vzťahu
Prečo je komunikácia kľúčová pri výchove detí? Komunikácia je základným pilierom vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Nie je len o tom, čo hovoríme, ale aj o tom, ako načúvame, aké signály vysielame neverbálnou rečou a akú atmosféru v rodine vytvárame.
Budovanie dôvery
Jedným z hlavných dôvodov, prečo je komunikácia dôležitá, je budovanie dôvery. Deti, ktoré cítia, že im rodičia načúvajú a berú ich pocity vážne, majú väčšiu istotu vo svojom prostredí a sú ochotnejšie sa otvárať. Naopak, ak rodičia pravidelne odbíjajú detské otázky alebo ignorujú ich potreby, deti sa môžu uzavrieť do seba a hľadať pochopenie inde.
Formovanie emocionálnej inteligencie
Ďalším dôležitým aspektom je formovanie emocionálnej inteligencie. Keď s deťmi otvorene hovoríme o ich pocitoch, učíme ich, ako svoje emócie pomenovať, pochopiť a zvládať. Ak sa dieťa naučí vyjadrovať frustráciu, radosť či smútok slovami, je menšia pravdepodobnosť, že svoje pocity bude prejavovať nevhodným správaním, ako sú záchvaty hnevu či agresia.
Nastavovanie hraníc
Komunikácia je tiež nástrojom pri nastavovaní hraníc. Jasné a konzistentné pravidlá, vysvetlené primeraným spôsobom, pomáhajú dieťaťu pochopiť, čo sa od neho očakáva. Nezabúdajme ani na to, že komunikácia je modelom pre budúce vzťahy dieťaťa. Ak rodičia ukazujú rešpekt, empatiu a trpezlivosť, dieťa si tieto vzorce osvojí a prenesie ich do svojho správania voči kamarátom, učiteľom či neskôr vlastnej rodine.
Najčastejšie chyby vo výchove a ako sa im vyhnúť
Aké sú najčastejšie chyby vo výchove, a ako sa im vyhnúť? Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, no v snahe správne ho viesť sa môže dopustiť chýb, ktoré majú dlhodobý vplyv na jeho vývoj.
Nadmerná kontrola a ochrana
Jednou z najčastejších chýb je nadmerná kontrola a ochrana. Rodičia chcú svoje deti ochrániť pred všetkými nástrahami sveta, no ak sú príliš ochranárski, dieťa si nevybuduje potrebné zručnosti na riešenie problémov. Ak zaň rodič rozhoduje, plánuje mu celý život a chráni ho pred každou nepríjemnosťou, dieťa môže vyrastať s nízkou sebadôverou a strachom z neúspechu.
Nedostatok hraníc a pravidiel
Nedostatok hraníc a pravidiel je vo výchove rodičov, ktorí sa boja byť prísni, pretože nechcú, aby ich deti vnímali ako autoritatívnych alebo nemilujúcich. Výsledkom je však neistota dieťaťa, pretože hranice mu poskytujú pocit bezpečia. Ak dieťa vyrastá bez pravidiel, môže mať problémy s disciplínou, rešpektovaním autorít a sebareguláciou.
Kritika namiesto povzbudzovania
Ak rodičia často kritizujú namiesto povzbudzovania, ak dieťa počúva častú kritiku a negatívne hodnotenie, môže si vybudovať pocit menejcennosti a strach zo zlyhania. Porovnávanie s inými deťmi, môže v dieťati vyvolať pocit, že nie je dosť dobré a že lásku si musí zaslúžiť výkonom.
Nedostatok času a pozornosti
Nedostatok času a pozornosti je v dnešnej uponáhľanej dobe typické. Mnohí rodičia sa sústredia na prácu, domácnosť a povinnosti, pričom na deti im zostáva málo času. Ak sa s nimi nerozprávajú, nepočúvajú ich alebo ich odmietajú, deti sa môžu cítiť prehliadané a hľadať pozornosť inde.
Tresty namiesto výchovy
Tresty namiesto výchovy môžu dieťa viesť k strachu a pocitu nespravodlivosti, namiesto toho, aby mu pomohli pochopiť správne správanie.
Nesprávne vzory správania
Nesprávne vzory správania sú tiež častou chybou vo výchove detí, pretože tie sa učia hlavne napodobňovaním. Ak rodičia kričia, klamú alebo sa k sebe správajú neúctivo, deti tieto vzorce preberajú.
Výchova nie je o dokonalosti, ale o snahe byť vedomým rodičom. Každý robí chyby, no dôležité je ich rozpoznať a postupne meniť prístup. Ak deťom ponúkneme lásku, pochopenie, ale aj jasné hranice a podporu, pomôžeme im vyrásť v sebavedomé a zodpovedné osobnosti.
Zdravé hranice: Bezpečie a rešpekt
Ako nastaviť zdravé hranice vo výchove? Výchova detí je neustály balans medzi láskou, podporou a stanovovaním hraníc. Zdravé hranice sú kľúčové pre to, aby deti vyrastali v bezpečnom, predvídateľnom a rešpektujúcom prostredí. Pomáhajú im rozvíjať sebadisciplínu, zodpovednosť a empatiu. Ako však tieto hranice nastaviť tak, aby boli účinné a zároveň rešpektovali potreby dieťaťa?
Jasné a konzistentné pravidlá
Hranice by mali byť jasne definované a nemali by sa meniť zo dňa na deň. Ak dnes niečo dovolíte a zajtra to zakážete bez vysvetlenia, dieťa bude zmätené a môže sa snažiť pravidlá testovať. Napríklad, ak sa dohodnete, že po večeri už nebudú sladkosti, držte sa toho aj vtedy, keď si ich dieťa vypýta so slzami v očiach.
Pozitívna komunikácia
Používajte pozitívnu komunikáciu, namiesto zákazu skúste formulovať pravidlo pozitívne. Pozitívne vyjadrenia pomáhajú deťom lepšie pochopiť, čo od nich očakávate a zároveň posilňujú ich sebavedomie.
Rešpektovanie emócií
Deti sa pri nastavovaní hraníc môžu hnevať, plakať alebo byť frustrované. To je úplne normálne. Dôležité je uznať a rešpektovať ich pocity („Vidím, že si nahnevaný, lebo nechcem, aby si hral na mobile dlhšie. Rozumiem ti, ale dohoda bola polhodina.“). Týmto spôsobom dieťa cíti, že jeho emócie sú dôležité, aj keď sa pravidlo nemení.
Prirodzené dôsledky
Namiesto trestania sa snažte, aby dieťa pochopilo prirodzené dôsledky svojho správania. Ak si napríklad neodloží hračky, môže sa stať, že sa niektorá stratí alebo zničí. Ak nechce ísť spať načas, bude ráno unavené. Prirodzené dôsledky sú účinnejšie ako tresty, pretože dieťa si samo uvedomí súvislosti.
Príkladom
Deti sa učia predovšetkým napodobňovaním. Ak chcete, aby rešpektovali hranice, musíte ich dodržiavať aj vy, buďte im príkladom a vzorom. Ak im napríklad zakazujete kričať, ale sami pri hádke zvýšite hlas, dieťa sa bude riadiť tým, čo vidí, a nie tým, čo mu hovoríte.
Nastavenie zdravých hraníc je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Deti môžu proti nim protestovať, ale v konečnom dôsledku im poskytujú bezpečie a pomáhajú im rozvíjať sa v samostatné a zodpovedné osobnosti. Najdôležitejšie je, aby boli hranice nastavené s láskou, rešpektom a pochopením.
Vplyv rodinného prostredia na vývoj dieťaťa
Rodina je prvým a najdôležitejším prostredím, v ktorom sa dieťa vyvíja. Už od narodenia získava základné skúsenosti, ktoré ovplyvňujú jeho fyzický, emocionálny a sociálny vývoj. Výskumy v oblasti psychológie a pedagogiky potvrdzujú, že kvalita rodinného prostredia môže zásadne ovplyvniť nielen detskú osobnosť, ale aj jeho budúce šance na úspešný a spokojný život.
Emočné puto: Základ istoty
Jedným z najdôležitejších faktorov je kvalita vzťahov medzi členmi rodiny. Dieťa, ktoré vyrastá v láskyplnom prostredí, kde sú jeho potreby vnímané a napĺňané, si buduje zdravé sebavedomie a schopnosť vytvárať bezpečné vzťahy.
Výchovné štýly a ich dopad
Rodičia formujú správanie dieťaťa prostredníctvom rôznych výchovných prístupov. Autoritatívna výchova, ktorá spája jasné pravidlá s láskou a podporou, vedie k zodpovednosti a sebakontrole. Naopak, príliš prísna autoritárska výchova môže vyvolávať strach a nízke sebavedomie, kým permisívna výchova (prílišná voľnosť) môže viesť k problémom s disciplínou a nedostatku zodpovednosti.
Sociálne a vzdelávacie podnety
Rodinné prostredie zohráva kľúčovú úlohu aj v kognitívnom vývine dieťaťa. Podpora zvedavosti, spoločné čítanie kníh, rozhovory a podnetné aktivity pomáhajú rozvíjať intelekt a jazykové schopnosti.
Ekonomická a sociálna stabilita
Materiálne zabezpečenie rodiny ovplyvňuje nielen životné podmienky dieťaťa, ale aj úroveň stresu rodičov. V rodinách s finančnými problémami sa môže zvýšiť výskyt konfliktov, čo môže negatívne vplývať na emocionálnu pohodu dieťaťa.
Rovnováha medzi prísnosťou a voľnosťou
Výchova a disciplína: Ako nájsť rovnováhu medzi prísnosťou a voľnosťou? Výchova detí je neustály balans medzi dvoma pólmi - prísnosťou a voľnosťou. Prílišná prísnosť môže viesť k strachu a rebelantstvu, zatiaľ čo prílišná voľnosť k chaosu a nedostatku zodpovednosti. Ako teda nájsť rovnováhu?
Dôslednosť a láskavá pevnosť
Kľúčom je dôslednosť a láskavá pevnosť. Deti potrebujú jasne stanovené hranice, ktoré im poskytujú pocit bezpečia, no zároveň priestor na objavovanie a samostatnosť. Dôležité je aj vysvetľovať dôvody pravidiel. Ak dieťa chápe, prečo niečo nemôže alebo prečo by malo niečo robiť, učí sa rozmýšľať nad dôsledkami svojho správania. Napríklad namiesto: „Prestaň kričať, lebo som to povedala!“ môže rodič povedať: „Ak kričíš, druhí sa necítia dobre. Poďme sa o tom porozprávať pokojne.“
Rešpekt a empatia
Ďalším faktorom je rešpekt a empatia. Rodičia môžu byť pevní vo svojich rozhodnutiach, no zároveň vnímaví k pocitom dieťaťa. Ak dieťa dostane priestor vyjadriť svoj názor a cíti, že jeho emócie sú dôležité, rozvíja si dôveru a lepšie spolupracuje.