V poslednom období sa čoraz viac skloňuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“, avšak často sa zabúda na to, že ide o základné ľudské právo. Tento článok sa zameriava na problematiku inklúzie a integrácie v školskom prostredí, s dôrazom na práva detí so zdravotným postihnutím a inými špecifickými potrebami.
Integrácia verzus Inklúzia: Rozdiel v Prístupe
Často dochádza k zámene pojmov integrácia a inklúzia. Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma prístupmi, pretože majú zásadne odlišné východiská.
Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V rámci integrácie je teda primárne na dieťati, aby sa prispôsobilo.
Inklúzia naopak predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa sa neočakáva, že bude prinášať riešenia a prispôsobovať sa, ale naopak, očakáva sa od školy, že riešenie nájde a zrealizuje do praxe. V prípade inklúzie tak leží bremeno na škole, resp. na štátnych orgánoch.
Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím. Orgán OSN, konkrétne Výbor OSN pre práva dieťaťa, uviedol, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, nielen deti so zdravotným postihnutím, či deti nadané, alebo deti rómske. Ak berieme inklúziu vážne, tak všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy tam, kde je to možné, a to bez ohľadu na ich odlišnosti. Podľa štandardov OSN by náš vzdelávací systém nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné nejakým spôsobom vyriešiť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prínosy Inkluzívneho Vzdelávania
Princíp inkluzívneho vzdelávania sa úplne vylučuje so segregovaným (oddeleným) vzdelávaním v špeciálnych školách. Z pedagogického hľadiska sa pri inkluzívnom vzdelávaní zdôrazňuje rozmanitosť školskej populácie. Rôznorodí žiaci totiž môžu vytvoriť také školy, ktoré budú oveľa citlivejšie k ich konkrétnym potrebám. Zároveň sa predpokladá, že rozmanitosť môže vychovať tolerantnejšiu generáciu.
Inkluzívne vzdelávanie pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím, deti si môžu vytvoriť sociálne vzťahy či priateľstvá na celý život.
Právo na Vzdelanie ako Základné Ľudské Právo
Inkluzívne vzdelávanie súvisí so základným právom na vzdelanie, ktoré garantuje Ústava a celý rad medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Najdôležitejším a najprogresívnejším je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Právo na vzdelanie sa považuje za kľúčové základné právo každého človeka, pretože vzdelávanie je považované za nevyhnutný prostriedok pre realizáciu iných ľudských práv. Napríklad iba vďaka vzdelaniu sa môžu ľudia vymaniť z chudoby, pretože vzdelanie súvisí so zamestnaním, a teda aj s právom na prácu. Vďaka vzdelaniu sa môžu ľudia podieľať na správe vecí verejných, napríklad prečítať si noviny, zaujať politický postoj a ten obhajovať.
Medzinárodné Dokumenty a Inkluzívne Vzdelávanie
Skôr než sa zameriame na právo na vzdelanie v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, je dôležité spomenúť dva dôležité dokumenty OSN, ktoré formovali diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1993): Tento dokument sa v pravidle čl. 6 zaoberal otázkou vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím a predpokladal reformu, pretože cieľom bolo, aby žiaci boli pripravovaní na vzdelávanie v hlavnom vzdelávacom prúde. Používal ešte pojem integrácia.
- Prehlásenie zo Salamanky (1994): Tento dokument už jednoznačne hovorí o inklúzii a zdôrazňuje naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému. Zdôrazňuje, aby deti so zdravotným postihnutím boli vzdelávané v bežných školách.
Dohovor OSN o Právach Osôb so Zdravotným Postihnutím a Inklúzia
Právo na vzdelanie je v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím upravené v čl. 24. Podľa článku 24 ods. 1 Dohovoru štáty, „[s] cieľom realizovať toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí (…) zaistia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach“. Slovenský text Dohovoru prekladá pojem inkluzívny ako začleňujúci. Čo sa týka článku 24 ods. 1, toto ustanovenie znamená, že Slovenská republika musí prehodnotiť svoj vzdelávací systém a zmeniť ho tak, aby bol inkluzívny.
Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru pri realizácii práva na vzdelanie štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Toto je odrazom povinnosti nevylučovať deti so zdravotným postihnutím z hlavného vzdelávacieho prúdu, pokiaľ sú už takto vzdelávané.
Ďalej podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému vzdelávaniu a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť primerané úpravy. Inými slovami, toto ustanovenie hovorí o tom, že deťom so zdravotným postihnutím musia byť upravené podmienky tak, aby mohli byť vzdelávané inkluzívne v hlavnom vzdelávacom prúde. To je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napr.
Primerané Úpravy ako Kľúčový Koncept
Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť tzv. primerané úpravy. Primerané úpravy (v angličtine „reasonable accommodation“) je právny pojem, ktorý čl. Nezaistenie primeraných úprav môže založiť diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Keď hovoríme o inkluzívnom vzdelávaní, hovoríme o potrebe prehodnotiť rozsah špeciálneho vzdelávania. V žiadnom prípade nejde o slepé rušenie špeciálnych škôl, ale o postupnú transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde. Zároveň musíme mať na pamäti článok 24 ods. 2, písm. Toto ustanovenie predpokladá, že takýmto prostredím môže byť aj napr. oddelená špeciálna škola. Preto nie je pravda, ak Vás bude niekto strašiť tým, že novodobí hlásatelia inklúzie volajú po úplnom rušení špeciálnych škôl, hromadnom prepúšťaní špeciálnych pedagógov a neviem po akých ďalších represáliách.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Výzvy a Potreby Inkluzívneho Vzdelávania
Vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Preto Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím. Ak sa učitelia bránia, že nevedia ako majú vzdelávať deti s Downovým syndrómom, tak sa im vôbec nečudujem. Bohužiaľ môže byť celkom bežné, že učiteľ v živote ani nevidel človeka s Downovým syndrómom, nie ešte to, že by ho mal vedieť vzdelávať. To ale nie je chyba učiteľov a riaditeľov škôl, je to primárne chyba štátu, resp. orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku školstva. Práve tieto subjekty totižto nesú podľa čl. 24 ods.
Implementácia Inklúzie v Slovenskej Legislatíve
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl.
V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav, ktorý je definovaný vyššie. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Ak budeme interpretovať ustanovenia školskej legislatívy, tak prístup musí byť práve opačný. Podľa pravidiel výkladu základných ľudských práv musíme školskú legislatívu vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy.
Príklady z Praxe a Výzvy Spojené s Integráciou
Právo na vzdelanie v inkluzívnom prostredí bežnej školy, spolu s rovesníkmi bez zdravotného postihnutia, je základné ľudské právo dieťaťa s Downovým syndrómom. Nie vždy si to ale uvedomujeme. Ako smutný a odstrašujúci príklad môžem uviesť stanovisko jedného školského orgánu, ktorý oficiálne tvrdil, že v špeciálnej škole sa plne rešpektuje právo dieťaťa s Downovým syndrómom na vzdelanie podľa čl. 24 Dohovoru OSN, a preto vlastne ani nie je nutné, aby bežná základná škola zabezpečila vzdelávanie dieťatka s Downovým syndrómom. Takýto prístup a výklad je potrebné striktne odmietnuť a postaviť sa mu na odpor.
Pohľad Rodičov a Reálne Skúsenosti s Inklúziou
S narastajúcim odporom rodičov a expertov voči segregácii budú silnieť obavy tých, ktorí sa boja zmien, ale tiež bude silnieť tlak na toľko potrebný rovný prístup a reformy. Držme palce statočným rodičom a verme, že zmeny môžeme presadiť.
Príklady z diskusných fór a reálne skúsenosti rodičov poukazujú na rôzne aspekty inklúzie, od pozitívnych skúseností s rozširovaním obzorov zdravých detí, až po negatívne skúsenosti so správaním integrovaných detí, ktoré narúšajú vyučovanie a ohrozujú bezpečnosť ostatných žiakov. Dôležité je nájsť rovnováhu a zabezpečiť, aby inklúzia nebola na úkor kvality vzdelávania a bezpečnosti všetkých detí.
ADHD a Inklúzia: Špecifický Prístup
ADHD je neurovývojová porucha, ktorá ovplyvňuje množstvo oblastí života: denný režim, rodinné vzťahy, sebavnímanie, ale i učenie, a teda aj školský výkon. Namiesto snahy natlačiť deti s ADHD do zabehnutých systémov, čo môže problém dokonca zhoršovať, je ideálne zvoliť individuálnejší prístup a pomôcť im nájsť vlastné, funkčné spôsoby učenia.
Deti s ADHD sú obzvlášť citlivé na vonkajšie podnety: príliš jasná lampa, v pozadí hlasný televízor, no niekedy stačí aj obyčajné rozprávanie sa členov rodiny vo vedľajšej miestnosti. Niektoré z nich môžu navyše trpieť aj na mizofóniu, a teda v nich špecifické zvuky vedia vyvolávať úzkosť či hnev. Ich mozog automaticky nefiltruje zbytočné podnety, takže všetko v rovnakom čase chce súťažiť o ich pozornosť. Schopnosti detí s ADHD sa môžu líšiť od ich rovesníkov, keďže porucha senzorickej integrácie vie sťažovať čítanie s porozumením, písanie a osvojovanie si čitateľských zručností. ADHD sa tiež často prekrýva s poruchami učenia, ako je dyslexia a dyskalkúlia.
Je dôležité navrhnúť študijné prostredie tak, aby deti s ADHD podporovalo, než aby im bránilo v sústredení sa. Zaistite, aby deti mali svoje miesto určené výhradne na učenie, bez jedla a hrania. Tým sa ich mozog postupne naučí, že akonáhle si tam sadnú, majú sa sústrediť iba na učenie. Jedným z najväčších nepriateľov na sústredenie je hluk a neustály šum z okolia. Pokiaľ je to možné, vypnite televízor, stlmte telefón a vyhraďte čas na učenie, kedy doma bude kľud - napríklad kým sa všetci vrátia z práce alebo zo školy.
Veľké, a na prvý pohľad zložité úlohy (ako esej, projekt alebo príprava záverečnej práce), môžu byť pre deti s ADHD zdrvujúce. V takých chvíľach sa ľahko dostaví panika, prokrastinácia, a motivácia k učeniu klesá. Využitie časovača a pomodoro metódy (napríklad 15 minút práce a 5 minút prestávka) môže byť veľmi efektívne. Študenti s ADHD si často udržujú pozornosť pohybom. Zákazom pohybu počas učenia im zablokujete kanál pozornosti. Preto je oveľa lepšie nejakým spôsobom integrovať pohyb do procesu učenia. Antistresové hračky (klávesový kliker, loptička alebo antistresová plastelína) môžu pomôcť.
Deti s ADHD majú často problém prispôsobiť sa pravidelnému spánkovému režimu, čo ešte viac sťažuje sústredenie sa a učenie v nasledujúci deň. Minimálne 1 hodinu pred spaním vypnite obrazovky (TV, tablet, telefón), pretože modré svetlo narúša fungovanie hormónov zodpovedných za spánok. Ranná fyzická aktivita, ako je prechádzka, jazda na bicykli alebo iba 10 minút hrania vonku, pomáha „naštartovať“ zaostrovací systém mozgu.
Učenie detí s ADHD vyžaduje trpezlivosť, čas a veľkú mieru adaptácie, čo nemusí byť vždy ľahké zvládnuť v kolobehu každodenných starostí. Ak sa cítite vyčerpaní alebo bez energie, nebojte sa požiadať o podporu. Obrovským pomocníkom môže byť doučovateľ, ktorý vie s takýmito deťmi pracovať. Nielenže pomôže s učivom, ale vráti vášmu dieťaťu aj sebadôveru a ukáže mu, že učenie môže byť radosť, nie len boj.
Hluchoslepota a Špecifické Vzdelávanie
O kombinovanom postihnutí zraku a sluchu -- hluchoslepote -- je na Slovensku veľmi málo informácií a tento hendikep nie je štatisticky podchytený. Jedinou školou zaoberajúcou sa vzdelávaním hluchoslepých detí na Slovensku je Evanjelická špeciálna základná škola internátna, ktorá vychováva žiakov.
"Každý žiak vyžaduje individuálny prístup, využívanie špeciálnych metód a veľa úsilia a trpezlivosti zo strany učiteľov. Preto sa tu uplatňuje princíp jeden žiak - jeden učiteľ. Každý žiak má vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací plán podľa kombinácie postihu. U detí sa rozvíja komunikácia pomocou stimulácie zmyslového orgánu, ktorý je u žiaka dominantný. Ak má dieťa zvyšky zraku či sluchu, rozvíjame komunikáciu pomocou posunkovej reči, symbolov. Okrem toho škola pomáha rozvíjať sociálne a emocionálne schopnosti detí, ale aj hrubú a jemnú motoriku. Na zlepšenie koordinácie pohybov a telesnej zdatnosti majú deti okrem telocvične možnosť využívať jazdu na koňoch alebo na koči, učia sa vnímať pohyb vlastný i zvierat, a zároveň vnímajú aj pohyb vzduchu, vibračné pohyby a podobne. Podľa Šarišskej pre vývoj dieťaťa je nesmierne dôležité, aby bolo podchytené od raného veku.
Dôležitou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu školy je integrácia hluchoslepých detí do spoločnosti. K zaujímavým projektom patrí spolupráca s firmou na výrobu hračiek, ktorá umožnila deťom zapojiť sa do výrobného procesu výroby hračiek z dreva a textílií. Okrem toho škola pomáha zaradiť deti i do vlastných rodín. V spolupráci so Slovenskou komunitou hluchoslepých organizuje letné tábory, na ktorých sa rodičia, súrodenci i ostatní príbuzní učia komunikovať s postihnutým dieťaťom.
Komplexná Zmena Prístupu vo Vzdelávaní
Inklúzia vyžaduje komplexnú zmenu prístupu vo vzdelávaní. Frontálne vyučovanie s prevahou memorovania a nepružného testovania vedomostí je zastaralým a nefunkčným modelom vzdelávania. Pre všetky deti. Inklúziu budeme mať vtedy, keď zmeníme metódy a formy vzdelávania. Keď pre učiteľa nebude problém pripraviť si materiály na vyučovanie na rôznych úrovniach, didakticky variabilný, s aktívnym zapojením žiakov. Keď bude rozdeľovať úlohy podľa schopností žiaka, podľa jeho zamerania tak, aby každé dieťa uplatnilo svoje schopnosti a zažívalo úspech. Keď sa deti pridajú v každom predmete do skupiny, v ktorej budú vedieť zvládať určený štandard - na slovenčine môžu byť v prvej skupine a na matematike v tretej či štvrtej - budú môcť medzi nimi flexibilne prestupovať a budú hodnotené vzhľadom na svoj individuálny výkon a pokrok.
Inkluzívny Tím a Segregácia
Zasadenie inkluzívneho tímu do nefunkčného systému vzdelávania prakticky napomáha ďalšej vrstve segregácie. Asistent učiteľa odvádza dieťa preč z triedy, dieťa je vyčleňované od spolužiakov, má špecifické predmety, alebo sa mu izolovane venuje špeciálny pedagóg. Inklúziu budeme mať vtedy, keď namiesto asistenta učiteľa, ktorý sedí pri danom dieťati, budeme mať v triede pomocného pedagóga alebo dvoch, ktorí budú flexibilne pracovať s malými skupinkami žiakov na rôznorodých úlohách. Keď budú deti rozdelené do pracovných skupín na jednotlivých predmetoch, a niektorí sa budú učiť formou konkrétnych aktivít či reálnych predmetov a iné študovať vlastnú tému pomocou internetu. A nebude to iba o jednom dieťati, ktoré je iné, ale o skupine detí ktoré sa spoločne učia rôznym spôsobom.
Bežné Deti a Inklúzia
V súčasných projektoch zameraných na inklúziu si môže inkluzívny tím vykazovať do pracovných výkazov výlučne aktivity s deťmi so zdravotným znevýhodnením, alebo poruchami učenia. Nemôže uviesť do výkazu, že pracoval so všetkými deťmi na atmosfére v triede či na zlepšovaní vzťahov v kolektíve. Vynechávanie bežných detí je jedným z problémov súčasnej ne - inklúzie a zastaralého mentálneho nastavenia. Inklúzia sa bez bežných detí nezaobíde. Sú kľúčové pre to, aby sa vôbec dalo hovoriť o inklúzii. Potrebujú mať vytvorené podmienky pre maximálny rozvoj svojich schopností. Práve ich vyčleňovanie vedie k pocitu, že ide o rozhodnutie buď - alebo, že je možné buď sa venovať deťom so špeciálnymi potrebami, alebo tým bežným.
V inkluzívnom modeli je učiteľ mentorom, ktorý usmerňuje vzdelávanie dieťaťa, zodpovednosť sa presúva na samotné dieťa a učiteľ či ďalší dospelí v danom procese ho usmerňujú a monitorujú jeho pokrok. Dieťa je hodnotené samo voči svojim vlastným vzdelávacím cieľom, pre jedného to môže byť naučiť sa základné informácie, a pre iného vypracovať samostatný referát. Deti sa členia do rôznych skupín na rôznych predmetoch, ten, komu ide matematika, ide kľudne popredu, a v slovenčine môže byť zaradený v úplne inej výkonovej skupine.
Právo Voľby a Inklúzia
Napriek tomu, že inklúzia má za cieľ, aby sa každé dieťa mohlo vzdelávať v dostupnej škole, prepojenej na miestnu komunitu, právo voľby je základným právom, ktoré nemôžeme nikomu uberať. Či už sú to výberové školy športové alebo umelecké, či školy pre nadané deti alebo osemročné gymnáziá, právo rodiča zvoliť si inú školu než tú v mieste bydliska musí zostať zachované. Ak budú bežné školy naozaj otvorené a kvalitné a podporia individuálny vývin každého dieťaťa, tak potreba výberových škôl môže zaniknúť spontánne. Umelé rušenie osemročných gymnázií ale aj špeciálnych škôl môže mať negatívny dopad na všetky skupiny detí. Je potrebné to ponechať na prirodzený vývoj.
Inklúzia sa nedá zaviesť ani nanútiť, pre inklúziu potrebujeme vytvoriť podmienky a dospieť ku nej z vnútorného presvedčenia. Sú veci, ktoré sa dajú riešiť na čisto individuálnej úrovni - a som veľmi rada, že absolventi nášho cyklu „Zručnosti pre inkluzívne vzdelávanie“ pochopili a dokázali uchopiť túto rovinu. Sú tiež veci, ktoré jednotlivec nevie ovplyvniť a musia sa riešiť na skupinovej, resp. organizačnej úrovni a tie ďalšie systémovo.
Zmeny na Individuálnej Úrovni
Inklúziu budeme mať vtedy, keď budeme mať angažovaných a motivovaných pedagógov, ktorí majú potrebné zručnosti a osobnostné kvality pre túto prácu. Vrátane možnosti supervízie, ktorá im umožní posúvať sa cez vlastné limity a „slepé škvrny“. Každý z nás má slepú škvrnu a typ „klienta“, s ktorým mu je ťažko pracovať. Nemá to byť dôvod na obviňovanie okolia (teda žiaka či rodiča), ale na priznanie svojich limitov a posunutie takého žiaka inému kolegovi či kolegyni.
Otvorená Škola a Inklúzia
Škola ako inštitúcia, kde nechávate dieťa za zamknutými dverami, kde máte vyčlenené iba určité hodiny na kontakt a komunikáciu s učiteľmi či vedením a pri prípadných problémoch ste predvolávaní na stretnutia, kde je spochybňovaná vaša výchova, vaše dieťa a vaša snaha, sa potrebujú stať minulosťou. Inkluzívna škola je otvorená komunikácii, vytvára priestor pre bežné vzťahy a kontakt medzi rodinou, spolužiakmi a zamestnancami školy. Uzavretá inštitúcia vyvoláva strach, a ten sa prenáša do deformácie vzťahov, čoho prejavom je problémové správanie detí.
Skúsenosti s prácou so školami, ktoré sa otvorili a začali pracovať na prirodzenejších vzťahoch a komunikácii medzi všetkými účastníkmi vzdelávacieho procesu, ukazujú rapídne zníženie agresivity u žiakov, zlepšenie výsledkov vo vyučovaní a premenu nespolupracujúcich rodičov na partnerov školy. Inkluzívna škola partnerský prístup nedeklaruje, ale ho žije.