V slovenčine, podobne ako v iných jazykoch, sa stretávame s javom, že niektoré slová a výrazy sa používajú nesprávne alebo nepresne. Cieľom tohto článku je objasniť etymológiu a správne používanie výrazu pre detský kočík, pričom sa dotkneme aj ďalších bežných jazykových omylov a nuáns.
Úvod do jazykových zákutí
Jazyk je živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja a mení. Preto je dôležité venovať pozornosť správnemu používaniu slov a výrazov, aby sme sa vyhli nedorozumeniam a zachovali bohatstvo a presnosť nášho jazyka. Niekedy sa v reči stretávame so slovom ovšem, ktorým sa potvrdzuje platnosť výpovede, ktorým sa nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti alebo vyjadruje sa ním zdôraznený súhlas, napr. Ovšem, ten prístup nebol vôbec jednoduchý. - Ak sa, ovšem, objaví chyba.
Detský kočík: Kočík, nie kočiar
Nedávno sme sa z médií dozvedeli o jednom šikovnom domácom majstrovi, ktorý si z detského kočiara urobil kosačku. Táto informácia nás prekvapila, lebo slovom kočiar sa v slovenčine pomenúva ľahké štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb, ktoré ťahajú kone a ktoré zvyčajne nazývame koč, no v tomto prípade o nič také nešlo. V informácii sa teda nevhodne použilo slovné spojenie detský kočiar.
Správny výraz pre detské vozidlo, v ktorom sa vozia malé deti, je kočík alebo detský kočík. Slovo "kočiar" označuje historické vozidlo ťahané koňmi, určené na prepravu osôb.
Etymologický pohľad na slovo "kočík"
Slovo "kočík" je zdrobnenina slova "koč", ktoré má pôvod v maďarskom slove "kocsi", označujúcom vozidlo vyrobené v obci Kocs v Maďarsku. Postupne sa tento výraz rozšíril do mnohých jazykov, vrátane slovenčiny, kde sa udomácnil ako pomenovanie pre vozidlo ťahané koňmi. Neskôr, s vynálezom detského kočíka, sa tento výraz adaptoval pridaním zdrobňujúcej prípony "-ík", čím vznikol "kočík".
Prečítajte si tiež: Ako naučiť dieťa písať správne
Bežné jazykové omyly a ich korekcia
Okrem nesprávneho používania slova "kočiar" namiesto "kočík" existuje mnoho ďalších bežných jazykových omylov, ktorým sa v slovenčine často stretávame. Niektoré z nich si priblížime:
- Lomítko vs. lomka: V reklamných textoch sa často používa slovo "lomítko", ktoré však nie je spisovné. Správny výraz pre šikmú čiaru používanú v texte je "lomka".
- Montérky - z montérok, nie z montériek: V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s genitívom tohto podstatného mena v podobe montérok, ale aj v podobe montériek, napr. V ponuke máme rôzne druhy montériek. Keďže v slove montérky sa základ slova končí na dlhú samohlásku é, genitív sa tvorí pomocou vkladnej samohlásky o, montérok, podobne, ako je to aj v iných slovách s dlhou samohláskou v základe, napr. búrky - búrok, fašírky - fašírok, trenírky - trenírok. Správne teda je: V ponuke máme rôzne druhy montérok.
- Stĺp - do stĺpa, nie do stĺpu: V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s tvarom genitívu jednotného čísla podstatného mena stĺp utvoreného pádovou príponou -u, stĺpu, napr. Vrtuľník narazil do stĺpu elektrického vedenia. - Pád zo stĺpu neprežil 21-ročný mladík. - Hniezdo musia zo stĺpu zhodiť. Podstatné meno stĺp sa pravidelne skloňuje podľa vzoru dub a genitív jednotného čísla sa tvorí pádovou príponou -a, ako je to pri vzore dub, z duba, t. j. do stĺpa, zo stĺpa. Aj vo vetách, ktoré sme vybrali z internetových stránok, mal sa použiť tvar stĺpa, teda Vrtuľník narazil do stĺpa elektrického vedenia. - Pád zo stĺpa neprežil 21-ročný mladík.
- Nie kochlík, ale kvetináč alebo črepník: Niektorí predajcovia potrieb na pestovanie kvetov ponúkajú vo svojom sortimente kochlíky. Slovo kochlík však nie je súčasťou slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, nenájdeme ho ani v Pravidlách slovenského pravopisu, ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ba ani v najnovšom Slovníku súčasného slovenského jazyka. Ide o nárečové slovo známe najmä v niektorých západoslovenských nárečiach.
Zamyslenie nad jazykovou kultúrou
Je dôležité si uvedomiť, že jazyk nie je len prostriedkom komunikácie, ale aj súčasťou našej kultúry a identity. Preto by sme mali dbať na jeho správne používanie a chrániť ho pred zbytočnými deformáciami. Používanie nespisovných výrazov, preberanie cudzích slov bez potreby a nedbanlivosť pri vyjadrovaní sa môžu viesť k ochudobňovaniu nášho jazyka a strate jeho jedinečnosti.
Ako zlepšiť svoju jazykovú kompetenciu
Existuje mnoho spôsobov, ako si zlepšiť svoju jazykovú kompetenciu a vyhnúť sa bežným jazykovým omylom:
- Čítanie: Čítanie kníh, novín a časopisov v spisovnej slovenčine je skvelý spôsob, ako si osvojiť správne používanie slov a výrazov.
- Slovníky a jazykové príručky: Pravidelné nahliadnutie do slovníkov a jazykových príručiek nám pomôže overiť si správnosť používania slov a gramatických pravidiel.
- Jazykové kurzy a semináre: Účasť na jazykových kurzoch a seminároch nám poskytne odborné vedenie a možnosť precvičiť si svoje jazykové zručnosti.
- Pozornosť a sebareflexia: Dôležité je venovať pozornosť svojmu vyjadrovaniu a kriticky hodnotiť, či používame správne slová a gramatické konštrukcie.
Vplyv nárečí na spisovný jazyk
Slovenské nárečia predstavujú dorozumievací prostriedok obyvateľstva príslušných nárečových oblastí v každodennom spoločenskom a pracovnom styku s najbližším okolím. Slovenské nárečia sa doteraz dedia z generácie na generáciu v ústnej podobe, hoci aj tu dochádza v porovnaní s minulosťou k procesu nivelizácie. Každý rodák zo Slovenska azda vie, že Slovensko ako také pozostáva z troch častí: Západ, Stred, Východ. Zhodou okolností to isté platí aj pre členenie nárečí. Západoslovenské nárečia sú rozšírené v trenčianskej, nitrianskej, trnavskej, myjavskej oblasti a v ďalších regiónoch. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí v regiónoch Liptov, Orava, Turiec, Tekov, Hont, Novohrad, Gemer a vo zvolenskej oblasti. Východoslovenské nárečia možno nájsť v regiónoch Spiš, Šariš, Zemplín a Abov. Podľa povahy nárečí a výskytu jednotlivých charakteristických javov možno zaradiť do uvedených skupín aj slovenské nárečia v Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku, Bulharsku a v iných krajinách, kam sa v minulosti presídlili veľké skupiny.
Slovníky a ich význam pre správne vyjadrovanie
Slovník, -a, mužs. r.: súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v kniž. príručke. Pre mnohých neobľúbená hrubá kniha, ktorú nadšene zavreli po skončení školy. Každé slovo v sebe ukrýva viac ako len jeden význam. Existuje viacero druhov slovníkov:
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre páry
- Prekladové
- Výkladové
- Frázové
- Etymologické
- Nárečové
- Odborné
- Synonymické
- Retrográdne
Pri učení cudzieho jazyka je dobré mať po ruke viacero druhov, aby ste pochopili dané slovo skutočne do hĺbky. Dnes už navyše nemusíte vlastniť veľa hrubých kníh a listovať v nich dlhé minúty. Nič vám už teda nebráni v každodennom rozširovaní a trénovaní slovnej zásoby vo vašom cieľovom jazyku.
Prečítajte si tiež: Najlepší kočík 3 v 1 pre dieťa