Životopis Vladimira Vladimiroviča Putina je príbehom transformácie malého chlapca z petrohradských ulíc na jedného z najvplyvnejších politikov sveta. Jeho detstvo a mladosť, poznačené skromnými pomermi a neskôr aj rozpadom Sovietskeho zväzu, zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní jeho osobnosti a politických názorov.
Skromné začiatky v Leningrade
Vladimir Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade (dnes Petrohrad) v Sovietskom zväze. Jeho rodina žila v skromných podmienkach v spoločnom byte s ďalšími dvoma rodinami. "Žili sme jednoducho - kapustnica, rezne, palacinky, ale v nedeľu a počas sviatkov mama piekla veľmi chutné plnené buchty (pirôžky) s kapustou, mäsom a ryžou a tvarohové torty (vatruški)," spomínal Putin.
Jeho matka, Maria Ivanovna Šelomovová, pracovala v továrni, zatiaľ čo jeho otec, Vladimir Spiridonovič Putin, bol veteránom z druhej svetovej vojny. Otec Vladimira Putina - Vladimir Spiridonovič (1911-1999) - bol veteránom z druhej svetovej vojny a zúčastnil sa aj obrany Leningradu. Vo vojne bol vážne zranený. V 50. rokoch pracoval ako robotník. Matka Vladimíra Putina - Maria Ivanovna Šelomovová (1911-1998) - pracovala ako robotníčka v leningradskom závode v Leningrade. Prežila tiež blokádu Leningradu.
Rodina Putinovcov zažila počas vojny ťažké časy, vrátane blokády Leningradu, ktorá si vyžiadala život Putinovho staršieho brata Viktora. Humanitárna situácia vtedajšom Leningrade vtedy bola katastrofálna a hlásené boli aj mnohé prípady kanibalizmu. Jednou z nich bol Putinov starší brat Viktor, ktorý v tých časoch umrel na záškrt. O život takmer prišla aj Putinova matka, ktorá vďaka zhoršujúcemu sa stavu spôsobenému nedostatkom potravín odpadla a bola naložená medzi nebožtíkov. Len zázrakom si niekto v márnici všimol, že žije.
Ulica a prvé ambície
Detstvo v leningradských dvoroch a uliciach nebolo jednoduché. "O petrohradskej kriminalite sa rozprávajú legendy. Tie časy boli veľmi kruté. Je pravda, že som spával so zbraňou," priznal Putin. V mladosti sa dostával do pästných súbojov, kde mu jeho nízky vzrast spôsoboval nevýhodu. Tieto skúsenosti ho motivovali k tomu, aby sa začal venovať bojovým umeniam, konkrétne džudu a sambu. Už v útlom detstve sa dostával na dvoroch v Petrohrade do pästných súbojov. Vďaka svojmu nízkemu vzrastu bol v značnej nevýhode, túto slabosť mu pomohlo vykompenzovať práve džudo.
Prečítajte si tiež: Kontroverzie diéty Putina
Putinovo nadšenie pre bojové umenia pramenilo aj z obdivu k sovietskym spravodajským dôstojníkom, ktorých videl vo filmoch. Už vtedy začal snívať o kariére v tajných službách.Keď bol na strednej škole, zvedavosť ho priviedla až do ústredia hlavnej sovietskej tajnej služby KGB, kde sa informoval o možnostiach, ako sa stať jej členom.
Štúdium a vstup do KGB
Po dokončení strednej školy sa Putin zameral na štúdium práva na Leningradskej štátnej univerzite. Dôvodom bol fakt, že štúdium práva bola jedna z podmienok na prijatie do KGB. Ešte počas štúdia vstúpil do Komunistickej strany, v ktorej zotrval až do roku 1991.
V roku 1975, po ukončení štúdia, sa stal členom KGB. V rokoch 1985-1990 bol Vladimír Putin, ako dôstojník KGB, v Nemeckej demokratickej republike, kde sa pravdepodobne venoval priemyselnej špionáži. Po páde komunistického režimu vo východnom Nemecku sa Putin vracia do Sovietskeho zväzu a začína pracovať na oddelení medzinárodných vzťahov leningradskej univerzity.
Politická kariéra po páde komunizmu
Po páde komunistického režimu a rozpade Sovietskeho zväzu sa Putinova kariéra presunula do politickej sféry. V roku 1991, keď komunistická strana zaniká, opúšťa KGB a jeho kariéra ďalej pokračuje na pozícii predsedu Výboru pre vonkajšie vzťahy v Petrohrade. Jeho politická kariéra sa posúva vpred, keď sa počas puču proti Borisovi Jeľcinovi stavia na jeho stranu. V rokoch 1998 a 1999 je šéfom nástupkyne KGB Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
Jeho politická kariéra nabrala rýchly spád a v auguste 1999 bol vymenovaný za prvého námestníka predsedu vlády a neskôr za predsedu vlády. Dňa 31. decembra toho istého roku Jeľcin šokuje svet a odstupuje z funkcie. Svoje právomoci prezidenta Ruskej federácie odovzdáva Vladimirovi Putinovi.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prezident Ruskej federácie
Dňa 26. marca 2000 Putin vyhráva prezidentské voľby a stáva sa druhým prezidentom Ruskej federácie. Tento post zastáva dve volebné obdobia, čiže až do roku 2008. Ruský prezident Vladimir Putin, vpravo, a premiér Dmitrij Medvedev Foto: SITA/AP
Po tomto období nastupuje po dohode so svojim spolupracovníkom a rodákom z Petrohradu Dmitrijom Medvedevom do funkcie predsedu vlády a Medvedev naopak zasadá na prezidentskú stoličku. Putin počas svojho predsedníctva presadzuje zmenu ústavy a predlžuje funkčné obdobie prezidenta na 6 rokov. Vo voľbách do štátnej dumy jeho strana Jednotné Rusko získala takmer 50% hlasov. V roku 2012 Vladimir Putin v prezidentských voľbách opäť získal dôveru ruských občanov, ktorí mu dali 63,60% hlasov. Stáva sa znova prezidentom Ruskej federácie.
Kontroverzie a kritika
Aj keď Vladimír Putin ako prezident postupne vyviedol Rusko z hospodárskej krízy a vybudoval si meno silného vodcu, niektoré jeho opatrenia vzbudili vlnu kritiky. Na preferenciách mu nepridala ani zdĺhavá vojna v Čečensku. Kritiku západu si vyslúžil najmä pre zákon obmedzujúci slobodu slova v médiách a bol obvinený z porušovania ľudských práv. Napriek tomu je medzi bežnými občanmi Ruska veľmi populárny.
Jeho vláda je spojená so zásahmi do slobody médií, obmedzovaním politickej opozície a konfliktmi so susednými krajinami, ako je Gruzínsko a Ukrajina.
Osobné zázemie
Dňa 28. júla 1983 si 30-ročný Putin zobral za manželku 25-ročnú Ludmilu Alexandrovnu Škrebnevovú, učiteľku španielčiny a bývalú letušku . 6. júla 2013 Vladimír a Ľudmila v rozhovore pre televízny kanál Russia-24 oznámili, že ich manželstvo bolo po vzájomnej dohode ukončené. Po rozvode sa často stretával s ruskou gymnastkou Alinou Kabajevovou. Hovorilo sa aj o vzťahu s americkou podnikateľkou čínskeho pôvodu a bývalou manželkou amerického mediálneho magnáta Ruperta Murdocha Wendi Dengovou. Spolu s bývalou manželkou má Putin dve dcéry: Máriu, ktorá sa narodila v roku 1985 Jekaterinu, ktorá je o rok mladšia od svojej sestry. Putin súkromie oboch dcér prísne stráži.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Putin a Západ
Medzi Putinom a Západom panovala dlho zhoda. Vzťahy boli narušené v polovici 21. storočia aj kvôli angažovanosti Ruska v krvavom konflikte v Gruzínku (2008). Ruský prezident Vladimir Putin Foto SITA/AP
Na jeseň 2013 bol na Ukrajine vyprovokovaný protest, ktorý viedol k štátnemu prevratu a k zosadeniu proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Putin odmietol uznať legitimitu novo ustanovenej ukrajinskej vlády. V marci 2014 obsadili neoznačení ruskí vojaci Krym. Potom bolo usporiadané referendum, na základe ktorého výsledkov Krym vyhlásil samostatnosť a požiadal o začlenenie do Ruskej federácie. Západ na to okrem iného reagoval ekonomickými sankciami voči Rusku. Dňa 18. mája 2014 Putin prehlásil , že Krym bol vždy súčasťou Ruska a následne schválil pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Putin a Donald Trump
Potom ako Donald Trump vyhral prezidentské voľby v roku 2016 začína nová etapa v rusko-amerických vzťahoch. Obaja lídri krajín si prisľúbili konštruktívnu spoluprácu. Putin ponúkol Trumpovi partnerský dialóg za predpokladu vzájomného rešpektu. Dňa 16. júla 2018 sa uskutočnil vo fínskych Helsinkách samostatný summit oboch prezidentov. Trump sa k stretnutiu vyjadril slovami, že „rozumieť si s Ruskom a Čínou a všetkými je veľmi dobrá vec“ a do budúcna plánuje s ruským prezidentom ďalšie stretnutia.
Kontroverzné tvrdenia o Putinovej matke
V súvislosti s Putinovým detstvom sa objavili aj kontroverzné tvrdenia Very Putiny, ktorá tvrdila, že je jeho skutočnou matkou. Podľa jej verzie bol Putin nešťastný chlapec, ktorého sa vzdala vo veku 10 rokov. Kremeľ tieto tvrdenia odmietol a oficiálna verzia hovorí o tom, že Putin sa narodil v roku 1952 v Leningrade a jeho rodičmi boli Vladimir Putin starší a Mária Šelomová.
Dedičstvo a budúcnosť
V utorok sa ruský prezident Vladimir Putin ujal svojho už piateho mandátu. Pri moci je už takmer 25 rokov, čo z neho robí druhého najdlhšie vodcu Ruska po sovietskom diktátorovi Josifovi Stalinovi.Práve dedičstvo tohto muža v posledných rokoch v Ruskej federácii ožíva, pričom počas Putinovej vlády boli postavené stovky pomníkov, ktoré ho pripomínajú. Ako budú historici v budúcnosti hodnotiť Putina, ukáže až čas a tiež to, aké bude úspešné jeho ťaženie proti Ukrajine. Podľa kritikov sa však ruský prezident zapíše do dejín ako autokrat, ktorý pre svoje ambície rozpútal nezmyselnú vojnu a vraždil nevinných ľudí.