Z bábätka sa stáva škôlkar. Hoci sa zdá, že už vás dieťa nedokáže ničím prekvapiť, opak je pravdou. Začína sa obdobie, ktoré nazývame predškolským, a končí sa nástupom dieťaťa do školy. Táto fáza je kľúčová pre vývin reči, emocionálnu inteligenciu a sociálne zručnosti. Čas medzi 3. a 6. rokom života dieťaťa nazývame aj magickým obdobím - dieťa konečne začína počúvať, čo mu hovoríte a súčasne je to obdobie magického myslenia - prudko sa rozvíja tvorivosť a imaginácia dieťaťa. Tento článok sa zameriava na to, ako polročné dieťa reaguje na kolektív, aké sú jeho vývinové míľniky a ako ho môžete podporiť v jeho raste.
Vývin Reči u Polročného Dieťaťa
Vývin reči predstavuje zložitý proces, pri ktorom si dieťa osvojuje ako produkciu, tak aj porozumenie slovám. Okrem týchto dvoch schopností, si však privlastňuje aj správne použitie reči, čiže to, kedy a ako komunikovať. Je pre vás prekvapením, že celý proces rečového vývinu sa začína už v brušku matky? Odborníčky na reč tvrdia, že dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety.
Dieťa od narodenia do 8. mesiaca prechádza obdobím nezámernej komunikácie. Prvé, čo mama po pôrode počuje, je plač dieťatka. A tak je to správne. Detský plač totiž prirodzene sprevádza rodičov prvé týždne po narodení ich bábätka. Počas týchto týždňov je správanie dieťaťa nešpecifické, to znamená, že ak je dieťatko hladné, smädné, bolí ho bruško alebo nevidí mamu, reaguje takmer stále rovnako - kričí a plače. Až okolo 6. mesiaca sa začína prejavovať pudové džavotanie. V tomto najranejšom období (do cca 8. mesiaca) dieťatko nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb, preto ho označujeme ako obdobie nezámernej komunikácie. Práve tu Svetlana Kapalková poukazuje na geniálnu rolu rodičov v tom, že dokážu tieto nešpecifické prejavy bábätka interpretovať, intuitívne im priradiť význam a adekvátne ich okomentovať: „Prečo plačeš? Si hladný? Koncom 2. mesiaca sa objavuje úsmev, ktorý predstavuje silný komunikačný nástroj, neskôr sa k nemu pridáva smiech. Približne v 3. mesiaci sa u dieťaťa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom. Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú. Prestáva produkovať širokú plejádu zvukov, ale napodobňuje a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. U slovensky hovoriacich detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g, neskôr ich spájanie so samohláskami ako guu, du, či ba. Odborníčky poukazujú v období napodobňujúceho džavotania na špecifické postavenie detí s poruchou sluchu. Tie dokážu rovnako ako ich zdraví rovesníci džavotať pudovo, ale približne v 6. mesiaci, keď sa do napodobňovania zvukov reči zapája už sluchová kontrola, prestávajú vydávať zvuky. Ak teda polročné dieťatko stíchne a nenapodobňuje zvuky reči, treba zbystriť pozornosť a sledovať, či reaguje na zvuky, napr.
Faktory Ovplyvňujúce Vývin Reči
Vývin reči je ovplyvnený vnútornými a vonkajšími faktormi. Tie vnútorné sú schopnosťami motorickými (napr. pohyblivosť artikulačných orgánov), senzorickými (zrak a sluch) a rozumovými, čiže schopnosťami, ktoré sú vrodené. Pod vonkajšími faktormi rozumieme vplyvy sociálneho (rodinného) prostredia, teda to, akým spôsobom je dieťaťu poskytovaný kontakt s rečou a jazykom. Logopedičky zdôrazňujú, že ide o veľmi dôležitý faktor vo vývine reči dieťaťa. V minulosti, no i v súčasnosti, sa objavujú ojedinelé a extrémne prípady detí, ktoré z rôznych dôvodov vyrastali v izolácii bez kontaktu s ľudskou rečou. Tieto deti si komunikáciu ľudskou rečou neosvojili.
Sociálny Vývin Polročného Dieťaťa
S obdobím nezámernej komunikácie sa viaže nielen produkcia zvukov, ale aj porozumenie. Schopnosti dieťaťa sa postupne rozvíjajú a dieťa vo veku 8. mesiacov zvyčajne dokáže reagovať na svoje meno, rozumie niektorým vašim gestám a slovám. Významná zmena v reči dieťaťa nastáva v období okolo 8. mesiaca života. Po období nezámernej komunikácie totiž prichádza štádium, kedy dieťatko začína komunikovať svoje správanie prispôsobovať konkrétnej požiadavke, ktorú sa snaží vyjadriť neverbálne. Jednoducho začína komunikovať zámerne. Takéto ovplyvňovanie sa spočiatku deje prostredníctvom gest, s ktorých pomocou dieťatko dokáže komunikovať na neverbálnej úrovni. Napríklad načahovanie ruky za fľašou má význam - prosím si piť. Ak sa dieťatko rukou naťahuje za istým predmetom alebo ukazuje prstom na nejaký objekt (používa gesto), rodič automaticky vyhodnotí situáciu tak, že dieťatko daný predmet chce, a preto mu ho podá. Nie vždy však ukazovanie prstom na istý predmet musí znamenať, že si ho vyžaduje na uchopenie. Svetlana Kapalková hovorí, že „v istom štádiu je pravdepodobné, že sa dieťa chce s mamou alebo otcom podeliť o zážitok zo svojho objavu, chce pritiahnuť ich pozornosť. Špecifické postavenie v tomto období majú deti s poruchou autistického spektra, ktoré využívajú gestá zvyčajne ako žiadosti a len zriedka ako snahu o zdieľanie a radosť zo spoločnej pozornosti medzi ním a rodičom. Medzi prvé najčastejšie sa objavujúce gestá patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou (napr.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Bezpečnosť pri jazere s bábätkom
Avšak nielen zrod gest je nevyhnutným predpokladom pre objavenie sa prvých slov. Dieťa musí tiež pochopiť, že predmety alebo osoby, ktoré práve nevidíme, neprestali existovať, len sú momentálne neprítomné. Táto schopnosť sa objavuje približne od 8. mesiaca. Vyskúšajte pri hre s dieťaťom skryť macka pod deku a sledujte reakcie dieťaťa. Obdobie zámernej komunikácie sa vyznačuje aj tým, že deti začínajú produkovať prvé zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú akýsi predstupeň skutočných slov. Tieto zložitejšie zvuky ešte nie sú reálne slová. V komunikácii s dieťaťom však dokážeme tieto slová správne interpretovať a priradiť im význam, a to v závislosti od prítomnej situácie, kontextu. Predstavme si, že dieťatko povie „ba“. Postupne sa zdokonaľuje aj porozumenie. Okolo 12. mesiaca dieťa, ktoré sa vyvíja v norme, reaguje na mnoho výziev či pokynov. Dieťatko reaguje na príkaz Poď sem! Zapni! alebo Daj mi!, hovorí Svetlana Kapalková s kolegyňami.
Vstup do Kolektívu: Jasle a Materská Škola
V 3. roku môže dieťa nastúpiť do materskej školy, čo je preň veľká zmena. Učí sa fungovať v kolektíve, zoznamuje sa s cudzou autoritou. Rozmýšľala som že dám rok a pol ročného synčeka do jasli. Nie preto, že by som musela, ale preto, že si myslím že bude rád s deťmi a vyhrá sa viac ako so mnou doma. Nechcem ho tam dávať na celý deň, Len na 4 hodiny.Myslím si že by mu to upravilo aj režim, pretože doma chodí neskoro spať na obed a večer ešte neskôr. Myslím si že má strašne veľa energie, ktorú nedokáže doma dostatočne vybiť. Je stále kojený. A je na mňe veľmi závislý, takže si myslím že aj z tohto hľadiska by mu to prospelo keby sa trošku socializoval aj s inými ľuďmi pretože sme doma 24 7 sami dvaja. Bojím sa ale, že mu to uškodí a že to nie je správne rozhodnutie. Chcela by som to skúsiť a preto ma zaujímajú vaše skúsenosti. Nejdem to robiť kvôli sebe ani kvôli práci ale kvôli nemu kedže ma rad detmi s ktorymi do styku prichadzame malo. ❤️ Je tu niektorá mamka ktorá dala takto skoro dieťatko do jasli? Aký to malo efekt?
Dôležitosť Kolektívu pre Deti
V tomto veku sa začína hrávať s inými deťmi, dokonca môže začať prejavovať náklonnosť k rodinným známym a príbuzným aj bez vyzvania. Je to čas pre zaškolenie v materskej škole. Dieťa potrebuje širší kolektív a väčšiu „vzorku“ ľudí, s ktorými môže experimentovať. Tým, že si dieťa vytvára vzťahy s ostatnými, rozvíja sa aj jeho emocionálna inteligencia a empatia. Napodobňovaním správania rodičov sa prehlbujú jeho schopnosti a zručnosti. V tomto období sa už dokáže odlúčiť od svojich rodičov a byť aj s inými ľuďmi.
Riziká Skorej Návštevy Jaslí
Aj keď si články o jasliach prečítajú predovšetkým mamičky, je adresovaný v rovnakej miere všetkým, ktorých sa to týka, teda aj otcom, ostatným príbuzným, zamestnávateľom a v konečnom dôsledku celej spoločnosti, aby okolie vytvorilo mamičke vhodné podmienky, aby mohla ostať na materskej čo najdlhšie. V žiadnom prípade nechcem vyvolávať pocity viny v mamičkách, čo sú nútené dať dieťa do jasiel, ale napríklad skôr v šéfoch, ktorí znevýhodňujú matku na materskej. Na druhej strane netvrdím, že pri dieťati musí ostať jedine mama, môže to byť kľudne otec či iná blízka osoba. Väčšinou to je mamám ľúto Nechcem, aby mali mamy pocity viny, ale chcem, aby ľudia rozmýšľali nad tým, či sú jasle nevyhnutné (a kedy a prečo vlastne u nás vznikli?). Určite žiadna mama, ktorá má k svojmu batoľaťu blízky vzťah, ho nedáva do jasiel bez negatívnych pocitov - napríklad ľútosti. Možno chcela ostať na materskej, ale nemohla, kvôli nátlaku okolia, kvôli tomu, že materská je nízka… Keď sa nebude stále hovoriť o tom, aká je materinská starostlivosť nesmierne dôležitá a jej nedostatok môže mať neblahý dopad na dieťa, materskú nám tak ľahko nezvýšia.
Hovoríme o deťoch, ktoré u nás navštevujú jasle - teda o deti do troch rokov. Na nich „bytie v kolektíve“ nemá veľmi vplyv, veď zoskupenie takýchto detí by som ešte nepovažovala za skutočný kolektív, pretože sa medzi nimi nevytvárajú také vzťahy, ako v kolektíve starších detí. Dôležité je dať dieťa „do kolektívu“ vtedy, keď na to z hľadiska jeho vývoja dozrel čas. U niektorého to býva neskôr a treba sa to snažiť vyriešiť. Pretože, ak bude dieťa vystavené stresu, môže to zle vplývať na jeho budúcnosť. Aby sa nenarušili prirodzené väzby Nechám radšej prehovoriť Učebnicu psychiatrie od Eugena Bleulera a Manfreda Bleulera, kapitola Prevencia: „Všetko, čo v detstve narušuje prirodzené väzby na rodičov, uľahčuje chorobný vývoj osobnosti a neuróz.“ Chcela by som, aby bolo jasné, čo znamená prevencia (v našom prípade sa jedná o prevenciu primárnu). Preventívne opatrenia sa snažia zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti vyskytlo dané ochorenie. Avšak ak sa neuskutočnia, neznamená to, že človek určite ochorie. Napríklad, jedným z preventívnych opatrení pred výskytom infarktu myokardu je boj proti fajčeniu. Ale vieme, že nie všetci fajčiari infarkt dostanú. Čo sa týka psychiatrických ochorení, opäť citát z Učebnice psychiatrie: „Psychotraumatické zážitky síce ohrozujú neskorší osobnostný vývoj, ale nepredurčujú dopredu ďalší osud nejakým fatalistickým spôsobom.“ Preto si nesmieme vysvetliť to, že vytvorenie blízkej vzťahovej väzby je prevenciou pred psychickými poruchami, tak, že „všetky deti, čo chodia do jasiel, budú drogovať.“ Ak však niektorí rodičia chcú urobiť všetko pre to, aby ich batoľa v budúcnosti nemalo psychické problémy, mali by sa snažiť upevňovať „prirodzené väzby dieťaťa na rodičov“. Dojčaťu i batoľaťu je lepšie pri mame ako v jasliach. Myslím, že keď je niečo pre dieťa lepšie, mali by sa s tým robiť kompromisy čo najmenej a všetci, ktorých sa to týka, by sa mali čo najviac snažiť, aby sa to dieťaťu dostalo. Aj keď to môže vyznieť ako extrém, želala by som si, aby všetky batoľatá (a ak treba, tak i staršie deti) mohli tráviť detstvo doma.
Prečítajte si tiež: Polročné dieťa a odmietanie dojčenia
Ako Podporiť Sociálny Vývin Dieťaťa
Rodičia by preto mali dbať aj o to, akým aktivitám sa dieťa venuje, rozširovať a rozvíjať jeho záujmy. Zistiť, v čom dieťa vyniká, čo ho zaujíma a v čom je dobré. Ďalej mu umožniť to, aby bolo v kontakte nielen s dospelými, ale zároveň sa stýkalo so svojimi vrstovníkmi. Ísť mu príkladom a ukázať na sebe, že priateľstvo je v živote dôležité a prirodzené.
Komunikácia s Dieťaťom
Psychologička Ďuríková odporúča „komunikovať v prvom rade citlivo. Dôvodov, prečo sa tak dieťa správa, môže byť mnoho. Počnúc osobnostnými črtami, až po vzájomné problémy medzi deťmi, prípadne šikanu. Treba sa zaujímať o to, prečo sa dieťa takto správa. Zároveň mu treba ale pomôcť nájsť cestu k spolužiakom. Rozmýšľať napríklad nad tým, kto má podobné záujmy alebo v čom môže byť dieťa prínosom pre kolektív. Každý z nás sa cíti sebaistejšie, keď vie, že je tu niekto, kto mu pomôže a vyjadrí mu podporu, motivuje ho. Preto by sme to isté mali robiť aj pri deťoch.
Fyzická Aktivita a Pohyb
V tomto veku potrebuje dieťa veľmi veľa pohybu. Nemalo by sedieť viac ako 1 hodinu. A minimálne 60 minút voľná fyzická aktivita - voľná hra - napr. Pri cvičení detí v tomto veku je kladený dôraz najmä na posilnenie dolných končatín. Nesmieme však zanedbávať ani svalstvo trupu a tzv. hlboký stabilizačný systém (drobné svaly okolo chrbtice, ktoré potom nebudú dobre rozvinuté, môžu mať v neskoršom veku na svedomí bolesti chrbta, skoliózu a ďalšie nepríjemnosti). Všetky cviky sa dajú väčšinou robiť aj doma, dieťa tak zabavíme a zároveň podporíme jeho telesný aj psychický vývoj.
Vývojové Míľniky a Merania
Je dôležité sledovať vývojové míľniky dieťaťa a pravidelne ho merať a vážiť. Tieto prírastky sú jedným zo základných ukazovateľov, či dieťa prospieva, teda či extrémy v priberaní alebo raste nie sú príznakom - príčinou alebo dôsledkom - zdravotných problémov. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom, či fyzickou záťažou.
Priemerná Hmotnosť a Dĺžka Dieťaťa
Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37.-42. týždňom tehotenstva je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, novorodenec pod 2,5kg sa považuje za nedonoseného, nezrelého. Za prvý rok dosiahne dieťa trojnásobok váhy. Prvé týždne života priberá dieťa každý týždeň 150- 250 gramov. Vo veku 6 mesiacov (niektoré deti už v 4.mesiacoch) sa dostávajú na dvojnásobok pôrodnej váhy a ročné bábätko dokonca trojnásobok.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť marhuľovú výživu pre bábätko?
Rastový Špurt
Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy (objavujú sa v rôznych fázach života, ale sú menej viditeľné). Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok.