Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Je to schopnosť, ktorá nás robí jedinečnými. Predstavte si, že vaše dieťa práve objavuje svet, plné nových a fascinujúcich vecí, o ktoré sa chce podeliť. Naučiť sa, ako efektívne komunikovať s deťmi, je kľúčové pre ich emocionálny a rečový vývoj. Tento článok sa zameriava na techniky, ktoré rodičom pomôžu porozumieť potrebám a želaniam svojich detí, ako aj na riešenie bežných problémov spojených s vývinom reči.
Vplyv Komunikácie na Deti
Ako pôsobí na naše deti to, čo im hovoríme? Slová sú nástroje a sami si môžeme vybrať, aké slová používame. Až príliš často však nevedome preberáme formulácie od svojich vlastných rodičov či z okolia. Reakcie, ktoré nimi v deťoch vyvolávame, majú často na míle ďaleko od tých, aké sme zamýšľali. Je dôležité si uvedomiť, že to, ako hovoríme s deťmi, formuje ich vnímanie sveta a seba samých.
Základné Princípy Efektívnej Komunikácie
1. Počúvanie s Plnou Pozornosťou
My dospelí máme často tendenciu si myslieť, že to, čo chceme povedať, je dôležitejšie ako to, čo chce povedať dieťa. Počúvať znamená sústrediť sa na druhého a na to, čo nám chce povedať. Dôležité je nehodnotiť a nepridávať nič svoje. Týmto spôsobom si budujeme s deťmi hlbší vzťah. A nakoniec sa dozvieme oveľa viac, ako keď rozhovory vedieme výhradne my, dospelí. Stará mama sa vypytuje: „A čo ste sa učili na prírodovede?“ Zuzka ďalej spieva. Stará mama: „Haló! Je dôležité rešpektovať, že dieťa má právo na vlastný prejav a my by sme mali byť trpezliví a počúvať.
2. Porozumenie Emóciám Dieťaťa
Viete čo práve prežíva vaše dieťa? Prežíva presne to, čo práve cíti. Nič menej a nič viac. A vy ste ten, kto mu môže pomôcť naučiť sa so svojimi pocitmi a emóciami pracovať. Pocit je fakt. Čo už nemusíme vždy prijať je správanie. Uznáme dieťaťu, že je nahnevané, no nenecháme ho kopať svojho brata. Môžeme mu miesto toho pomôcť vyjadriť svoj hnev iným, prijateľným spôsobom. Taktiež stanovujeme svoje hranice, čo sme a čo nie sme ochotní urobiť: Peťkovi sa rozbilo autíčko na diaľkové ovládanie, ktoré dostal na Vianoce. Pomôžte dieťaťu pomenovať a spracovať jeho emócie.
3. Ponúkanie Možností a Sloboda v Hraniciach
Najmä keď deťom niektoré veci zakážeme, potrebujú vedieť aj to, čo robiť môžu. Ideálne je, keď majú na výber z viacerých možností: „Môžeš svoj hnev vyjadriť slovne alebo ho nakresliť. Aj v bežných denných situáciách sú deti radi pánmi svojho konania. Najmä keď príde obdobie vzdoru, môže byť táto technika nenahraditeľná. Malým deťom môžete dať na výber z pár možností, ako: „Prosíš si vodičku alebo čajík?“ Starším deťom už môžete dať možností viac. „Ktoré tričko si chceš obliecť?“ A teenagerom nechajte toľko voľnosti v rozhodovaní, koľko sa len dá. Veľmi radi počujú vety typu: „Je to na tebe.“ „Vyber si podľa svojho uváženia.“ Deti si niekedy môžu vybrať z nášho pohľadu nelogicky či zle. Nie je potrebné im to hovoriť. Dajte deťom pocit kontroly a zodpovednosti.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o tehotnú gupku
4. Poskytovanie Jasných a Stručných Informácií
Naše ratolesti sa mnohé veci ešte len učia. Je to úplne prirodzené. „Pastelky patria do krabičky,“ namiesto „Okamžite si uprac! „V kúpeľni tečie voda,“ namiesto „Kto zase nechal pustenú vodu? Poskytnutá informácia by mala byť stručná a výstižná. Mala by byť podaná neutrálne, bez obviňovania. Čím jasnejšia je informácia, tým väčšia je pravdepodobnosť, že dieťaťu už nebude treba nič ďalšie hovoriť. Snažte sa komunikovať jasne a bez zbytočných obvinení.
5. Súlad Slov a Činov
Slovná komunikácia hrá vo výchove detí dôležitú rolu. No je účinná iba vtedy, ak je v súlade s konaním. Deti rodičov, ktorí veľa hovoria a málo konajú, sa väčšinou naučia pustiť ich slová jedným uchom dnu a druhým von. Počúvať začnú, až keď rodičia kričia, či vyhrážajú sa. Ak pokojné a rázne slová nezaberajú, znamená to, že treba konať. Ak dieťa aj po niekoľkých upozorneniach stále ubližuje iným deťom na ihrisku, zoberte ho z ihriska preč. Ak sa deti aj po vážnom rozhovore naďalej nestarajú o svoje zvieratko, predajte ho. Ak teenager stále používa váš počítač napriek zákazu, zmeňte si heslo. Napadajú vám iné situácie, v ktorých by ste chceli vedieť, ako môžete konať? Stáva sa, že v návale emócií povieme niečo, čo sa nám samotným protiví splniť. Máme napriek tomu konať, aby sme dodržali toto pravidlo? Určite nie. V prípade, že poviete niečo, čo vzápätí začnete ľutovať, nebojte sa to priznať. Pokiaľ sa to nebude diať príliš často, tak to váš vzťah s deťmi posilní. Deti budú brať chyby ako prirodzenú súčasť života a budú vedieť, že aj vy ste len ľudia. Uistite sa, že vaše slová sú v súlade s vašimi činmi.
6. Dôslednosť a Pravidlá
Ak očakávate, že deti budú dodržiavať isté pravidlá, je dôležité vyžadovať ich plnenie zakaždým. Napríklad v našej domácnosti, keď som bola dieťa, si po sebe každý umýval svoj tanier a príbor. Ak by som na to niekedy zabudla, mama alebo otec by mi poskytli informáciu: „Ľubi, tanier!“ alebo „Na stole zostal riad.“ Vysvetľovanie ustálených pravidiel nie je potrebné, ani žiadúce. O pravidlách a ich prípadnej zmene sa s deťmi môžeme rozprávať vtedy, keď si na to vyhradíme čas a priestor. Najmä malé deti potrebujú pravidlá, aby sa cítili bezpečne. To, čo potrebujú, sa dá nazvať slobodou v rámci hraníc. Čím sú deti väčšie, tým ďalej sa hranice posúvajú, no úplne nezmiznú nikdy. Aj my dospelí sa predsa riadime množstvom pravidiel. Tiež ale platí, že každé pravidlo má výnimku. Najmä prázdniny, návštevy, či iné špeciálne príležitosti priam volajú po výnimkách. Nenechajte sa však zmanipulovať deťmi. Dôslednosť v dodržiavaní pravidiel vytvára pre deti pocit bezpečia.
7. Tón Hlasu a Neverbálna Komunikácia
„Miško, nemôžeš ťahať mamu za vlasy!“ Povie ocko so smiechom. „Ticho lieči!!!“ Kričí z plných pľúc pani učiteľka. Čo by ste si zobrali z uvedených príkladov? Zamerali by ste sa na ich obsah? Alebo by vám v pamäti utkvel najmä tón, ktorý rečník použil? Deti sú na tón reči citlivé. Keď niečo nemyslíte vážne, či predstierate inú emóciu, väčšinou to cítia. Preto budú mať vaše slová najlepší účinok, keď budú povedané primeraným tónom hlasu. Nie je potrebné preháňať, ani hlas zmierňovať. Použite gestá a výrazy tváre, ktoré dopĺňajú to, čo práve hovoríte. Keď chcete povedať dieťaťu niečo dôležité, priblížte sa k nemu na konverzačnú vzdialenosť, nadviažte očný kontakt, poprípade sa ho aj dotknite. Kričať na deti z opačnej strany domu môže zdanlivo šetriť čas, no v skutočnosti je to neefektívne. Dobre sa vám bude rozprávať, keď sa s dieťaťom neverbálne zladíte. Napríklad v prípade menšieho dieťaťa sa znížite na jeho úroveň. Tón hlasu a neverbálna komunikácia by mali byť v súlade s vašimi slovami.
8. Postupná Zmena a Trpezlivosť
Keď prídem zo seminára alebo si prečítam podnetnú knihu, mám veľakrát pocit, že chcem zmeniť k lepšiemu asi 100 vecí. Zo začiatku sa aj zdá, že to naozaj pôjde, no keď sa potom spätne obzriem, zistím, že som zmenila pramálo. Je prirodzené, že chceme byť najlepšími možnými rodičmi, starými rodičmi, učiteľmi, vychovávateľmi. No rast a zmena návykov, v tomto prípade komunikačných, prebieha postupne. Preto ak chcete urobiť zmenu sústreďte sa najprv na jednu konkrétnu vec. Lepšie sa zoznámiť s konkrétnymi technikami môžete aj vďaka niektorým knižným publikáciám, ako napríklad Respektovat a být respektován. Ak vám vyššie uvedené nápady nestačia a máte chuť sa s detmi aktívne zapojiť do komunity, Otvorená hra vám pomúka priestor v detskom klube (škôlke) Kométa, v ktorej vytvárame atmosféru dôvery, otvorensti a slobody, kde môžu deti i dospelí spoločne rásť. Zmena komunikačných návykov si vyžaduje čas a trpezlivosť.
Prečítajte si tiež: Heligónka a deti: Sprievodca
Varovné Signály v Komunikačnom Vývoji
Nie sú to „typické“ príznaky, o ktorých sa bežne píše. Jazykové ťažkosti totiž nie sú len o problémoch vo výslovnosti alebo o tom, že dieťa rozpráva na svoj vek menej ako rovesníci. Prejavov je omnoho viac a líšia sa pri každom jednom dieťati. Majú dopad na jeho emócie, správanie, socializáciu, či školskú úspešnosť. Uvedené znaky sú potenciálne varovné signály. Ich prítomnosť nemusí znamenať, že má dieťa narušenú komunikačnú schopnosť. Preto uvedené body netreba považovať za samostatné jednotky.
1. Sociálna Izolácia a Obrana
Ak si dieťa uvedomuje komunikačnú bariéru, ktorá je medzi ním a jeho rovesníkmi, môže sa spoločnosti cielene „brániť“. Stretáva sa totiž s komunikačnými neúspechmi a nedorozumeniami. Dieťa sa môže stretnúť s odmietaním aj zo strany okolia - ak spolužiaci a kamaráti zistia, že sa nevie vyjadriť, dlho mu trvá povedať vetu, neodpovedá, je pri hre a v partii „navyše“, nemusia ho prijať medzi seba. Žiaľ, častý je aj výsmech kvôli rečovým problémom, ktorý sociálnu izoláciu podporí ešte viac. Všímajte si, či sa dieťa neizoluje kvôli ťažkostiam s komunikáciou.
2. Frustrácia a Agresívne Správanie
To, čo na prvý pohľad vyzerá ako zámerné vyprovokovanie konfliktu môže byť v pozadí frustrácia z neporozumenia a/alebo neschopnosti presadiť sa slovne. Ak nerozprávajúcemu dieťaťu zoberie hračku iné dieťa, jeho reakcia (kopnutie, štuchnutie) môže byť nesúhlas vyjadrený formou, ktorá je pre dieťa jednoduchšia. Je dokázané, že deti so slabšími komunikačnými schopnosťami majú častejšie a prudšie záchvaty hnevu.Tie sa prejavujú dokonca už u 12 mesačných detí! 24 - 30 mesačné deti majú takmer až 2-násobne vyššie potenciálne riziko výskytu afektov oproti rovesníkmi s primeraným vývinom reči. Dobrou správou je, že so zdokonaľovaním jazykových zručností ubúdajú aj prejavy agresívneho správania. Agresívne správanie môže byť prejavom frustrácie z neschopnosti komunikovať.
3. Problémy s Učením
Nie sú to len „zlé“ známky. Nielen tie totiž poukazujú na schopnosti dieťaťa. Dôležitejšie je všímať si, koľko energie a času vkladá dieťa do učenia. Pretože učenie ho môže stáť omnoho viac úsilia a snahy ako jeho spolužiakov. A známky, či už sú na stupnici hodnotenia na jednej alebo druhej strane, nemusia vždy reálne poukazovať na to, či je domáca príprava poctivá. Tieto deti môžu mať ťažkosti s čítaním a písaním už na prvom stupni. Preto u detí, ktoré majú problém s čítaním, sú prítomné aj iné jazykové ťažkosti. Dyslexia má totiž jazykový podklad. Sledujte, či dieťa nevynakladá nadmerné úsilie pri učení v dôsledku jazykových ťažkostí.
4. Hľadanie Správnych Slov
Sú vám tieto slová známe? Používame ich vtedy, keď si nevieme spomenúť na správne slovo - potrebujeme viac času, prípadne si ho v tej situácii nevieme vybaviť vôbec. Ak nevieme nájsť ani vhodné synonymum, namiesto toho použijeme slovo, ktoré nenesie žiadny význam - tzv. slovná vata. Ale buďte pokojní. Ak však pozorujete u svojho dieťaťa často sa opakujúce situácie s hľadaním toho správneho slova doprevádzané dlhou pauzou, zneistením, nedokončením myšlienky, opakovaním viackrát tých istých slov alebo častí viet a všimnete si, že to má negatívny vplyv na to, čo chce dieťa povedať, buďte ostražití. Skúste sa zamerať na obsah toho, čo hovorí ešte viac ako doteraz. Spozorovať dané ťažkosti má svoje opodstatnenie aj v neskoršom veku. U ľudí s demenciou pri Alzheimerovej chorobe patria problémy s „vybavovaním“ slov k prvým jazykovým príznakom. Časté hľadanie správnych slov môže signalizovať jazykové problémy.
Prečítajte si tiež: Psychológ alebo psychiater pre dieťa?
5. Problémy s Porozumením
Väčšina pediatrov a rodičov sa zaujíma najmä o to, či dieťa rozpráva. Na to, či dieťa rozumie sa však často zabúda. A tak sú tieto „nenápadné“ ťažkosti v pozadí. A pritom - dieťa musí slovu najskôr porozumieť aby ho neskôr mohlo povedať. V praxi sa často stretávam s deťmi, ktoré majú okrem problémov s naberaním slovnej zásoby a tvorením viet aj problém v porozumení. Nemusí to byť vždy také „nápadné“ ako sa na prvý pohľad javí. Ako sa prejavuje znížená schopnosť porozumenia? Napríklad dlhšia pauza medzi otázkou/výzvou dospelého a reakciou dieťaťa, kedy premýšľa nad významom; odpovede nesúvisiace s otázkou (Komu patrí bábika? -Bábika musí ísť spať.); snaha dieťaťa zahovoriť otázku a prejsť na inú tému. Venujte pozornosť tomu, či dieťa rozumie tomu, čo mu hovoríte.
6. Negatívne Emócie
Nepodceňujte to, čo dieťa cíti, nech sa vám to zdá akokoľvek „nafúknuté“, „zbytočné“ alebo „príliš zveličujúce“. Niektoré deti sú všímavejšie a citlivejšie. Uvedomujú si rozdiely medzi sebou a ostatnými (tak ako aj my všetci), ale vzhľadom na to, že majú jazykové ťažkosti, vnímajú tieto odlišnosti ešte viac. Cítia sa nešťastné, frustrované, nahnevané. Cítia nespravodlivosť, že sa musia učiť viac ako ostatní. Že majú horšie známky. Že sa im deti posmievajú. Že nevedia čítať tak rýchlo. Že nemajú kvôli učeniu čas behať s kamarátmi. Že všetky ústne odpovede „pokašlú“, aj keď sa poctivo pripravujú. Že sa s ním na ihrisku nechcú hrať deti. Nie je hanbou sa takto cítiť. Majú na to právo. Veľa však závisí od vás, nás, rodičov, učiteľov, starých rodičov ako sa k tomu postavíme. Vyhľadajte psychologickú pomoc pre svoje dieťa vždy, keď máte pocit, že si nevie dať rady samo. Jazykové ťažkosti môžu viesť k negatívnym emóciám a pocitom menejcennosti.
7. Problémy so Spracovaním Počutého
Prejavuje sa to aj tým, že častejšie žiada o zopakovanie, nestíha pri písaní diktátov/poznámok, odpovedá mimo témy, nezaujíma sa o hovorené rozprávky. O problémoch s jazykovým spracovaním počutého hovoríme vtedy, keď sú vylúčené sluchové poškodenia. Sledujte, či dieťa nemá problémy so spracovaním a porozumením hovorenej reči.
8. Narušené Rozprávačské Schopnosti
Rozprávačské schopnosti sa vyvíjajú. Tie prvé sa objavujú medzi druhým a tretím rokom. Rozprávanie 5 a viac ročných detí je už obsahovo aj kontextovo zložitejšie. U tejto skupiny detí hľadáme odpovede na otázky: Rozpráva dieťa príbeh tak, aby na seba nadväzoval? Uvádza postavy, ich opisy, pocity, vzťahy medzi nimi a dôvody ich konania? Je z rozprávania jasné, kde a kedy sa príbeh odohráva? Vie vyjadriť pointu príbehu, problém, záver, dôsledky? Spája si daný príbeh s osobnou skúsenosťou? Rozprávanie zážitku, opis obrázka, prerozprávanie rozprávky, vysvetlenie postupu… Všetko uvedené patrí k tzv. naratívnym (rozprávačským) schopnostiam. Schopnostiam rozprávať o jednej téme viacerými vetami. Tieto „nenápadné“ komunikačné situácie, ktoré sa bežne vyskytujú napovedajú o jazykových schopnostiach viac ako by sme si mysleli. Rozprávanie príbehov deťmi je zrkadlo, ktoré odráža viacero dôležitých informácií o dieťati a jeho vývinových schopnostiach, ale aj o jeho osobnosti. Úroveň rozprávačských schopností v ranom veku predpovedá úroveň akademických výsledkov. Má priamy súvis s porozumením hovorenej reči, čítaného textu, spontánnym písaním. V rozprávaní príbehu sa objaví všetko (čo logopéd potrebuje zistiť) - to, akú má dieťa slovnú zásobu, gramatiku, ako vie nadväzovať vety, postupne ich dopĺňať, akú má výslovnosť, ako vníma príbeh a jeho prvky, ako tomu rozumie a ako dokáže s druhým zdieľať to, čo potrebuje. Aj vďaka viacerým aktuálnym výskumom realizovaným na slovensky hovoriacich deťoch sa vie o tejto problematike čoraz viac. Narušené rozprávačské schopnosti môžu signalizovať jazykové problémy.
9. Problémy s Pozornosťou v Škole
Nesleduje výklad učiteľa! Nedáva pozor počas vyučovania! Neobsedí! Neustále vyrušuje! Na hodinách je nepozorný! Aj takéto poznámky dostávajú žiaci, ktoré majú jazykové ťažkosti. Žiakovi, ktorý má problém s porozumením a/alebo krátkodobou sluchovou pamäťou sa veľmi ťažko sústredí na odborný výklad. Aj napriek jeho snahe a úsiliu, nedokáže venovať pozornosť každú hodinu - každý deň. Veľakrát jeho výkonnosť klesá ku koncu dňa/týždňa/školského roka. Predstavte si tráviť denne 5×45 minút aktívnym sústredením na niečo, z čoho zachytíte len pár kľúčových slov, viet. Ako dlho by ste to zvládali? A čo by ste robili, keby ste sa prestali sústrediť? Možno by ste sa začali nudiť. Ostať nehybne a nerušene sedieť by bolo zrazu veľkou výzvou. Zašepkali by ste niečo vtipné spolusediacemu? Aj keď je pozornosť oslabená dôsledkom jazykových ťažkostí, nie vždy to musí nutne znamenať, že má dieťa poruchu pozornosti (ADD) alebo poruchu aktivity a pozornosti (ADHD). Mnohé príznaky sú však rovnaké a v rámci diagnostiky môže byť náročnejšie jednoznačne ich rozlíšiť. Problémy s pozornosťou v škole môžu byť spojené s jazykovými ťažkosťami.
10. Rodinná Anamnéza
Ak (by) ste navštívili so svojim dieťaťom logopéda, pravdepodobne jednou z prvých otázok (by) bola tá, či sa V rodine vyskytujú nejaké jazykové (príp. iné vývinové) ťažkosti. Tzv. pozitívna rodinná anamnéza totiž poukazuje na možné riziko „kolovania“ daných ťažkostí z generácie na generáciu. To však neznamená, že sa tieto problémy musia prejaviť. Dedičnosť je jedným z faktorov, ktorý (v kombinácii s iným) môže vysvetľovať prítomnosť niektorej z narušených komunikačných schopností. Zistite, či sa v rodine nevyskytujú jazykové ťažkosti.
Podpora Správneho Vývinu Reči
Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu.
Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti.
Dôležité je tiež správne používanie technológii, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
Aktivity na Podporu Rečového Vývinu
- Hovorte na dieťa čo najviac: Používajte bohatú slovnú zásobu a opisujte, čo robíte.
- Používajte vzdelávacie hry: Hrajte sa hry, ktoré podporujú rozvoj slovnej zásoby a porozumenia.
- Podporujte napodobňovanie zvukov: Povzbudzujte dieťa, aby napodobňovalo zvuky a slová.
- Podporujte sociálnu interakciu: Umožnite dieťaťu hrať sa s inými deťmi a zapájať sa do spoločných aktivít.
- Čítanie kníh a rozprávanie príbehov: Jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu.
- Hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc
Ak má dieťa výrazné oneskorenie v porovnaní so svojimi rovesníkmi alebo ak pretrvávajú viaceré z vyššie uvedených znakov, je vhodné konzultovať logopéda alebo pediatra. Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť.
Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda. Všeobecne rodičom odporúčam, ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia.
Zásady Efektívnej Komunikácie s Deťmi
Pri komunikácii s deťmi či dospievajúcimi existuje niekoľko zásad, ktoré zefektívnia zdieľanie našich potrieb a povinností voči nim:
- oslovenie menom
- príjemný alebo vecný tón hlasu
- zdvorilosť - slovíčko prosím
- usmejme sa
- udržiavajme s dieťaťom očný kontakt
- jasne formulujme požiadavky
- hovorme o zmysluplnosti toho, čo vyžadujeme
- vhodne načasujme požiadavky - dostatočný časový priestor (povedať požiadavku včas)
- jasne stanovme termín, kedy má byť povinnosť alebo požiadavka splnená
- rešpekt v komunikácii, hovorme priamo a stručne
- dbajme na to, aby boli požiadavky splniteľné
- podávajme primerané informácie
- zameriavajme sa na problém
- používajme humor
Šesť Efektívnych Komunikačných Schopností
Popis, konštatovanie: Hovoríme o tom, čo vnímame bez posudzovania druhého. Zameriavajme sa na to, čo sa stalo a nie na to, kto to urobil.
Informácia, zdieľanie: Informácia predstavuje správu o tom, prečo, ako, či kedy sa niečo odohráva alebo robí, čo sa očakáva, aké sú dôsledky určitých činností alebo správania sa.
Vyjadrenie vlastných potrieb a očakávaní: Vyjadrujeme sa pozitívne, nie čo nechceme. Podávame informáciu, čo potrebujeme, chceme, alebo očakávame my sami.
Možnosť voľby: Keď dávame druhým na výber, považujeme druhú osobu za kompetentnú, dávame jej možnosť rozhodnúť sa. Výber musí byť prijateľný pre obe strany a musíme to myslieť vážne.
Dve slová: Niekedy pomôžu namiesto dlhých prednášok dve slová, ktoré šetria čas a nervy. Nesmiete zabudnúť na oslovenie.
Priestor pre spoluprácu a aktivitu detí: Otázkami dávame deťom aj priestor na dialóg a premýšľanie.
Riešenie Problémových Situácií
V takýchto situáciách nepostačí milý tón hlasu, vysvetľovanie či zázračné slovíčko prosím. Predstava rešpektujúcej výchovy je síce fajn, ale povedzme si narovinu, nie je ľahké rešpektujúco komunikovať s dvojročným dieťaťom, keď sa snažíme opustiť ihrisko, aby sme sa mohli doma najesť. Tiež je niekedy ťažké nájsť spoločnú reč, keď sa trojročné dieťa v obchode hodí na zem, lebo sme mu odmietli kúpiť zmrzlinu.
Štyri Kroky Nenásilnej Komunikácie
- Pozorovanie: Povedz, čo vidíš, počuješ či vnímaš svojimi zmyslami.
- Vyjadrenie pocitov: Vyjadríme pocity nášho dieťaťa, ale aj tie svoje.
- Identifikácia potrieb: Podľa nenásilnej komunikácie sa za každým pocitom, ktorý cítime, skrýva nejaká potreba. Naplnená alebo nenaplnená.
- Prosba: Ako by ste to mohli urobiť, aby potreby vás oboch boli naplnené? Existuje taká možnosť?
Komunikácia s Autistickými Deťmi
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Tvoria tzv. autistickú triádu. Autizmus je pervazívna vývojová porucha. U detí s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote. Odborníci na autizmus odporúčajú používať vizuálnu podporu, štruktúrované prostredie a jasné, jednoduché pokyny.