Predškolský vek je kľúčovým obdobím pre rozvoj dieťaťa, a to nielen v oblasti sociálnej a emocionálnej, ale aj v kognitívnej a motorickej. Strava a učenie hrajú zásadnú úlohu v ich celkovom vývoji. Tento článok poskytuje rozsiahly pohľad na to, ako diéta a učenie ovplyvňujú predškolákov, vrátane detí so špecifickými potrebami, ako je Prader-Williho syndróm (PWS).
Vývoj v predškolskom veku
Predškolský vek predstavuje obdobie významných zmien vo vývoji dieťaťa. Deti sa v tomto veku učia nové zručnosti, rozvíjajú svoju osobnosť a pripravujú sa na školský život.
Sociálny a emocionálny vývoj
V predškolskom veku sa deti učia nadväzovať priateľstvá a spolupracovať s ostatnými. Väčšina chce byť vodcami a radi sa podieľajú na spoločných aktivitách. Rozvíjajú schopnosť rešpektovať názory a potreby iných, vyjadrovať svoje pocity primeraným spôsobom a samostatne reagovať na pokyny dospelých. Učia sa trpezlivosti, vytrvalosti a schopnosti zvládať frustráciu. Rodina ako individuálna, ucelená bunka so špecifickými prioritami a nárokmi je tvorcom prostredia, v ktorom je dieťa ovplyvňované konkrétnymi vzťahmi a zvyklosťami. Naše výchovné pôsobenie má mať z tohto dôvodu komplexný charakter. Znamená to, že jednotlivé čiastkové ciele výchovy sa navzájom dopĺňajú, prelínajú a tak utvárajú osobnosť dieťaťa. Vzhľadom na rozdielne vnútorné predpoklady a odlišné podmienky rodinného prostredia sa každé dieťa vyvíja iným, individuálnym tempom. V predškolskom veku, ale aj v rámci jednotlivých vekových kategórií deti dosahujú rôzne úrovne rozumového aj telesného vývoja a sú medzi nimi individuálne rozdiely. Ako rodičia si určite uvedomujeme, že výchova dieťaťa je pre jeho budúci život nesmierne dôležitá a mali by sme k nej pristupovať nanajvýš zodpovedne. Napriek tomu sa stáva, že deťom nevenujeme toľko času, koľko si skutočná výchova vyžaduje. Deti odkladáme pred televízor alebo počítač, pretože čas strávený v spoločných hrách sa nám vidí premárnený. Čudujeme sa, kde sa v nich berie agresivita, konzumné návyky, neochota podeliť sa a spolupracovať s druhými. Ponosujeme sa, že sú lenivé, nečítajú, nehrajú sa, sú nesamostatné a nenapredujú, ako by sme si predstavovali. V článku venujeme pozornosť najväčším úskaliam vo výchove detí vo veku 3 -5 rokov.
Kognitívny vývoj
Deti v predškolskom veku sú prirodzene zvedavé a túžia objavovať svet okolo seba. Rozvíjajú si predstavivosť, pamäť, pozornosť a sústredenosť. Učia sa rozlišovať zmysel a obsah slov, zoznamujú sa s bežnými zákonmi prírody a osvojujú si základné údaje o sebe a svojich blízkych.
Jazykový vývoj
Reč je dôležitým prostriedkom sociálnej komunikácie. Pri jej rozvoji má podstatný význam kontakt dieťaťa nielen s dospelými, ale aj inými deťmi. Reč však nie je pre dieťa len prostriedkom sociálnej komunikácie, ale aj dôležitým prostriedkom komunikácie citov (napr. zvýšená intenzita hlasu vyvoláva v deťoch pocit nelásky). Z hľadiska postupného vnímania a porozumenia obsahu reči je nutné venovať adekvátnu pozornosť najprv pasívnemu a následne aktívnemu osvojovaniu slovnej zásoby. Dieťa reaguje na slovný pokyn alebo pomenovanie predmetu či javu najprv pohybom, vyhľadaním alebo uchopením predmetu. Neskôr reaguje aj slovne. Ak dieťa nerozpráva, resp. rozpráva veľmi málo a nezrozumiteľne, komolí slová, šušle a nedokáže reprodukovať jednoduchú udalosť či popísať svoje základné potreby, je potrebné zamyslieť sa, či mu dávame dostatočne kultivovaný vzor materinskej reči. S dieťaťom hovoríme spisovne a nenásilnou formou opravujeme chybne vyslovované slová. Nesmieme po ňom opakovať skomoleniny, nech sú akokoľvek rozkošné. Veľa sa s dieťaťom rozprávame, kladieme mu otázky a povzbudzujeme k rozhovoru. Deti majú rady krátke príbehy a rozprávky doplnené obrázkami. Pomenúvajú na nich postavy, objekty, činnosti. Od troch do piatich rokov dieťa postupne zvláda čoraz náročnejšie obrázky a chápe čoraz náročnejší obsah textu. Postupne sa mu jazyk „rozväzuje“, ale stáva sa, že niektoré písmená naďalej vyslovuje nesprávne.
Prečítajte si tiež: Ako strava ovplyvňuje planétu?
Reč a jazyk sú často najbežnejším problémom a výzvou v predškolskom veku. Deti sa učia vyjadrovať svoje myšlienky a pocity slovami, rozvíjajú si slovnú zásobu a gramatiku. Rozvoj reči je dôležitým prostriedkom sociálnej komunikácie. Pri jej rozvoji má podstatný význam kontakt dieťaťa nielen s dospelými, ale aj inými deťmi.
Motorický vývoj
V tomto období sa zlepšuje jemná a hrubá motorika. Deti sa učia kresliť, strihať, písať, behať, skákať, šplhať a chytať loptu. Rozvoj motorických zručností je dôležitý pre ich celkovú koordináciu a obratnosť.
Príroda a prírodovedná gramotnosť v predškolskom veku
Mnohí si myslia, že deti v predškolskom veku už vedia dosť o prírode, poznajú zvieratá z rozprávok a ročné obdobia. Avšak, všetko je relatívne. Podľa platného Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, deťom pripravujú aktivity smerujúce k rozvoju prírodovednej gramotnosti podľa zadaných oblastí, so zreteľom na vekovú skupinu.
Čo je prírodovedná gramotnosť?
Je to spôsobilosť používať prírodovedné vedomosti, identifikovať otázky, utvárať závery, ktoré sú podložené faktami a ktoré pomáhajú pri vytváraní predstavy o prírodnom svete a zmenách, ktoré v ňom prebiehajú a ktoré spôsobuje človek svojou činnosťou. Dieťa v predškolskom veku má spontánne vstupovať do skúmania javov, predmetov a situácií a získavať nové informácie, ktoré využíva na postupnú tvorbu a zdokonaľovanie svojich predstáv o ich fungovaní; dôverovať svojmu poznaniu a zároveň mať neustále tendenciu testovať funkčnosť vlastných vysvetlení.
Podoblasti vzdelávania v oblasti Človek a príroda
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda zahŕňa naozaj všetky oblasti prírody. Dokonca je to rozdelené do viacerých podoblastí. A čo všetko by mali deti zvládnuť pred nástupom do prvej triedy ZŠ?
Prečítajte si tiež: Udržateľná diéta
- Vnímanie prírody: rozprávať o prírodných reáliách známeho okolia, vymenovať ročné obdobia, uvedomiť si zmien v prírode počas roka,…
- Rastliny: identifikovať rôznorodosť rastlinnej ríše, uviesť potravinový a technický úžitok niektorých úžitkových rastlín a húb, rozpoznať vybrané poľnohospodárske rastliny, rozpoznať rôzne druhy ovocia a zeleniny, uvedomiť si význam ich konzumácie pre správnu životosprávu, opísať podmienky zabezpečujúce klíčenie a rast rastlín,…
- Živočíchy: identifikovať rôznorodosť živočíšnej ríše, rozdiely medzi živočíchmi v spôsobe ich pohybu, rozpoznať mláďatá vybraných živočíšnych druhov a pomenúva ich, opísať spôsoby starostlivosti o niektoré živočíchy,…
- Človek: opísať ľudské telo v základných anatomických kategóriách, fyziologické funkcie tela (dýchanie, trávenie, pohyb, krvný obeh, zmyslové vnímanie),…
- Neživá príroda: uviesť príklady, kde sa v prírode nachádza voda; príklady javov, v ktorých je možné vnímať prítomnosť vzduchu, opísať Zem ako súčasť vesmíru,…
- Prírodné javy: opísať prírodné javy a podmienky zmeny ich fungovania na základe vlastného pozorovania a skúmania (svetlo a tiene, teplo a horenie, topenie a tuhnutie, vyparovanie, rozpúšťanie, zvuk, sila a pohyb),…
Ako učiť deti o prírode?
Snahou učiteliek by mala byť popri rozvoji elementárnych poznatkov o prírode aj podpora procesu poznávania prostredia prostredníctvom rozvoja pozorovacích a skúmateľských aktivít detí. Pokusy sa častou súčasťou edukácií. Učiteľka je pre deti vzorom zvedavej a bádajúcej osoby, ktorá kladie otázky a hľadá odpovede. Deti treba viesť k bádateľským aktivitám, naučiť ich klásť si otázky a hľadať odpovede (i keď vzhľadom na vek často pomerne nepresné až naivné). Usmernenia a otázky učiteľky môžu mať aj nasledovnú podobu:
- Pokús sa vysvetliť, čo sa stane s cukrom vo vode.
- Aký materiál môžeme použiť na výrobu padáka?
- Porozmýšľaj, čo všetko sa v teplej vode robí lepšie a v studenej horšie.
- Čo keby sme vreckový čaj zaliali studenou vodou namiesto horúcej?
- Poznáš liečivé rastliny? Ako ich využívame?
Diéta a jej vplyv na učenie
Správna výživa je nevyhnutná pre optimálny vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Strava bohatá na živiny podporuje pamäť, pozornosť a schopnosť učiť sa.
Dôležitosť vyváženej stravy
Vyvážená strava by mala obsahovať dostatok bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov a minerálov. Bielkoviny sú dôležité pre rast a obnovu tkanív, sacharidy poskytujú energiu a tuky sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu.
Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať
- Sladké nápoje a potraviny: Obsahujú veľa cukru, ktorý môže viesť k výkyvom hladiny cukru v krvi a zhoršiť pozornosť.
- Spracované potraviny: Obsahujú veľa soli, tuku a cukru, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie mozgu.
- Umelé farbivá a príchute: Niektoré štúdie naznačujú, že môžu zhoršiť hyperaktivitu a problémy s pozornosťou.
Zdravá strava v škôlke
V škôlke by sa mala ponúkať zdravá, pestrá a vyvážená strava. Je dôležité, aby deti spoznávali nové chute a vône. Strava by mala byť prispôsobená chuťovým pohárikom detí a mala by dbať na to, aby sa cítili komfortne, boli spokojné, pokojné a vyrovnané. Každé dieťa je iné, citlivé a každé má aj iné stravovacie návyky z domu.
Príklad zdravého jedálnička
- Raňajky: Ovsená kaša s ovocím a orechmi, celozrnný chlieb s avokádom a vajíčkom
- Desiata: Ovocie, zelenina, jogurt
- Obed: Polievka, mäso s prílohou (ryža, zemiaky, cestoviny), zeleninový šalát
- Olovrant: Celozrnný chlieb s nátierkou, ovocie, zelenina
- Večera: Zeleninová polievka, omeleta, ryba s prílohou
Recepty pre deti predškolského veku
Je super, keď to, čo je tam napísané, sa vám podarí a ešte lepšie, keď chutí.
Prečítajte si tiež: Prepojenie kresby s prírodou
Aj pri nich platí, že jedia i oči, preto si často potrpím aj na servírovanie jedla. Deťom sa veľmi páči, keď si na tanieri nájdu niečo zábavné, ale zároveň zdravé a chutné. Treba dosť fantázie a motivácie, ak máme doma nejakých nejedákov. Začať by sme mali ľahkým jedlom, jednotlivé suroviny miešať a kombinovať v rôznom predvedení. Hlavne je omnoho lepšie, ak dieťa dané potraviny a suroviny, ktoré konzumuje, pozná. Preto sa treba s deťmi veľa rozprávať, ukazovať im jednotlivé potraviny, z ktorých varíme. Ideálne je vždy ich zapájať do procesu varenia a pečenia. Deti zbožňujú napodobňovať vzor dospelého. Dajte im krájať a čistiť zeleninu, spravte im cesto, nech sa s ním hrajú. Nech miešajú nejakú plnku do koláča alebo si vyrobte spoločnú nátierku. Dieťa sa pri tom pekne zrelaxuje, upokojí, naučí sa nové veci, bude si to jedlo viac vážiť a určite ho aj zje. Bude spokojné a aj maminka bude spokojná, že sa jej drobec zabavil a dobre najedol.
Pohyb a zdravie
Zdravá strava a pohyb idú spolu ruka v ruke. Pohybové aktivity sú každodennou súčasťou života detí v materskej škole, či sú to ranné cvičenia, cvičenia na fitloptách, cviky zamerané na precvičenie klenby chodidla, na chrbtové svaly, pohybové aktivity, pohybové hudobné hry, alebo každodenný pohyb na čerstvom vzduchu, kde sa deti dostatočne nabijú energiou, odbúrajú stres a naberú nové sily. Vychádzky v daždi alebo pri snežení nie sú prekážkou, treba zvoliť len správne oblečenie a priestor, v ktorom sa deti budú pohybovať.
Učenie v predškolskom veku
Učenie v predškolskom veku by malo byť hravé a zábavné. Deti sa najlepšie učia prostredníctvom skúseností a aktivít, ktoré stimulujú ich zmysly a predstavivosť.
Metódy učenia
Medzi efektívne metódy učenia v predškolskom veku patria:
- Hra: Hra je pre deti prirodzený spôsob učenia. Prostredníctvom hry si rozvíjajú sociálne, emocionálne, kognitívne a motorické zručnosti.
- Čítanie: Čítanie deťom rozvíja slovnú zásobu, predstavivosť a schopnosť porozumieť textu.
- Rozprávanie príbehov: Rozprávanie príbehov rozvíja predstavivosť, pamäť a schopnosť vyjadrovať sa.
- Umenie a hudba: Umenie a hudba rozvíjajú kreativitu, predstavivosť a jemnú motoriku.
- Pohybové aktivity: Pohybové aktivity rozvíjajú hrubú motoriku, koordináciu a rovnováhu.
Dôležitosť rutiny a štruktúry
Deti v predškolskom veku potrebujú rutinu a štruktúru. Pravidelný režim im poskytuje pocit istoty a bezpečia. Stanovenie pevných pravidiel a pravidelných činností zabezpečujú dieťaťu pocit istoty a bezpečia. Nespokojnosť, mrzutosť a konflikty s rodičmi vznikajú často práve z napätia, stresu, únavy či hladu. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že dieťa sa v určitej situácii ocitlo prvýkrát. Prvýkrát cestuje v aute na dlhšiu vzdialenosť, prvýkrát je s rodičmi na dovolenke, prvýkrát v supermarkete. Môže sa cítiť neisté, ohrozené resp. „od radosti nevie čo skôr“. Ak chceme s deťmi absolvovať výlety, návštevy, nakupovať a cestovať, musíme tieto aktivity zahrnúť medzi bežné opakujúce sa činnosti. Súčasťou denného režimu sú tiež pravidlá a povinnosti, ktoré od detí prirodzene vyžadujeme, napr.: „V obývačke sa neje a basta!“ . Jednotlivé domáce pravidlá pribúdajú s rast…
Príprava na školu
Predškolský vek je dôležitým obdobím prípravy na školu. Deti by mali byť pripravené po duševnej, telesnej aj sociálnej stránke. Pedagógovia v materskej škole zohrávajú kľúčovú úlohu v príprave dieťaťa na školu.
Špecifické potreby: Prader-Williho syndróm (PWS)
Deti s PWS majú špecifické potreby v oblasti diéty a učenia.
Diéta pri PWS
Deti s PWS majú neustály pocit hladu a spomalený metabolizmus, čo spôsobuje nadmerné priberanie. Preto je potrebné dodržiavať nízko kalorickú diétu a kontrolovať príjem potravy. Je dôležité informovať všetkých ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s dieťaťom, o večnej túžbe po jedle.
Učenie pri PWS
Deti s PWS majú často problémy s krátkodobou pamäťou, plánovaním a usporiadaním krokov riešenia problému. Majú tendenciu myslieť „čierno - bielo“. Preto musia byť pokyny veľmi jednoduché. Vizuálne pomôcky, ako sú obrázky, video a prezentácia pomocou rúk, im pomáhajú lepšie sa učiť. Dôležité je zachovávať rutinu a štruktúru v činnostiach.
Grafomotorika a jej rozvoj
Grafomotorika je dôležitou zručnosťou pre predškolákov, pretože je základom pre písanie. Rozvíjať grafomotorické schopnosti je vhodné už v predškolskom veku, pretože sa tieto schopnosti neskôr stanú základom pre získavanie zručností, ako je písanie a čítanie.
Ako rozvíjať grafomotoriku
- Kreslenie: Kreslenie je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa. Je preňho hrou, zábavou, je možnosťou niečo vytvárať, vyjadriť sa, obvykle prináša deťom radosť a uspokojenie.
- Maľovanie: Maľovanie rozvíja kreativitu, predstavivosť a jemnú motoriku.
- Modelovanie: Modelovanie rozvíja jemnú motoriku a priestorovú predstavivosť.
- Strihanie: Strihanie rozvíja jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka.
- Navliekanie korálikov: Navliekanie korálikov rozvíja jemnú motoriku a trpezlivosť.
Dôležitosť správneho úchopu ceruzy
Pri štipkovitom úchope sú palec a ukazováčik presne oproti sebe, prostredník podopiera ceruzku zdola a dlaň zostáva otvorená. Hneď ako dieťa zatvorí malíček a prstenník do dlane, v ruke vzniká napätie a nejde udržať ruku uvoľnenú.
Vplyv digitálnych technológií
Digitálne technológie majú v dnešnom svete pevné miesto. Je dôležité učiť deti, ako s nimi rozumne pracovať.
Výhody a nevýhody
Digitálne technológie môžu byť užitočným nástrojom na učenie a zábavu, ale je dôležité obmedziť čas strávený pred obrazovkou a vyberať kvalitný obsah.
Digitálne kompetencie
Už od škôlky by sme mali rozvíjať digitálne kompetencie dieťaťa. Po absolvovaní materskej školy sa predpokladá, že dieťa je pripravené na vstup do základnej školy a na ďalší aktívny život v spoločnosti.
Bezpečnosť na internete
Je dôležité učiť deti, ako sa správať bezpečne na internete a chrániť ich pred nevhodným obsahom.
Emocionálna pohoda a zvládanie hnevu
Deti v predškolskom veku sa učia zvládať svoje emócie. Je dôležité naučiť ich, ako označiť svoje emócie a emócie iných.
Zvládanie hnevu
Akákoľvek kombinácia stresujúcich situácií môže spôsobiť emocionálnu „nepohodu“. Výsledkom môžu byť také prejavy správania ako sú výbuchy zlosti, zúrivé výkriky, nadávky, agresia, deštrukcia a seba-ubližovanie. Počas týchto prejavov sa myslenie vytráca. Keď sa dieťa snaží voči nám presadiť, vždy treba zvážiť, ktoré veci mu môžeme dovoliť, kedy mu môžeme dať na výber a naopak, ktoré veci dovoliť nemôžeme, lebo ich jednoducho nikdy nesmie robiť. Ponúkneme mu alternatívnu činnosť, pričom však nepristúpime na jeho hru. Nepodvolíme sa jeho požiadavke a nekupujeme si ho spôsobom: „Ak prestaneš plakať, môžeš sa zahrať na tablete“ . Môžeme využiť skúsenosti z konkrétnych životných situácií alebo z rozprávok „ … ak si neumyješ zúbky, môžu sa ti pokaziť a budeš mať napuchnuté líčko ako sesternica Lenka, pamätáš? … Rodičia väčšinou vedia, že trestať dieťa v okamihu záchvatu nemá význam. Vysvetľovanie a pokus o dohodu prichádza na rad, keď záchvat pominie a dieťa je už schopné vnímať. Trojročné dieťa nevníma presne, kedy je ráno, obed a kedy večer. Je teda príliš malé na to aby vedelo, že nepozerá rozprávku, lebo sa ráno hodilo o zem. Trest ako dôsledok svojho správania pochopí len ak k nemu dôjde bezprostredne. Staršie deti už majú v týchto veciach jasno a dobre si pamätajú, čo vyviedli a aké to malo následky. Veľký dôraz kladieme na to, že rodičia si vo výchove nesmú protirečiť. Ak jeden stanoví pravidlo či trest, druhý ho musí podporiť alebo zaujať neutrálne stanovisko. Dôležité je utvárať u detí pocit istoty a bezpečia a poskytovať im dostatok telesného kontaktu prostredníctvom neverbálnej komunikácie - zodvihnutie na ruky, očný kontakt, úsmev, pohladenie, pritúlenie a iné prejavy nežnosti. Dieťaťu dávame najavo svoju náklonnosť, záujem a učíme ho vyjadrovať svoje pocity. Musíme mu poskytnúť pocit bezpečia a istoty, pochváliť ho za úspech a povzbudzovať pri neúspechu.
Praktické tipy pre rodičov a pedagógov
- Spolupráca: Komunikácia medzi rodičmi a pedagógmi je extrémne dôležitá.
- Individuálny prístup: Každé dieťa je jedinečné a potrebuje individuálny prístup.
- Pozitívna motivácia: Podporujte dieťa a chváľte ho za úspechy.
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví a chápaví.
- Hravé učenie: Učte deti prostredníctvom hry a zábavy.
- Zdravá strava: Poskytujte deťom zdravú a vyváženú stravu.
- Rutina a štruktúra: Zabezpečte deťom rutinu a štruktúru.
- Vizuálne pomôcky: Používajte vizuálne pomôcky na podporu učenia.
Imunita detí v predškolskom veku
Detský imunitný systém funguje trochu inak ako imunitný systém dospelých. U detí sa ešte len vyvíja a trénuje, a preto tí najmenší ochorejú častejšie. Posilňovanie detskej imunity je základným prvkom starostlivosti o zdravie a správny vývoj vášho dieťaťa. O detskú imunitu by sa malo starať celoročne, hoci si na ňu mnohí rodičia spomenú až s príchodom jesenno-zimného obdobia, keď deti v jasliach, škôlkach a školách začínajú veľa chorieť.
Typy imunity
- Vrodená imunita (nešpecifická imunita): ide o prirodzenú imunitu tela, ktorú má každé dieťa od narodenia. Je geneticky podmienená, takže poskytuje telu ochranu od narodenia, ale jej procesy nie sú presné. Je zodpovedný za zabránenie vstupu patogénov do tela a za ich neutralizáciu skôr, ako spôsobia poškodenie tela (napr. zápalová reakcia, zvýšená telesná teplota).
- Získaná imunita (špecifická imunita): vyvíja sa s vekom v dôsledku vystavenia tela patogénom alebo vakcínam. Je to typ imunity namierenej proti špecifickým faktorom, ktoré si človek zapamätá z predchádzajúceho kontaktu.
Faktory ovplyvňujúce imunitu
Za oslabenú imunitu u dieťaťa môže byť zodpovedných mnoho faktorov. Patria sem okrem iného: nezdravá strava a súvisiace nedostatky (napr. nedostatok vitamínu D, nedostatok vitamínu C, nedostatok železa alebo zinku), ako aj nedostatok pohybu (najmä pohybu vonku), stres, ktorý batoľa prežíva, nedostatok dostatočného množstva a kvality spánku a dokonca aj užívanie určitých liekov (napr. antibiotická liečba). Znížená imunita postihuje aj deti, ktoré sú vystavené cigaretovému dymu, ako aj tie, ktoré sú vystavené znečisteniu životného prostredia.
Ako posilniť imunitu
- Zdravá a pestrá strava: Zaraďte do ich denného jedálnička ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, zdroje bielkovín (napr. ryby, hydina, fazuľa) a zdravé tuky (olivový olej, repkový olej, avokádo).
- Fyzická aktivita: Pravidelná mierna fyzická aktivita je vynikajúcim prostriedkom na posilnenie tela detí. Hranie sa vonku, prechádzky, cyklistika a iné športové aktivity sú skvelým spôsobom, ako zostať zdravý a tráviť čas s rodinou.
- Dostatočný spánok: Nedostatok spánku nás môže urobiť náchylnejšími na choroby znížením počtu prirodzených zabíjačských buniek alebo NK buniek imunitného systému.
- Zníženie stresu: Dlhodobý stres môže oslabiť imunitný systém. Pomôžte dieťaťu zvládať stres tým, že mu ponúknete emocionálnu podporu, čas na oddych a hranie.
- Vyhýbanie sa cigaretovému dymu: Ak vy alebo niekto vo vašej domácnosti fajčíte, zvážte prestať.
- Hygiena: Deti by sa mali učiť hygiene rúk pred a po každom jedle, po hraní sa vonku, manipulácii s domácimi zvieratami, smrkaní, použití toalety a po návrate domov zo škôlky alebo školy.
- Očkovanie: Pravidelné očkovanie pomôže imunitnému systému vášho dieťaťa zostať pripravený bojovať proti nebezpečným patogénom.
- Dojčenie: Najlepšie, čo môže matka urobiť pre imunitu svojho dieťaťa, je dojčiť ho aspoň prvých 6 mesiacov jeho života. Materské mlieko je dokonale prispôsobené meniacim sa potrebám dieťaťa.
tags: #priroda #a #dieta #predskolskeho #veku