Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je nesmierne dôležité pre jeho celkový vývoj. Podobá sa na pôdu, ktorá živí a vyživuje rastlinu. Ak je pôda bohatá na živiny a vlahu, vyrastie z nej silný a košatý strom. Rovnako je to aj s rodinným zázemím, ktoré vytvárajú rodičia pre svoje dieťa. Rodina a vzťahy v nej sú prvým modelom a vzorom pre dieťa, ako fungujú medziľudské vzťahy a aké sú roly muža a ženy. Zážitky, ktoré dieťa získava v rodine, majú vplyv na celý jeho život a prenáša ich do ďalších životných situácií.
Rodina ako základný kameň
Rodina je pre dieťa prvým a najdôležitejším prostredím, v ktorom sa učí a rozvíja. Od rodičov sa učí, ako sa správať k svojmu okoliu, priateľom, širšej rodine, cudzím ľuďom, a neskôr k partnerovi a vlastným deťom. Psychologička PhDr. Eva Živčicová PhD. zdôrazňuje dôležitosť vzťahu medzi dieťaťom a dostupnou osobou, ktorou nemusí byť vždy len matka. Dôležité je, aby dieťa malo osobu, na ktorú sa môže vždy obrátiť, keď potrebuje naplniť svoje potreby, cíti sa ohrozené a hľadá bezpečie a istotu.
Detská kresba ako odraz vnútorného sveta
Detská kresba je úzko spojená s kognitívnym vývojom dieťaťa, teda s tým, ako premýšľa a rozumie svetu. Podľa teórie J. Piageta deti prechádzajú štyrmi vývojovými fázami myslenia, v ktorých sa postupne formuje ich schopnosť chápať priestor, proporcie a detaily. V raných fázach deti nerozlišujú medzi realistickým zobrazením a symbolmi, a preto sú kresby často jednoduché a schematické. K usporiadaniu štádií vývoja detskej kresby prispel aj V. Lowenfeld svojím modelom, ktorý sa skladá zo šiestich fáz.
Detskú kresbu ovplyvňuje aj vývoj jemnej motoriky, teda schopnosti koordinovať drobné pohyby rúk a prstov. Na začiatku vývinového procesu detskej kresby vyzerajú obrázky väčšinou ako čmáranice. Detská kresba môže reflektovať aj emócie a vnútorný svet dieťaťa. Gardner upozorňuje na fakt, že kresba deťom slúži ako spôsob emocionálneho vyjadrenia a pomáha im spracovať silné zážitky, ako napríklad stratu či strach.
V detskej kresbe sa odrážajú blízke vzťahy a rodinné prostredie. Výskumy ukazujú, že kresba detí môže odrážať emocionálny vzťah medzi členmi rodiny a tiež mieru podpory bezpečia, ktorú dieťa v rodinnom prostredí cíti. Deti do svojich kresieb zahŕňajú postavy rodičov, súrodencov či priateľov. V zobrazovaní blízkych osôb hrá úlohu aj veľkosť postáv - tie, ktoré dieťa vníma ako dominantné, kreslí väčšie než ostatné. Ďalšiu výpovednú hodnotu má umiestnenie postáv. Blízkosť medzi postavami môže symbolizovať emocionálnu blízkosť, zatiaľ čo väčšia vzdialenosť môže naznačovať odlúčenie či konflikty.
Prečítajte si tiež: Podpora rozvoja
Možno očakávať, že na detskú kresbu budú mať vplyv aj kultúra a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Ovplyvňujú nielen jeho prístup k samotnej kresbe, ale aj výber motívov. Určité kultúrne symboly, náboženské motívy alebo miestna krajina zvyčajne tvoria súčasť detskej tvorby. Deti čerpajú inšpiráciu z každodenného života. Štúdie ukazujú, že deti pochádzajúce zo západných kultúr majú tendenciu zdôrazňovať individualitu a kreatívne sebavyjadrenie spojené s vierou vo vlastné schopnosti, ich kresby sú teda rozmanitejšie.
Deti vyrastajúce v bohatom prostredí s prístupom k výtvarným materiálom a potrebám (pastelky, farby, papier) majú väčšie možnosti experimentovať a rozvíjať svoje kresliace schopnosti. Naopak, v prostredí, kde tieto zdroje chýbajú alebo sú obmedzené, deti často improvizujú a kreslia napríklad na zem. Detskú kresbu ovplyvňuje mnoho faktorov. Tvorenie detí odráža okolitý svet, v ktorom sa pohybujú a vyrastajú. Detský výtvarný prejav by sme mali podporovať a rozvíjať. Kultúrne a fyzické prostredie dieťaťa je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.
Vplyv dedičnosti a výchovy
Otázka, či má na človeka väčší vplyv dedičnosť alebo výchova, je diskutovaná už celé stáročia. V 17. storočí sa filozof John Lock postavil na stranu výchovy a vytvoril teóriu "nepopísanej dosky". Podľa neho bolo dieťa nepopísanou doskou, na ktorú sa prostredníctvom zmyslov a skúseností zapíše osobnosť. Dedičnosť a vplyv génov sa zase dostali do popredia teóriou Charlesa Darwina, ktorá zdôrazňovala biologický základ ľudského vývoja.
Moderné teórie už upustili od dohadov, čo má na človeka zásadnejší vplyv. Vedci sa zhodujú v tom, že na niečo majú väčší vplyv gény, na niečo zase prostredie a výchova. Vychádza to akosi 50:50. Výskumy na túto tému sťažuje aj fakt, že gény sa kombinujú aj medzi generáciami. Dieťa síce dedí gény po rodičoch, ale v ich génoch sú zakomponované gény starých rodičov, a v ich génoch zase gény prarodičov.
Pre adoptívnych rodičov je dôležité vedieť, že každá vlastnosť človeka, či už telesná, alebo duševná, má svoj genetický základ. V osobnosti človeka sa neprejaví nič, čo mu nebolo dané. Vplyv prostredia a výchova však môžu určité genetické predispozície formovať, posilňovať, alebo naopak oslabovať. Pokiaľ dieťa žije v podnetnom prostredí, ktoré mu poskytuje dostatok lásky, starostlivosti a podpory, znižuje sa pravdepodobnosť vzniku negatívnych vlastností. Na druhej strane každý jednotlivec je obmedzený práve tým, aké gény mu boli odovzdané, s čím môže geneticky disponovať.
Prečítajte si tiež: Dopad reklamy na dieťa
Vplyv necitlivej výchovy a psychotraumatizácie
Dieťa má prirodzené a spontánne inštinkty, s ktorými sa narodí. Tie v ňom môžu potlačiť ako prví rodičia a neskôr sociálne prostredie v ktorom vyrastá, a to necitlivou alebo neakceptujúcou výchovou. Stáva sa to hlavne vtedy, ak rodič vedome alebo aj nevedome nerešpektuje základné fyziologické a psychické potreby svojho dieťaťa. Výchova tak môže byť pre dieťa neempatická, autoritatívna alebo až mocenská. Ak sa dieťa necíti prijímané, necíti sa byť v bezpečí, nie je akceptované také aké je a podporované rodičmi v jeho autonómii a v individualite, môže sa cítiť nemilované alebo aj nechcené. Toto najcitlivejšie obdobie pre vznik psychotraumatického zranenia začína počatím a trvá minimálne do obdobia 6.rokov života dieťaťa. U dieťaťa tak ľahko môže dôjsť k zraneniu, ktoré podporí vznik psychotraumy, ak sa traumatizácia často opakuje a trvá dlhšie obdobie.
Jednoduchým príkladom prirodzených potrieb detí je napríklad spontánnosť a pohyb. Deti bežne nevydržia sedieť dlho a začnú sa otáčať, neskôr poskakovať. Pohybom sa zbavujú nahromadeného vnútorného napätia, čím sa uvoľnia ich svaly a kosti. Spontánny pohyb je častokrát z výchovného hľadiska nie vždy žiadúci, pre deti niekedy až nebezpečný. Preto musíme svoje deti výchovne usmerňovať, aby si neublížili. Ak však dieťa usmerňujeme prevažne príkazmi či zákazmi, bez vysvetlenia a tolerancie jeho pocitov hnevu, smútku alebo bezmocnosti, ktorú vzhľadom k jeho veku nevie vedome regulovať, môžeme u neho podporiť traumatizáciu a potlačiť jeho prirodzené sebavyjadrenie.
Potlačenie emócií sa neskôr obráti proti dieťaťu tak, že sa naučí autoritám prispôsobovať a podriadiť sa na úkor seba. Bude menej priebojné a nebude si veriť. Ak naopak dieťaťu pri každom hneve a vzdore vyhovieme, naučí sa svoj hnev kompenzovať a vynúti si mocou to, čo potrebuje. Niekedy je veľmi ťažké nájsť správnu mieru a rovnováhu medzi bezpodmienečnou akceptáciou dieťaťa a stavaním hraníc. Tie by mali byť síce pevné, no s dostatočným citom, s rešpektom a akceptáciou prežívaného smútku, či hnevu dieťaťa, ktoré prežíva vtedy, ak niečo čo si veľmi želá, nedosiahne. Rodič mu to preto potrebuje dostatočne vysvetliť.
Všetky naše potlačené emócie a vnútorné nahromadené napätia, konflikty, ale aj kompenzačné mechanizmy sa neskôr manifestujú v držaní nášho tela alebo prejavom bolesti určitej časti (segmentu) tela.
Psychomotorický vývoj a jeho podpora
Psychomotorický vývoj dieťaťa zahŕňa postupné osvojovanie si pohybových, senzorických a kognitívnych schopností, ktoré sú základom pre zdravý rast a rozvoj. Tento proces je individuálny, no existujú isté míľniky, ktoré odborníci sledujú. Psychomotorický vývoj predstavuje súhru motorických (pohybových) a psychických (mentálnych) schopností. Napríklad schopnosť uchopiť predmet vyžaduje nielen pohyb rúk, ale aj koordináciu očí a sústredenie. Včasné identifikovanie oneskorení v psychomotorickom vývoji môže mať zásadný dopad na budúci rozvoj dieťaťa. Podpora psychomotorického vývoja je jednou z najväčších investícií do budúcnosti vášho dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Rodina ako výchovné prostredie
Mozog dieťaťa sa vyvíja úžasným tempom. Postupom času, ako dieťatko rastie, sa z neho stáva nezávislá bytosť, začínajúca komunikovať, tancovať, spievať, kresliť, behať a často nás zabáva aj rôznymi príbehmi, ktoré sa v jeho hlavičke začnú tvoriť. V skutočnosti mozog dieťatka v prvom roku života vytvorí každú sekundu viac ako 1 milión nových nervových spojení (synapsií), čo je viac ako v ktoromkoľvek inom období života.
V prvom roku života sa mozog dieťatka zdvojnásobí. Mozog narastie do 3 rokov približne na 80 % veľkosti mozgu dospelého človeka. Vo veku 2 - 3 rokov má mozog až dvakrát viac synapsií ako v dospelosti. Po 3. roku života sa tieto mozgové prepojenia začnú pomaly redukovať - proces sa nazýva odborným termínom „eliminácia synapsií“ alebo „use it or loose it“. Sú to práve skúsenosti, ktoré rozhodujú o tom, ktoré spojenia sa zachovajú a ktoré zaniknú. Deje sa to preto, aby bol mozog efektívnejší. Samozrejme, ako pri všetkom, tak aj v tomto prípade je raný vývoj mozgu silne ovplyvnený genetikou. Mozog dieťatka sa počas vývinu prispôsobuje a dolaďuje. Toto všetko sa deje na základe informácií získavaných z prostredia, v ktorom sa dieťatko nachádza. Každý jeden podnet, ktorý k dieťatku prichádza, stimuluje jeho nervovú aktivitu.
Samotný mozog dieťatka sa najlepšie vyvíja v prostredí, kde nedochádza k zanedbávaniu a prílišným stresovým situáciám. Citlivé a láskyplné rodičovstvo - zdravé a emočne výživné vzťahy počas prvých troch rokov života vytvárajú základ pre celoživotné pocity pohody, zdravia a výrazne ovplyvňujú vývoj mozgu a sociálno-emocionálne a kognitívne zručnosti. Dôležité je, aby rodičia vedeli pochopiť potrebu dieťatka a vhodne na ňu zareagovať. Práve to pomáha chrániť mozog pred stresom a nadmerným vylučovaním stresového hormónu kortizolu.
Pre rozvoj mozgu dieťatka je nevyhnutná hra, vďaka ktorej deti skúmajú svet, ktorý ich obklopuje, testujú, ako veci fungujú, precvičujú si zručnosti a neskôr fungujú v zmenšenom svete nás dospelých. S každým slovom, ktoré vychádza z vašich úst, si dieťatko dopĺňa v mozgu bohatú sieť slov, ktoré sú základnou stavebnou jednotkou pre jazyk. Zároveň sa posilňuje puto rodič - dieťa. Čítanie má obrovský vplyv na bohatú slovnú zásobu v neskoršom veku. Podporuje aj emocionálny vývoj, pretože pri čítaní prežívame rôzne emócie, počujeme rôzne zvuky a vidíme množstvo výrazov v tvári osoby, ktorá nám číta.
Spánok podporuje nielen fyzický rast, ale aj rast mozgu. Počas spánku sa v mozgu deje množstvo procesov a dieťatko spracováva množstvo zážitkov, ktoré počas dňa zažilo. Navyše správne spánkové návyky vytvárajú dobrý predpoklad na dobrý spánok a vývoj mozgu aj v neskoršom veku.
Aj keď sa v prvých troch rokoch dieťatka vyvíja skutočne veľká časť mozgu, neznamená to, že sfúknutím troch sviečok na torte sa celý tento proces zastaví. Oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za sociálne, emocionálne a kognitívne schopnosti, sa v skutočnosti vyvíjajú aj v období dospievania a ranej dospelosti. Preto na to nezabúdajte a neustále pracujte na rozvoji svojho dieťatka a na vytváraní láskyplných a bezpečných vzťahových väzieb vo svojej rodine.
Medzigeneračný prenos traumy
Tvoje vlastné detstvo hlboko ovplyvňuje spôsob, akým vychovávaš svoje deti - tento vplyv siaha ďalej, než si možno myslíš. Výsledky štúdie jasne preukázali súvislosť medzi nepriaznivými zážitkami matky z detstva a problémami jej dieťaťa v emocionálnej, behaviorálnej aj kognitívnej oblasti. Tieto súvislosti však fungujú omnoho komplexnejšie než jednoduché priame spojenie. Účinky traumy sa šíria prostredníctvom zložitej siete vzájomne prepojených rodinných a sociálnych faktorov.
Matky s traumatickou minulosťou častejšie žijú v horších sociálno-ekonomických podmienkach počas dospelosti. Táto situácia priamo znižuje ich materinskú citlivosť - schopnosť vnímať a primerane reagovať na potreby dieťaťa - a zároveň zvyšuje riziko partnerských konfliktov a depresie. Každý z týchto faktorov následne špecificky ovplyvňuje vývin dieťaťa.
Emocionálne problémy detí, najmä úzkosť a sklony k smútku, priamo súvisia s materskou depresiou. Matky s traumatickým detstvom častejšie trpia depresiou, čo predstavuje kľúčový prediktor emocionálnych ťažkostí ich detí. Problematická minulosť otcov tiež nepriamo prispieva k materskej depresii, čím ešte viac posilňuje tento negatívny vzťah.
Problémy so správaním u detí - agresivita, vzdor a porušovanie pravidiel - vznikajú viacerými cestami. Prvú trasu tvorí priamy vplyv otcovej vlastnej histórie problémového správania na správanie dieťaťa. Druhá cesta vedie cez partnerský vzťah: materské traumy zvyšujú počet manželských konfliktov, ktoré priamo súvisia s problémovým správaním detí. Kognitívny vývoj sleduje odlišnú trajektóriu. Materská citlivosť tu zohráva rozhodujúcu úlohu. Matky s traumatickou minulosťou častejšie čelia nižšiemu sociálno-ekonomickému statusu, čo priamo súvisí s menej citlivou rodičovskou starostlivosťou. Deti v takýchto podmienkach dosahujú horšie výsledky v testoch slovnej zásoby a základných matematických zručností.
Tieto zistenia podporujú „interakcionistický model“ vývoja, kde rané traumy matky ovplyvňujú jej životnú situáciu v dospelosti a výber partnera, čo následne formuje jej psychické zdravie a rodičovský prístup. Všetky tieto faktory spolu vytvárajú vývojové prostredie dieťaťa. Model názorne ukazuje, ako skoré životné skúsenosti vytvárajú kumulatívne riziká postupujúce naprieč generáciami.
Trauma v detstve nepredstavuje len individuálny problém, ale spoločenský fenomén ovplyvňujúci celé generácie. Politiky zamerané na prevenciu detskej traumy alebo zmiernenie jej následkov prinesú dlhodobé spoločenské benefity. Programy poskytujúce mladým rodinám finančnú podporu, služby duševného zdravia a rodičovské poradenstvo môžu účinne prerušiť medzigeneračný cyklus traumy.
Poradie narodenia a jeho vplyv
Každý z nás sa narodil do istého prostredia a do istej rodinnej/súrodeneckej konštelácie. Bez ohľadu na poradie narodenia je pre každé dieťa najdôležitejšia rodičovská láska a prítomnosť. Bez nej nebude fungovať rodina ani vzťahy a krása s hodnotou rodiny sa vytratí. Rodičia dnes majú všeobecne problém nájsť si čas na deti. Keď si ho už nájdu, tak je dobré, aby to bol čas „plný“, čiže kvalitne strávený rozhovormi, počúvaním a vzájomnou blízkosťou.
Už Alfred Adler opísal takzvanú teóriu o význame poradia narodených detí na rozvoj ich osobnosti. Hovorí o tom, že poradie narodenia dieťaťa ovplyvňuje jeho psychický vývoj a dieťa má niekoľko osobnostných charakteristík práve vďaka poradiu narodenia. Doteraz sa robilo niekoľko výskumov, ktoré sa zaoberali práve významom poradia narodenia dieťaťa a výsledky sú zaujímavé. Niektoré výskumy potvrdzujú isté „ťažkosti“, ktoré spájajú prostredné deti, iné zas ukazujú na to, že poradie narodenia dieťaťa nemá vplyv na jeho osobnostné vlastnosti.
Všetko v živote má svoje výhody aj nevýhody. Nič nie je čiernobiele. Každý z nás sa rodí s potenciálom, pričom na každého z nás vplývajú aj isté okolnosti a faktory, ako napríklad, či sa narodíme do úplnej rodiny alebo do neúplnej, či sme detstvo prežili vo finančnej tiesni alebo naopak, v istom komforte, a v neposlednom rade - ako k nám pristupovali rodičia a ako nás vychovávali. To, ako sa dokážeme popasovať a prijať nielen pozitívne skúsenosti, ale práve tie negatívne - aký postoj k nim zaujmeme, to sú tie výhody, ktoré z nich môžeme čerpať.
Prostredné deti sú tímovými hráčmi, dobre spolupracujú, sú empatickí. Vedia sa prispôsobovať a byť trpezlivými. Často sú označovaní ako mierotvorcovia - vedia robiť kompromisy a počúvať druhých. V dospelosti sa môžu prejaviť ako dobrí taktici, vyjednávači alebo stratégovia. Bývajú tichšie a nechcú byť „tí prví“, ktorých je ihneď vidieť a počuť.
Poradie, v akom sa dieťa narodí, má na neho a na jeho ďalší vývoj istý vplyv. Nemôžeme však zabudnúť, že okrem poradia narodenia dieťaťa tu zohráva rolu aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, jeho rodičia a aj jeho vlastná aktivita, záujem o veci a život okolo neho samotného.
Prvorodené deti sú v niečom výnimočné a už len to, že prišli ako prvé a boli v rodine istú dobu ako jediné, je akoby pečať v tom dobrom význame slova. Stále však platí, že to najdôležitejšie je práve láska a prítomnosť rodičov.
Vývoj mozgu a nervovej sústavy
Vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy ako celku u človeka začína už počas prenatálneho života plodu. Už v 3. mesiaci tehotenstva sa začína vývoj mozgovej kôry- nášho najvyššieho riadiaceho centra. Tento proces následne pokračuje niekoľko prvých rokov života a je kľúčový pre rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa a jeho inteligencie.
Počas dozrievania nervového systému dochádza k rastu počtu i veľkosti rôznych nervových štruktúr. V prvom rade hovoríme o raste nervových buniek - neurónov, ktoré sú základnými stavebnými aj funkčnými jednotkami nervového systému. Ďalej dochádza k rastu tzv. neuroglií alebo gliových buniek. Aby nervové bunky mohli medzi sebou „komunikovať,“ vytvárajú sa medzi nimi vzájomné spojenia, tzv. synapsy. Práve oni umožňujú prenos nervových impulzov a podnetov, ktoré my vnímame ako informácie. Dôležitým procesom je aj myelinizácia mozgu. Ide o tvorbu tzv. myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktoré sú nepostrádateľné pre správne fungovanie mozgu. U človeka začína ich vývoj už v 20. týždni tehotenstva a pokračuje až do dospelosti. Ďalším významným procesom je gyrifikácia. Ide o embryonálny proces, pri ktorom dochádza k tvorbe mozgových gyrov - závitov. U človeka začína v 22. týždni a končí v 40. týždni vnútromaternicového vývinu. V tomto čase už počet závitov a zárezov zodpovedá dospelému mozgu.
V 1. roku života dieťaťa neustále sledujeme zmeny psychomotorického vývoja. Dieťa sa z ležiaceho bábätka vďaka zdokonaľovaniu mozgu mení na samostatnú bytosť. Stále viac sa ukazuje, že vývoj dieťaťa vo veľkej miere ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastá a jeho najbližší. Nemenej dôležité ako prostredie sú aj každodenné návyky, ktoré by sme sa ako rodičia mali snažiť denno-denne formovať. V prvom rade je potrebné klásť dôraz na dostatok spánku, počas ktorého sa organizmus vyvíja. Dôležitou je aj správna skladba výživy so zastúpením všetkých potrebných makroživín (tukov, cukrov, bielkovín) a mikroživín (vitamíny a minerály). Pre zdravý vývoj je veľmi potrebný aj pobyt vonku, ktorý preukázateľne zlepšuje kognitívne schopnosti dieťaťa.
Výživa a vývoj mozgu
Z pohľadu vedy existujú substancie, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť vývoj mozgu. Medzi omega 3 mastné kyseliny zaraďujeme najmä EPA (kyselina eikosapentaénová) a DHA (kyselina dokozahexaénová). Nájdeme ich hlavne v rybom oleji, ktorého zdrojom sú tučné ryby zo studených morí ako napríklad losos, makrela, sardinka, sleď, ale aj v niektorých morských riasach a planktóne. K omega 3 mastným kyselinám patrí aj ALA (kyselina alfalinolénová), ktorú nájdeme v semienkach (napr. konopné, ľanové), orechoch (napr. vlašské).
Pre zaistenie dostatočného množstva omega 3 mastných kyselín sa bežne doporučuje konzumovať kvalitné ryby 2-3 x týždenne, čo je však u nás Slovákov málo vídané. Vhodnou alternatívou je preto užívanie vysokokvalitného rybieho oleja formou výživového doplnku . Príjem omega 3 mastných kyselín počas tehotenstva má skutočne veľmi pozitívny vplyv na vývoj nervového systému, najmä kognitívnych schopností, IQ atď. Dostatok omega 3 mastných kyselín je rovnako kľúčový v ranej výžive dojčiat i starších detí, nielen čo sa týka vývoja mozgu.
U 9-12 mesačných detí došlo k pozitívnemu ovplyvneniu kognitívnych (rozumových) funkcií a zlepšeniu pozornosti. V prípade 4 ročných detí, ktoré užívali 400mg DHA 4 mesiace sa dokázalo zlepšenie slovnej zásoby. Z dostupných štúdií sa dá s určitosťou vyvodiť, že tieto látky majú výrazný vplyv na rozvoj reči u starších detí, čo je dané rozvojom kognitívnych funkcií. Nedostatok omega 3 matných kyselín, najmä DHA vo výžive môže podľa niektorých štúdií viesť k poruchám pozornosti, učenia a zhoršenia pamäti u detí a dospelých.
Skutočne významným ukazovateľom nášho zdravotného stavu je však pomer protizápalových omega 3 a prozápalových omega 6 mastných kyselín, ktorý by mal byť optimálne aspoň 1:3. Ak však omega 3 cielene nedopĺňame, ľahko sa dostaneme k tomu, že omega 6 mastné kyseliny v našej strave vysoko prevažujú, čo môže mať za následok vznik zápalu a mnohých civilizačných ochorení.
Črevná mikrobiota a vývoj mozgu
Pre dieťa sú prvé roky života rozhodujúcim obdobím pre správny vývin nervového systému. Za posledných niekoľko rokov výskum odhalil, že vývoj zdravého mozgu zásadným spôsobom závisí od udalostí pred aj po pôrode, ktoré integrujú podnety životného prostredia a obzvlášť črevnú mikrobiotu. Črevná mikrobiota ovplyvňuje rôzne aspekty fungovania centrálneho nervového systému (CNS) a je úzko spojená s ochoreniami ako depresia, Parkinsonova choroba, Alzheimerova demencia či dokonca poruchy autistického spektra.
Po narodení sa dieťa po prvý raz stretáva s mikrobiálnym svetom. Spôsob pôrodu, dojčenie, strava, expozícia antibiotikám a dokonca aj zdravotný stav matky ovplyvňujú zloženie mikrobioty. Os črevo-mozog (gut-brain axis) predstavuje obojsmernú komunikáciu medzi Črevným traktom a CNS. Komunikácia prebieha pomocou nervu vagus, mikrobiálnych metabolitov (napr. SCFA), imunitných mechanizmov či hormónov.
Mikrobiota matky sa počas tehotenstva mení a jej stav, ako aj strava, majú vplyv na zdravie dieťaťa. Mikrobiálne produkty matky sa môžu prenášať cez placentu a ovplyvniť vývoj mozgu plodu. Ak sa rovnováha mikrobioty naruší, môže to viesť k zvyšenej priepustnosti čevného epitelu, čo má za následok prenikanie toxínov a aktiváciu imunitných buniek. Stres ovplyvňuje zloženie mikrobioty aj priepustnosť čevného epitelu. Zdravá a vyvážená čevná mikrobiota je nevyhnutná pre zdravý neurologický vývoj dieťaťa.
tags: #prostredie #v #ktorom #vyrasta #dieta