Štepenie, Očkovanie a Preštepovanie Drevín: Podrobné Postupy pre Úspešné Rozmnožovanie

Štepenie, očkovanie a preštepovanie sú overené a tradičné záhradnícke techniky, ktoré umožňujú spájanie dvoch častí rastlín - podpníka a vrúbľa. Týmto spôsobom sa dosahuje vyššia odolnosť drevín, prispôsobenie rôznym podmienkam a vylepšenie kvality plodov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto metódach, ich výhodách, postupoch a dôležitých aspektoch, ktoré zabezpečia úspešné rozmnožovanie ovocných a okrasných drevín.

Úvod do Štepenia a Očkovania

Už v prehistorických dobách bolo ovocie jedným zo základných druhov potravy človeka. Preto tam, kde si budoval trvalejšie sídlisko, začal zhromažďovať zásoby potravín, okrem iného tiež plody a semená rôznych rastlín. Zo semien odhodených zo zbytkov potravy alebo voľne vypadaných vyrastali náhodile v blízkosti obydlí nové rastliny, a tým človek došiel k poznatku, že zo semena vyrastá nová rastlina, ktorá dáva plody pre jeho úžitok. Mladé rastliny vykopával a presadzoval. Prírodné štepenie na stromoch prebieha samovoľne bez pričinenia človeka. Podľa tohto prírodného štepenia sa človek časom sám naučil umele štepiť ovocné stromy, keď sa mu pestovanie akostnejších odrôd ani zo semena, ani zakoreňovaním nedarilo. Podľa niektorých prameňov štepenie vynašli v Číne už 5000 rokov pred n. l. Z čoho mal človek osoh, to držal v tajnosti, preto aj znalosť štepenia sa rozširovala pomaly. Na diaľku mohli nové poznatky prenášať osobne cestovatelia, obchodníci, prípadne vojaci, písomne učení mnísi. Pre veľkú teritoriálnu diaľku a neschodnosť ciest až po tisícročiach sa táto znalosť o štepení dostala cez Stredozemné more do Európy. Tu si ho prví osvojili Feničania, ktorí na svojich obchodných cestách naučili štepiť Grékov a Kartágincov. Feničania s Kartágincami rozšírili znalosti štepenia pri osobnom obchodovaní ešte do Francúzska a Španielska. Prvé správy o štepení ovocných stromov sú v gréckych a rímskych spisoch, kde Plinius uvádza, že štepárstvo bolo prevzaté Rimanmi od Grékov už asi v 8. storočí pred n. l. Grécky lekár Hippokratos, ktorý žil v 5. storočí pred n. l. , sa zmieňuje o očkovaní. Na možnosť vrúbľovania a očkovania mal určite vplyv aj vývoj noža a iných nástrojov. Za najstarší spôsob vrúbľovania sa považuje vrúbľovanie do rázštepu. V našich krajinách sú prvé zmienky o štepení v 12. storočí n. l. V neskoršej dobe, v druhej polovici 17. storočia, vynikol ako vynálezca vrúbľovania (spojkovania) Jiří Holík.

Štepenie alebo vrúbľovanie ovocných stromov je metóda, ktorá umožňuje kombinovať odrezok (vrúbeľ) z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Výhodou štepenia stromov je, že z navrúbľovanej časti vyrastie geneticky presná kópia ušľachtilého stromu, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Takto sa dajú uchovávať a rozmnožovať vlastnosti jednotlivých odrôd ovocných stromov. Ak by sme chceli ušľachtilú odrodu rozmnožovať semenami, nepodarilo by sa nám to, pretože takýto strom by s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahoval požadované vlastnosti (vyrástla by plánka). Na vrúbľovanie sú najvhodnejšie mladé (do 5. rokov), zdravé stromy na ktoré môžeme navrúbľovať ušľachtilú odrodu i priamo na kmienku. Čím je strom starší tým vyššie je ho potrebné vrúbľovať.

Výhody Štepenia a Očkovania

• Zachovanie odrody: Zaručuje verné rozmnoženie požadovanej odrody s jej špecifickými vlastnosťami.
• Rýchlejšia rodivosť: Vrúbľované rastliny začnú plodiť rýchlejšie než tie pestované zo semien.
• Využitie podpníka: Podpník môže poskytnúť odolnosť voči chorobám, prispôsobenie pôdnym podmienkam a reguláciu rastu.
• Rozmnožovanie starých a krajových odrôd: Vrúbľovanie je jednou z najúčinnejších techník, ako zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody.
• Prevrúbľovanie starých stromov: Môžeme vrúbľovať nové odrody, prevrúbľovať staré stromy.

Kedy Štepiť a Očkovať

Najvhodnejším obdobím na vrúbľovanie ovocných stromov je jar (apríl, začiatok mája), kedy sa púčiky na strome začínajú otvárať až do obdobia kvitnutia. V prípade čerešní a višní je možné aj letné štepenie (vrúbľovanie), ktoré je potrebné načasovať na prelom leta a jesene. Je to možné vďaka rýchlejšiemu vyzrievaniu výhonkov čerešní a višní. Vrúble odoberáme počas zimy - v období vegetačného pokoja stromu (december- január).

Očkovanie stromčekov. Z letorastov vyberáme len očká a tie sa vkladajú do podpníkov. Očkujeme od júla do konca septembra, aby sa predišlo rýchlemu vyklíčeniu a vymrznutiu. Očká sa po vyrezaní do 24 hod. vkladajú na štepený strom. Môžete ich vyrezať aj so stonkou a listom.

Prečítajte si tiež: Techniky štepenia a očkovania marhúľ

Základné princípy štepenia

Pri nepriamom vegetatívnom rozmnožovaní je dôležité uvedomiť si niekoľko hlavných zásad štepenia, ktoré vyplývajú z anatómie ovocných drevín.

• Kompatibilita vrúbľa a podpníka: Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita. Vyrastie čerešňa na jabloni?
• Správny termín: Je dôležité správne načasovanie, vhodný typ štepu a presné technické prevedenie.
• Zdravý materiál: Aby bolo vrúbľovanie úspešné, musíte pracovať len so zdravým vrúbľom a neskôr dobre zaštepenou a ošetrenou časťou stromu. Pre zdravý vývin letorastov, odolnosť rastlín voči hubám a plesniam je mnohými zákazníkmi overená kvalita prípravku Horká soľ s Boraxom. Na vrúbľoch musí byť dosť zdravých púčikov.
• Tesné spojenie: Techník je skutočne veľa, no pri každej musíme zabezpečiť, aby napojenie vrúbľa bolo pevné, v miestach tesne pod kôrou. Práve tam sú najdôležitejšie cievy a zväzky pre výživu a rast. Rez nech je hladký, pri takmer každej technike vrúbľovania sa odporúča o dĺžke max. 3 cm. Spoje spevňujeme štepárskou páskou, všetky rany (po celej ploche) ošetrujeme voskom alebo emulziou.

Príprava na Štepenie

Odber a Uskladnenie Vrúbľov

Ako vrúble odoberať, neskôr navrúbľovať na podpník a zabezpečiť, aby sa ujali a rástli samé nové výhonky? Vrúble odoberáme počas zimy, keď sú teploty nad 0 °C, nemrzne a je vlhko. Ideálnym termínom pre odoberanie vrúbľov je obdobie Vianoc, najneskôr do polovice januára. To platí najmä pre kôstkoviny, ktorých púčiky pri neskoršom odobratí môžu „narašiť“ a zle sa takto prijímajú. Odoberať vrúble je možné ešte aj vo februári až v marci, ale už ich neuskladňujeme, len čo najskôr štepíme zo stromu na strom. Vrúble odoberáme z obvodu koruny, nie zvnútra. Používame klasické záhradné nožnice alebo použijeme nástavec na vysoké konáre. Dĺžka vrúbľov je ideálne 30 cm. Zviažeme a zväzky označíme. Skvelým tipom je odobrať jednoročné a k nemu pár výhonkov dvojročného dreva pre lepšiu výživu a neskoršie vysychanie. Uskladňujeme na studenom a vlhkom mieste - napr. na severnej strane domu vyhĺbime jamu, machom a lístím ju vystelieme.

Príprava Podpníka

Podpník je základnou časťou štepenia, ktorá ovplyvňuje rast, odolnosť a rodivosť budúceho stromu. Je dôležité vybrať zdravý a silný podpník, ktorý je kompatibilný s vrúbľom.

• Výber podpníka: Dôležité je zvoliť zdravý podpník bez známok chorôb alebo poškodenia, pretože odolnosť a zdravie podpníka výrazne ovplyvňujú výsledný rast a vývoj vrúbľa. Podpník by mal byť dostatočne silný a v optimálnej kondícii, aby zvládol podporovať rast vrúbľa a zabezpečoval mu výživné látky.
• Starostlivosť o podpník: Väčšina ovocných stromov na celej ploche ovocných sadov je nad 20 rokov po výsadbe a zaznamenáva pokles rodivosti. to predovšetkým hrušiek, jabloní, ale aj čerešní, višní a marhúľ. prevažná časť. Na vegetatívne rozmnožovanie sa používajú rozličné časti ovocných rastlín, ktoré sú schopné zakoreniť. Takto sa získavajú nové jedince s rovnakými vlastnosťami, aké mali materské rastliny. Získanie nových rastlín niektorých druhov je pomerne jednoduché a ekonomicky efektívnejšie. Nevýhodou vegetatívneho množenia je potreba veľkého množstva materských rastlín a možnosť rozšírenia viróz.

Techniky Štepenia

Poznáme niekoľko techník štepenia stromov, no pri každej ide o rovnaký princíp - napojenie vrúbľa na iný ovocný strom takým spôsobom, aby mohol z neho čerpať živiny. Nech si vyberieme akúkoľvek štepársku techniku, všetky vrúbľovacie rezy by mali byť hladké a mali by do seba dokonale zapadať. Pri všetkých technikách vrúbľovania sa používa rez dĺžkou cca 3 cm (rez by mal byť trikrát dlhší než je šírka vrúbľa). Po samotnom vrúbľovaní sa spoj spevní obviazaním štepárskou páskou a všetky rezné rany na vrúbli ako I na štepenom strome sa ošetria štepárksym voskom alebo štepárskou emulziou. Po úspešnom prijatí štepu je potrebné odstrániť zo spoja štepársku pásku aby sa rastlina nepriškrtila.

Štepenie je všeobecný pojem pre spojenie dvoch častí rastlín - vrúbľa a podpníka - s cieľom vytvoriť jednu funkčnú rastlinu. Vrúbľovanie je konkrétny druh štepenia, pri ktorom sa na podpník vkladá malý výhonok (vrúbeľ) z ušľachtilej odrody. Ide teda o podtyp štepenia.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam

Spojkovanie (Kopulácia)

Spojkovanie sa používa na štepenie jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek, egrešov ríbezlí a iných ovocných drevín. Na použitie tejto metódy štepenia potrebujeme mať rovnaký priemer vrúbľa a kmienka/konára. Oba by mali byť hrubé cca 1cm v priemere. Táto technika sa preto často využíva pri mladých stromčekoch. Koniec konára ako aj vrúbľa sa šikmo zrežú v rovnakom ostrom uhle aby bola styčná plocha čo najväčšia. Následne sa obe rezné plochy priložia k sebe tak aby vytvorili jednoliaty celok. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu). Spojenie sa spevní obviazaním štepárskou páskou a hermeticky sa prekryje štepárskym voskom, aby sa zamedzilo vnikaniu vody a patogénov k spoju. Táto metóda sa využíva ak má podpník/konár rovnakú hrúbku ako vrúbeľ. V škôlkárskej praxi sa pridájanie sa využíva pri stromčekovitých egrešoch, prípadne ríbezliach. V škôlkárskej veľkovýrobe sa nepoužíva. Je to najjednoduchší a najlepší spôsob vrúbľovania. Používa sa pri všetkých ovocných stromčekoch, keď sú podpníky a vrúble rovnako hrubé. Spojenie vrúbľa s podpníkom sa robí šikmým rezom. Rez musí byť hladký, pretiahnuto elipsovitý a rovnako dlhý na vrúbli a podpníku. Dĺžka reznej plochy by mala byť úmerná hrúbke vrúbľa a podpníka v pomere 3:1 až 4:1.

Anglická kopulácia s jazýčkom: Jedná sa o variant kopulačného vrúbľovania, kde sa na oboch rezoch vytvorí zárez - „jazýček“, ktorý zlepšuje stabilitu spojenia. Podmienka rovnakej hrúbky podpníka a vrúbľa a spôsob základných rezných plôch je rovnaký ako pri obyčajnej kopulácii, ale okrem toho sa asi v tretine reznej plochy vrúbľa a podpníka nareže protijazýček. Jazýčkový spôsob vrúbľovania je spoľahlivejší a zrastanie vrúbľa s podpníkom je pevnejšie.

Vrúbľovanie plátkovaním

Vrúbľovanie plátkovaním sa používa ak je podpník alebo konár na ktorý sa ide štepiť ušľachtilá odroda hrubší (1 - 2 cm) ako samotný vrúbeľ. Obe rezné plochy sa následne spoja a ošetria tak ako pri spojkovaní. Tento spôsob používame vtedy, keď je podpník hrubší ako vrúbeľ. Plátkovanie spočíva v tom, že vrúbeľ upravíme ako pri obyčajnom spojkovaní. Podpník najskôr zrežeme vodorovne a potom urobíme do boku pozdĺžny rez tak, aby 4/5 vrúbľa priliehali reznou plochou na reznú plochu podpníka. Pri plátkovaní musia rezné časti kambia vrúbľa a podpníka na oboch stranách k sebe priliehať. Polmesiačikovitá časť vrúbľa prečnievajúca nad podpníkom tvorí kalus a rýchlejšie sa zacelí. Sedielkovanie je vylepšený spôsob plátkovania a spočíva v tom, že sa na vrúbli vyreže tzv sedielko, ktoré pri priložení vrúbľa k podpníku (horizontálne) prekrýva časť reznej plochy podpníka. Rezné plochy na bokoch podpníka a vrúbľa (kambiálna časť) sa na seba napoja. Sedielko má ten význam, že po vytvorení kalusu rýchlejšie zrastie rezná plocha vrúbľa a podpníka a spojenie je pevnejšie. Používa sa v ovocinárskej praxi najmä pri hrubších podpníkoch (15 - 40 mm).

Vrúbľovanie na koziu nôžku

Vrúbľovanie na koziu nôžku sa používa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek. Tento spôsob vrúbľovania sa používa na hrubšie podpníky alebo konáre(2-4 cm). Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia medzi podpníkom a vrúbľom a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov aby sa rana rýchlejšie zahojila.

Vrúbľovanie do rázštepu

Tento spôsob vrúbľovania je najstaršou známou technikou, ktorá sa používala na navrátenie vitality starším stromom so slabou rodivosťou, no zdravým podpníkom. Vrúbľovanie sa používalo najmä na štepenie jabloní a hrušiek, no keďže táto metóda je pomerne invazívna v súčasnosti sa vo väčšom rozmere používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí. Podstatou tejto metódy je rozštiepenie kmeňa alebo konára sekerou alebo mačetou a do takto vytvoreného rázštepu vloženie vrúbľov zrezaných do klina tak, aby sa aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom(rastovou časťou tesne pod kôrou). Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť. Tento spôsob vrúbľovania sa využíva na omladenie starých ovocných stromov, ktoré stratili rodivosť, no stále majú vitálny podpník. Podstatou je odrezanie kmeňa alebo konára a rozrezanie kôry (3 cm kolmo od rezu).

Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu

Korunkové vrúbľovanie

Tento spôsob sa používa pri hrubších podpníkoch. V kôre sa vytvorí otvor, do ktorého sa vsunie vrúbeľ.

Očkovanie

Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilých odrôd vyberajú len jednotlivé očká a vkladajú sa do podpníka alebo konára stromu ktorý chceme štepiť. Ide o veľmi šetrnú a nenáročnú metódu, ktorá sa môže použiť pri všetkých ovocných stromoch, kroch, no aj pri okrasných drevinách. Keďže očká by po prijatí rýchlo vyklíčili a následne by boli náchylné na vymrznutie, očkovanie sa odporúča vykonávať čo najneskôr (júl - september), aby sme predišli vyklíčeniu. Očká sa odoberajú zo živých mladých, no dostatočne vyzretých letorastov s listami (z vonkajšej, južnej časti koruny stromu). Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom tieto letorasty môžu byť odrezané maximálne 24 hodín pred samotným očkovaním. Pri tomto spôsobe sa očkovacím nožom nareže kôra a lyko do tvaru T, špičkou noža sa kôra jemne odlúpne a do vzniknutého puzdra sa vloží očko. Na podpníku/ konári štepenej rastliny sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko. Spoj sa následne previaže štepárskou páskou.

• Očkovanie do T-rezu: Na podpníku nožom rozrežeme kôru v tvare T a tupým nosom noža oddelíme kôru od dreva. Potom štítok s púčikom pomocou nosa na nožíku zasunieme pod kôru. Prečnievajúcu časť kôry asi 5 - 7 mm nad púčikom odrežeme v úrovni priečneho rezu na podpníku. Štítok s púčikom priviažeme tak, aby púčik bol voľný.
• Očkovanie na spiace očko: V skorších termínoch (koniec júna, začiatok júla) sa očkuje tzv. „na spiace očko“, ktoré vyraší až na jar.

Preštepovanie Stromov

Preštepovanie stromov na trvalom stanovišti je technika, ktorá sa používa predovšetkým u drobnopestovateľov v prípadoch, keď pestovaná odroda nevyhovuje požiadavkám pestovateľa a likvidácia stromu a jeho nahradenie novo vysadeným stromom želanej odrody na rovnakom mieste sa z rôznych dôvodov (únava pôdy, pomalší vývoj stromu po vysadení a neskorý nástup rodivosti) javí ako nevýhodné. Pritom zreteľnou výhodou preštepenia zdravého stromu je využitie jeho koreňovej sústavy, ktorá dokáže odolávať suchu a je schopná využívať živiny z väčšieho objemu pôdy lepšie ako vyvíjajúca sa koreňová sústava stromčeka v prvých rokoch po vysadení.

Preštepovanie Orecha Kráľovského

Orech kráľovský považujeme za drevinu so špecifickými nárokmi na podmienky pri vegetatívnom rozmnožovaní a v krajinách s miernym podnebím sa preto rozmnožuje prevažne štepením v ruke s kontrolovanou teplotou a vlhkosťou počas zrastania podpníka a vrúbľa a následným dopestovaním výsadbového materiálu v poľných podmienkach. Realizácia celého cyklu rozmnožovania v poľných podmienkach v týchto oblastiach je komerčne málo zaujímavá (nižšia ujateľnosť) a preto zriedkavá. Preštepenie staršieho stromu je reálne iba na jeho trvalom stanovišti. V prípade orecha je táto technika u nás doposiaľ málo známa, avšak ako ukazujú skúsenosti z rôznych krajín, preštepenie stromov orecha môže byť pri dodržaní niekoľkých zásad úspešné.

• Termín štepenia: Vhodný termín štepenia je po trvalom oteplení a vypučaní stromov orecha - u nás na konci mája až začiatku júna. Preštepovať možno už aj po oteplení v marci, kedy je možné štepenie „zo stromu na strom“ bez potreby uskladňovania vrúbľov, avšak ujateľnosť vrúbľov býva podstatne nižšia ako pri štepení počas vegetácie, najmä ak po tomto skorom termíne štepenia nasleduje obdobie s výskytom mrazov.
• Príprava stromu: Súčasťou prípravy na preštepovanie je zrezanie stromov na kýpte, na ktoré sa neskôr umiestnia vrúble. Stromy sa zrežú 10 až 14 dní pred termínom štepenia. Poslaním tohto zásahu je odviesť zo stromu prebytok miazgy (stromy po reze intenzívne slzia), lebo prítomnosť produktov slzenia v mieste štepenia zabraňuje úspešnému prirastaniu vrúbľov k preštepenému stromu. Rany po tomto reze sa neošetrujú.
• Postup štepenia:
  • V mieste štepenia urobíme nožom 2 zvislé zárezy do kôry preštepovaného kmeňa (konára) s dĺžkou, akú bude mať reznej plochy vrúbľa. Vzdialenosť zárezov určíme priložením vrúbľa po vytvorení prvého zvislého zárezu tak, aby okraj vrúbľa lícoval s rezom a urobíme druhý zárez podľa hrúbky vrúbľa. Dôležité je, aby rezná plocha vrúbľa po jeho zasunutí bola v tesnom kontakte s narezanou kôrou preštepovaného podpníka.
  • Vrúbeľ, upravený vyššie uvedeným spôsobom, zasunieme do reznej plochy na podpníku a poklepaním na hornú stranu vrúbľa zabezpečíme zasunutie jeho spodnej časti za kôru, ktorá pritláča vrúbeľ k podpníku a dosadnutie sedielka na priečnu reznú plochu na podpníku.
  • Najspodnejší púčik na vrúbli sa má nachádzať na vonkajšej strane vrúbľa, na čo musíme dbať pri voľbe miesta rezu.
• Starostlivosť po štepení: Ak je vhodné počasie a preštepenie bolo úspešné, už 2 týždne po štepení začínajú púčiky vrúbľov pučať a môžeme začať s vylamovaním výmladkov na podpníku vyrastajúcich zo spiacich púčikov. Obväzový materiál sa odstraňuje neskôr, po zmohutnení kalusu a spevnení kôry na pletive zrastu. Adhezívna reflexná páska umožňuje prekrytie všetkých rán bez viazania. Zabraňuje stratám vody z miesta štepenia a prehrievaniu počas slnečných dní, čím sa zmenšujú výkyvy teploty medzi dňom a nocou.

Starostlivosť po Štepení a Očkovaní

Po úspešnom vrúbľovaní je dôležité udržiavať miesto vrúbľovania vlhké a chrániť ho pred priamym slnečným žiarením, ktoré by mohlo mladý vrúbeľ vysušiť. Pravidelné zvlhčovanie a ochrana pred extrémnym teplom pomáhajú rastline udržať optimálne podmienky pre hojenie a rast nových pletív. Keď spoj pevne zrásť, odstráňte fixáciu, aby mal nový výhonok priestor na prirodzený rast a rozvetvenie.

• Kontrola spoja: Po približne 2 až 3 týždňoch skontrolujte očko - ak je zelené a zdravé, očkovanie bolo úspešné.
• Odstránenie výmladkov: Ak je vhodné počasie a preštepenie bolo úspešné, už 2 týždne po štepení začínajú púčiky vrúbľov pučať a môžeme začať s vylamovaním výmladkov na podpníku vyrastajúcich zo spiacich púčikov.
• Uvoľnenie obväzu: Obväzový materiál sa odstraňuje neskôr, po zmohutnení kalusu a spevnení kôry na pletive zrastu.

Ďalšie dôležité aspekty

• Čistota a presnosť: Pri vrúbľovaní je zásadné dbať na čistotu a presnosť pri práci s nástrojmi a reznými plochami. Používanie ostrých nástrojov, ako sú nože a rezné čepele, zabezpečí hladký a presný rez, ktorý minimalizuje poškodenie tkaniva a zlepšuje schopnosť vrúbľa prijať podpník. Dbajte na to, aby boli všetky nástroje dôkladne vyčistené pred použitím. Prítomnosť nečistôt alebo baktérií môže ľahko spôsobiť infekciu, ktorá sa môže rozšíriť na celú rastlinu a ohroziť jej zdravie.
• Fixácia vrúbľa: Fixácia vrúbľa k podpníku je dôležitý krok, pretože pevné spojenie podporuje rýchlejšie prepojenie a znižuje riziko vysychania vrúbľa. Po spojení použite špeciálnu pásku na vrúbľovanie alebo vrúbľovací vosk, ktoré nielen udržia spoj na mieste, ale aj chránia rezné plochy pred infekciou. Tento ochranný obal sa odporúča ponechať aspoň niekoľko týždňov, aby mal vrúbeľ dostatok času na stabilizáciu. Pri výbere materiálu na fixáciu dbajte na to, aby bol priedušný a aby sa dal ľahko odstrániť bez poškodenia mladého výhonku.
• Ochrana pred chorobami a škodcami: Slivky odolnejšie voči šárke. Pri pestovaní sliviek vyskytuje sa vírusová choroba, šárka sliviek, ktorá nám znižuje úrodnosť a kvalitu plodov. Ak ste si zdravotnou kondíciou očkovacieho materiálu naozaj istí, očkovanie sliviek sa v praxi uplatňuje najmä počas leta. Ide o metódu, pri ktorej sa na podpník (čiže divo rastúcu slivku alebo iný kompatibilný druh) naštepuje očko zošľachtenej odrody. Tento spôsob sa teší obľube pre svoju jednoduchosť, vysokú úspešnosť a šetrnosť k podpníku.

tags: #stepenie #ockovanie #a #prestepovaniedrevin