Materská dovolenka je obdobie, kedy má zamestnankyňa právo nepracovať v súvislosti s narodením a starostlivosťou o dieťa. Často sa objavujú otázky, ako sa toto obdobie započítava do odpracovaných rokov a aký to má vplyv na rôzne aspekty pracovného života, ako napríklad plat, zaradenie do platových tried a stupňov, či nárok na príplatky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a jej dopady na zamestnancov v rôznych sektoroch.
Všeobecné princípy započítavania praxe
Započítaná prax je kľúčový pojem, ktorý ovplyvňuje odmeňovanie a zaradenie zamestnancov do platových tried a stupňov. Zákon č. 533/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme definuje započítanú prax ako odbornú prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Odborná prax je súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
Materská a rodičovská dovolenka ako súčasť započítanej praxe
Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 533/2003 Z. z. sa do započítanej praxe započítava aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania. Je však dôležité zdôrazniť, že na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky.
Podmienky pre započítanie:
- Čas starostlivosti o dieťa sa započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu. To znamená, že ak bol rodič počas materskej alebo rodičovskej dovolenky študentom denného štúdia strednej alebo vysokej školy, toto obdobie sa mu do započítanej praxe nezapočíta.
Vplyv na zdravotníckych pracovníkov
Zmena legislatívy, konkrétne zákon NR SR č. 310/2023 Z.z., priniesla pozitívne správy pre zdravotníckych pracovníkov. Podľa § 80 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z. z., do započítanej praxe sa započítava aj doba starostlivosti o dieťa (náhradná doba). To znamená, že zdravotníckym pracovníkom v nemocniciach, liečebniach, hospicoch a domovoch ošetrovateľskej starostlivosti sa bude do odpracovaných rokov započítavať aj čas strávený na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Maximálne je možné zarátať šesť rokov, pričom na jedno dieťa pripadajú maximálne tri roky.
Navýšenie základnej zložky mzdy
Započítanie odpracovaných rokov má priamy vplyv na výšku mzdy zdravotníckych pracovníkov. Základná zložka mzdy zdravotníckeho pracovníka sa navyšuje spôsobom podľa § 80 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z. o 0,01-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Základnú zložku mzdy možno navýšiť najviac za tridsať odpracovaných rokov.
Prečítajte si tiež: Všetko o obedoch zadarmo
Kto má nárok na uznanie odpracovaných rokov?
Nárok na uznanie odpracovaných rokov odbornej praxe majú zdravotnícki pracovníci, ktorí vykonávali zdravotnícke povolanie (nie opatrovateľ) v zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aktuálne pracujú v zdravotníckom zariadení, a to od 1. septembra 2023.
Pedagogickí a odborní zamestnanci
Pre pedagogických a odborných zamestnancov platí, že obdobie materskej a rodičovskej dovolenky sa im započíta do započítanej praxe, ale nezapočíta sa do odbornej ani pedagogickej praxe. Toto má vplyv na ich platovú tarifu.
Zvyšovanie platovej tarify
Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 533/2003 Z. z. sa platová tarifa pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej praxe. Za každý celý rok započítanej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5 %.
Postup zamestnanca pri nesprávnom započítaní praxe
Ak zamestnávateľ nesprávne započítal prax zamestnanca, je potrebné postupovať nasledovne:
- Upozornenie zamestnávateľa: Zamestnanec by mal zamestnávateľa upozorniť na nesprávny zápočet a predložiť mu relevantné dokumenty, ako napríklad pracovné posudky, zápočtové listy, alebo čestné prehlásenie s podrobným uvedením druhov vykonávaných pracovných činností.
- Žiadosť o nápravu: Ak zamestnávateľ odmieta uznať materskú dovolenku ako súčasť započítanej praxe, zamestnanec by mal písomne požiadať o nápravu a doložiť relevantné právne predpisy.
- Právna pomoc: V prípade, že zamestnávateľ naďalej odmieta nápravu, zamestnanec by sa mal obrátiť na advokáta alebo právneho zástupcu, ktorý mu pomôže s ďalším postupom.
Bezdôvodné obohatenie
Ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu v správnej výške z dôvodu nesprávneho započítania praxe, môže ísť o bezdôvodné obohatenie na úkor zamestnanca. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí toto bezdôvodné obohatenie vydať. Zamestnanec musí preukázať, že k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Kompetencie zamestnávateľa pri započítavaní praxe
Zamestnávateľ má pri započítavaní predchádzajúcej praxe veľké kompetencie. Je na ňom, aby posúdil vzťah pracovných činností vykonávaných u predchádzajúcich zamestnávateľov vo vzťahu k pracovným činnostiam, ktoré má zamestnanec vykonávať u neho. Zamestnávateľ musí predchádzajúcu prax zamestnanca posudzovať vždy individuálne.
Dôkaz o predchádzajúcej praxi
Zákon neurčuje formu, akou má zamestnanec preukázať predchádzajúcu prax. Najčastejším spôsobom je pracovný posudok od predchádzajúceho zamestnávateľa, zápočtový list, alebo čestné prehlásenie zamestnanca, v ktorých sú podrobne uvedené druhy vykonávaných pracovných činností.
Príplatok za zmennosť
Zamestnancovi patrí príplatok za zmennosť len ak sa u zamestnávateľa vykonáva práca v dvojzmennej alebo trojzmennej nepretržitej prevádzke a zamestnávateľ zamestnancovi rozvrhol pracovný čas na všetky pracovné zmeny. Výška príplatku je určená v § 15 zákona č. 553/2003 Z. z.
Praktický príklad
Zamestnankyňa nastúpila k zamestnávateľovi (verejná správa) 1. septembra 2015 ako sekretárka. K tomuto dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní. S uvedenou praxou bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Zamestnankyňa mala dve deti, narodené v rokoch 1997 a 2006, pričom na materskej a rodičovskej dovolenke bola v rokoch 1997-1998 a 2003-2006.
Je správne zaradená do 4. platového stupňa?
Do 4. platového stupňa sa zaradí zamestnanec, ktorý získal viac ako 6 rokov až do získania 9 rokov započítanej praxe. V tomto prípade je potrebné zohľadniť aj dobu starostlivosti o deti. Doba materskej a rodičovskej dovolenky sa započítava do započítanej praxe, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky. V tomto prípade sa zamestnankyni započíta 3 roky za prvé dieťa (1997-1998) a 3 roky za druhé dieťa (2003-2006). Celkovo sa jej teda započíta 6 rokov materskej a rodičovskej dovolenky. K pôvodnej praxi 6 rokov a 94 dní sa pripočíta 6 rokov, čo je spolu 12 rokov a 94 dní. To znamená, že zamestnankyňa by mala byť zaradená do vyššieho platového stupňa, konkrétne do 5. platového stupňa (viac ako 9 rokov až do získania 12 rokov započítanej praxe).
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej