Dokázaná alergia na bielkovinu kravského mlieka trápi približne 3 % Slovákov. Intolerancia laktózy je rozšírenejšia, trpí ňou asi 20 % z nás. Len na porovnanie - v Ázii a Afrike postihuje až 90 % obyvateľstva. Zjednodušene, tamojší ľudia nie sú na kravské mlieko zvyknutí, keďže pijú iné. Mnohí z nás si alergiu na mlieko a intoleranciu laktózy ľahko pomýlia. V tomto článku vysvetlím rozdiel medzi alergiou na bielkovinu kravského mlieka a intoleranciou laktózy, priblížim príčiny, príznaky a diagnostiku oboch stavov, upozorním na riziká unáhleného vyradenia mlieka zo stravy a poradím, ako si prispôsobiť jedálniček. Na záver pridám aj pár tipov na rastlinné alternatívy mlieka a bezlaktózové produkty, ktoré mi pomohli opäť si vychutnávať obľúbené jedlá bez nepríjemných následkov.
Alergia na mlieko a intolerancia laktózy nie sú to isté
Hoci sa pojmy alergia na mlieko a intolerancia laktózy často zamieňajú, ide o dva úplne odlišné zdravotné problémy. Alergia na mlieko (presnejšie alergia na bielkovinu kravského mlieka) je imunitná reakcia - imunitný systém mylne identifikuje mliečnu bielkovinu ako škodlivú a spustí obrannú reakciu. Telo alergika tak reaguje hypersenzitívne na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku (podobné reakcie môže vyvolať aj ovčie či kozie mlieko).
Naproti tomu laktózová intolerancia nie je alergia, ale enzymatický problém trávenia - telu chýba dostatok enzýmu laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor laktózu. Nestrávená laktóza potom v črevách kvasí a spôsobuje tráviace ťažkosti. Jednoducho povedané: pri alergii vadí telu mliečna bielkovina, kým pri intolerancii vadí mliečny cukor.
Pri alergii ide o reakciu imunitného systému, ktorá môže postihnúť celý organizmus, zatiaľ čo pri intolerancii ide „len“ o neschopnosť tráviaceho traktu spracovať laktózu. Alergia teda zvykne spôsobovať oveľa širšie spektrum príznakov a môže byť život ohrozujúca, kým intolerancia postihuje najmä trávenie a hoci vie byť veľmi nepríjemná, na život priamo neohrozuje.
Taktiež platí, že alergia na mlieko sa častejšie vyskytuje u malých detí (najmä dojčiat) a mnoho detí z nej „vyrastie“, zatiaľ čo laktózová intolerancia býva bežnejšia u dospelých a s pribúdajúcim vekom jej výskyt stúpa. Odhaduje sa, že laktózovú intoleranciu má približne každý šiesty človek - niektoré zdroje uvádzajú, že v Európe ňou trpia stovky miliónov ľudí. Naproti tomu skutočná alergia na mliečnu bielkovinu postihuje menšie percento populácie, no jej priebeh býva závažnejší.
Prečítajte si tiež: Tipy pre alergické deti pri mori
Príčiny a mechanizmus vzniku
Príčina alergie na mlieko:
Imunitný systém vytvára protilátky (IgE) proti bielkovinám kravského mlieka. Pri každom kontakte s mliečnou bielkovinou dôjde k uvoľneniu histamínu a ďalších látok, ktoré spustia alergickú reakciu v tele. Aj malé množstvo mlieka alebo mliečneho výrobku môže u alergika vyvolať reakciu - telo alergika je skrátka nastavené bojovať proti proteínu, ktorý inak zdravo fungujúci organizmus toleruje. Ide o obdobný princíp ako pri iných potravinových alergiách alebo napríklad pri alergii na peľ.
Príčina intolerancie laktózy:
V tomto prípade nejde o imunitu, ale o nedostatok (prípadne zníženú aktivitu) enzýmu laktáza v tenkom čreve. Laktáza za normálnych okolností štiepi laktózu (disacharid) na jednoduchšie cukry (glukózu a galaktózu), ktoré telo vie vstrebať. Ak je však laktázy málo, nestrávená laktóza prechádza do hrubého čreva, kde ju začnú rozkladať črevné baktérie - tento fermentačný proces spôsobuje tvorbu plynov a ďalších látok, čo vedie k typickým tráviacim ťažkostiam.
Príčinou intolerancie môže byť genetická výbava (primárna laktózová intolerancia sa často rozvíja s vekom, keď telo prirodzene znižuje tvorbu laktázy), alebo môže byť sekundárna - napríklad po poškodení črevnej sliznice pri celiakii, Crohnovej chorobe či ťažkej črevnej infekcii môže dôjsť k dočasnému zníženiu tvorby laktázy. Naši dávni predkovia pili mlieko najmä v detstve (dojčenie) a v dospelosti ho už nekonzumovali, preto veľká časť svetovej populácie nemá genetickú výbavu na doživotné trávenie laktózy. Moderný človek si však na mliečne výrobky zvykol, a tak sa u mnohých postupne prejaví intolerancia.
Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo alergia na mlieko sa týka primárne kravského mlieka, intolerancia laktózy platí pre všetky druhy živočíšneho mlieka, ktoré obsahujú laktózu (teda aj kozie, ovčie, kobylie mlieko atď.).
Príznaky a prejavy
Jedným z dôvodov, prečo sa alergia na mlieko a laktózová intolerancia často zamieňajú, je podobnosť niektorých prejavov, najmä tých tráviacich. No zatiaľ čo pri laktózovej intolerancii sa príznaky obmedzujú na tráviaci trakt, alergia na mlieko môže vyvolať aj kožné a respiračné ťažkosti.
Prečítajte si tiež: Dojčenie a alergie
Príznaky alergie na mlieko:
Alergická reakcia na mliečnu bielkovinu sa môže prejaviť do pár minút až hodín po požití. Typické symptómy zahŕňajú:
- Kožné prejavy: vyrážka, začervenanie kože, svrbenie, žihľavka (svrbiace pupence na koži), opuchy pier alebo očných viečok. U dojčiat sa často objaví atopický ekzém.
- Respiračné prejavy: kýchanie, vodnatá nádcha, svrbenie v nose, kašeľ, sipot alebo astmatický záchvat, v závažných prípadoch opuch hrdla a problémy s dýchaním.
- Tráviace prejavy: bolesti brucha, kŕče, nadúvanie, nevoľnosť, vracanie, hnačka. U malých detí to môže byť napríklad kolika alebo krv v stolici.
V najhorších prípadoch sa môže rozvinúť anafylaktická reakcia, ktorá je život ohrozujúca (závažné dýchanie, prudký pokles tlaku). Našťastie, väčšina ľudí s alergiou na mlieko má „len“ miernejšie prejavy ako vyrážky či tráviace ťažkosti, no aj tie vedia byť veľmi nepríjemné.
Príznaky laktózovej intolerancie:
Objavujú sa zvyčajne 30 minút až 2 hodiny po konzumácii potraviny obsahujúcej laktózu (čas závisí od rýchlosti trávenia). Keďže ide o neznášanlivosť v tráviacom trakte, symptómy sú výlučne tráviaceho charakteru:
- Tráviace ťažkosti: silné nadúvanie a pocit plnosti v bruchu, bolesti a kŕče v podbrušku, hlasné škvŕkanie v črevách, výrazná plynatosť, hnačka (často vodnatá), prípadne naopak riedka kašovitá stolica. Niekedy sa pridáva aj nevoľnosť či zvracanie.
- Iné prejavy: Keďže nestrávená laktóza môže narušiť črevné prostredie, u niektorých ľudí sa objavia aj afty (vriedky) v ústach alebo celkový pocit únavy. Na rozdiel od alergie nevznikajú kožné vyrážky ani dýchacie ťažkosti - ak by sa objavili, treba myslieť skôr na alergiu alebo inú príčinu problémov.
Zaujímavé je, že intenzita symptómov závisí od množstva skonzumovanej laktózy.
Diagnostika oboch stavov
Ak máte podozrenie, že vám alebo vášmu dieťaťu škodí mlieko, určite navštívte lekára (alergológa alebo gastroenterológa). Samodiagnostika môže byť nepresná - je ľahké urobiť unáhlené závery a zbytočne si zakázať potraviny. Lekár sa vás najprv opýta na anamnézu (kedy a aké ťažkosti sa objavujú, po akých jedlách). Už z charakteru príznakov často vie usúdiť, či pôjde skôr o alergiu, alebo intoleranciu. Ak spomeniete napríklad aj vyrážky či svrbenie po mlieku, lekár bude mať podozrenie na alergiu; ak ide výlučne o tráviace ťažkosti, skôr pôjde o intoleranciu.
Prečítajte si tiež: Príznaky alergie u detí
Testy na alergiu na mlieko:
Základom sú alergologické testy. Najčastejšie sa robí kožný prick test, pri ktorom sa kvapne na predlaktie kvapka alergénu (mliečneho extraktu) a drobným vpichom sa zanesie pod kožu - ak je človek alergický, do 15 minút sa v mieste vpichu objaví začervenaná svrbivá reakcia (pupen). Doplnkovo alebo alternatívne sa môže vyšetriť krv na prítomnosť špecifických IgE protilátok proti kravskému mlieku. U malých detí sa niekedy namiesto prick testu volí práve krvný test (keďže odber krvi zvládnu lepšie než série vpichov do kože). V niektorých prípadoch (najmä ak výsledky testov nie sú jednoznačné) sa pristupuje k tzv. eliminačno-expozičnému testu - pacient sa na určitý čas vyradí všetky mliečne výrobky zo stravy a sleduje sa, či príznaky ustúpia; následne sa mlieko opäť zavedie a sleduje sa, či sa ťažkosti vrátia. Tento postup však musí byť vždy pod dohľadom lekára, najmä kvôli riziku prudkej alergickej reakcie pri expozičnej fáze.
Testy na laktózovú intoleranciu:
Na potvrdenie intolerancie laktózy existuje jednoduchý a neinvazívny vodíkový dychový test. Ráno prídete nalačno k lekárovi, dostanete vypiť nápoj s určitou dávkou laktózy a potom v pravidelných intervaloch dýchate do prístroja, ktorý meria množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu. Ak sa laktóza v čreve nestrávi, baktérie ju fermentujú a uvoľňuje sa vodík, ktorý sa vstrebáva do krvi a v pľúcach ho vydychujeme.
Okrem tohto dychového testu sa môže vykonať aj tzv. laktózovo-tolerančný test, pri ktorom sa po vypití laktózy v pravidelných intervaloch meria hladina glukózy v krvi (ak výrazne nestúpne, znamená to, že laktóza sa neštiepi na glukózu, teda je prítomná intolerancia). Pre malé deti existuje aj možnosť vyšetriť kyslosť stolice - nestrávená laktóza v hrubom čreve vytvára kyseliny, ktoré okyslia stolicu, čo sa dá testom zistiť.
Stanovenie diagnózy a ďalší postup:
Po potvrdení diagnózy vám lekár poskytne jasné odporúčania. Pri laktózovej intolerancii často odporučí diétu s obmedzením laktózy - teda vyhýbať sa mlieku a sledovať obsah laktózy v potravinách. Pri alergii na mlieko musíte vyradiť všetky potraviny obsahujúce mliečnu bielkovinu. Lekár vás poučí, ktoré konkrétne potraviny to sú a na čo si dávať pozor.
Liečba a zvládanie v praxi
Dobrá správa je, že či už ide o alergiu, alebo o intoleranciu, svoje zdravie viete udržať pod kontrolou správnou životosprávou a stravou. Ani na jednu z týchto porúch síce neexistuje zázračná tabletka, ktorá by ich vyliečila natrvalo, ale dá sa s nimi plnohodnotne žiť.
Liečba alergie na mlieko:
Základom je prísna eliminačná diéta - úplne vyradiť mlieko a všetky mliečne výrobky z jedálnička. To znamená nielen nepiť mlieko, ale nekonzumovať ani syry, jogurty, maslo, smotanu, zmrzlinu, čokoládu s obsahom mlieka atď. Treba dávať pozor aj na skryté zdroje mliečnej bielkoviny v potravinách: napríklad mnohé pečivo, krekry, cereálie, omáčky či dokonca párky môžu obsahovať sušené mlieko alebo kazeín. Čítanie etikiet sa stane každodennou rutinou - výrobcovia musia zo zákona zvýrazniť alergény (vrátane mlieka) v zložení, takže našťastie sa to dá dopátrať.
V domácnosti je vhodné zaviesť oddelené riady či priestory na prípravu jedla, aby nedošlo ku kontaminácii (stopové množstvá môžu citlivému alergikovi spôsobiť ťažkosti). V prípade náhodného požitia alergénu má alergik pri sebe často antihistaminikum alebo dokonca adrenalínové pero (Epipen) pre pohotovú pomoc. U malých detí s alergiou sa niekedy pod lekárskym dohľadom skúša zavádzanie malých množstiev tepelne upraveného mlieka (napríklad v upečenom koláči), lebo niektoré deti tolerujú pečené mlieko - no to vždy patrí do rúk lekára, nie na vlastný pokus doma. Väčšina detí našťastie alergiu časom prerastie, takže v školskom veku už môžu mliečne výrobky znova jesť. Dovtedy však musia rodičia dbať na prísnu diétu.
Liečba (manažment) laktózovej intolerancie:
Pri intolerancii laktózy našťastie nemusí byť diéta až taká prísna. Úplné vylúčenie mliečnych výrobkov často nie je nutné - záleží od individuálnej tolerancie. Niekto môže bez väčších problémov konzumovať jogurty a tvrdé syry, ktoré obsahujú minimum laktózy, iný zasa znesie malé množstvo mlieka v káve či maslo. V praxi to znamená, že si otestujete svoju toleranciu. Lekár mi poradil na začiatok úplne vynechať všetky zjavné zdroje laktózy (sladké mlieko, smotanu, zmrzlinu, pudingy) a po pár týždňoch postupne skúšať, čo zvládnem.
Zistil som napríklad, že kyslomliečne výrobky ako kefír či acidofilné mlieko znášam celkom dobre - baktérie v nich totiž časť laktózy rozložia ešte predtým, než ich vypijeme. Podobne tvrdé a dlho zrejúce syry (parmezán, čedar, ementál) obsahujú len stopové zvyšky laktózy, takže tie si môžem dopriať. Toto všetko by však človek s alergiou na mlieko nemohol, ten musí vylúčiť aj jogurty a syry. Tu vidno zásadný rozdiel: pri intolerancii laktózy si jedálniček viete prispôsobiť a nemusíte sa vzdať všetkých mliečnych pochúťok, stačí vyberať vhodné druhy a množstvá.
Okrem diétneho prístupu existuje aj pomôcka vo forme enzýmových tabliet (laktáza). V lekárni sa dajú kúpiť tabletky alebo kvapky s obsahom laktázy, ktoré si vezmem pred jedlom obsahujúcim laktózu. Enzým pomôže štiepiť laktózu a ja tak dané jedlo znášam lepšie. Nie je to úplne všemocné (keď som to prehnal so zmrzlinou, nepomohla ani tabletka), ale pri rozumnej miere to funguje. Tieto enzýmové doplnky sú skvelé napríklad keď idete na návštevu či do reštaurácie a nie ste si istí, či v jedle nebude laktóza. Samozrejme, treba ich vyskúšať, každému zaberajú trochu inak.
Riziká unáhleného vyradenia mlieka zo stravy
Ak zistíte alebo máte podozrenie, že vám mlieko nerobí dobre, pravdepodobne ho budete chcieť hneď vyradiť zo stravy. Pozor však na unáhlené rozhodnutia. Mlieko a mliečne výrobky totiž patria medzi významné zdroje viacerých živín, a ak ich úplne vylúčime, musíme tieto živiny získať inde. Nedostatok vápnika je asi najznámejším rizikom - mlieko je hlavným zdrojom vápnika v našej strave a jeho nekonzumácia môže časom viesť k oslabeniu kostí a zubov. Štúdie dokonca ukazujú, že ľudia s intoleranciou laktózy, ktorí sa vyhýbajú mliečnym výrobkom, môžu mať nižšiu hustotu kostí a vyššie riziko zlomenín. Preto je dôležité myslieť na náhradu vápnika - či už konzumáciou iných vápnikovo bohatých potravín, alebo formou doplnkov stravy, ak to inak nejde.
Okrem vápnika sa v mliečnych produktoch nachádza aj množstvo vitamínov a minerálov. Napríklad mlieko obsahuje významné množstvo vitamínu B12, riboflavínu (B2).
Výživa detí s alergiami: Aké alternatívy môžeme ponúknuť?
Zistenie potravinovej alergie alebo intolerancie u dieťaťa môže byť veľkou výzvou. V článku vám prinášame prehľad najčastejších alergénov, tipy na ich bezpečné náhrady a praktické rady, ako sa s alergiami a intoleranciami popasovať.
Strach z alergickej reakcie, neustále čítanie etikiet a obmedzovanie jedálnička dokáže poriadne potrápiť. Dobrou správou však je, že aj deti s alergiami či intoleranciami môžu mať plnohodnotnú a pestrú stravu - stačí vedieť, ako na to. Ak je toto aj váš prípad, a neviete si sami rady, najvhodnejšie je obrátiť sa na nutričného terapeuta, ktorý vám pomôže zhodnotiť situáciu, zostaví jedálniček na mieru a poradí, ako bezpečne a vyvážene nahradiť rizikové potraviny. V článku vám však prinášame niekoľko užitočných tipov, ako si s intoleranciami a alergiami poradiť v každodennom živote.
Najčastejšie potravinové alergie
Medzi najčastejšie alergény u detí patrí:
- kravské mlieko, pričom je dôležité rozlišovať medzi alergiou na bielkovinu kravského mlieka a intoleranciou laktózy - pri alergii ide o reakciu imunitného systému na bielkoviny obsiahnuté v mlieku, zatiaľ čo pri laktózovej intolerancii telo nedokáže tráviť mliečny cukor (laktózu) pre nedostatok enzýmu laktázy;
- vajcia;
- orechy;
- sója;
- pšenica a lepok;
- ryby.
Niektoré alergie a intolerancie u detí vekom zmiznú, iné si vyžadujú dlhodobé vyhýbanie sa konkrétnym potravinám. Dôležité je rozlišovať medzi alergiou a intoleranciou - pri alergii hrozí aj život ohrozujúca reakcia, preto je nevyhnutné konzultovať výživu s odborníkom.
Ako nahradiť rizikové potraviny?
- Mlieko - kravské mlieko môžeme nahradiť rastlinnými nápojmi (ovsené, mandľové, ryžové, kokosové), no pozor na prídavok cukru a alergény v nich. Dôležité je vyberať fortifikované nápoje obohatené o vápnik a vitamín D. Najvhodnejšie alternatívne mlieka sú tie, ktoré obsahujú danú surovinu, z ktorej je nápoj vyrobený (takže mandľové mlieko = mandle, ovsené mlieko = ovos atď.), vodu, sú obohatené o vitamíny a prípadne soľ.
- Vajcia - v receptoch môžeme vajcia nahradiť jablkovým pyré, banánom, chia alebo ľanovými semienkami (zmiešané s vodou vytvoria „gél“ podobný vajíčku).
- Pšenica a lepok - bezlepková strava dnes už nie je taký problém, ako tomu bolo v minulosti. Je však dôležité rozlišovať medzi alergiou na pšenicu a celiakiou. Alergia na pšenicu je imunitná reakcia na bielkoviny obsiahnuté v pšenici, pričom dieťa môže v niektorých prípadoch tolerovať iné obilniny obsahujúce lepok (napr. jačmeň alebo raž). Celiakia je však autoimunitné ochorenie, pri ktorom aj malé množstvo lepku (nachádzajúceho sa v pšenici, raži, jačmeni a špalde) poškodzuje sliznicu tenkého čreva. V takom prípade je nevyhnutná prísna bezlepková diéta. Ako alternatívy možno zaradiť napríklad ryžu, pohánku, kukuricu, proso, amarant či quinou, a pri pečení a varení použiť bezlepkové múky, ako sú pohánková, mandľová, kokosová, ryžová či tapioková múka. Pri bezlepkovej strave treba dbať na dostatočný príjem vlákniny a rozmanitosť jedál.
- Orechy - ak má dieťa alergiu na orechy, možno zaradiť semienka (slnečnicové, tekvicové, ľanové, chia), ktoré tiež obsahujú zdravé tuky a minerály.
- Sója - je ďalším bežným alergénom u detí. Náročnosť pri tejto alergii spočíva v tom, že sója sa často vyskytuje ako skrytá zložka v mnohých spracovaných potravinách (napr. pečivo, údeniny, polotovary, rastlinné nápoje). Ak dieťa nemôže sóju, je dôležité čítať etikety a nahradiť ju inými zdrojmi rastlinných bielkovín, ako sú cícer, šošovica, fazuľa alebo konopné semienka.
- Ryby - aj keď patria medzi menej časté alergény u najmenších detí, u starších detí a dospelých sa s touto alergiou stretávame častejšie. Zvláštnosťou tejto alergie je, že často pretrváva celý život a môže vyvolať silnú reakciu dokonca aj na výpary z varenia. Ak dieťa trpí alergiou na ryby, treba ich úplne vylúčiť a pozorne sledovať zloženie spracovaných potravín, kde sa môžu vyskytovať stopy rýb (napr. v omáčkach, bujónových kockách či polotovaroch). Ako náhradu za omega-3 mastné kyseliny možno zaradiť napríklad ľanový olej, chia semienka alebo riasami (napr. spirulina, nori).
Tipy pre rodičov
- Vždy čítajte etikety. Aj produkty, ktoré ste kupovali pravidelne, môžu mať zmenené zloženie.
- Varte doma. Budete mať kontrolu nad surovinami a môžete jedlo prispôsobiť potrebám dieťaťa.
- Komunikujte s okolím. Učiteľky v škôlke, starí rodičia aj kamaráti by mali vedieť o alergii a vedieť, čo robiť v prípade reakcie.
- Zavádzajte nové potraviny opatrne. Vždy podávajte len jednu novozávádzanú potravinu aj viac dní po sebe a sledujte možné nežiadúce reakcie.
- Zabezpečte pestrú stravu. Elimináciou alergénu môže klesnúť príjem niektorých živín, preto sledujte príjem bielkovín, tukov, vápnika, železa či vitamínu B12.
Recepty pre deti s alergiou na mlieko, vajcia a zemiaky
Pri príprave jedál pre deti s alergiami je dôležité dbať na pestrosť stravy a zabezpečiť dostatočný prísun všetkých potrebných živín.
Pohánkové palacinky (bezlepkové)
Ingrediencie:
- 120g pohánkovej múky
- 30g ryžovej múky (alebo 150g pohánkovej múky)
- 300ml vody
- Štipka soli
- 1KL cukru (medu, stévie)
- 2PL oleja (kokosový, slnečnicový)
- Štipka sódy bikarbóny
- 1PL sušeného ryžového mlieka (voliteľné)
- Pol jablka na drobno nastrúhaného
Postup:
- V miske zmiešajte pohánkovú múku, ryžovú múku, soľ, cukor, olej, sódu bikarbónu a sušené ryžové mlieko (ak používate).
- Pridajte vodu a premiešajte metličkou do hladka.
- Pridajte nastrúhané jablko.
- Nechajte cesto odpočívať v chladničke cca 30-40 minút.
- Rozohrejte panvicu s trochou oleja a smažte palacinky z oboch strán do zlatista.
Zeleninová polievka (bez zemiakov)
Ingrediencie:
- Zelenina podľa chuti (mrkva, kaleráb, karfiol)
- Cibuľa
- Soľ
- Cestovina do polievky (mrvenička)
- Olej
Postup:
- Cibuľku speníme na oleji a pridáme na drobno nakrájanú zeleninku.
- Varíme, kým je zelenina dobre uvarená no nie rozvarená.
- Ochuťte jemne soľou a podávajte s mrveničkou.
- Ak zatiaľ podávate len mixované polievky, zlejte vývar a polievku rozmixujte.
Kuracie mäso so zeleninou a ryžou
Ingrediencie:
- Kuracie mäso
- Zelenina podľa chuti (mrkva, brokolica)
- Cibuľka
- Soľ
- Ryža
- Olej
- Maslo
Postup:
- Mäsko nakrájame na drobné kúsky, speníme cibuľku a mäsko zatiahneme.
- Pridáme zeleninku.
- Varíme celkom do mäkka.
- Podávame rozmixované alebo nakrájané na drobné kúsky s ryžou.
Kelové fašírky (bez mlieka a vajec - v prípade použitia tofu)
Ingrediencie:
- 350g kelu
- 100g špaldovej múky alebo jemných ovsených vločiek
- 1 stredne veľká cibuľa
- 1-2 strúčiky cesnaku
- 120g tofu
- 1 KL kurkumy
- 1 ČL čerstvej alebo sušenej petržlenovej vňate
- Soľ, čierne korenie
Postup:
- Kel zbavíme hlúbika, uvaríme v osolenej vode (cca 10-15 min.), scedíme a necháme vychladnúť.
- Odstránime prebytočnú vodu a nakrájame na malé kúsky.
- Pridáme nakrájanú cibuľu, prelisovaný cesnak, nastrúhaný tofu a múku/vločky.
- Premiešame a pridáme korenie, bylinky a soľ.
- Opäť poriadne premiešame, následne naberáme hmotu do umytých (trochu pomúčených) rúk a tvarujeme fašírky.
- Fašírky môžeme piecť v rúre na papieri na pečenie, pokvapkané olivovým olejom cca 30 min. pri teplote 180 stupňoch alebo ich opiecť na panvici.
Alergie a intolerancie: Rozdiel a dôležitosť diagnostiky
Je dôležité rozlišovať medzi alergiou a intoleranciou na potraviny. Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na určitú potravinu, zatiaľ čo intolerancia je neschopnosť tráviaceho systému správne spracovať danú potravinu. V oboch prípadoch je prvým krokom návšteva lekára - alergológa, ktorý zistí pôvodcu ťažkostí.
Alergia na mlieko vs. Intolerancia laktózy
Alergia na bielkovinu kravského mlieka je neprimeraná reakcia organizmu na bielkoviny v kravskom mlieku. Imunitný systém ich rozpoznáva ako cudzie a tvorí proti nim protilátky, čo vedie k rôznym problémom, vrátane kožných, dýchacích a tráviacich problémov.
Intolerancia laktózy je spôsobená nedostatočnou funkciou enzýmu laktáza, ktorý je potrebný na trávenie mliečneho cukru (laktózy). Pri intolerancii laktózy tráviaci systém nemôže správne tráviť mliečny cukor, čo spôsobuje tráviace problémy.
Diagnostika alergií
Lekár môže urobiť krvný test nazývaný RAST (rádioalergosorbentný test), ktorý zmeria množstvo protilátok v krvi, naznačujúce alergiu na určitú potravinu.
Bezlaktózová diéta a alternatívy mliečnych výrobkov
Bezlaktózová diéta je určená pre osoby s intoleranciou na laktózu. Pri tejto diéte nie je nutné vyraďovať všetky mliečne výrobky, pretože veľa ľudí dokáže spracovať malé množstvo laktózy. Tolerované množstvo je individuálne, ale väčšina ľudí s intoleranciou laktózy dobre znáša množstvo 6 až 12 g laktózy za deň.
Rastlinné mlieka
Výbornou alternatívou kravského mlieka sú rastlinné mlieka, napríklad mandľové, sójové, kokosové či makové. Tieto mlieka sú nutrične hodnotné a môžu sa použiť v rôznych receptoch.
Potraviny s nízkym obsahom laktózy
Veľa mliečnych výrobkov má prirodzene nízky obsah laktózy v dôsledku mliečneho kvasenia, pri ktorom sa laktóza rozkladá na jednoduchšie cukry. Pri laktózovej intolerancii možno často bez problémov konzumovať kyslomliečne výrobky a tvrdé alebo zrejúce syry.
Bezlaktózové produkty
Do jedálnička môžete zaradiť aj špeciálne výrobky s označením „bez laktózy“ alebo „s nízkym obsahom laktózy“. K dispozícii sú mlieko, maslo, syry, smotana a jogurty s nízkym obsahom laktózy.