S pojmami hypotónia a hotonická diéta sa rodičia stretávajú často pri prvom kontakte s lekármi. Žiaľ, nie vždy je im dostatočne vysvetlené, čo tieto pojmy znamenajú a aké majú dôsledky. Tento článok sa zameriava na hypotóniu u detí, jej diagnostiku, prejavy a možnosti liečby, pričom vychádza z reálnych skúseností rodičov a odborných poznatkov.
Čo je hypotónia?
Hypotónia, alebo hypotonus, je patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Lekári tvrdia, že hypotónia samotná nie je ochorenie, ale je len prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. Zníženie svalového napätia nám však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém, vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca veku.
Príčiny hypotónie
Pôvod problému svalového napätia môže byť na každej úrovni, a to od mozgu až po nervy. Je to z dôvodu, že pohyb a svalové napätie sú ovládané mozgom, miechou a nervami, ktoré zásobujú jednotlivé svaly. Hneď po narodení dochádza u novorodenca k hodnoteniu Apgar skóre, kde jedným z parametrov je aj hodnotenie svalového tonusu. Pri asfyxii (stav, keď nemá dieťatko počas tehotenstva alebo pri pôrode dostatok kyslíka na okysličenie orgánov) môže dôjsť k oslabeniu svalového tonusu, a to práve z dôvodu nedokysličenia. Ako však dieťa rastie, jeho svalový tonus sa zlepšuje.
Škála príčin centrálnej hypotónie je pestrá. Za zníženým svalovým tonusom môže stať vrodená vada mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal či úraz nervového systému, degeneratívne či endokrinologické ochorenia (napríklad choroby štítnej žľazy). V niektorých prípadoch majú deti narodené predčasne (pred 37. týždňom tehotenstva) hypotóniu, pretože ich svalový tonus nie je pri narodení úplne rozvinutý.
Prejavy hypotónie
Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Takéto dieťatko sa často prirovnáva ku kysnutému cestíčku. Hlavička akoby lietala v priestore a často máva problémy aj pri dojčení. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Pohyby rúk a nôh sú slabé.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza. Má problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia. Druhé vzpriamenie sa nachádza v neideálnej podobe, ak vôbec nejaké je, a dieťa často zostáva prilepené bruškom na zemi. Ak sa dieťatko dokáže z polohy na chrbte otočiť do polohy na bruško, je to preň veľkou výzvou, aj keď ide o základný pohyb.
Ak sa dostane na brucho a do druhého vzpriamenia, automaticky chce ísť na 4, avšak nohy ho nedokážu udržať pokope. Tu sa objavuje ďalší fenomén s názvom hypermobilita. Dieťa sa s nohami dostane do polohy žabky a z tejto polohy je už preň ťažké dostať sa opäť do pozície na štyroch. Častou chybou rodičov býva aj pasívne posádzanie hypotonického dieťatka, čo sa negatívne prejaví vo vykonaní sedu so zhrbením. Trup, brucho a svalový korzet neboli dostatočne pevné na to, aby išlo do sedu a vertikály. Veľmi častým javom pri hypotonickom dieťati je aj W sed, ktorý nám potvrdzuje hypotézu oslabeného svalového korzetu a hypermobility v kĺboch dolných končatín. V neposlednom rade takémuto dieťaťu pomáhame aj v rámci plochonožia a zlého držania tela.
Diagnostika hypotónie
Častým problémom býva zistenie príčiny, prečo sa hypotónia objavila. Aj prognóza, aké bude mať následky a vplyv na dieťa a tiež na jeho ďalší vývin a neskorší život. Diagnostika hypotónie je náročnejšia z pohľadu presného určenia príčiny. Odoberá sa základná anamnéza, informácie o priebehu tehotenstva, pôrode a popôrodnej adaptácii. Časté sú aj komplikácie, ktoré nastanú pri pôrodoch a sú spojené s asfyxiou.
Liečba a terapia hypotónie
V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou. Základom zo strany vás rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. V týchto prípadoch sa to, bohužiaľ, až tak často nedeje. Občas dávajú čas na rozbehnutie aj samotní pediatri či pediatričky, lenže pre fyzioterapeutov je to strata času. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s dopomocou v rámci špecializovaných programov. Ak ide len o fyziologickú odchýlku v tonuse, stačí navštevovať pravidelne skupinové cvičenia, kde vás prevedieme hravou formou k stimulácii „lenivejších“ detičiek.
V závislosti od príčiny sa môže hypotónia v priebehu času zlepšovať, ostať rovnaká alebo sa zhoršovať. Dojčatá s hypotóniou spôsobenou infekciou alebo iným ochorením sa zvyčajne zlepšia vtedy, ak sa podarí stanoviť a liečiť prvotný stav hypotónie. Hypotónia, ktorá bola zdedená, bude pretrvávať po celý život človeka, hoci motorický vývoj dieťaťa sa môže postupom času neustále zlepšovať. Liečba môže tiež pomôcť zlepšiť funkcie, ako je mobilita a reč.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Metódy fyzioterapie
- Vojtova metóda: Táto metóda sa zameriava na aktiváciu vrodených pohybových vzorov pomocou stimulácie reflexných bodov na tele.
- Bobathova metóda: Táto metóda je šetrnejšia ako Vojtova a zameriava sa na zlepšenie držania tela a pohybových schopností prostredníctvom cvičenia na fit lopte, rebrinách alebo žinenke.
- Dévényho metóda: Ide o maďarskú metódu, ktorá sa zameriava na manuálnu terapiu svalov a fascií.
- TheraSuit rehabilitácia: Ide o intenzívnu rehabilitáciu, ktorá využíva špeciálny oblek na zlepšenie držania tela a pohybových schopností.
Skúsenosti rodičov s rehabilitáciou
Rodičia detí s hypotóniou zdôrazňujú dôležitosť včasnej intervencie a pravidelnej rehabilitácie. Mnohí z nich uvádzajú, že cvičenie prináša viditeľné pokroky a zlepšuje motorický vývoj ich detí. Dôležité je nájsť skúseného fyzioterapeuta, ktorý dokáže individuálne prispôsobiť terapiu potrebám dieťaťa.
Ďalšie aspekty starostlivosti o dieťa s hypotóniou
Okrem fyzioterapie je dôležité dbať aj na ďalšie aspekty starostlivosti o dieťa s hypotóniou:
- Správne držanie tela: Dbajte na správne držanie tela dieťaťa pri sedení, státí a chôdzi.
- Podpora psychomotorického vývoja: Podporujte dieťa v rozvíjaní motorických zručností prostredníctvom hier a aktivít.
- Výživa: Zabezpečte dieťaťu vyváženú stravu, ktorá podporuje rast a vývoj svalov.
- Pravidelné lekárske prehliadky: Pravidelne navštevujte lekára a fyzioterapeuta, aby ste sledovali vývoj dieťaťa a prispôsobili terapiu jeho potrebám.
Problémy s chrbticou u detí
Bolesti chrbta patria v súčasnosti k jedným z najčastejších dôvodov, pre ktorý ľudia vyhľadajú lekára. Ich základ často kladieme už v detskom veku. Problémom môže byť chybné držanie tela z neustáleho vysedávania v škole, pred obrazovkou televízora či počítača, alebo z nevhodného športu či nesprávneho nosenia bremien v podobe školskej tašky. V horšom prípade dieťa príde k lekárovi už priamo so skoliózou, teda s vybočením chrbtice do jednej strany.
Prevencia problémov s chrbticou
Najčastejšie problémy, ktoré sa dnes diagnostikujú, súvisia so zmenou spôsobu života z pohybového na sedavý. To sa odráža v chybnom držaní tela. Dieťa má oslabené vzpriamovače trupu, predsunuté držanie hlavy aj pliec a ochabnuté brušné svalstvo, čiže tzv. guľatý chrbát. Počet detí s touto chybou za posledných 15 až 20 rokov výrazne stúpa. Nie je to však ochorenie, je to chybné postavenie, ktoré sa ešte dá zvrátiť, ak dieťa nabehne na správny pohybový režim, najmä na správny pomer medzi pohybovými aktivitami a statickou záťažou (sedením), za predpokladu dobrého vedenia zo strany rodičov aj rehabilitačných pracovníkov, ktorí ho naučia, ako má správne cvičiť.
V ortopédii rozoznávame tzv. chybné držanie a chybné postavenie. Chybné držanie možno vlastným svalovým úsilím odstrániť. To znamená, že keď mamička dieťa „klepne“ po chrbte a povie mu - Vystri sa!, ono je schopné sa vystrieť. Závažnejšie je však chybné postavenie alebo štruktúrna deformita. Tam už sú zmeny vzájomného postavenia kostí alebo aj tvaru kostí, ktoré nezávisia od svalového úsilia. V tomto prípade by mamička darmo dieťa „klepala“ po chrbte, už si nepomôže. Na rad tak prichádzajú buď ortopedické pomôcky, alebo v závažnejších prípadoch operácie. Dôležité je rozoznať, kedy ide zatiaľ len o chybné držanie tela a zachytiť to čo najskôr.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
U novorodenca sa chrbtica prispôsobuje podložke, je tzv. plastická. Kopíruje podklad, aký má. Preto je veľmi dôležité nechať dieťa v priebehu dňa, aby sa ponaťahovalo, a podporovať jeho prirodzený vývoj, nefixovať ho v nejakých vajíčkach, ale umožniť mu striedať polohy. Ako vieme, chrbtica je dvakrát esovito prehnutá, čiže keď sa dieťatko začína otáčať na bruško, vyvíja sa jej prvé zakrivenie, tzv. krčná lordóza - to je akoby C prehnuté dopredu. Neskôr, keď sa dieťa okolo polroka učí sedieť, aby to bolo kompenzované, vyvíja sa hrudná kyfóza - prehnutie dozadu, akoby zaguľatený chrbátik. A až keď sa začína stavať na nôžky a hľadá rovnováhu, vyvíja sa drieková lordóza, prehnutie drieku smerom dopredu.
Treba si tiež uvedomiť, že za správny vývoj chrbtice u zdravého dieťaťa zodpovedá najmä svalová kondícia. Keď je dieťa hypotonické (má znížené svalové napätie), svalový korzet u neho dostatočne nefunguje, a preto má zvýšené riziko rôznych zakrivení chrbtice. Hypermobilné deti, ktoré majú voľnejšie spojenia kĺbov a väzov, majú zvýšenú náchylnosť na driekovú lordózu a ploché nohy. Tieto deti sú veľmi šikovné, darí sa im najmä v gymnastike a podobných športoch, preto ich tréneri aj rodičia podporujú, no nie je dobré, keď to so športom preháňajú.
Čo škodí chrbtici
Napríklad, keď malé dieťa dávame sedieť v čase, keď nemá na to pripravené svaly. Vtedy sa vlastne hompáľa zo strany na stranu a môže vzniknúť polohová chyba, alebo až skyfotické držanie tela pri dlhodobom preťažovaní. Zlé je aj to, keď sa dieťa prekrmuje a je obézne. Ak sa to nepreháňa, že by dieťa bolo fixované v jednej polohe pol dňa, tak si myslím, že nosiče sú na prenášanie detí prospešné. Zdravé dieťa to nemôže poškodiť a ešte to má aj psychologicky pozitívny efekt. Chodúľky, pri ktorých sa dieťa počas dňa dlhšie odráža, podporujú postavenie piat do „X“ a plochonožie. Pokiaľ ide o hojdačky, ak je v tom dieťa krátko, za prítomnosti rodiča, tak to nemôže škodiť. Ak sa však nechá dlho visieť v hojdačke, tak ho to môže vysiliť.
U starších detí si treba dať pozor aj na kolobežku, ak ju dieťa používa príliš často a dlho - môže spôsobovať nielen plochú nohu a postavenie päty odrazovej nohy do „X“, ale aj asymetrické držanie tela. Preto si treba všímať, ako dieťa stojí, či nemá zdvihnuté alebo predsunuté jedno plece a bok. U mladších detí si to rodičia obyčajne všimnú, horšie je to u starších školákov vo veku 12 až 14 rokov, kde je kontakt s dieťaťom menej intenzívny a tak sa to ľahko prehliadne. Je to obdobie zväčšenej rastovej akcelerácie a chybné držanie tela sa môže vyvinúť rýchlo. Niekedy stačí, že dievčatá majú ofinu cez jedno oko a potom držia hlavu do jednej strany.
Šport a chrbtica
Obyčajne už predškoláci začínajú so športovými krúžkami, medzi ktorými nechýba tenis, gymnastika, hokej. Nevhodné sú najmä jednostranné športy ako napríklad spomínaný tenis či hokej (ale aj hudobný nástroj, ktorý dieťa drží na jednej strane). Keď sa to so športom preháňa, rastúci organizmus sa vysiľuje a vznikajú predpoklady pre asymetriu. Je dobré, keď má dieťa aj nejaký kompenzačný šport, alebo aspoň možnosť sa nejako rovnomerne ponaťahovať.
Najlepší je všestranný pohyb, ktorý je dieťaťu prirodzený. Keď má v sebe prirodzenú hravosť, ktorá nie je umele civilizačne utlmená atraktívnou ponukou počítačových programov, tak dieťa si chvíľu pobehá, potom je na hojdačke, naťahuje sa na preliezačke… Hlavná je všestrannosť. Zo športov je dobrá turistika, ale nie so záťažou a v nesprávnej obuvi. Výborné sú bojové umenia, kde sa dieťa učí stabilnému postoju, napätiu brušného svalstva, nádychu aj disciplíne. Aj bicykel je vhodný, ale tiež nie vtedy, keď sa jazdí dlho. Dôležité je mať správne nastavené riadidlá, aby sa ramená príliš nepredsúvali. Plávanie je trošku ilúziou, určite je však užitočný pohyb vo vode, rekreačné pomalé plávanie, ale intenzívne športové plávanie škodí, najmä keď plávame prsia. Vtedy sa veľmi zakláňa hlava, a dieťa sa prehýba v drieku, čo je nevhodné zvlášť u detí so zvýšenou lordózou. Čiže treba striedať štýly, nepretekať, plávať len po troške.
Školské prostredie a chrbtica
Väčšinu dňa deti trávia v škole. V prvom rade by deti mali mať prispôsobenú výšku stola svojej výške. To však v škole nie je možné, lebo v jednom ročníku sú deti s veľkým výškovým rozdielom a lavice majú rovnaké. Ideálne je, keď sú členky aj kolená pri sedení v pravom uhle. Voľakedy sa sedávalo s rukami za chrbtom a malo to svoj význam, sed bol vzpriamený. Hmotnosť tašky by mala byť maximálne 15 percent z hmotnosti dieťa. Veľmi zlé je, keď dieťa nosí batoh alebo tašku len na jednom pleci - tak si môže vypestovať skrátenie šijového svalstva.
Čo robiť pri bolestiach chrbta
Keď dieťa príde za mamou s tým, že ho bolí chrbát, treba sa začať hneď znepokojovať a utekať k lekárovi, alebo je lepšie vyčkať, čo sa z toho vyvinie? Môže za tým byť naozaj všeličo. Niekedy to môže byť len z prechladnutia, vyslovene stuhnutie z prievanu. Alebo keď dieťa bolí drieková chrbtica, môže to poukazovať napríklad aj na zápal obličiek. Často to býva stuhnutie svalstva alebo preťaženie. U väčších detí to môže byť aj blok chrbtice - krčnej či driekovej. Tam stačia rehabilitačné opatrenia, pofénovanie chrbtice, prípadne masáž nejakým krémom a je to v poriadku. Preto keď dieťa príde s tým, že ho bolí chrbát, rodič by mohol jeden deň počkať, či sa niečo z toho nevykľuje. Často je totiž bolesť chrbta aj predzvesťou chrípky. Ak dieťa nemalo úraz, alebo nejde o náhlu prudkú bolesť, stačí mu dať liek s obsahom paracetamolu, suché teplo na boľavé miesto a počkať.
Liečba skoliózy
Korzet dávame vtedy, keď zistíme výraznejšiu deformitu chrbtice najmä pri vyšších stupňoch skoliózy. Dieťa ho nosí až do ukončenia rastu a zrenia kostí, čo je u dievčat zhruba dva roky od prvej menštruácie. Alebo sa dáva pri ťažkých kyfózach, ako je napríklad Scheuermannova choroba, čo je ochorenie krycích platničiek stavcov, ktoré sa prejaví fixovaným guľatým chrbtom aj s bolesťami. Kým skoliózy postihujú viac dievčatá, kyfózy zase chlapcov. Treba si však uvedomiť jedno - aj keď dieťaťu nasadíme korzet, veľmi dôležitá je rehabilitácia, lebo keď ju vynecháme, účinok nenastane. Dieťa nebude korzet nosiť večne, ale cvičiť by malo celoživotne, každý deň aspoň 20 minút. Rehabilitácia pri miernejších krivkách dokáže zázraky, hoci tie ťažšie už nevyrovná.
Skoliotická krivka najmä u dievčat v puberte má typický tvar pravostranného hrudného vypúlenia a ľavostranného driekového vychýlenia. Dieťa má predsunuté pravé plece, odstáva mu pravá lopatka, má vysunutý pravý bok a chrbtica je nielen vybočená do strany, ale aj zrotovaná. Čiže vzadu je akoby hrb a vpredu preliačenina.
Liečba je dlhodobá, zložitá a nie vždy taká úspešná, ako by sme chceli. Výrazná, ťažká skolióza je do budúcna nebezpečná tým, že sa stláča hrudník, takže pľúca a srdce pracujú v horších podmienkach, lebo v hrudnom koši je menší priestor. V neskoršom veku má dieťa bolesti v hrudnej chrbtici a v krížoch. Pri ťažkých skoliózach môže mať častejšie zápaly pľúc a priedušiek alebo ochorenia dýchacích ciest. Skolióza je zákerná tým, že je nebolestivá a tak sa dá ľahko prehliadnuť.
Vo výnimočných prípadoch, keď skolióza robí naozaj vážne problémy, môže dieťa skončiť až na operačnom stole. Operačná liečba je veľmi náročná, a preto ju robíme len pri závažnejších krivkách, ktoré sa výrazne zhoršujú a kde už niet inej pomoci. Pri operácii sa chrbtica špeciálne vystužuje, na stabilné stavce sa dajú kotviace prvky, krivka sa akoby rozťahuje. Tak sa dokáže pekne narovnať.
Skúsenosti rodičov a diskusia
V online diskusiách sa rodičia detí s hypotóniou delia o svoje skúsenosti a rady. Mnohí z nich zdôrazňujú dôležitosť včasnej diagnostiky a intenzívnej rehabilitácie. Rodičia si navzájom radia, ako nájsť vhodného fyzioterapeuta, aké cvičenia sú účinné a ako podporovať dieťa v jeho vývoji.