Slovenská republika si v Pláne obnovy a odolnosti vytýčila rozsiahlu reformu duševného zdravia, ktorej kľúčovým prvkom je zákon o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti. Tento zákon, aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní pod číslom LP/2025/29, má ambíciu nadrezortne definovať odborníkov na duševné zdravie, čím by sa konečne mali zjednotiť zdravotnícki, školskí a sociálni pracovníci. Cieľom je vytvoriť silné a prepojené odborné fórum psychológov a psychoterapeutov.
Prelomový zákon s potenciálnymi nedostatkami
Zákon mal byť prelomový v európskom kontexte a mal rozlomiť tradičný mocenský vzťah medzi zdravotníctvom, školstvom a sociálnymi vecami. Deti potrebujú psychologickú a psychoterapeutickú pomoc nielen v nemocniciach, ale aj v školách, poradenských zariadeniach, diagnostických a reedukačných centrách, centrách pre deti a rodiny, DSS a dokonca aj vo väzení. Súčasný stav sa vyznačuje akútnym nedostatkom odborníkov a nárastom osôb bez licencií a odborného vzdelania, ktoré získali len víkendové kurzy.
Hoci na príprave zákona spočiatku participovalo množstvo odborníkov z rôznych rezortov a existovalo niekoľko verzií, finálnu podobu vytvorili ministerskí úradníci a vybrané záujmové skupiny bez odbornej diskusie a participácie. Prerokovania s rezortami práce a školstva boli formálne a zdravotníctvo ich radšej vylúčilo zo zákona. Ministerstvo školstva, ktoré zamestnáva najväčší počet psychológov a psychoterapeutov, sa svojich odborných zamestnancov odborne nezastalo a nepripravilo s nimi kvalitné podmienky.
Problémy s definíciou psychoterapie a kontrolou kvality
Podľa návrhu zákona sa psychoterapeutická práca bude týkať iba zdravotníckych pracovníkov. To znamená, že stovky sociálnych a špeciálnych pedagógov a sociálnych pracovníkov s ukončeným psychoterapeutickým výcvikom budú vylúčení zo skupiny psychoterapeutov. Mnohí z týchto odborníkov pritom pôsobia v školstve ako experti. Zákon o psychoterapeutickej činnosti s nimi neráta, pretože nemajú pozíciu v zdravotníctve a školstvo psychoterapiu nemá v činnosti.
Kontrola kvality školských a poradenských psychológov je nejasne určená. Bolo by absurdné, aby túto kontrolu vykonávala iba Štátna školská inšpekcia bez prepojenia s Komorou psychológov, ktorá má širokú expertízu a pozná problémy a ohrozenia profesií nadrezortne. Zákon tiež zavádza byrokraciu a dokumentáciu, ktorá nie je zosúladená tak, aby sa minimalizovala byrokracia v prospech klienta. Prepojenie s rezortom školstva a štandardami je nejasné.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a návrat do zamestnania
Ochrana detí a nadrezortná spolupráca
Zákon vôbec nedefinuje odbornú činnosť vo vzťahu k osobitným a zraniteľným skupinám, ako sú deti. Dohovor o právach dieťaťa sa neberie do úvahy a zákon nedefinuje ani základné rámce výkonu činností smerom k deťom, napríklad pri poskytovaní pomoci v prípade, že o ňu žiada dieťa oprávnene a samo bez súhlasu rodičov. Nadrezortná spolupráca je deklarovaná len v Pláne obnovy, ale v zákone absentuje povinnosť spolupracovať nadrezortne napríklad na najlepšom záujme dieťaťa.
Ministerstvo zdravotníctva si zákon pripravilo samo napriek opakovaným žiadostiam, aby bol prerokovaný v expertných nadrezortných skupinách, ako napríklad Rada vlády pre duševné zdravie, kde má zastúpenie aj školstvo. K zákonu prišlo takmer 400 pripomienok a z nich veľká časť je od Slovenskej komory psychológov. Komora učiteľov plne podporuje pripomienky Komory psychológov a požaduje zákon vrátiť späť na prerokovanie a dopracovanie.
Zákon o ochrane osobných údajov: Základné princípy
Problematiku ochrany osobných údajov upravuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje osobné údaje ako údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby. Zákon upravuje práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb a postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Zákon sa vzťahuje na každého, kto spracúva osobné údaje, určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na spracúvanie. Zákon sa vzťahuje aj na prevádzkovateľov, ktorí nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, ale sú umiestnení v zahraničí na mieste, kde sa uplatňuje právny poriadok Slovenskej republiky prednostne na základe medzinárodného práva verejného, alebo v členskom štáte, ak na účely spracúvania osobných údajov využívajú automatizované alebo iné prostriedky spracúvania umiestnené na území Slovenskej republiky.
Základné pojmy a definície
Pre lepšie pochopenie problematiky ochrany osobných údajov je dôležité poznať základné pojmy definované v zákone:
Prečítajte si tiež: Prečo je dôležitá ochrana hlavy?
- Dotknutá osoba: Každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú.
- Prevádzkovateľ: Každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene.
- Sprostredkovateľ: Každý, kto spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa, v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve.
- Oprávnená osoba: Každá fyzická osoba, ktorá prichádza do styku s osobnými údajmi v rámci svojho pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru, členského vzťahu, na základe poverenia, zvolenia alebo vymenovania, alebo v rámci výkonu verejnej funkcie.
- Spracúvanie osobných údajov: Vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie.
- Informačný systém osobných údajov: Informačný systém, v ktorom sa na vopred vymedzený alebo ustanovený účel systematicky spracúva alebo má spracúvať akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov prístupných podľa určených kritérií.
- Účel spracúvania osobných údajov: Vopred jednoznačne vymedzený alebo ustanovený zámer spracúvania osobných údajov, ktorý sa viaže na určitú činnosť.
- Súhlas dotknutej osoby: Akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na základe poskytnutých informácií vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov.
Zásady spracúvania osobných údajov
Osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným zákonom a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu súkromia. Osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje v súlade s § 9, spôsobom, ktorý je v súlade s dobrými mravmi, a to len na vymedzený alebo ustanovený účel.
Prevádzkovateľ je povinný pred začatím spracúvania osobných údajov vymedziť účel spracúvania osobných údajov. Účel spracúvania osobných údajov musí byť jasný, vymedzený jednoznačne a konkrétne a musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
GDPR a ochrana osobných údajov v psychologickej praxi
V kontexte psychologickej praxe, najmä pri práci s deťmi, je ochrana osobných údajov mimoriadne dôležitá. Psychológovia sú povinní dodržiavať nielen zákon o ochrane osobných údajov, ale aj Etický kódex psychológa a Etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Pri spracúvaní osobných údajov sa riadia primárne nariadením o ochrane osobných údajov (GDPR) a zákonom č. 18/2018 Z. z..
GDPR definuje osobné údaje týkajúce sa zdravia ako všetky údaje týkajúce sa zdravotného stavu dotknutej osoby, ktoré poskytujú informácie o minulom, súčasnom alebo budúcom fyzickom alebo duševnom zdravotnom stave dotknutej osoby. Prevádzkovateľ (napr. psychológ) je povinný spracúvať osobné údaje iba v rozsahu nevyhnutnom pre poskytovanie služby klientovi alebo v rozsahu, ktorý vyžaduje prevádzkovateľ pre spravodlivé a plnohodnotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Práva dotknutej osoby a povinnosti prevádzkovateľa
Dotknutá osoba má právo na:
Prečítajte si tiež: GDPR a materské školy
- Prístup k osobným údajom: Má právo vedieť, či prevádzkovateľ spracúva jej osobné údaje, a ak áno, získať k nim prístup.
- Opravu: Má právo na opravu nesprávnych alebo neúplných osobných údajov.
- Výmaz ("právo byť zabudnutý"): Má právo na výmaz osobných údajov, ak už nie sú potrebné na účel, na ktorý boli získané, alebo ak odvolá súhlas so spracúvaním.
- Obmedzenie spracúvania: Má právo na obmedzenie spracúvania osobných údajov, napríklad ak namieta ich správnosť.
- Prenosnosť: Má právo na prenos osobných údajov k inému prevádzkovateľovi.
- Namietať: Má právo namietať proti spracúvaniu osobných údajov, ak je spracúvanie založené na oprávnenom záujme prevádzkovateľa.
- Podať sťažnosť: Má právo podať sťažnosť na Úrad na ochranu osobných údajov, ak sa domnieva, že spracúvanie jej osobných údajov je v rozpore so zákonom.
- Odvolať súhlas: Ak je spracúvanie osobných údajov založené na súhlase, má právo tento súhlas kedykoľvek odvolať.
Prevádzkovateľ je povinný:
- Informovať dotknutú osobu o spracúvaní jej osobných údajov.
- Zabezpečiť bezpečnosť osobných údajov.
- Dodržiavať zásady spracúvania osobných údajov.
- Reagovať na žiadosti dotknutej osoby týkajúce sa jej práv.
Špecifiká ochrany osobných údajov detí v školskom prostredí
Školský psychológ a špeciálny pedagóg poskytujú odbornú starostlivosť v škole v zmysle Zákona č. 138/2019 Z.z. Osobné údaje sú zisťované a spracúvané v zmysle §11 ods. 6 Školského zákona. Spracúvanie osobných údajov sa riadi nariadením EP a Rady EÚ č. 2016/679 a zákonom SR č. 18/2018 Z. z. Zákonný zástupca si je vedomý svojich práv, ktoré sú uvedené v čl. 12 až 23 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
Individuálne psychologické intervencie sa realizujú len s informovaným písomným súhlasom zákonného zástupcu a je možné ich odmietnuť bez právnych dôsledkov. Skupinové aktivity v oblasti prevencie a intervencie sú realizované bezplatne v zmysle §130 ods.11 zákona č. 245/2008 Z.z.
Všetky údaje sú prísne dôverné a školský psychológ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri svojej činnosti. Bez písomného súhlasu zákonného zástupcu žiaka nebudú poskytnuté osobné údaje iným osobám a po uplynutí lehoty uloženia, ktorá je podľa § 5 ods.3 písm. b.) vyhlášky č. 326/2008 Z. z.
Informovaný súhlas v školskom prostredí
V školách sa často opakuje otázka, či je potrebné na prácu školského podporného tímu (školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd a pod.) používať informovaný súhlas. Zákon o ochrane osobných údajov 18/2018 uvádza viacero spôsobov, ako získavať a spracúvať osobné údaje. Jedným z právnych základov je aj zákonná povinnosť. V tomto prípade je to školský zákon, ktorý v § 11 ods. 6 určuje školám a školským zariadeniam, že majú právo získavať a spracúvať o žiakoch, deťoch a ich zákonných zástupcoch údaje v uvedenom rozsahu.
Zákon o ochrane osobných údajov uvádza, že získavanie a spracúvanie osobných údajov sa nemusí riadiť iba informovaným súhlasom dotknutej osoby, ale môže mať právny základ aj v zákonnej povinnosti, v našom prípade školský zákon, ktorý umožňuje školám získavať osobné údaje bez ďalšieho súhlasu. Pýtať informovaný súhlas je teda duplikácia a vytváranie zmätku.
Ak by sme chceli, aby školský psychológ, či iný pracovník školy získaval informovaný súhlas preto, aby mohol získavať a spracúvať osobné údaje v rozsahu, v akom to § 11 ods. 6 zákon škole umožňuje, bola by to nadbytočná duplikácia, byrokracia a mohlo by to spôsobiť aj zmätok, ak by rodič takýto neodôvodnený súhlas chcel vziať späť. V tomto prípade to však možné nie je, pretože škola spracúvava informácie, ktoré následne archivuje vo vysvedčeniach, výkazoch a správach. Tieto archivárne údaje nemôžu byť skartované na podnet rodiča.