Mnohí rodičia 6-ročných detí sa stretávajú s problémom častých ochorení. Je bežné, že deti v tomto veku, najmä tie, ktoré navštevujú kolektívne zariadenia, bývajú choré pomerne často. Imunitný systém dieťaťa sa ešte vyvíja a učí sa rozpoznávať a bojovať proti rôznym patogénom. Avšak, ak sa frekvencia ochorení zdá byť nadmerná, je dôležité zvážiť možné príčiny a spôsoby, ako podporiť imunitu dieťaťa.
Prečo bývajú deti často choré?
Deti sú náchylné na ochorenie počas prvých niekoľkých rokov života, pretože si ich organizmus vytvára imunitu voči infekciám. Kontakt s vírusmi a baktériami je teda prirodzený a zároveň nevyhnutný. Imunitný systém detí po príchode do kolektívu zažíva veľkú skúšku. Musí si poradiť s novými podnetmi, na ktoré ešte nie je pripravený. A tak sa môže stať, že sa vaša ratolesť vráti zo škôlky s upchatým nosom či kašľom, dokonca aj niekoľkokrát za rok. Zostaňte pokojní - vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.
Vývoj imunitného systému:
- Imunitný systém sa delí na dve hlavné zložky: nešpecifickú (vrodenú) a špecifickú (získanú) imunitu.
- Nešpecifická imunita je prvou líniou obrany a zahŕňa fyzické bariéry (koža, sliznice), chemické bariéry (žalúdočné kyseliny) a bunkové komponenty (makrofágy, neutrofily).
- Špecifická imunita sa vyvíja postupne a silnie tým, ako sa stretáva a učí rozpoznávať konkrétne patogény. Zahŕňa imunoglobulíny, B-lymfocyty (produkujú protilátky) a T-lymfocyty (napádajú infikované bunky).
- V období dojčaťa a batoľaťa (do 3 rokov) imunitný systém dozrieva postupne. V predškolskom veku stále chýba dostatočná imunologická pamäť. Až v období 6-12 rokov je imunitný systém dobre pripravený. Plnú funkčnosť dosiahne vo veku 13-18 rokov.
Vplyv kolektívu:
- Vo väčších kolektívoch sa intenzívne vymieňajú patogény, čo vedie k zvýšenej chorobnosti.
- Do hry vstupujú aj stresové faktory a únava spojené s dochádzkou do materskej či základnej školy. Tie tiež nahlodávajú schopnosť imunitného systému brániť sa.
Ďalšie faktory:
- Dedičnosť: Niektoré deti môžu byť náchylnejšie na ochorenia dedične.
- Alergie: Deti s alergiami horných dýchacích ciest bývajú choré častejšie alebo majú výraznejšie príznaky ochorení.
- Životný štýl: Nedostatok spánku, stres, zlá strava a nedostatok pohybu môžu oslabiť imunitný systém.
Najčastejšie detské ochorenia
Mnohé bežné detské choroby môžete liečiť doma. Možno ste sa už stretli so slovným spojením sedem detských chorôb. Ide o sedem reálnych ochorení, ktoré však voľakedy boli iba očíslované a konkrétne pomenovanie dostali až postupom času ako napredovali medicínske poznatky.
- Osýpky: Vysoko nákazlivé infekčné ochorenie. Vyznačuje sa horúčkou, malátnosťou, kašľom a konjunktivitídou. Charakteristická je osýpková vyrážka, ktorá sa začína prejavovať niekoľko dní po začiatku horúčky. Na osýpky zomieralo voľakedy mnoho detí.
- Šarlach: Bakteriálne ochorenie spôsobujúce výraznú ružovo-červenú vyrážku. U niektorých detí sa vyvíja so streptokokom v krku. Pridružená je bolesť hrdla a vysoká horúčka, ale i bolesť hlavy, nevoľnosť až vracanie.
- Rubeola: Nákazlivá vírusová infekcia, ktorá je známa svojou výraznou červenou vyrážkou.
- Infekčný erytém: Je spôsobený vírusom a prejavuje sa miernou horúčkou, červenou vyrážkou na tvári, ale i na rukách, nohách a trupe. Vyrážka a celé ochorenie zvyčajne trvá 5 až 10 dní.
- Trojdňová horúčka: Je bežná vírusová infekcia, ktorá najčastejšie postihuje dojčatá. K typickým príznakom patrí vysoká teplota, ktorá trvá 3 až 5 dní, po ktorej nasleduje bledočervená vyrážka. Ďalšími príznakmi môžu byť vracanie, hnačka, kašeľ a nádcha. V dôsledku vysokej teploty stráca organizmus tekutiny, preto je potrebné, aby dieťa bolo dostatočne hydratované.
- Ochorenie nohy-ruky-ústa: Je mierna, nákazlivá vírusová infekcia bežná u malých detí. Príznaky tohto ochorenia zvyčajne zahŕňajú horúčku, vredy v ústach a kožnú vyrážku, ktorá sa bežne vyskytuje na rukách a nohách. Táto choroba je bežná u dojčiat a detí mladších ako 5 rokov. Väčšina detí má mierne príznaky počas 7 až 10 dní.
Väčšina detských ochorení je buď vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Jedným z najčastejších ochorení v detskom veku je prechladnutie, ktoré spôsobujú vírusy.
Ďalšie časté ochorenia:
- Sinusitída: Infekcia dutín spôsobená nahromadením tekutiny v dutinách, čo umožňuje množeniu baktérií a vírusov. Príznaky zahŕňajú nádchu, upchatý nos, bolesť hlavy, tlak alebo bolesť v tvári, hlien zatekajúci do hrdla, bolesť hrdla, kašeľ a zápach z úst.
- Bronchitída: Zápal priedušiek, pri ktorom dýchacie cesty opuchnú a produkujú hlien v pľúcach. To spôsobuje kašeľ, bolesť na hrudníku, únavu, bolesti hlavy i hrdla.
- Infekcie uší: Deti sú zväčša náchylnejšie na infekcie uší ako dospelí. Môžu byť spôsobené bakteriálnymi alebo vírusovými infekciami. Symptómy zahŕňajú bolesť ucha, horúčku, podráždenosť a problémy so spánkom.
- Konjunktivitída: Zápal spojiviek. Medzi príznaky patrí začervenanie, výtok, svrbenie a opuch jedného alebo oboch očí.
- Kandidóza: Kvasinková infekcia, ktorá sa môže prejaviť ako orálna kandidóza (soor) s bielym alebo žltým povlakom na jazyku.
- Hnačka: Spôsob, akým sa telo zbavuje choroboplodných zárodkov. Najčastejšie príčiny sú infekcia vírusmi (rotavírus), baktériami (salmonela) a zriedkavo parazitmi (giardia).
Kedy je čas na odborné vyšetrenie?
Je normálne, ak dieťa zažíva 6-8 infektov dýchacích ciest ročne, hlavne počas prvých rokov života, keď je imunitný systém stále vo vývoji. O oslabenej imunite môžeme hovoriť až vtedy, ak trpí častými a závažnými infekciami, ktoré si vyžadujú liečbu antibiotikami alebo hospitalizáciu.
Prečítajte si tiež: Šesťročné dieťa a láska: Praktické rady pre rodičov
Signály, že imunita je oslabená:
- Väčší počet ochorení ročne.
- Ochorenia zasahujú aj dolné dýchacie cesty.
- Dieťa stráca chuť do jedla.
- Je málokrvné alebo celkovo neprospieva.
- Závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu.
- Dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú.
- Infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc.
- Dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu.
- Vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.
Ak má dieťa do veku 5 rokov 6-8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému.
Ak má dieťa opakované, zdĺhavé zápaly napríklad ucha, prínosových dutín, priedušiek a pľúc či dlhodobá únava, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa, môže to signalizovať poruchu imunity alebo alergiu a ošetrujúci pediater v takomto prípade požiada o odborné vyšetrenie imunoalergiológa. Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity.
Ako podporiť imunitu dieťaťa?
Existuje mnoho spôsobov, ako podporiť imunitu dieťaťa a znížiť frekvenciu ochorení.
Zdravý životný štýl:
- Vyvážená strava: Dôležitá je pestrá a racionálna strava s dostatočným prísunom vitamínov (C, D, E), minerálov (zinok) a antioxidantov.
- Zvýšte príjem vitamínu C, vitamínu D a ďalších zložiek.
- Zaraďte do stravy kyslomliečne výrobky (živý jogurt, kefír, acidofilné mlieko) a nakladanú kapustu.
- Dbajte na dostatočný príjem vlákniny.
- Dostatočný spánok: Deti potrebujú kvalitný spánok na regeneráciu a podporu imunitného systému.
- Pohyb na čerstvom vzduchu: Hra na čerstvom vzduchu podporuje funkciu sliznice dýchacích ciest a tvorbu vitamínu D.
- Obmedzenie stresu: Aj deti môžu byť ovplyvnené stresom, čo môže ovplyvniť ich imunitu. Atfosméra lásky, prijatia a bezpečia v rodine je veľmi dôležitá.
- Hygiena: Nezabúdajte na hygienu po príchode domov, po použití toalety či pred jedlom. Špinavé ruky sú zdrojom nákazy množstva ochorení.
Ďalšie tipy:
- Otuzovanie: Postupné otužovanie pomáha posilňovať imunitný systém.
- Primeraná vlhkosť vzduchu: Udržujte správnu vlhkosť v domácnosti (45-55 %).
- Probiotiká: Pri užívaní antibiotík je vhodné pridať aj kvalitné probiotiká.
- Doplnky výživy: V prípade potreby je možné siahnuť po doplnkoch výživy, ako sú vitamín C, D, betaglukány.
- Doliečenie ochorení: Dieťa, u ktorého ešte prebieha infekcia je náchylnejšie znova ochorieť. Čím častejšie ho budete dávať do škôlky nedoliečené, tým častejšie ho budete mať znova doma choré.
Alergia ako príčina častých ochorení
Podľa imunoalergologičky Svetlany Hadvabovej môže byť príčinou častej chorobnosti u detí buď porucha imunity alebo alergia. Ak má dieťa osemkrát za rok nádchu, môže to byť úplne v poriadku, no ak má trikrát silný zápal uška alebo zápal pľúc, ktorý sa dlho hojí, už by to mohlo znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity alebo je dieťa alergické.
Príznaky, ktoré by ste si mali všímať:
- Štekavý, záchvatovitý kašeľ.
- Lapanie po dychu (častý príznak laryngitídy).
- Opakované zápaly.
- Príliš dlhé trvanie ochorenia (ak teplota, kašeľ či sťažené dýchanie trvajú dlhšie ako sedem až osem dní).
- Dlhodobá únava.
- Nechutenstvo.
- Celkové neprospievanie dieťaťa.
Ako odlíšiť alergiu od prechladnutia/chrípky:
| Príznaky | Nachladnutie | Chrípka | Sezónna alergia |
|---|---|---|---|
| Horúčka | Zriedkavá (skôr zvýšená teplota) | Obvyklá a vysoká (najmä u malých detí) | Nikdy (skôr len zvýšená teplota) |
| Bolesť hlavy | Menej častá | Častá | Menej častá |
| Bolesti tela | Mierne | Obvyklé, často ťažké | Nikdy |
| Únava, slabosť | Niekedy | Zvyčajné, môže trvať až 3 týždne | Niekedy |
| Extrémne vyčerpanie | Nikdy | Zvyčajne na začiatku ochorenia | Nikdy |
| Upchatý nos, nádcha | Zvyčajná | Niekedy | Zvyčajná |
| Kýchanie | Zvyčajné | Niekedy | Zvyčajné |
| Bolesti v krku | Zvyčajné | Niekedy | Niekedy |
| Kašeľ | Zvyčajné | Bežné, môže byť závažné | Niekedy |
| Nepohodlie na hrudníku | Mierne až stredné | Zvyčajné | Vzácne (s výnimkou pacientov s alergickou astmou) |
| Svrbivé, červené, slziace oči | Zriedkavé | Nie | Časté |
| Dĺžka trvania | Do 2 týždňov | 1 - 2 týždne | Trvá tak dlho, ako je prítomný alergén |
Diagnostika a liečba alergií:
- Na diagnostikovanie alergie je potrebné dieťa vyšetriť (krvné testy, kožné testy).
- Liečba závisí od alergénu a príznakov. Najúčinnejší spôsob je vyhýbať sa alergénom.
- Ďalšia liečba: symptomatická (nosné spreje, antihistaminiká, dekongestíva) alebo kauzálna (alergénová imunoterapia).
Prevencia alergií:
- Kontrola prostredia (klimatizácia, zdržiavanie sa v interiéri počas peľovej sezóny).
- Pravidelné čistenie prostredia od prachu, plesní, roztočov.
- Pranie posteľnej bielizne v horúcej vode.
- Odvlhčovač vzduchu vo vlhkých častiach domácnosti.
- Žiadni domáci miláčikovia (ak má dieťa silnú alergickú reakciu).
- Kúpanie/sprchovanie po hre vonku.
Čo robiť, ak je dieťa často choré?
Ak ste znepokojení častými ochoreniami vášho dieťaťa, je dôležité:
Prečítajte si tiež: Detský orgazmus: Fakty a mýty
- Konzultovať s pediatrom: Pediater zhodnotí zdravotný stav dieťaťa, vylúči možné príčiny a odporučí ďalšie postupy.
- Viesť si záznamy: Zapisujte si priebeh ochorení, ich dĺžku, užívané lieky. Tieto informácie môžu pomôcť pri diagnostike.
- Podporovať zdravý životný štýl: Dbajte na vyváženú stravu, dostatočný spánok, pohyb na čerstvom vzduchu a obmedzenie stresu.
- Dodržiavať hygienické návyky: Učte dieťa pravidelne si umývať ruky.
- Zvážiť odborné vyšetrenie: Ak má dieťa opakované zápaly, dlhodobú únavu, nechutenstvo a celkovo neprospieva, pediater môže odporučiť vyšetrenie u imunoalergiológa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa