Psychológia prejedania u detí: Komplexný pohľad na príčiny, formy a možnosti pomoci

Pedagógovia a odborní zamestnanci škôl sa v rámci podpory zdravého životného štýlu a duševného zdravia stretávajú u detí s problematikou porúch príjmu potravy (PPP). Tieto poruchy sú treťou najčastejšou chorobou u dospievajúcich a môžu mať vážne dôsledky na fyzické aj psychické zdravie dieťaťa.

Úvod do problematiky porúch príjmu potravy

Poruchy príjmu potravy sú psychické poruchy, ktoré sa často začínajú objavovať v období dospievania, hoci sa môžu vyskytnúť aj v detstve. Charakterizované sú typickými telesnými príznakmi a ovplyvňujú viacero faktorov - telesných, psychických i kultúrno-spoločenských. Včasné rozpoznanie psychických porúch v detskom a adolescentnom veku má preventívny význam.

V dnešnej dobe je spoločnosťou vyvíjaný príliš veľký tlak na to, ako "vyzeráme", a práve deti v školskom veku sú v tomto smere najviac ovplyvniteľné a zraniteľné. Tým, že budeme v našich deťoch podporovať pozitívny vzťah k jedlu, tak v nich zároveň podporíme aj rozvoj zdravých stravovacích návykov na celý život. Zdravé stravovacie návyky však nie sú len o tom mať vždy na tanieri zeleninu či ovocie. Viac než kedykoľvek predtým je dôležitejšie vedieť, že práve FLEXIBILITA a PESTROSŤ sú základnými piliermi zdravého stravovania.

Sebaponímanie a body imidž

Sebaponímanie je súhrn predstáv a hodnotiacich súdov, ktoré o sebe človek má a ktoré si o sebe vytvára. Formuje sa na základe vlastnej činnosti, duševných procesov a stavov, ako aj informácií prichádzajúcich z okolia.

Body imidž je tvorba vlastného obrazu o svojom tele a postoja k nemu, ktoré v sebe zahŕňajú informácie o vlastnom tele z vonkajších i vnútorných zdrojov, postoj okolia i jedincovo uvedomenie si svojho tela a vyjadrujú tak jeho subjektívnu skúsenosť v telom. Základnými zložkami body imidžu sú telesná hmotnosť, vzhľad, zdravie a zdatnosť, pričom najväčší vplyv na body imidž a na celkové sebapoňatie má práve vzhľad. Body imidž je charakterizovaný troma zložkami: kognitívnou, afektívnou a konatívnou. Afektívna zložka zahŕňa vzťah k vlastnému telu ako celku, k jeho jednotlivým častiam a vzťah k telesnosti vo všeobecnosti.

Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť psychické problémy na materskej

Prevaha negatívneho telesného sebaponímania a nespokojnosť so svojím vlastným telom častejšie vedie k správaniu, ktoré môžeme označiť ako rizikové.

Rizikové správanie a poruchy príjmu potravy

Pri nespokojnosti s vlastným telom sa často stretávame s rôznymi zaručenými diétami, ktoré nám zabezpečia štíhlu postavu, no o ich zdravotných rizikách sa už menej hovorí. Pod pojmom diéta sa kedysi rozumel regulovaný spôsob stravovania, čo sa spájalo so zdravím a ochoreniami človeka. S vývinom ideálu krásy sa častejšie diéta spomína viac v spojitosti s chudnutím.

Pri excesívnom cvičení sa jedinci snažia zvýšiť svoju telesnú hmotnosť nadmerným cvičením, užívaním steroidov, ľudského rastového hormónu a pod. V tejto súvislosti sa môže vyskytovať svalová dysmorfia; ide o „obrátenú anorexiu“ alebo tzv. Adoniský syndróm, čo je chorobná posadnutosť vlastným zjavom, pričom postihnutí jedinci na základe pocitu svalovej nedostatočnosti dlhodobo nadmerne posilňujú a konzumujú doplnky podporujúce rast svalovej hmoty.

Poruchy príjmu potravy sa môžu vyskytnúť i v detstve a na začiatku dospievania, v období, ktoré vykazuje veľkú citlivosť na vývinové zmeny. Medzi ne patrí mentálna anorexia, mentálna bulímia, obezita, ortorexia a drunkorexia.

Mentálna anorexia (MA)

Mentálna anorexia je vedomé obmedzovanie príjmu potravy a následné chudnutie. Toto chudnutie je spojené s podstatnými telesnými zmenami, ktoré vyplývajú z dlhodobej malnutrície, prípadne zneužívania laxatív, diuretík, anorektík, niekedy spojené so zvracaním. Prítomné sú tiež psychické zmeny, depresívny syndróm, zvýšená dráždivosť, porucha telesnej schémy spojená s nereálnym presvedčením o tom, že človek má nadváhu. Pacient má strach z nárastu hmotnosti a sám znižuje svoju váhu tým, že sa vyhýba kalorickým jedlám, môže nadmerne cvičiť, užívať diuretiká, provokovať vracanie a pod. Takéto správanie spôsobuje rozsiahle endokrinné a ďalšie problémy. Jedným z prvých typických fyziologických príznakov pri mentálnej anorexii je amenorrhea (strata menštruácie). Pri užívaní hormonálnej antikoncepcie je však tento príznak často prekrývaný dodávaním potrebnej škály hormónov pre „fungovanie” ženského cyklu. Ďalším príznakom je skreslené videnie reality v zmysle predstavy vnímania vlastného tela. K tomuto správaniu sa pridružuje aj sledovanie svojej hmotnosti vážením niekoľkokrát denne, pretože chcú mať nad sebou neustálu kontrolu. Akýkoľvek pohyb hmotnosti smerom nahor vedie k výčitkám, úzkosti a popudu držať drastickejšiu diétu a ešte viac cvičiť.

Prečítajte si tiež: Batoľa: Kľúčové aspekty vývinu

Mentálna bulímia (MB)

Mentálna bulímia je charakterizovaná opakujúcimi sa záchvatmi prejedania a prehnanou kontrolou telesnej hmotnosti. Prejedanie s pretrvávajúcou túžbou zostať štíhlou vedú človeka k pocitom viny a následnej snahe zmierniť následky prejedania, najčastejšie formou vyvolávania zvracania. Takto chorý človek si na rozdiel od mentálnej anorexie uvedomuje chorobnosť svojich príznakov a máva snahu zbaviť sa prejedania a následného zvracania. Pacienti stavy prejedania opisujú ako stav, kedy prestávajú cítiť pocit úzkosti a strachu, prestávajú ich trápiť problémy a jedlo im poskytuje úľavu. Každé prejedenie je spojené s pocitom viny a následného vyvolania zvracania. Z prejedania a zvracania sa po čase vytvorí cyklus, ktorý je veľmi náročné prerušiť.

Obezita

Obezita je nadváha prevyšujúca ideálnu váhu určenú podľa výšky, veku a pohlavia na základe stanovených kritérií ako defekt regulácie príjmu potravy (nedisciplinovanosť pri jedení) pri súčasne nedostatočnom výdaji energie. V tomto ohľade si nesmieme zamieňať obezitu zapríčinenú chybnou hormonálnou reguláciou, poruchou metabolizmu lipidov a podobne. Obezita je zásadným prvým krokom k rozvoju metabolického syndrómu, ktorý zvyšuje kardiovaskulárne riziko: pri nadmernom príjme cukrov pankreas reaguje zvýšenou tvorbou hormónu inzulín, ktorý je zodpovedný za presun cukru dovnútra buniek, ktoré ho nevyhnutne potrebujú na svoj život. Pri zvýšenej tvorbe inzulínu sa tieto bunky postupne stanú na inzulín rezistentné, prestanú naň reagovať, a teda síce máme aj veľa cukru, aj veľa inzulínu, no cukor sa do buniek nevie dostať. Zvýšená tvorba inzulínu zároveň vedie aj k zvýšenej tvorbe tukov v tele a podporuje tak obezitu. Napokon sa pankreas vyčerpá, nedokáže ďalej inzulín produkovať. Výsledkom je v konečnom dôsledku rozvoj ochorenia diabetes mellitus, teda cukrovky. Obezita vedie aj k vysokému krvnému tlaku, v krvi prevažuje zlý cholesterol nad dobrým. Stretávame sa s tým, že už deti majú problémy s kosťami, kĺbmi, majú zlé držanie tela, ploché nohy, bolesti chrbta. Obézne deti sa často horšie zotavujú z obyčajných respiračných infektov, liečenie zápalu priedušiek trvá dlhšie.

Ortorexia

Množstvo informácií o tom, čo je zdravé a čo nezdravé, ovplyvňuje výber potravín, ktorý sa spočiatku nemusí zdať ohrozujúci, ale naopak javí sa ako prospešný pre zdravie. Vynechanie niektorej nezdravej potraviny môže navyše priniesť aj zmenu hmotnosti, čo ľudí povzbudí v presadzovaní zdravej výživy. Problém nastáva, ak človek začína byť posadnutý jedlom a začne rozširovať zoznam zakázaných potravín, sleduje a vyberá v obchodoch len to, čo je bio. Moderným ochorením patriacim do škály PPP je ortorexia, pri ktorom je pacient posadnutý zdravou životosprávou. Jedlo nesmie obsahovať žiadne farbivá, konzervačné látky, cukor, soľ, bielu múku a pod.

Drunkorexia

Drunkorexia je cielená kontrola kalórií, zameraná na ich úsporu, aby neskôr „ušetrené“ bolo doplnené alkoholom. Drunkorexia je obyčajne charakterizovaná nasledujúcimi príznakmi: vynechávanie jedál, aby ušetrili čo najviac kalórií; kompenzovanie príjmu kalórií pitím alkoholu; nadmerné cvičenie za účelom kompenzácie prijatých kalórií; nadmerné pitie alkoholu za účelom „očistiť“ sa od predtým skonzumovaného jedla. Táto diagnóza sa vyznačuje cieleným znižovaním príjmu kalórií za účelom zvýšeného príjmu alkoholu, vzhľadom na to, že alkohol je pomerne kalorický, a teda vynechávame obed, aby sme ho mohli nahradiť pohármi vína.

Záchvatové prejedanie (Binge Eating)

Obyčajné prejedanie sa môže dostať až do vysoko problémového štádia, známeho aj ako „binge eating“. Záchvatové prejedanie sa je zaradené medzi psychické poruchy a môže spôsobiť problémy na celý život. Hoci si mnoho ľudí neuvedomuje, že ním trpí, často ho spúšťajú traumy a psychické problémy. Binge eating charakterizujú opakované epizódy prejedania sa veľkého množstva jedla v krátkom čase. Na rozdiel od bulímie či mentálnej anorexie ale nedochádza k následnej kompenzácii. Tou môže byť cvičenie, vracanie či užívanie laxatív. Kontinuálne prejedanie sa tak spôsobí cyklus, ktorý sa negatívne odrazí na psychickom aj fyzickom zdraví človeka. Veľmi častým dôsledkom je obezita.

Prečítajte si tiež: Temné stránky ľudskej psychiky

Záchvatové prejedanie prebieha najčastejšie osamote a človek jedlo často skrýva. Nemusí pociťovať hlad a napriek tomu dokáže za krátky čas nekontrolovateľne zjesť nezvyčajne veľké množstvo potravy (často vysoko spracované s prevahou tuku a jednoduchých sacharidov). Po zjedení nasledujú pocity hanby, viny, výčitky, úzkosť či hnev a dopady na zdravie aj prežívanie človeka sú výrazne negatívne.

Diagnóza záchvatového prejedania (Binge Eating Disorder - BED)

O diagnóze záchvatového prejedania hovoríme vtedy, keď k týmto záchvatom dochádza minimálne raz týždenne počas 3 mesiacov. Nie sú pritom spojené so žiadnymi kompenzačnými mechanizmami ako cvičenie, hladovanie či zvracanie (ako napr. pri mentálnej bulímii) ani sa nevyskytujú výlučne počas trvania mentálnej anorexie alebo mentálnej bulímie.

Binge Eating Disorder je charakterizovaný opakovanými epizódami záchvatov prejedania, ktoré spĺňajú nasledujúce kritériá:

• Krátky čas: Skonzumovaný veľký objem jedla (aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla) do 2 hodín.
• Strata kontroly: Strata kontroly nad jedlom/jedením.

O týchto epizódach hovoríme, ak sú prítomné 3 a viac z nasledujúcich bodov:

• Jedenie prebieha v rýchlejšom tempe než je štandard.
• Človek pokračuje v jedení do momentu, kým sa necíti byť až nepríjemne a nezvládateľne plný.
• Skonzumuje veľké množstvo jedla napriek pocitu plnosti (alebo bez prítomného pocitu hladu).
• Záchvat prebieha osamote predovšetkým kvôli pocitu hanby z množstva zjedeného jedla.
• Po záchvate prichádzajú pocity odporu a znechutenia zo samého seba, výčitky a depresívne prežívanie.

Príčiny záchvatového prejedania

Príčiny binge eatingu, ktorý sa naozaj považuje za poruchu príjmu potravy, sú rôzne. Vplývajú naň rôzne psychologické aj sociálne faktory a v dnešnej spoločnosti býva často stigmatizovaný. Medzi najčastejšie príčiny patrí snaha o kontrolu. Každý z nás má občas v živote pocit, že nič nejde tak, ako by malo, tak, ako si vysníval. Práve tieto obdobia vytvárajú príležitosť na to, že budeme túžiť mať pod kontrolou aspoň svoju stravu a svoj príjem potravy. Situácia môže byť aj opačná. Všetko v živote človeka je pod prísnou kontrolou, má stanovené pevné pravidlá, nemôže sa slobodne ani nadýchnuť, tak si povie, že aspoň pri jedle nastáva príležitosť, povoliť si uzdu. Aspoň niekde môže byť slobodný. Má možnosť prejesť sa. Nuž, potom často prichádzajú výčitky svedomia a začarovaný kruh.

Z klinických, empirických aj teoretických poznatkov vieme povedať, že záchvatové prejedanie má množstvo príčin, pre ktoré vzniká a ktoré ho udržiavajú.

• Fyziologická príčina: Ide o následok hladovania a reštrikcie. U každého človeka, ktorý trpí záchvatovým prejedaním, je potrebné pozrieť sa, či je dostatočne a či mu nechýba žiadny mikro alebo makronutrient.
• Emocionálna príčina: Sem spadajú všetky kognitívne, behaviorálne a emocionálne spúšťače.

Liečba záchvatového prejedania

Liečba spočíva v uzdravení vzťahu k jedlu a k sebe samému. Dôvodom vzniku BED totiž býva kombinácia:

• Sebahodnoty postavenej na štíhlosti a kontrole hmotnosti.
• Nezdravých stravovacích návykov.
• Negatívneho pohľadu na svoje telo.
• Nedostatočnej práci s emóciami.
• Genetickej predispozície.
• Nízkeho sebavedomia.
• Inej duševnej choroby.
• Prejedaní v detstve.
• Histórie diétovania.
• Šikany v detstve.
• Emočnej traumy.
• Perfekcionizmu.

Cieľom liečby je dostatočný energetický príjem, sloboda v jedle, zdravá hmotnosť a psychická pohoda. Po prejedení sa môžu objaviť nepríjemné pocity, ako sú výčitky, strach, hnus, odpor a úzkosť. Dieťa sa môže snažiť svoje „zlyhanie“ napraviť znížením príjmu a diétovaním. Je dôležité si uvedomiť, že negatívne dopady na psychický aj fyzický stav človeka sú jednoznačné, a preto je potrebné vyhľadať pomoc.

Stratégie zvládania nutkania na prejedanie

• Identifikácia spúšťačov: Vypozorovať situácie či stav, v ktorom sa dieťa nachádza, keď impulz na prejedanie prichádza.
• Práca s nutkaním: Získať rôzne nástroje, ako s nutkaním prejesť sa pracovať.
• Netrestať sa: Najlepšia stratégia na zabránenie ďalšieho záchvatu je netrestať sa zaň a dlhodobo pokračovať v nastavenom režime, jesť dostatočne a dopriať svojmu telu pravidelný príjem.
• Vnútorné ubezpečenia a afirmácie: Používať pozitívne vyhlásenia, ktoré podporujú sebaúctu a zdravý vzťah k telu.

Vedomé jedenie

Vedomé jedenie je stravovací návyk, ktorý učí vnímať dôvody, prečo chceme jesť, keď nie sme hladní. Môže preto pomôcť tak pri liečbe záchvatového prejedania ako aj zdravým ľuďom. Vychádza z konceptu mindfulness (všímavosť), to znamená, že pri ňom nepozeráme televíziu, nečítame noviny a nepracujeme. Pozornosť venujeme prítomnému okamihu, sústredíme sa na chuť, textúru, farebnosť jedla, ale aj na výber potravín a ich prípravu.

Postup:

1. Držať: Vezmite bobuľku hrozienka a držte ho v dlani alebo medzi prstami. Vnímajte jeho hmotnosť.
2. Vidieť: Preskúmajte hrozienko zrakom. Akú má farbu, tvar a štruktúru?
3. Dotýkať sa: Otočte hrozienko medzi prstami a preskúmajte jeho štruktúru. Je mäkké alebo tvrdé? Hladké či drsné?
4. Ovoniavať: Presuňte bobuľku k nosu a sledujte, čo si všimnete pri každom nádychu. Má vôňu? Akú?
5. Umiestniť: Pomaly si vezmite hrozienko k ústam a všimnite si, ako sa vaša ruka a rameno presne vedia, kam ho položiť. Potom ho jemne vložte do úst. Všimnite si, ako sa váš jazyk pri tom pohybuje. Ešte neprežúvajte, len skúmajte. Vydržíte 30 sekúnd?
6. Prežúvať: Vedome, pomaly zahryznite. Všimnite si, aké pocity to vyvolá. Aké chute sa uvoľnia? Skúmajte textúru, keď sa vaše zuby zahryznú do šupky. Pokračujte v žuvaní pomaly, ale ešte neprehĺtajte. Všimnite si, čo sa deje v ústach, tvorbu slín a iné účinky.
7. Prehĺtať: Dokážete odhaliť automatický chtíč prehltnúť, keď sa objaví vo vašej mysli? Prežite ho s plným vedomím - ešte skôr než prehltnete. Všimnite si, čo robí jazyk, aby sa na prehĺtanie pripravil. Pozrite sa, či dokážete sledovať pocity pri prehĺtaní. Skúste vedome vnímať, ako sa hrozienko pohybuje dolu hrdlom do žalúdka. Ak sa vám to nepodarí na prvýkrát, skúste si všimnúť druhý alebo tretí hlt. Čo robí jazyk po tom, ako ste prehltli?
8. Registrovať: Nakoniec venujte pár chvíľ reflektovaniu toho, čo sa udialo. Zostala vám v ústach nejaká chuť? Aké pocity máte teraz?

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí záchvatovým prejedaním alebo inou poruchou príjmu potravy, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.

• Pedopsychiater: Špecialista na duševné zdravie detí a dospievajúcich.
• Psychológ/Psychoterapeut: Pomôže dieťaťu spracovať emócie a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce.
• Nutričný špecialista: Pomôže dieťaťu vypracovať zdravý stravovací plán a naučiť sa správne stravovacie návyky.

Čo robiť, keď zistíte, že vaše dieťa má poruchu stravovania?

• Nepanikárte: Pomoc je dostupná a uzdravenie možné.
• Komunikujte: Ak deťom pomôžete hovoriť o ich pocitoch, preukazujete im tým podporu a pochopenie. Nájdite si čas a pozorne ich počúvajte.
• Znovuzískajte dôveru detí: Miesto toho, aby ste hovorili o jedle, hovorte radšej o pocitoch.
• Buďte empatickí: Zamerajte sa radšej na zmeny nálad než na zmeny hmotnosti.
• Nekritizujte: Uistite sa, že vaše dieťa rozumie, že máte oň skutočný záujem a nesnažte sa ho ovládať a kritizovať.
• Nekonfrontujte: Život je teraz pre vaše dieťa ťažký a môže sa stať, že bude reagovať agresívne. Buďte uvoľnení, ako sa len dá. Ak sa rozhovor stáva napätým, ukončite ho a skúste to ďalší deň.
• Navštívte lekára: Niekedy je ťažké odhodlať sa k tomuto kroku, ale je to veľmi potrebné.
• Trpezlivosť: Uzdravenie bude trvať dlho. Liečenie prebieha postupne.
• Neobviňujte: Neobviňujte ani seba, ani dieťa, ani nikoho iného.

Význam prevencie a zdravých návykov

Je dôležité vytvárať u detí pozitívny vzťah k jedlu a podporovať zdravé stravovacie návyky už od útleho veku. To zahŕňa:

• Flexibilitu a pestrosť v stravovaní: Vyhýbajme sa používaniu slov „DOBRÉ“ a „ZLÉ“ vo vzťahu k akémukoľvek jedlu. Namiesto rozdeľovania jedla na „DOBRÉ“ a „ZLÉ“ motivujme deti k častejšej konzumácii viac nutrične hodnotného jedla tým, že im zábavnou formou povieme čo všetko sa napr. v takom ovocí a zelenine nachádza, ako sa pestujú, prípadne odkiaľ dané ovocie či zelenina pochádza a akou dlhou cestou museli prejsť, kým sa dostali až k nám na tanier.
• Pozitívny vzor: Dôležité je dávať si pozor aj na slová, akými sa vyjadrujeme vo vzťahu k našej váhe či vzhľadu. Deti sú ako „špongie“ - nasávajú všetko čo sa okolo nich deje vrátane toho, čo povieme a ako sa správame.
• Podporu sebaúcty a pozitívneho vnímania tela: Kladné sebahodnotenie môže ovplyvniť napr. dbať na to, aby sme sa vyhli negatívnym hodnoteniam.
• Otvorenú komunikáciu o emóciách a zvládaní stresu: Dieťa sa potom nenechá drviť nepriaznivými životnými situáciami, pokiaľ vie, že prehry patria k životu, že sú dočasné a je ich možné prekonať. Život väčšiny tých, ktorí trpia poruchami príjmu potravy, sa vyznačuje snahou o dokonalé výkony. Mnohí zažili len málo neúspechov.
• Pravidelnú fyzickú aktivitu: U väčších detí by nejaká pohybová aktivita mala byť na dennom poriadku. Mali by sme však brať do úvahy, čo vedia zvládnuť - napríklad nebrať 6-ročné deti do fitka. Vhodná môže byť prechádzka alebo plávanie, dieťaťu je dobré nájsť nejaký krúžok, kde bude rado chodiť, je dôležité, aby bolo motivované a necítilo to ako povinnosť, ale zábavu. Rodič aj tu zohráva kľúčovú úlohu, mal by byť aktívny spolu s dieťaťom.

tags: #psychologia #prejedanie #dvojrocne #dieta