Výchova a psychologická pohoda dieťaťa sú komplexne prepojené s rodinným prostredím, pričom vzťah medzi rodičmi zohráva kľúčovú úlohu. Tento článok sa zameriava na psychologickú podporu počas diéty a skúma vplyv vzťahu otca a matky na dieťa.
Súrodenecké Konštelácie a Ich Vplyv
V rodine má poradie narodenia každého človeka celoživotný vplyv na to, kto a čo z neho bude. Či ste jedináčik, prvorodený, alebo sa narodíte neskôr, má to vplyv na vašu osobnosť. Ak máte dve a viac detí a povahovo sú úplne rozdielne, nemusí to byť len výchovou. Poradie narodenia nielen vašich detí, ale aj vás samotných ovplyvňuje vašu osobnosť, to koho si vezmete, vaše deti, výber vášho zamestnania a podobne. Všetky poznatky o súrodeneckých konšteláciách sú vedecky (psychologicky) podložené a sú predmetom mnohých náučných publikácií.
Poznatky o vplyve poradia narodenia na náš život sú známe už viac ako 100 rokov. Súrodenecké konštelácie ovplyvňujú nielen jedincov, ale tiež partnerské vzťahy. Niektoré konštelácie v partnerstve môžu vyvolať doslova katastrofu.
Jedináčikovia
Jedináčikovia majú tendenciu byť kritickí - k sebe i k druhým - a často sú skutočne osamelí, najmä keď vyrastali v prostredí, kde bolo okolo málo detí, s ktorými by sa mohli hrať. Pretože ich jediné kontakty v rodine boli obmedzené na vzťah k matke a otcovi, dostávalo sa im veľa pozornosti od dospelých, ale často mali ťažkosti nadviazať vzťah so svojimi rovesníkmi. Je všeobecne známe, že typický jedináčik vychádza lepšie s ľuďmi, ktorí sú oveľa starší alebo oveľa mladší.
V neskoršom veku (hlavne ak sú títo ľudia v detstve rozmaznávaní) sa z nich stávajú individualisti, ktorí bývajú pedantní, majú radi poriadok a rutina ich upokojuje. Na druhej strane majú mnohí rozmaznávaní jedináčikovia celý život problém s tým, že sú sústredení sami na seba, lebo pre človeka je ťažké zbaviť sa najstarších spomienok z detstva.
Prečítajte si tiež: Psychologická činnosť s deťmi a GDPR
Ak je dieťa jedináčik preto, že jeho rodičia plánovali len jedno dieťa a od svojho plánu neustúpili, často z nich vyrastú veľmi vyrovnaní dospelí, prispôsobiví, rozvážni a pokojní, ale v skutočnosti v nich vrie vnútorná vzbura. Jeho život býva dokonale naplánovaný a vymeraný, ale pod povrchom za dôveryhodnú fasádou prekypuje vzdorom. Často si u psychoterapeuta sťažujú, že nikdy neboli deťmi. Očakávalo sa od nich tak veľa, že sa vždycky cítili ako dospelí.
K jedným z typov jedináčikov patria tiež nechcené deti či deti, ktorým sa kvôli povinnostiam rodičov nedostala v plnej miere rodičovská láska (sem patria aj deti z nekompletných rodín, kde jeden rodič chýba). Od mala poznajú skôr zákazy a príkazy ako pohladenie a tak ich vnútorný vzdor prepukne oveľa skôr.
Ak má dieťa súrodenca, je do života obohatené o rad skúseností, ktoré bohužiaľ jedincovi vyrastajúcemu ako jedináčik chýbajú, alebo sa ich musia učiť pri styku s deťmi z iných rodín. Pravdepodobne však jedináčik v oblasti sociálnych vzťahov nebude pre život tak vybavený ako jedinec, ktorý má súrodencov, pretože mu chýba istý sociálny tréning.
Rozdiel medzi jedináčikom a prvorodeným je v tom, že čo jedináčik získal, to mu už zostane. Nemá strach z konkurencie, nemusí bojovať o pozornosť okolia a o uznanie. Preto je dosť často lenivý a robí len to, čo chce, alebo musí.
Prvorodení
Spoločnou črtou prvorodených je to, že sú dominantní, ambiciózni, zodpovední perfekcionisti a rodení vodcovia. V živote sú skôr individualisti s veľkou potrebou uznania. Rodičia sa na nich vlastne len učia rodičovskej úlohe a občas na nich majú prehnané požiadavky, prenášajú na nich svoje očakávania a nenaplnené ambície.
Prečítajte si tiež: Šikana: Sprievodca pre rodičov
Existujú najmenej dva dôvody, prečo sú prvorodení zvyčajne veľmi snaživí a cieľavedomí (a niekedy aj trochu neurotickí). Tie dva dôvody sú matka a otec. Novopečení rodičia sa k svojmu prvorodenému správajú trochu paradoxne. Na jednej strane sú prehnane opatrní, úzkostliví, neistí a nedôslední. Dalo by sa povedať, že prvorodení sú ako pokusné králiky, na ktorých sa rodičia učia vychovávať deti.
U prvorodeného je všetko mimoriadne dôležité a začína to dlho predtým, než príde na svet. Výskum ukazuje, že prvorodení chodia a hovoria skôr než neskôr narodené deti. Ďalším typickým rysom prvorodených je vážnosť. Pre prvorodeného jedinca je život veľká a vážna vec. Prvorodení chcú vedieť, čo sa bude diať a kedy. Z prvorodených obyčajne tiež vyrastajú ľudia konzervatívni. Pod stálym tlakom a náporom zo strany dospelých, aby vynikali, sa stávajú nositeľmi rodinných noriem.
Podľa mnohých štúdií majú prvorodení vyššie IQ, než ich mladší súrodenci. Najväčšia štúdia, zaoberajúca sa touto problematikou bola vykonaná v Nórsku na 241 310 mužoch. Výsledky potvrdili priemerne najvyššie IQ u najstarších súrodencov. Druhorodení mali zase vyššie IQ, než deti narodené ako tretie. Prvou príčinou je zrejme to, že rodičia prvorodenému dieťaťu venujú spravidla väčšiu starostlivosť a viac od neho očakávajú. Druhou príčinou je potom to, že starší súrodenec často pomáha tomu mladšiemu s učením rôznych poznatkov alebo zručností - veľa vecí mu musí vysvetľovať.
Je zaujímavé, že koktaví ľudia sú väčšinou prvorodení. Keď oslovíte koktavého, zvyčajne hovoríte s prvorodeným.
Prostrední
Druhorodený, resp. Prostrední narodení sa dajú jedným slovom označiť ako prispôsobiví. Kevin Leman to opisuje takto: „Jedna z vecí, ktoré dokazujú, že rodičia posúvajú prostredné dieťa do pozadia, je rodinný album. Keď si chcem na seminári doberať prostredné deti, stačí, keď poviem "rodinný album". Smejú sa, ale je to horký smiech. V bežnom albume je dvetisíc fotografií prvorodených a trinásť ich.
Prečítajte si tiež: Tráviace ťažkosti a diéta: Komplexný pohľad
Matka sa zatvári udivene a musí priznať, že nie. Niet divu, že prostredné deti sa cítia odstrčené ako piate koleso na voze alebo aspoň ako niekto prebytočný, kto je stále predbiehaný a zatláčaný do pozadia mladšími alebo staršími súrodencami. Preto nie je u prostredných detí neobvyklé, že sa viac ako ktorékoľvek iné dieťa v rodine upínajú k partii svojich rovesníkov. Priatelia sú pre prostredné deti veľmi dôležití. Doma je výnimočný prvorodený, pretože prišiel prvý. Výnimočný je tiež posledný narodený, pretože znamená koniec radu. Piate koleso potrebuje čo najviac priateľov. Aby sa vyrovnal aspoň čiastočne s pocitom zakorenenosti, stáva sa z neho tak trochu "voľnomyšlienkar".
Ďalší zaujímavý fakt o prostredných: Prostredné dieťa má staršieho a mladšieho súrodenca. Charakteristickou vlastnosťou tejto pozície je určitá rozporuplnosť. Je totiž najťažšie nejako presne definovať a zovšeobecniť typické vlastnosti prostredného. To je dané skutočnosťou, že sa prostredné dieťa spravidla vyvíja na základe vzťahu so starším súrodencom. Pokiaľ mu môže byť dôstojným súperom, bude s ním súperiť. Ak je však starší súrodenec múdrejší a talentovanejší, bude sa mladší súrodenec snažiť o to, aby sa presadil iným spôsobom.
Štúdie dokazujú, že druhorodený je do istej miery opakom prvorodeného. Preto je jeho typické vlastnosti vlastne nemožné presne určiť. Prostredný súrodenec tak môže byť v závislosti na svojom staršom súrodencovi buďto spoločenský a priateľský, alebo samotársky a tichý. Môže byť agresívny, ale tiež sa môže vyhýbať konfliktom a tak ďalej.
Prostredné deti majú veľmi ťažkú pozíciu. Nikdy nezažili výsadné postavenie, ktoré mal prvorodený a chýba im ochrana a časté rozmaznávanie, ktoré pripadá prvorodeným a posledným. Starší súrodenec prostrednému dieťaťu uniká, zatiaľ čo mladší prostredného ohrozuje. To na druhú stranu vedie k tomu, že si deti narodené v tejto konštelácii v živote väčšinou vedia poradiť a len tak ich niečo nezrazí na kolená. V dôsledku svojej pozície a podmienok, ktoré sú touto pozíciou spôsobené, sú schopnými vyjednávačmi a dokážu sa prispôsobiť. Podľa viacerých psychológov sú skôr manipulujúci ako asertívni.
Prostrední majú pocit, že o ne rodičia v detstve stáli menej, že boli prehliadaní, že im bolo venované najmenej pozornosti. Prvorodený je v rodine významný, je na neho spoľahnutie, sú do neho vkladané najväčšie nádeje atď. Posledný (najmladší) má najviac pozornosti, či už ju získal tým, že sa o neho musia všetci starať, alebo tým, že si ju vydobyl svojou roztomilosťou a schopnosťou sa predvádzať. Vyššie spomenuté fakty vedú k tomu, že prostredné deti si nachádzajú akúsi druhú rodinu vo svojich kamarátoch. V partii kamarátov totiž môžu získať výsadnú pozíciu, po ktorej túžia a ktorej sa im doma nedostáva. Preto majú oproti prvorodeným spravidla oveľa viac priateľov.
Ešte niečo. Prostrední majú často sloniu pamäť. Z pohľadu iných si pamätajú aj bezvýznamné skutočnosti a detaily ak si o nich myslia, že ich raz - hoci aj vo veľmi ďalekej budúcnosti využijú. Sú spoločenskí, veľkorysí a prispôsobiví. Radi vyjednávajú a sú schopní kompromisu, čo je ich cesta na dosiahnutie úspechu.
- Prostredné deti sú oproti ostatným najuzavretejšie.
- Ďalším faktom je, že prostredné deti najmenej často vyhľadávajú pomoc psychológa, psychiatra, alebo duchovného.
- Prostredné dieťa "nasleduje stádo", najmä potom v puberte.
- Prostredné deti sú monogamné.
Na prvý pohľad sa môže zdať život prostredného dieťaťa ako najťažší, alebo dokonca krutý. Dôležité však je, že podmienky, v ktorých toto dieťa vyrastá, ho predurčujú k tomu, že má v živote menej problémov ako deti narodené v inej konštelácii. Dieťa vyrastá s pocitom krivdy, pretože nemá také výhody ako mladší a starší. V živote sa mu to potom ale môže veľmi hodiť, pretože si aj bez výhod a privilégií dokáže dobre poradiť. Navyše potom od života toľko neočakávajú, sú spokojnejší s tým, čo majú a prijímajú druhých takých, akí sú. Nie sú teda tak posadnutí po dokonalosti, ktorá je tak vlastná prvorodeným perfekcionistom.
Najmladší Súrodenec (Benjamín)
Názov Benjamínko síce pochádza z Čiech, no u nás sa už dávno udomácnil. Jeho pozícia v rodine čo predurčuje k nepretržitej snahe dostihnúť súrodenca pred ním a tam, kde je to možné, ho predbehnúť. Od samého začiatku má silnejší pocit menejcennosti, v dôsledku ktorého bude mať veľké ťažkosti presadiť sa v okolitom svete. Bude mať sklon orientovať sa na svoju vlastnú prevahu a nevšímať si pospolitosti s druhými. Ak sa nezhatia jeho nádeje, môže sa vývoj uberať v správnych koľajach. Ak stratí nádej, stane sa protivníkom druhých, začne si hľadať cestičky, ktorými si môže život uľahčiť, začne používať triky, a to všetko preto, že bude druhým závidieť.
Stačí si pripomenúť rozprávky, a úlohu najmladšieho v nich, aby sme pochopili, že prapôvodná skúsenosť najmladšieho, ktorá ovplyvňuje štruktúru jeho životného štýlu, je, že je najslabší. Nič iné u neho nehrá tak veľkú rolu. Je vypravený do života s tým, že je predurčený hrať úlohu najmladšieho.
Podľa psychológa majú najmladší ešte jednu zaujímavú pozíciu - bývajú miláčikom rodiny, takže rodičia sa zvyčajne neubránia ich rozmaznávaniu. Keďže sa rodičovská pozornosť už otupila, tieto deti prechádzajú životom asi najjednoduchšie - cestu im už „prešliapali“ starší súrodenci. Ľahko nadväzujú nové kontakty aj vzťahy, sú bezstarostní a spoločenskí rebeli. Vo veľkej miere doslova zbožňujú svetlá rámp - resp. sú rodení zabávači a komedianti.
Leman o tomto hovorí slovami: „Najmladšie deti si so sebou nesú prekliatie, že ich nikto neberie vážne, najskôr ich rodina, potom svet. V skutočnosti sa Benjamínkovia vyznačujú spaľujúcou túžbou urobiť niečo dôležitého, aby si ich druhí všimli. Od chvíle, kedy sú schopní premýšľať o svete okolo, si naliehavo uvedomujú, že sú najmladší, najmenší, najslabší a najhoršie vybavení k tomu, aby sa vysporiadali so životom.
Medzi Benjamínkami nájdeme množstvo spevákov aj hercov. A tiež módnych návrhárov, psychológov aj maliarov.
Vplyv Vzťahu Otec-Matka na Dieťa
Vzťah medzi rodičmi má zásadný vplyv na vývoj dieťaťa. Harmonické a podporné prostredie vytvára pocit bezpečia a istoty, čo je nevyhnutné pre zdravý psychický vývoj. Naopak, konfliktné a nestabilné prostredie môže viesť k úzkosti, depresii a problémom so správaním.
Rodičovské Vzory a Ich Dôsledky
Dieťa sa učí pozorovaním a napodobňovaním správania svojich rodičov. Ak rodičia prejavujú rešpekt, lásku a porozumenie, dieťa si osvojí tieto hodnoty a bude ich prenášať do svojich vlastných vzťahov. Ak sú však rodičia agresívni, kritickí alebo emocionálne nedostupní, dieťa môže mať ťažkosti s nadväzovaním zdravých vzťahov a prejavovaním emócií.
Psychologická Podpora Počas Diéty
Diéta môže byť pre dieťa stresujúca a emocionálne náročná. Je dôležité, aby rodičia poskytovali dieťaťu psychologickú podporu a povzbudzovali ho v jeho úsilí. To zahŕňa:
- Pozitívnu komunikáciu: Chváľte dieťa za jeho snahu a úspechy, namiesto toho, aby ste sa zameriavali na jeho nedostatky.
- Empatiu: Prejavujte porozumenie pre dieťaťove pocity a ťažkosti.
- Podporu: Pomáhajte dieťaťu nájsť zdravé spôsoby, ako sa vyrovnať so stresom a negatívnymi emóciami.
- Spoločné aktivity: Trávte s dieťaťom čas pri zdravých aktivitách, ako je varenie zdravých jedál alebo športovanie.
Emocionálna Neistota
My, dospelí nemáme vždy len dobré vzťahy so svojimi rodičmi. Existujú oblasti, ktoré sú najčastejším zdrojom napätia vo vzťahu rodiča a jeho dospelého dieťaťa. Ak v nich rodič prekročí zdravú mieru, vzťah pomaličky degraduje. Dynamika každého vzťahu je skúšaná napätím, vďaka ktorému môžeme zistiť nedostatky vzťahu i tie vlastné, alebo naopak nechať ho zničiť čo už je vybudované. V prípade vzťahu s rodičom platí, že intenzita napätia je častokrát vyššia, pretože nás stále vidí ako dieťa, ktoré potrebuje pomoc, radu a ktoré vie menej. Rodič si stále pripadá schopnejší a má tendenciu držať nad dieťaťom ochrannú ruku.
Tento pocit je samozrejme normálny, avšak prekračuje zdravú mieru v momente, ak interferuje do rozhodnutí svojho dospelého dieťaťa a znemožňuje mu byť kompetentným a samostatným človekom. Napätie medzi dospelým dieťaťom a rodičom obvykle vzrastá v konkrétnych oblastiach - ak sa do nich rodič stará viac než je vhodné, vzrastajúce napätie je zdrojom nezhôd či degradácie vzťahu.
Oblasti, ktoré vyvolávajú medzi vami a rodičom napätie
- Neustále vás porovnáva - s hocikým: Porovnávanie je častá technika rodičov, ktorou sa snažia dieťa prinútiť, aby sa podobalo ich vysnívanému obrázku. Ide o manipulatívnu techniku, ktorá slúži na presadenie a dosiahnutie svojho. Akoby sme nikdy neboli dosť dobré. Porovnávanie je aj v dospelosti zdrojom napätia medzi nami a rodičom, pretože sa dotýka citlivej oblasti, ktorá nám pripomína, že v jeho očiach nikdy nebudeme perfektné.
- Odlišný názor je označený za neúctu a vyvoláva hnev či urážku: Označenie nášho názoru, ktorý je odlišný od rodičovského, sa považuje za nedostatok rešpektu a neslušnosť a to je toxická črta rodiča. Pokiaľ sa musíme pred rodičom kontrolovať, hovoriť len veci, ktoré by schválil, tlmíme svoju osobnosť a pravú identitu. Je to taktiež známka toho, že nás rodič stále pokladá za menejcenné dieťa, ktoré nemá právo na vlastný názor.
- Rodič dáva najavo, že vie lepšie ako vychovávať (vaše) deti: Rodič, ktorý chce mať svoje dospelé dieťa stále pod kontrolou, nedodržiava stanovené hranice a stále pripomína, že vie lepšie ako veci fungujú - a to platí v prípade výchovy dvojnásobne. Každou kritikou nášho výchovného postupu rodič naznačuje, že nie sme dobrým rodičom, čo nám samozrejme ubližuje a prilieva olej do ohňa už aj tak nahnutého vzťahu.
- Niečo za niečo - alebo žiadna služba rodiča nie je zadarmo: Ak rodiča o niečo poprosíme, vieme, že to nebude zadarmo. Ak nám stráži deti, „vypomstí” sa nám to v podobe pocitu oprávnenia starať sa do nášho života viac než je zdravé. Zdrojom napätia je teda vedomie, že sme rodičovi niečo dlžní, a že nám to kedykoľvek môže pripomenúť.
- Neschvaľuje vášho partnera a životné rozhodnutia a dáva vám to najavo rôznym spôsobom: Ak nám rodič dáva najavo, hoci pasívne a nepriamo, že neschvaľuje výber partnera či naše rozhodnutia (napríklad vziať konkrétnu prácu, či presťahovať sa do vzdialenejšieho a väčšieho mesta), vyvoláva to pretrvávajúce napätie. Nie je nám príjemné, pretože kritika sa dotýka našej identity - ak rodič nepotvrdí a neschváli nášho partnera a rozhodnutie, v skutočnosti neschvaľuje nás, našu samostatnosť, osobnosť, neprijíma nás v našej celistvosti.
Vplyv Matky a Otca na Výchovu
Podľa účastníkov diskusií býva rozdielny pohľad partnerov na rôzne výchovné situácie častým zdrojom neistoty v rodičovskej úlohe a sporov medzi partnermi. Otázkou je, či sú tieto odlišné výchovné postoje a stratégie spôsobené spoločenskými očakávaniami a možnosťami matiek a otcov, rodovou identitou, rodovými stereotypmi alebo individuálnymi dispozíciami a skúsenosťami rodičov.
Rodičom sa človek stane bez špecifickej prípravy či vzdelania. Väčšina ľudí má určitú predstavu o „rodičovskej filozofii" - čo chcú vo výchove dosiahnuť a čomu sa naopak vyhnúť. Rodičia hľadajú tú „správnu" cestu už od prvých mesiacov a rokov života dieťaťa a usilujú sa nájsť odpovede na zložité otázky o výchove.
Narodením dieťaťa sa aktivujú dosiaľ neprejavené schopnosti, ktorými nás vybavila príroda. Tieto kompetencie určitým spôsobom smerujú rodičovské správanie už od prvých dní s dieťaťom. Otázkou zostáva, či sú tieto mechanizmy odlišné u žien a mužov, alebo je intuitívna rodičovská výbava rodovo univerzálna.
Rodičovský vzor často utvrdzuje v presvedčení, že postavenie matky a otca vo výchove sa stereotypne spája s určitými úlohami a povinnosťami, ktoré opačnej strane neprislúchajú. Pod vplyvom spoločenských, ekonomických a politických zmien však dochádza k postupnej transformácii ustálených rodových rolí.
Tehotenstvo a pôrod sú tou najbazálnejšou odlišnosťou medzi matkou a otcom. Byť matkou znamená preberať zodpovednosť za starostlivosť o dieťa a práca s tým spojená sa stáva pravidelnou a podstatnou súčasťou života. Matkami sa teda nestávame len na základe biologickej výsady priviesť na svet dieťa, ale vytvorením emočnej väzby a prijatím sociálnych požiadaviek spojených s materstvom.
Julia Kristeva interpretuje súčasný civilizačný paradox náhľadov na materstvo ako jeho posvätnosť a idealizáciu, ktorú prijímajú „široké masy" mužov a žien, a na ktorú súčasne niektoré feministické prúdy reagujú požiadavkou novej reprezentácie ženstva. Mediálny diskurz všeobecný trend idealizácie matky ešte umocňuje. Hoci konkrétne odporúčania odbornej verejnosti v oblasti medicíny a psychológie sú dnes iné, vyzdvihovanie ideálu „dobrej matky" v médiách pretrváva. Naplniť ho však nie je jednoduché.
Neistota a pochybnosti, ako práca a záujmy matky ovplyvnia chod rodiny, výchovu detí a rodinnú harmóniu, sú na dennom poriadku.
Postavenie Otca vo Výchove
Mediálna prezentácia otca nebýva natoľko masívna. Donald W. Winnicot pripisoval „dobrému otcovi" skôr vedľajšiu rolu vo výchove. Tomuto modelu sa zrejme mnohí otcovia nevyhýbajú ani dnes. Spoločenskovedná literatúra v ostatných dekádach venuje stále viac pozornosti sociologickým a psychologickým aspektom naplnenia, resp. nenaplnenia roly otcov vo výchove.
Viaceré štúdie poukazujú na zmenu v zaangažovaní otcov vo výchove detí. Otcovia sa stále častejšie intenzívne zaujímajú o tehotenstvo partnerky a prežívajú ho, sú prítomní pri pôrode, podieľajú sa na ranej starostlivosti a výchove dieťaťa, zdieľajú s matkami radosť z narodenia a prvých momentov s dieťaťom. Vyššia zaangažovanosť otcov na druhej strane vedie aj k nárastu konfliktov partnerov vo výchove. Rodinne orientovaní muži sa do sporov o výchove a chode rodiny dostávajú častejšie ako muži orientovaní na prácu.
Príprava na Rodičovstvo a Partnerské Vzťahy
Viac by sa malo robiť v príprave na rodičovstvo pre otcov, napríklad aj v materskom centre. Lebo oni sa aj boja a tej prípravy je pre nich málo - vlastne žiadna. Aj na také prednášky a diskusie chodia hlavne maminy - možno aj preto otcovia neprídu. Malo by sa viac učiť na školách o výchove a partnerských vzťahoch. Napríklad aj to ako deti zmenia partnerský vzťah, že deti majú veľký vplyv na partnerstvo a že ho to často posunie do tých problémov.
Zachovanie Vlastného "Ja" a Delenie sa o Materstvo
Materská prax neraz najmä v prvých mesiacoch či rokoch života dieťaťa vedie k obmedzeniu vlastných záujmov matky a prispôsobeniu sa režimu a potrebám detí a domácnosti. Tento životný štýl potom akoby zo zotrvačnosti pretrváva aj v ďalších rokoch. Pre ženu je veľmi dôležité zachovať si to svoje ´ja´. Druhou stranou mince je istá neochota matiek deliť sa o materstvo.
Patchworkové Rodiny
Ako tento netradičný model patchworkovej rodiny, ktorý je už dnes bežný, ovplyvňuje deti, ich vývoj a psychiku? Má nevlastný otec, nevlastná mama či viac otcov a viac mám iný vplyv na vývoj detí? Môže jeden rodič zastúpiť oboch?
Najväčší problém pri zmiešaných rodinách je, že tam nie sú jednoznačne stanovené normy, pravidlá, ako by sa mali rodinní príslušníci voči sebe správať, čiže tie rolové očakávania sú nejasné. A vtedy sa k tomu dieťaťu správajú zase obaja rodičia ako keby k biologickému, lebo veď je to ich biologické dieťa, ale to staršie dieťa sa v tejto situácii snaží veľakrát odísť z rodiny. Láska sa nedá predpísať.
Potom je tretí model, kedy sa zmiešaná rodina snaží vyjednať nové normy, nejaké nové rolové očakávania, ale tam zväčša preberá tú dominantnú úlohu biologický rodič. A tie matky potom vystupujú v takých štyroch rolách - ako obrankyne, to znamená, že sa snažia brániť dieťa pred akýmkoľvek psychickým alebo fyzickým ohrozením aj povedzme zo strany nového partnera. Potom sú v role mediátoriek, čo znamená, že pokiaľ vznikne konflikt medzi nevlastným otcom a dieťaťom, tak sa ho snažia nejakým spôsobom tlmiť.
Čo všetko môžeme pomenovať ako patchworkové rodiny alebo zmiešané rodiny? Základná definícia je, že je to nejaký partnerský zväzok, v ktorom má aspoň jeden dospelý minimálne jedno dieťa z predchádzajúceho vzťahu.
Zlom v Rodinných Vzťahoch
Súvisí to s nástupom druhého demografického prechodu, ktorý začal zhruba v 60. rokoch 20. storočia najprv v Škandinávii, v Spojených štátoch a postupne sa šíril cez Západnú Európu, Strednú, Južnú až do Východnej Európy. Hovoríme o tom, že ľudia si začali napĺňať viac aj tie nemateriálne potreby, že už mnohí nemusia celý život len pracovať na to, aby sa mohli najesť, alebo aby mali strechu nad hlavou. Môžu si už napĺňať tie takzvané vyššie-úrovňové potreby sebaaktualizácie. A zároveň sa začala spochybňovať aj takáto normatívna štruktúra, ktorá je založená na rodinnej ideológii, ktorú presadzuje štát a cirkev. Ďalšia dôležitá vec je, že to plodenie a vychovávanie detí sa stále viac odčleňuje od manželstva a zároveň dochádza k poklesu v podiele manželstiev, opätovných manželstiev a takisto vo fertilite.
Výskumy ukazujú, že je lepšie byť v tej zmiešanej rodine ako v jednorodičovstve. To je mimoriadne náročné, pretože jednorodič musí skĺbiť prácu so starostlivosťou o deti. Môže to prinášať pozitíva hlavne vtedy, keď sú deti pomerne malé. A neraz sú deti iniciátori, ony by chceli ocka, tak nahovárajú svoje mamičky, aby si našli nejakého nového ocka. Ďalšie pozitívum je, že často, keď si partneri, ktorí predtým majú nejakú negatívnu skúsenosť z predošlých vzťahov, zrazu vytvoria nový vzťah, majú pocit, ako keby začínali odznova. Teda, že zrazu vytvoria nejaký veľmi harmonický vzťah, v ktorom im bude strašne dobre. Pre nich je ten nový človek v domácnosti niekto, koho hodnotia ako cudzieho, kvôli komu dokonca strácajú pocit blízkosti so svojím biologickým rodičom.
Štatistiky nám hovoria, že v tých opätovných manželstvách alebo partnerstvách je oveľa väčšia pravdepodobnosť rozvodu alebo rozchodu. Môžeme sa pozrieť aj na finančné zabezpečenie, lebo aj tam sa ukazuje, že v opätovných, v zmiešaných rodinách majú partneri menšiu tendenciu zdieľať všetky svoje príjmy spoločne.
Príprava Detí na Spojenie Rodín
Pokiaľ už plánujeme spojiť rodiny, je dobré, ak to nerobíme nárazovým spôsobom, ale postupne dieťa zoznamujeme s budúcim členom domácnosti, aby sa nenápadne na to adaptovalo. Dôležitá rada je, že treba na jednej strane prihliadať na minulosť. Tým chcem povedať, že často sa deti snažia vymedziť hranicu okolo pôvodnej rodiny a vylúčiť z toho priestoru nového jedinca, ktorý prišiel do domácnosti. Druhá vec je, že je dobré zvýrazňovať prítomnosť. Čiže tam nutne dochádza ku konfrontácii predošlých skúseností s tými novými.