Očkovanie je rozsiahla téma, ktorá v súčasnosti rezonuje v spoločnosti viac ako inokedy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na očkovanie, imunitu populácie, súvisiace štúdie a rôzne aspekty, ktoré túto problematiku sprevádzajú.
Dôležitosť očkovania detí
Očkovanie detí je dôležitým preventívnym opatrením, ktoré chráni dieťa pred vážnymi infekčnými ochoreniami. Je v záujme každého rodiča, aby bolo dieťa očkované v čase, keď je zdravotne úplne v poriadku. Preto je dôležité informovať lekára o akýchkoľvek, aj minimálnych zdravotných problémoch dieťaťa pred plánovaným termínom očkovania (soplíky, mierne zvýšená teplota). V takomto prípade sa zvolí nový termín očkovania.
Odporúčania po očkovaní:
- 24-48 hodín po očkovaní sa odporúča u dieťaťa kľudový režim.
- Pokiaľ sa u dieťaťa objaví teplota nad 38°C, alebo sa javia známky bolestivosti v mieste vpichu, je možné podať dieťaťu Paralen alebo Brufen.
Očkovací kalendár:
- 3. mesiac: I. dávka - záškrt, tetanus, čierny kašeľ, Hemofilus, žltačka typu B, obrna, pneumokok
- 5. mesiac: II. dávka - záškrt, tetanus, čierny kašeľ, Hemofilus, žltačka typu B, obrna, pneumokok
- 12. mesiac: III. dávka - Pneumokoky
Pneumokokové infekcie a očkovanie
Pneumokoky sú baktérie, ktoré môžu vyvolať vážne ochorenia, ako sú zápaly pľúc, zápaly mozgových blán, respiračné a ušné infekcie. Existuje asi 90 kmeňov pneumokokov, ale očkovanie je zamerané na tie najnebezpečnejšie kmene a tie, kde už je vytvorená rezistencia (odolnosť) na antibiotiká. V súčasnosti sú k dispozícii vakcíny proti 13 kmeňom (Prevenar) a proti 15 kmeňom (Vaxneuvance).
Kliešťová encefalitída: Očkovanie ako prevencia
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, ktoré prenášajú infikované kliešte. K prenosu nákazy dochádza prisatím infikovaného kliešťa na kožu človeka, pričom infekciu prenášajú aj larvy a nymfy, ktoré možno prehliadnuť.
Priebeh ochorenia:
Ochorenie prebieha v dvoch vlnách. Prvá fáza nastáva obvykle 7-14 dní po napadnutí kliešťom a pripomína typickú ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, pokašliavaním, sťaženým dýchaním, tečením z nosa, nechutenstvom, prípadne ľahkými črevnými problémami. Po troch až piatich dňoch príznaky ustúpia a nastáva tzv. bezpríznakové obdobie, kedy sa pacient cíti relatívne zdravý.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Liečba:
Na rozdiel od lymskej boreliózy, pri kliešťovej encefalitíde neexistuje špecifická liečba. Liečba spočíva v podstate len v tlmení samotných príznakov.
Očkovanie:
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je účinná prevencia. Podáva sa prvá dávka (kedykoľvek počas roka), druhá dávka sa podáva po mesiaci, tretia dávka po deviatich až dvanástich mesiacoch. Už prvé dve dávky chránia človeka pred ochorením. Keďže tieto 3 dávky zabezpečujú ochranu na 3 roky, potom po troch rokoch treba preočkovanie jednou dávkou.
HPV (Human Papilloma Virus) a očkovanie
HPV (Human papilloma virus) je vysoko nákazlivý vírus a počas svojho života sa ním infikuje pomerne veľká časť populácie, približne 80%. Vďaka imunitnému systému však väčšina infekcií spontánne ustúpi. V prípade, že si imunita s vírusom neporadí, môže sa prejaviť v podobe závažných ochorení, ako je napríklad rakovina krčka maternice. HPV vírus sa prenáša vo väčšine prípadov pohlavným stykom, preto sa očkovanie odporúča ešte vo veku, kedy sa aktívny sexuálny život nepredpokladá. Zároveň imunitný systém v tomto veku vyprodukuje po aplikácii vakcín najvyššie hladiny protilátok. Plošné očkovania pre rôzne skupiny mladých žien s plnou úhradou vakcíny zaviedli v priebehu posledných 10 rokov takmer všetky krajiny v Európe v rámci národných imunizačných programov. Postupne tak dosiahli preočkovanosť v danej vekovej skupine priemerne 60 - 70 %, ale napríklad až 80 % v Maďarsku (2015), 85 % v Írsku (2015 pre 12 až 13-ročné dievčatá) alebo 87 % v Portugalsku (2015). Očkovanie sa realizuje od 9. Medzi 12. a 15. - u detí do 9 rokov, ktoré sú očkované prvý krát sa podávajú 2 dávky vakcíny, nasledujúce roky len 1 dávka.
Očkovanie a imunita po prekonaní COVID-19
Na Slovensku už vyše 700-tisíc ľudí prekonalo ochorenie COVID-19. Väčšina z nich si ním prešla počas druhej vlny. Následne dostali potvrdenie o prekonaní ochorenia od svojho obvodného lekára a na 180 dní boli zbavení povinnosti testovať sa či ísť do karantény po strete s pozitívnym. Tým sa rekonvalescenti (tí, čo mali ochorenie a prežili) na Slovensku dostávajú na úroveň neočkovaných ľudí, teda ľudí bez imunity voči koronavírusu. Podmienky sa však zhoršujú aj pre ľudí, ktorí ochorenie prekonali len nedávno (menej ako 180 dní) a chcú vycestovať do zahraničia.
Je dôležité si uvedomiť, že pre dlhodobejšie udržanie stabilnej a spoľahlivej imunitnej pripravenosti je omnoho lepšie u rekonvalescentov všetky druhé dávky odložiť ako booster o rok a viac, prípadne ich ponúknuť úplne nechráneným jedincom, či už u nás alebo v krajinách kde je očkovanie na veľmi nízkej úrovni. Aj dnes už stačí jedna dávka u rekonvalescentov, avšak musí byť podľa našich pravidiel podaná do 180 dní od prekonania ochorenia.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Imunita po prekonaní vs. po očkovaní:
Súčasné poznatky hovoria, že imunita získaná prekonaním ochorenia je lepšia u ľudí do 65 rokov. Štúdie o funkčnosti imunity z krajín, ktoré zasiahla masívne prvá vlna, ako sú Taliansko, Katar alebo Veľká Británia, nám cenne hovoria o dĺžke trvania tejto imunity. Nateraz môžeme z tohto predpokladať, že aj naši rekonvalescenti z druhej vlny (z tejto zimy) môžu byť slušne chránení aj po vyše roku od infekcie, teda až do jari 2022.
Ak sa spoliehame na imunitu získanú vakcínou AstraZeneca či Sputnik V, ktoré na živom nerizikovom adenovíruse prinesú jeden kľúčový antigén nášmu imunitnému systému, nemala by podobne dobre fungovať aj imunita, ktorú získame tým, že náš imunitný systém zvládol boj s celým koronavírusom a kompletnou sadou jeho antigénov?
Riešením je relevantné testovanie na protilátky u ľudí, ktorí mali slabý alebo bezpríznakový priebeh ochorenia. Ako jedna z vhodných ciest sa javí očkovanie len jednou dávkou u rekonvalescentov, ktorí mali príznaky. Ukazuje sa, že rekonvalescent s jednou „booster“ dávkou očkovania by už mal byť naozaj vynikajúco chránený.
Diskusie a kontroverzie okolo očkovania
Naša spoločnosť je témou očkovania rozdelená, agresivita narastá. Nie je správne, aby sme ľuďom, ktorí sa pýtajú a kladú legitímne otázky, odpovedali hrubou silou a príkazmi bez vysvetlení. Takýto postup je kontraproduktívny a očkovaniu môže v konečnom dôsledku ublížiť.
Je dôležité si uvedomiť, že dávať priestor ľuďom s protichodnými názormi zaváňa „falošnou vyváženosťou“. V skutočnosti na jedného takéhoto ‚nepochopeného génia‘ pripadajú stovky či tisíce mlčiacich lekárov a vedcov, ktorí nie sú v médiách, lebo si proste len robia poriadne svoju prácu. Ľudia sú potom zbytočne zneistení a nevedia, komu majú vlastne veriť.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Povinné očkovanie a práva
Povinné očkovanie ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť síce predstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak takýto medicínsky zásah neznamená automaticky i porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a jej nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. II.
Nesplnenie povinnosti zákonného zástupcu podrobiť svoje maloleté dieťa povinnému očkovaniu však treba posudzovať individuálne, z hľadísk stanovených zákonom.
Očkovanie a mutácie vírusov
Vakcinácia znižuje počet vnímavých ľudí (skupina tých, ktorí sa môžu infikovať), ktorí môžu vírus ďalej šíriť. To znamená, že ak je osoba zaočkovaná, vírus sa nemôže kopírovať toľko ako u nezaočkovaných. Ak sa vírus nemôže toľko kopírovať, znižuje sa aj možnosť tvorby nových mutácií (širšie variantov). Navyše, mnohé varianty vírusu sa vyskytovali dávno predtým, než sa začalo masovo očkovať. Vedec dodal, že úspech alfa variantu a teraz aj delta variantu ukazuje, že ich najdôležitejšou vlastnosťou je zvýšená infekčnosť, nie zvýšená odolnosť voči vakcínam.
Virológ Klempa je presvedčený, že treba pokračovať v očkovaní, lebo „vakcíny chránia životy“, a tento benefit je oveľa väčší ako prípadné riziko vzniku nových mutácií.