Detská mozgová obrna (DMO), známa aj ako cerebrálna paréza, je zastrešujúci termín pre skupinu porúch hybnosti, ktoré sa objavujú v ranom detstve. Tieto poruchy sú charakterizované zmenami svalového napätia, čo vedie k ťažkostiam pri udržiavaní normálnej polohy a vykonávaní prirodzených pohybov. Motorické prejavy, ako napríklad abnormálne zvýšenie svalového napätia (spasticita), narušená koordinácia, mimovoľné pohyby alebo ich kombinácia, sú často sprevádzané zmenami psychiky, reči, zraku, sluchu, epilepsiou a sekundárnymi muskuloskeletálnymi problémami.
Detská mozgová obrna vzniká na základe poškodenia mozgu dieťaťa pred pôrodom, počas pôrodu alebo krátko po ňom. Toto poškodenie narúša funkcie mozgu, čo sa prejavuje zhoršeným vnímaním, narušením motoriky a komunikácie. Môžu sa objaviť aj epileptické kŕče.
Výskyt Detskej mozgovej obrny
Výskyt DMO sa odhaduje na 2 až 3 prípady na 1000 živonarodených detí. Viac ako polovica detí s ťažkým postihnutím pochádza z vysoko rizikovej skupiny nedonosených detí s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 1500 g.
Príčiny Detskej mozgovej obrny
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispieť k vzniku detskej mozgovej obrny. Tieto príčiny sa zvyčajne delia do troch kategórií: prenatálne, perinatálne a postnatálne.
Prenatálne príčiny (pred pôrodom)
- Infekcie počas tehotenstva: Toxoplazmóza, rubeola, HIV a herpetická infekcia sú niektoré z infekcií, ktoré môžu zvýšiť riziko DMO. Infekcie počas tehotenstva vo všeobecnosti vedú k predčasným pôrodom, čo zvyšuje riziko komplikácií.
- Vývojové anomálie mozgu: Poruchy vo vývoji mozgu plodu môžu viesť k DMO.
- Poruchy štítnej žľazy u matky: Problémy so štítnou žľazou u matky počas tehotenstva môžu mať negatívny vplyv na vývoj mozgu dieťaťa.
- Nedostatočný rast plodu v maternici: Tento stav môže vzniknúť pri vysokom krvnom tlaku u matky alebo pri nedostatočnej výžive matky, čo vedie k nedostatku živín pre vyvíjajúci sa plod.
- Intoxikácie plodu: Nadmerná konzumácia alkoholu alebo užívanie drog matkou počas tehotenstva môže poškodiť mozog plodu.
- Krvácanie do mozgu: Krvácanie do mozgu je častejšie u predčasne narodených detí, pretože ich mozog nemá dostatočne vyvinuté mechanizmy na ochranu pred stresom.
- Hypoxicko-ischemické postihnutie mozgu: Ide o najčastejšiu príčinu DMO. Nedostatok kyslíka pre plod v maternici vedie k ischémii, čo znamená, že mozog sa poškodí a toto poškodenie je nezvratné. Mozog je najcitlivejší na nedostatok kyslíka, a preto je poškodený ako prvý.
Perinatálne príčiny (počas pôrodu)
- Dlhotrvajúci pôrod s koncom panvovým: Komplikovaný pôrod môže viesť k nedostatku kyslíka pre dieťa.
- Asfyxia novorodenca: Nedostatok kyslíka u novorodenca počas pôrodu.
- Zápal plodových obalov na konci tehotenstva: Infekcia plodových obalov môže ohroziť zdravie dieťaťa.
Postnatálne príčiny (po pôrode)
- Vrodené ochorenie srdca: Ak vrodená srdcová vada spôsobuje nedostatočné zásobenie mozgu krvou, môže to viesť k DMO.
- Intoxikácie: Vystavenie toxickým látkam po narodení môže poškodiť mozog.
- Zápaly mozgových blán, infekcie: Meningitída a iné infekcie mozgu môžu spôsobiť trvalé poškodenie.
Prejavy Detskej mozgovej obrny
Počiatočné klinické prejavy DMO sa zvyčajne objavujú v prvom roku života. Rodičia alebo lekári si postupne všímajú hromadenie rôznych príznakov. Včasná diagnostika a korekcia majú rozhodujúci význam pre predchádzanie ťažkým poruchám pohybu, reči a psychiky v neskorších fázach vývoja.
Prečítajte si tiež: Následky krvácania do mozgu u novorodenca
Medzi bežné prejavy patrí:
- Oneskorenie motorického vývoja v prvom roku života: Môže postihovať iba nohy, alebo nohy a jednu končatinu, alebo obidve ruky a obidve končatiny.
- Nadmerné alebo slabé svalové napätie: Svaly môžu byť príliš napäté (spasticita) alebo príliš ochabnuté (hypotónia).
- Poruchy rastu, neprospievanie: Dieťa nemusí rásť a priberať na váhe tak, ako by malo.
- Poruchy hybnosti: Ťažkosti s koordináciou a vykonávaním pohybov.
- Epilepsia: Záchvaty.
- Nadmerné slinenie: Problémy s prehĺtaním môžu viesť k nadmernému slineniu.
- Poruchy reči, oneskorený vývin reči: Dieťa môže mať ťažkosti s rozprávaním a porozumením reči.
Komplikácie Detskej mozgovej obrny
DMO môže ovplyvniť viacero orgánov v tele. Udržiavanie správnej telesnej hmotnosti a výživy, s vysokým príjmom vápnika, je veľmi dôležité, pretože tieto deti majú vyššie riziko skorého nástupu osteoporózy.
Medzi časté komplikácie patria:
- Tráviace a nutričné problémy:
- Neprospievanie dieťaťa kvôli problémom s prehĺtaním. V niektorých prípadoch je potrebné zaviesť sondu na príjem potravy cez ústa až do žalúdka alebo sa robí vývod zo žalúdka priamo von cez kožu.
- Gastroezofageálny reflux.
- Zápcha.
- Vysoký výskyt zubných kazov.
- Dýchacie problémy:
- Zvýšené riziko vzniku častých zápalov pľúc.
- Astma.
- Zápal priedušiek (bronchiolitída).
- Neurologické komplikácie:
- Epilepsia.
- Strata sluchu.
- Zhoršovanie zraku.
- Psychologické komplikácie:
- Mentálna retardácia.
- Poruchy učenia.
- Zvýšený výskyt depresie.
Formy Detskej mozgovej obrny
Detská mozgová obrna sa rozdeľuje na dve hlavné skupiny:
- Spastická forma: Svaly majú stále zvýšené napätie (spasticitu).
- Nespastická forma: Svaly majú znížené svalové napätie, sú ochabnuté (hypotónia).
Diagnostika Detskej mozgovej obrny
Diagnostika DMO je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladné posúdenie neurologického vývoja dieťaťa. Keďže plný klinický obraz DMO sa vyvinie zvyčajne až po niekoľkých mesiacoch, stanovenie diagnózy hneď po narodení je pomerne náročné. Prakticky je to možné iba pri veľmi ťažkých formách mozgového a telesného postihnutia. V ostatných prípadoch je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na očkovanie
Podozrenie na riziko rozvoja DMO môžeme vysloviť už v prvých týždňoch života dieťaťa na základe podrobného rozboru psychomotorického vývoja, neurologickým vyšetrením, polohovými testami a ultrasonografiou mozgu. Deti zo skupiny „rizikových detí" je potrebné kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy.
Diagnóza sa stanoví na základe:
- Klinických prejavov: Pozorovanie motorických schopností, svalového tonusu, reflexov a celkového vývoja dieťaťa.
- Magnetickej rezonancie mozgu (MRI): Zobrazovacia metóda, ktorá dokáže odhaliť štrukturálne abnormality mozgu.
- Skríning psychomotorického vývoja v ambulancii detského lekára pri preventívnych prehliadkách: Lekár vyšetruje všetky reflexy dieťaťa a ich prítomnosť.
Liečba Detskej mozgovej obrny
Liečba DMO je komplexná a multidisciplinárna, zameraná na maximalizáciu funkčných schopností dieťaťa a zlepšenie kvality jeho života.
Základným krokom v liečbe detskej mozgovej obrny je rehabilitácia. Dieťa sa rehabilituje už v prvom roku života. Najčastejšie sa používa Vojtova metóda. S dieťaťom by sa malo cvičiť približne 5x denne. Ak sa nebude cvičiť s dieťaťom hneď od začiatku, hrozí, že dieťa bude mať trvalé následky. Vo vyššom veku dieťaťa sa cviky prispôsobujú na základe postihnutých svalov a od formy detskej mozgovej obrny.
V liečbe sa využívajú aj lieky, tie ktoré uvoľňujú zvýšené napätie svalov, napr. baklofén alebo benzodiazepíny a lieky, ktorými sa lieči epilepsia. Pacienti, ktorí majú nezvládnuteľné svalové napätie, musia navštíviť ortopéda, ktorý zhodnotí klinický stav dieťaťa. Ortopéd môže indikovať operáciu alebo predpíše dieťaťu pomocné prostriedky- ortézy chrbtice, ortopedické topánky a iné pomôcky.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť po pôrode pri gestačnom diabete
Chirurgická liečba sa zameriava na svaly a šľachy- ich predĺženie alebo skrátenie. Dieťa však musí byť na operačný výkon dostatočne vyspelé a po operácii musí spolupracovať.
Deti s DMO vyžadujú zvyčajne spoluprácu nasledovných odborníkov: detský lekár, neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, psychológ, logopéd a sociálny pracovník.
tags: #solen #neurologicke #vysetrenie #novorodenca