Školskí psychológovia, označovaní aj ako psychológovia v edukačnej praxi, sú odborní zamestnanci školy, definovaní zákonom č. 318/2019 §23. Ich hlavnou úlohou je starostlivosť o duševné zdravie celého školského zariadenia.
Kto je školský psychológ?
Školský psychológ je odborník v aplikovanej psychologickej disciplíne, konkrétne v školskej psychológii. Nie je pedagogickým ani nepedagogickým zamestnancom školy.
Hlavné úlohy a činnosti školského psychológa
Školský psychológ sa stará o duševné zdravie nielen žiakov, ale aj učiteľov, rodičov a iných zamestnancov školy. Vykonáva odborné psychologické činnosti ako prevencia, konzultácia/poradenstvo, diagnostika, psychoterapia a intervencia. Medzi konkrétne činnosti patrí:
- Prevencia: Zameriava sa na prevenciu pred patologickým správaním žiakov (agresivita, šikana, kyberšikana a iné). Realizuje preventívne programy na rozvoj pozitívnych vlastností žiakov ako kooperácia, empatia a prosociálnosť. Pracuje na rozvoji osobnosti žiakov.
- Konzultácie a poradenstvo: Poskytuje konzultácie žiakom na riešenie najrôznejších problémov a tém, ktoré ich trápia. Poskytuje konzultácie aj rodičom a učiteľom. Ponúka dlhodobé poradenstvo žiakom, rodičom a učiteľom vo vybraných témach školskej psychológie.
- Diagnostika: Vykonáva orientačnú diagnostiku napríklad na zistenie osobnostných čŕt žiakov, kariérových predpokladov, sociálnych vzťahov v triede a pod.
- Psychoterapia: Využíva psychoterapeutické metódy na poskytnutie relaxácie a krátkodobého terapeutického pôsobenia.
- Intervencie: Vykonáva intervencie v akútnych prípadoch, ktoré sa v školskom prostredí vyskytnú, napr. pri zistení šikanovania v škole, konfliktoch, narušených sociálnych vzťahoch a pod.
Tieto činnosti sa môžu líšiť a špecifikovať na základe toho, na akom druhu školy pracuje školský psychológ, či už je to materská škola, základná škola, stredná škola či špeciálna škola. Tiež sa môžu kompetencie školského psychológa rozšíriť, ak daný školský psychológ absolvoval psychoterapeutický výcvik a je oprávnený poskytovať terapie. Taktiež, ak si rozšíril svoje kompetencie o školenia na využívanie rôznych diagnostických testov a prístrojov po príp. ak absolvoval kurz krízovej intervencie, tak vie poskytnúť špecializované psychologické služby.
Jednotlivé činnosti školských psychológov sa tiež môžu líšiť od potrieb školy a problémov, ktoré si vyžadujú riešenie. Niekde môže školský psychológ pracovať viac s celým kolektívom prostredníctvom preventívnych a intervenčných programov na podporu pozitívnej sociálnej klímy. Inde bude viac realizovať konzultácie vo svojej pracovni a pracovať na individuálnych problémoch žiakov.
Prečítajte si tiež: Psychologická činnosť s deťmi a GDPR
Školský psychológ ako súčasť systému školy
Školský psychológ nepracuje len s problémami žiakov. Pozerá sa na školu ako na systém, ktorý by mal fungovať efektívne a plnohodnotne ako celok. Preto mnohé jeho činnosti smerujú na harmonizáciu celkovej klímy školy. To môžu byť už spomínané preventívne a intervenčné programy pre celé kolektívy tried, ale aj rôzne neformálne aktivity školy ako napríklad vyrezávanie tekvíc s rodičmi, žiakmi a učiteľmi v základných školách ale aj slávnostné prijatie prvákov stredných škôl druhákmi prostredníctvom zábavných aktivít. Školský psychológ je preto veľa krát stmelovač, mediátor či mentor/facilitátor v školskom prostredí. Pozerá sa na výzvy školy z pohľadu odborníka zo psychologického poradenstva, ale zároveň s otvoreným srdcom načúvať každému, či už je to rodič, žiak, učiteľ alebo riaditeľ.
Náplň práce školského psychológa v materskej škole
V materskej škole je hlavnou úlohou školského psychológa zachovanie a posilňovanie psychického zdravia detí a ich harmonický vývoj. Konkrétne sa zameriava na:
- Poskytovanie psychologických služieb, poradenstva a konzultácií v procese výchovy a vzdelávania deťom, rodičom a pedagógom MŠ.
- Uskutočňovanie odbornej starostlivosti deťom s ťažkosťami v učení a v správaní, deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Pomoc novoprijatým deťom a ich rodičom pri úspešnom zvládnutí adaptácie na nové prostredie.
- Poskytovanie starostlivosti deťom v krízových sociálnych a životných situáciách a iných sociálno-psychologických javov.
- Aktívnu účasť na preventívnych aktivitách v rámci plánu činnosti MŠ.
- Účasť na zápise detí do 1. ročníka ZŠ a prípravu odporúčaní pre rodičov dieťaťa k odbornému vyšetreniu v príslušnom CPP.
- Spoluprácu s odbornými zamestnancami CPP a prípravu podkladov potrebných k vyšetreniu dieťaťa MŠ.
- Spolupodieľanie sa na vytváraní a aktualizácii individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu (IVVP) pre detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a následne sa podieľa na jeho aplikácii v praxi.
Zásady práce školského psychológa
Školský psychológ je rovnako ako lekár viazaný tajomstvom a pre jeho prácu platí zásada dôvernosti.
Legislatívny rámec
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony definuje činnosť psychológa v zariadení poradenstva a prevencie a činnosť školského psychológa v škole a v školskom zariadení okrem zariadenia poradenstva a prevencie. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z.
Nedostatok školských psychológov
V školskom roku 2019/2020, podľa Správy o stave ľudských zdrojov v systéme výchovného poradenstva a prevencie (VPaP), bolo na Slovenských školách zamestnaných 553 školských psychológov a 1103 školských špeciálnych pedagógov. V správe bol zisťovaný aj stav detí a žiakov, ktoré pripadajú na jedného školského psychológa a školského špeciálneho pedagóga na jednotlivých stupňoch škôl. „Najhoršie“ na tom sú materské školy, v ktorých na jedného psychológa pripadá necelých 6000 detí. Je to spôsobené tým, že pozícia školského psychológa v materských školách je zastúpená najmenej v porovnaní s inými školami. V materských školách chýbajú financie na zabezpečenie odborných zamestnancov, ale aj pedagogických asistentov. Na druhej strane stojí fakt, že aj keď by sa mnohé problémy či diagnózy dali zachytiť v čas a mohla by sa začať potrebná intervencia, stále v školách bojujeme s otázkou, čo je vlastne náplň práce školského psychológa či odborného zamestnanca? V priemere na jedného školského psychológa bez ohľadu na to v akom kraji a na akom stupni vzdelávania pôsobí, pripadá približne 1800 žiakov. Z toho má 132 žiakov špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Nie je tajomstvom, že školy a školské zariadenia nemajú dostatok financií na zamestnávanie odborných zamestnancov či pedagogických asistentov. Množstvo škôl oceňuje Národný projekt Pomáhajúce profesie edukácií detí a žiakov, vďaka ktorému môžu zamestnať aspoň niektorých odborných zamestnancov a zefektívniť tak výchovno-vzdelávací proces svojej školy.
Prečítajte si tiež: Šikana: Sprievodca pre rodičov
S čím sa školskí psychológovia stretávajú
Poruchy správania, špecifické vývinové poruchy učenia, adaptácia po nástupe na primárny stupeň vzdelávania, adaptácia po nástupe na vyšší sekundárny stupeň vzdelávania či adaptácia do zabehnutých kolektív, prevencia na rôzne témy, intervencia k rôznym situáciám, poruchy autistického spektra, sebadeštruktívne správanie žiakov, šikana, kyberšikana, podporné opatrenia, konzultácie pre rodičov, konzultácie pre zamestnancov školy a vedenie, administrácia, skupinové aktivity, hyperkinetické poruchy, spolupráca s externými inštitúciami ako Centrum poradenstva a prevencie a iné. Zlomok toho, s čím sa školskí psychológovia na školách stretávajú.
Riešenie nejasností a rozporuplných stanovísk
Inklucentrum v minulosti opakovane rokovalo o uvedených otázkach aj so Štátnou školskou inšpekciou, ministerstvom či VUDPaPom. Pripravili sme sériu otázok a nejasností, ktoré vyplývajú z podnetov, ktoré dostávame od škôl po celom Slovensku v súvislosti s nejasnými až rozporuplnými stanoviskami a interpretáciami pri kontrolách a usmerňovaní škôl na Slovensku.
Diagnostika v školách
Podľa viacerých návštev inšpekcie (2020, 2022) bolo vytknuté školskej špeciálnej pedagogičke, že vykonáva vo svojej pracovnej činnosti aj diagnostiku, čím údajne „neodborne zasahuje do vyšetrenia žiakov i stanovenia diagnózy.“ Inšpektor škole takéto konanie vytkol v podobe opatrenia a následne mala škola zmeniť náplň práce a rozvrhu špeciálnej pedagogičky v škole tak, aby tam slovo diagnostika nefigurovalo. Takéto konanie zo strany inšpektora nepovažujeme za správne.
Odpoveď (Viktor Križo): Argumentácia inšpektora v záverečnej správe z inšpekčnej činnosti v tomto bode neobsahuje odvolávku na žiadnu právnu normu, takže nie je možné dohľadať, kde v uvažovaní inšpektora nastala chyba. Je smutné, ak pri kontrole škôl nemusí inšpektor používať podložené právne alebo vedecké argumenty. Vymedzenie práce školského špeciálneho pedagóga a odbornej činnosti je v školskom zákone len veľmi všeobecné nakoľko tento zákon je tzv. lex generalis. Napriek tomu v § 131 ods. 3 je špeciálno-pedagogická činnosť vymedzená v písm. b) aj používaním špeciálnopedagogických diagnostických metód. Novela školské zákona na tom istom mieste už priamo menuje orientačnú diagnostiku ako riadnu činnosť podpornej úrovne druhého stupňa - školský podporný tím v škole. Zákon, ktorý túto problematiku rieši podrobnejšie (lex specialis), je zákon 138/2019 o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 21n., kde stanovuje činnosti jednotlivých zamestnancov. Novelou tohto zákona sa ešte spresnilo, že vykonáva diagnostiku, okrem tej, ktorou sa zaraďuje poradenským zariadením do ŠVVP. Je preto nesprávny uzáver, že by sa diagnostika vykonávala iba v poradenských zariadeniach. Naopak, z uvedeného vidieť, že diagnostická práca je bežnou súčasťou práce tak školských ako aj poradenských pracovníkov, rozdiel je iba výsledok diagnostiky. Škola jednoducho nemôže rozhodovať o ŠVVP z pochopiteľných dôvodov konfliktu záujmov. Diagnostickú činnosť rovnako predpokladajú aj profesijné štandardy k špeciálnemu pedagógovi (Pokyn ministra 37/2017) ako aj nové štandardy odborných činností VUDPaPu (Procesné štandardy, 2023). Povedať, že diagnostika je v školách zakázaná a nemá byť súčasťou činnosti školského špeciálneho pedagóga je nepochopenie problematiky. Na druhej strany je jasné, že medzi poradenským zariadením a školským podporným tímom musí existovať vzájomné prepojenie a spolupráca tak, aby sa metódy diagnostiky a práce vzájomne neduplikovali. Ak by sme to veľmi zjednodušene povedali, rozdiel medzi poradenským zariadením v diagnostike je ten, že poradenské zariadenie má „pečiatku“, a teda môže vydávať správy a stanovovať oficiálne diagnózy a ŠVVP pre účely financovania. Poradenské zariadenie nemusí nutne vykonávať na dieťaťu všetky možné testy, aby mohlo uzavrieť diagnózu. Je prekvapujúce, že inšpekcia sa opakovane k tejto téme vyjadruje a kontroluje činnosť týchto zamestnancov napriek tomu, že nedisponuje odborníkmi v tejto oblasti ani najnovšími poznatkami. Dobrá správa je, že sa táto zmena (zamestnávanie OZ v inšpekcii) plánuje zakotviť v novele 2025.
Predmety RŠF, ILI, TKC a školská integrácia
Odpoveď (Viktor Križo): Špecifické predmety sú predovšetkým forma pre obsah špecifickej podpory pre žiaka alebo skupinu žiakov. Odborná intervencia školského špeciálneho pedagóga, ktorá nie je predmetom je rovnako účinná, ale často oveľa flexibilnejšia a viac šitá na mieru ako pri predmete. A napokon, nevylučuje dieťa natrvalo, ale umožňuje podporu neustále prispôsobovať skutočným potrebám žiaka, nenúti vypisovať to na vysvedčení a vo výkaze, ale ponecháva otvorený priestor flexibility.
Prečítajte si tiež: Tráviace ťažkosti a diéta: Komplexný pohľad
Porušenie školského zákona
Inšpektor v správe uvádza, že škola porušila školský zákon (§ 144 ods. 3 a § 95 ods. 4).
Odpoveď (Viktor Križo): Podľa upraveného § 94 ods. 2 sa podľa vzdelávacích programov pre dané znevýhodnenie alebo nadanie vzdelávajú už iba žiaci v špeciálnych triedach alebo školách. Škola podľa § 7 ods. 5 vytvára podmienky na vzdelávanie žiakov so ŠVVP prostredníctvom IVP alebo vzdelávacieho programu pre špeciálne školy. Po prečítaní dodatku č. 2 k VP zo dňa 1. 2. 2020 ešte dôraznejšie vyplýva, že žiak postupuje podľa IVP. Akýkoľvek žiak školy postupuje primárne podľa školského vzdelávacieho programu svojej školy alebo triedy, nakoľko trieda je jeho prirodzeným sociálnym prostredím, v ktorom sa socializuje a vzdeláva sa počas kľúčového obdobia svojho života. Vzdelávacie programy pre špeciálne školy, učebné plány, RUP, učebné pomôcky a učebnice špeciálnej školy a pod. sú určené predovšetkým a najmä špeciálnym školám a triedam. Pre vzdelávanie v bežnej škole môžu byť tieto programy a materiály inšpiráciou, nie záväzkom. Paragrafy, ktoré tentoraz už uvádza inšpektor sú interpretované nesprávne. Právo dieťa na používanie špeciálnych učebníc a pomôcok (§ 144 ods. 3) a povinnosť školy umožňovať to (§ 95 ods. 4) nijako nevylučuje postupovanie žiaka podľa učebníc a pomôcok, ktoré používa celá trieda, skôr naopak. Toto právo dieťaťa sa zakladá na jeho najlepšom záujme a napĺňaní jeho potrieb, ako to uvádza záver § 95 ods. Nie je úlohou inšpektora, aby pri jednorázovej návšteve bez akejkoľvek konzultácie s rodičmi, žiakom, učiteľmi, školským podporným tímom a poradenským zariadením takéto opatrenie automaticky vyhodnocoval ako naplňujúce právo a podporu dieťaťa. Je úlohou najmä IVP a poradenských odporúčaní, aby podporu dieťaťu stanoval, ale nielen určil, ale aj neustále vyhodnocoval, prehodnocoval tak, aby bol dosiahnutý cieľ výchovy a vzdelávania - podporovať harmonický rozvoj osobnosti (§ 2 písm. g). Nie je porušením práva dieťaťa, ak kompenzačnú pomôcku nepotrebuje vždy a všade. Cieľom inkluzívnej podpory je bariéry zmierniť a niekedy aj odstrániť a nie ich vytvárať a konzervovať. Je škoda, ak inšpektor neinterpretuje zákon v celej šírke. Nie je možné uplatňovať právo dieťaťa v rozpore s jeho potrebami a záujmom. Uplatňovanie všetkých práv musí byť vo vzájomnom prepojení a spoločne napĺňať najlepší záujem dieťaťa (Dohovor o právach dieťaťa, čl. 4.
Chýbajúce správy k žiakom so ŠVVP
Nedávno sa k nám dostalo podnet školy, že škola dostala ako opatrenie od inšpekcie, že nemala k niektorým žiakom so ŠVVP obe správy: psychologickú aj špeciálnopedagogickú. Uvedená inšpektorka vyžadovala špeciálno-pedagogickú správu u žiakov s ADHD, ktorý mal iba psychologickú správu.
Odpoveď: Vyhláška o pedagogickej dokumentácii v § 4 a § 5 uvádza ako povinnú dokumentáciu iba správu z diagnostického vyšetrenia (okrem IVP, ak je potrebné). Zároveň na inom mieste (§ 2 j.) školského zákona) sa uvádza, že ŠVVP diagnostikuje poradenské zariadenie. Zákon nijako nešpecifikuje, kto v poradenskom zariadení má danú diagnózu diagnostikovať a ani koľko správ k tomu je potrebných. Samozrejme, štandardy odborných činností to popisujú, ale nie striktne vymedzujú. Nie je úlohou školy posudzovať a zisťovať koľko a aké správy postačujú k podpore žiakov so ŠVVP. Ak poradenské zariadenie diagnostikuje ŠVVP, je to v jeho kompetencii a zodpovednosti a nie je úlohou a povinnosťou školy to preverovať. Ak má inšpekcia pochybnosti o tom, že jedna správa poradenského zariadenia je nedostatočná, môže sa obrátiť o kontrolu a konzultáciu na VÚDPaP, ktorý metodicky usmerňuje poradenské zariadenia. V medzinárodných odborných zdrojoch (napr. DSM V.) sa diagnostika stále viac stáva dynamickým, ako len statickým nástrojom. Zdôrazňuje sa diagnostika funkčná, zameraná na potenciál človeka. Zákon taktiež upriamuje pri diagnostike v citovanom § 2 viac na (špeciálne) výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré síce vyplývajú, ale zásadne nepredurčujú sa len diagnózou. A ak hovoríme o diagnóze ADHD, nepoznám odborný argument, ktorý by mal tvrdiť, že je nevyhnutné aj špeciálnopedagogické vyšetrenie, keďže ide o diagnostiku psychologickú až psychiatrickú. Ak ide o stanovenie odporúčaní v školskom prostredí, psychológ je rovnako kompetentný ako špeciálny pedagóg na to, aby navrhol odporúčania, príp.
Rozhodnutia riaditeľa školy a ŠVVP
Všetky rozhodnutia, ktoré riaditeľ vydáva ako oficiálne rozhodnutie v správnom konaní (s červenou okrúhlou pečiatkou) vychádzajú zo zákonom stanovených kompetencií riaditeľa. Tie určuje § 5 ods. 3-6 a 13-14 zákona 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. V uvedenom znení sú zvlášť uvedené rozhodnutia riaditeľa MŠ, ZŠ, SŠ, ZUŠ, JŠ a školského zariadenia. V zozname týchto rozhodnutí nie je. Riaditeľ nevydáva žiadne rozhodnutie k vzdelávaniu žiakov so ŠVVP alebo PO, podpisuje iba IVP, kde svojím podpisom potvrdzuje zabezpečenie PO, nevyjadruje súhlas. Vydávanie rozhodnutí o vzdelávaní žiaka so ŠVVP v školách je nezákonné nakoľko tým riaditeľ nad rámec zákona vykonáva svoju výkonnú moc, hoci ju v danej veci nemá.
Rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti školského špeciálneho pedagóga
Školský špeciálny pedagóg nemá určený rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti podľa § 3 ods. 7 v Nariadení vlády 201/2019. Novela zákona 138/2019 ju síce v § 21 taktiež spomína, ale nestanovuje ju, iba vymenúva, že ju vykonáva. Rozsah a spôsob vykonávania však žiaden všeobecne záväzný predpis zatiaľ neurčuje. Čiastočne sa k tejto problematike vyjadrujú aj procesné štandardy VUDPaPu. Viac odborne k tejto téme prináša aj metodický materiál VUDPaPu k školskému podpornému tímu, ale aj materiál popisujúci úrovne podpory vydané ministerstvom školstva. Ak má školský špeciálny pedagóg vykonávať svoju činnosť so skutočným inkluzívnym zameraním a reagovaním na stále meniace sa potreby detí, flexibilne, rýchlo a koordinovane, tak nie je veľmi pravdepodobné, že bude mať jeden fixný a pevný rozvrh na celý školský rok. A už vonkoncom nie na 23 hodín ako to majú vyučujúci. V takom modeli nutne nemôže vykonávať všetky činnosti, ktoré mu § 21 a § 84a) predkladá. Vyžadovať od školského špeciálneho pedagóga a obdobne aj od ostatných OZ pri kontrole presný rozvrh činností môže byť síce pre inšpekciu merateľné a ľahko kontrolovateľné, ale rozhodne nie vhodné pre inkluzívne vzdelávanie, kde sa potreby detí, tried i školy menia. Jeden žiak (bez ohľadu na jeho ŠVVP) môže potrebovať krátkodobo intenzívnu podporu a neskôr menej alebo aj žiadnu a to tak individuálne ako aj v menšej skupine či priamo v triede.
Odporúčania poradenského zariadenia
Predovšetkým treba povedať, že ani správa poradenského zariadenia a s ňou spojené odporúčania nemajú zásadný legislatívny a právny charakter a školu nezaväzuje k otrockému dodržiavaniu. A hoci aktuálna novela školského zákona v § 7 ods. 5 zdôrazňuje súlad s odporúčaniami zariadení poradenstva a prevencia, neznamená to otrocké opakovanie. Takýto súlad totiž legislatíva predpokladá aj na iných miestach, napr. súlad s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, súlad so štátnym vzdelávacím programom a pod. Súlad predpokladá hierarchické usporiadanie, v ktorom vyšší dokument určuje tomu nižšiemu základné smerovanie. Štátny vzdelávací program tak určuje vodítko pre školský vzdelávací program a ciele výchovy a vzdelávania zase smerovanie pre všetky činností vo výchove a vzdelávaní. Súlad v týchto prípadoch predpokladá veľkú mieru slobody, ako to vidíme tak v stanovení Štátneho vzdelávacieho programu ako aj v cieľoch výchovy a vzdelávania. Ak by teda poradenská správa určovala a priveľmi zasahovala do konkrétnych metód a prístupov práce v škole, môže to oslabiť postavenie IVP a ŠPT v školskom prostredí a v konečnom dôsledku byť aj v rozpore s vyššími princípmi ako sú napr. ciele výchovy a vzdelávania (napr. v § 2 g - súlad s predpokladmi dieťaťa, jeho vlastnej snahy a potrieb), alebo s najlepším záujmom dieťaťa a i. Odporúčania poradenských zariadení majú byť teda konkrétne len do tej miery, do akej hrozí, že škola nebude schopná najlepší záujem dieťaťa stanoviť sama a mohla by byť takáto pomoc dieťaťu odoprená. Nie je však v súlade s legislatívou, ak napr. poradenské zariadenia určujú aj presnú formu podpory - napr. že dieťa má mať toľko a toľko počet hodín predmetu RŠF, alebo stanovuje miesto v triede, kde má dieťa sedieť a pod. Takéto odporúčania oslabujú subsidiaritu a vytvárajú nerovnosť. Otrocká kontrola odporúčaní v poradenských správach Štátnou školskou inšpekciou je ilúzia a rozhodne nemusí byť vždy v záujme dieťaťa. Na druhej strane odporúčania poradenských zariadení chránia právo dieťaťa v prípade, že škola ho nedostatočne až vôbec nedodržuje.
Nahliadanie do diagnostických správ a účasť na odborných intervenciách
Opakovane sa nám stalo, že inšpektori ŠŠI sa domáhali vidieť diagnostické správy detí so ŠVVP a zúčastňovať sa na odborných intervenciách zamestnancov, napr. psychológa. Inšpekcia má zákonom 596/2003 v § 13 vymedzené kontrolné činnosti. Ak inšpektor preukáže nevyhnutnosť zásahu do práv dieťaťa kontrolnou činnosťou, môže do diagnostickej správy nahliadnuť a kontrolovať v škole napr. záver správy, aké sú v nej odporúčania či stanovené diagnózy pre účely kontroly správneho zaradenia školou. Nemá však automaticky právo čítať celú diagnostickú správu, napr. v rozsahu o anamnéze dieťaťa a použití diagnostických metód (pokiaľ nekontroluje správu priamo v poradenskom zariadení). Aj inšpekcia má svoje obmedzenia a škola má povinnosť chrániť tie údaje o dieťati, ktoré nie sú predmetom kontroly. Niektoré časti poradenských správ, príp. iných klinických správ nie sú automaticky prístupné inšpekcii a tá musí preukázať opodstatnenosť ich detailnej kontroly, napr. v prípade šikanovania žiakov a pod. Zúčastňovanie sa na odborných intervenciách je napr. v rozpore s medzinárodnými štandardmi psychologickej činnosti, v zachovaní mlčanlivosti OZ i dôvernosti vzťahu v terapeutickej a intervenčnej práci. Ak má inšpekcia alebo zamestnávateľ pochybnosti o kvalite práce, môže nariadiť supervíziu, vzdelávanie či metodické usmernenie poradenským zariadením alebo VUDPaP. Do odborných činností nemôže nikto neoprávnene zasahovať.
Vypracovanie IVP
Vypracovanie IVP je potrebné podľa § 7a školského zákona iba a práve vtedy, ak žiakove ŠVVP mu neumožňujú postupovať podľa ŠkVP. Podľa novely šk. zákona v § 7 ods. 4 písm. i) od 1.1.2026 už vyžaduje, aby si škola do ŠkVP zapracovala aj systém podpory žiakov v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania. To znamená, že škola sa má postupne transformovať nielen na inštitúciu vzdelávania vyučovacích predmetov, ale aj na podporu psychosociálneho rozvoja detí. Systém podpory predpokladá tiež, že škola vytvára príležitosti, ako všetci žiaci môžu byť úspešní. A to nie individuálnymi krokmi, ale systémovou prácou a podporou. Napr. že používanie kalkulačiek, vzorcovníkov, pomôcok, tabuliek sa stávajú štandardnou podporou všetkých žiakov a nie nejakou výsadou či výnimkou pre žiaka so ŠV…