Je všeobecne známe, že zdravá životospráva a psychická pohoda matky sú tie faktory, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj dieťaťa. Tieto aspekty života ženy počas tehotenstva majú značný dosah aj na ďalší rast a vývin potomka v dojčenskom či pubertálnom štádiu. Existuje však niekoľko ďalších vnútorných i vonkajších faktorov, ktoré podmieňujú správny rast dieťaťa. Či je výška a váha dieťaťa optimálna, je potrebné pravidelne kontrolovať a sledovať, aby bolo možné zachytiť akékoľvek náznaky nezdravého vývinu. Váženie a meranie výšky, resp. dĺžky zaraďujeme k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení, pričom tieto merania ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin.
Meranie váhy a výšky detí
Váha novorodenca sa meria na váhe s presnosťou na 10 gramov. Dĺžka sa meria na meradle s presnosťou na 1 centimeter. Kým dĺžku detí do dvoch rokov meriame v polohe ľahu s vyrovnanými nožičkami, staršie deti sa merajú postojačky. Aby bolo meranie čo najpresnejšie, dieťa musí byť vyzuté, pričom stáť musí vo vzpriamenej polohe. Špičky nôh sa vzájomne musia dotýkať, zatiaľ čo chrbát, lopatky i päty nôh sa opierajú o stenu. V takejto polohe sa následne meria rozdiel medzi podložkou a najvyšším bodom hlavy dieťaťa. V domácnosti na takéto meranie postačí krajčírsky meter, ktorý treba upevniť na stenu.
Priemerná váha a výška novorodenca
Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37. až 42. týždňom tehotenstva, je od 2 500 do 4 000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3 200 gramov, novorodenec pod 2 500 gramov sa považuje za nedonoseného, nezrelého. Vo všeobecnosti má priemerný novorodenec približne 3 200 gramov, pričom medzi dievčatami a chlapcami sa môže vyskytnúť 100-gramová odchýlka. Môže sa stať, že dievčatko je po narodení ťažšie ako priemerný chlapček, avšak práve tieto hmotnostné rozdiely sú podmienené individuálnymi predispozíciami jednotlivých jedincov.
Po pôrode stratí novorodenec časť svojej hmotnosti - zvyčajne do 10 % pôvodnej váhy (býva to tak u väčšiny novorodencov, len cca 5 % detí stratí viac ako 10 %). Je teda prirodzené, ak napríklad dieťa narodené s váhou 3 500 gramov stratí za 5 dní po pôrode 10 % svojej hmotnosti - 350 gramov. Váži teda cca 3 150 gramov. Do 2 týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu.
Rast a priberanie v prvom roku života
Za prvý rok dosiahne dieťa trojnásobok váhy. Telo matky začne optimálne produkovať materské mliečko, dojčenie sa postupne stabilizuje a dieťa sa dojčí (alebo sa v prípade komplikácií či z iných dôvodov kŕmi umelým mliečkom). Prvé týždne života priberá dieťa každý týždeň 150 - 250 gramov. Vo veku 6 mesiacov (niektoré deti už v 4. mesiacoch) sa dostávajú na dvojnásobok pôrodnej váhy a ročné bábätko dokonca trojnásobok.
Prečítajte si tiež: Priebeh Materskej a Rodičovskej Dovolenky
Ako priberanie, tak aj rast je v prvých týždňoch života veľmi rýchly - za prvý rok rastie dieťatko vlastne najrýchlejšie z celého svojho života. Do 6 mesiacov majú deti priemerne okolo 65 cm, potom sa rast trochu spomalí, no do roka sa ich telíčko predĺži o 50 % pôrodnej výšky/dĺžky. Za prvý rok života teda narastie o cca 20-25 cm (priemerne), v 2. roku o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti.
Tabuľka 1: Mesačný prírastok výšky a váhy u detí v 1. roku života
V priebehu prvého štvrťroka bábätko priberie aspoň 200 gramov za týždeň, čo predstavuje 3,2 kilogramu za štyri mesiace. Následne sa rast o niečo spomalí a dieťatko v druhom štvrťroku prvého roku svojho života priberá týždenne priemerne 150 gramov. Po dosiahnutí šiestich mesiacov sa týždenný prírastok znižuje na 100 gramov, pričom pred dovŕšením prvého roku predstavuje hmotnostný prírastok len 75 gramov za týždeň. Keďže novorodenec ešte nedokáže stáť na nohách, pri meraní sa miesto pojmu „výška“ používa pojem „dĺžka“. Hodnota tejto premennej u novorodenca ihneď po narodení predstavuje v priemere 50 centimetrov. V priebehu prvého roku života detí je medzi chlapcami a dievčatami ako-tak badateľný centimetrový rozdiel, ktorý sa v druhom polroku prvého roku života zvyšuje temer na dvojcentimetrový.
Tabuľka 2: Veľkosť detí podľa veku (od 1. do 19. roku)
Hmotnosť detí sa po druhom roku života každoročne zvyšuje v priemere o dva kilogramy, pričom rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sa pohybujú na úrovni pár stoviek gramov. S pribúdajúcim vekom môže dochádzať k podstatnejším odchýlkam od smerodajných údajov uvedených v hmotnostných tabuľkách. Na prelome ôsmeho až deviateho roku dochádza k zvýšeniu hmotnosti o tri kilogramy, pričom podstatnejší nárast začína vplyvom nástupu pubertálneho rastu. Práve puberta spôsobuje, že hmotnosť a výška dievčat v 10. až 13. roku narastá rapídnejším tempom, čo spôsobuje, že sú v tomto vekovom rozmedzí v porovnaní s chlapcami priemerne o jeden kilogram ťažšie a o jeden centimeter vyššie.
Faktory ovplyvňujúce výšku a váhu detí
Výška a váha detí je primárne ovplyvňovaná ich pohlavím. Je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov sa dievčatá rodia s nižšími hmotnostnými a výškovými hodnotami ako chlapci. Samozrejme, existujú aj výnimky, a to hlavne z dôvodu genetiky, ktorá podmieňuje tieto atribúty potomstva. Genetické vlohy od oboch rodičov a ich rodín totiž predurčujú tvar postavy, proporcie, váhu i výšku dieťaťa.
Je dôležité poznamenať, že váha a výška bábätka je v prvom rade v rukách matky. Práve zdravá životospráva a eliminovanie akýchkoľvek škodlivých látok, ktoré pred tehotenstvom užívala, môže pôsobiť na správny vnútromaternicový vývoj plodu. Mnohopočetné tehotenstvo tiež ovplyvňuje hmotnosť a výšku takýchto plodov. Na rast dieťaťa môžu mať vplyv aj tehotenské problémy s placentou, tehotenskou cukrovkou či komplikácie súvisiace s pôrodom.
Prečítajte si tiež: Sprievodca stravou pre deti s cukrovkou
Ďalším faktorom s účinkom na výšku a váhu u detí je dojčenie. Je totiž istý rozdiel medzi tým, ako sa vyvíja dieťa kojené materským mliekom a bábätko kŕmené umelým mliekom. Tieto odchýlky nedojčené deti veľmi rýchlo dorovnajú, a to ešte v priebehu prvého roku života. Podstatnejší účinok majú rozličné zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú príjem stravy, aktivitu a životný štýl dieťaťa. Môžu to byť napríklad ochorenia obličiek, tráviace problémy, poškodenie niektorých orgánov či rakovina. V prípade dlhodobých i krátkodobých ochorení je dôležité hľadieť na správny kostrový vývin dieťaťa v súvislosti s príjmom liekov s obsahom kortikosteroidov. Tie sa používajú na liečenie astmy, pričom sú obsiahnuté aj v obstrekoch používaných pri bolestiach chrbta.
Zdravá životospráva detí výrazne pôsobí na ich prirodzený a správny rast. Preto je zo strany rodičov veľmi dôležité, aby dohliadali na spánkový režim a stravovacie návyky svojich detí. Spánok je najmä v období rastových špurtov kľúčovým aspektom, no podstatnú rolu hrá aj v udržiavaní psychickej a fyzickej pohody jedinca. Z hľadiska stravy je nutné, aby dieťa prijímalo dostatok vitamínov, minerálov a živín, ktoré vplývajú na zdravie človeka. Netreba zabúdať ani na pitný režim.
Rastové obdobia dieťaťa
Každý človek vo svojom živote prechádza štyrmi základnými rastovými obdobiami, ktoré sú príznačné istými zmenami v hmotnosti i výške jedinca.
- Fetálny rast: Prebieha v tele matky. Počas neho dochádza k najrýchlejšiemu vývoju plodu, pričom v priebehu tohto štádia plod dosahuje 30 % z celkovej výšky. Tento vývoj prebieha najmä počas druhého a tretieho trimestra. Počas celého tehotenstva je však rast plodu ovplyvňovaný matkou a jej životným štýlom. V prípade, že sa žena v tehotenstve nezdravo stravuje, holduje alkoholu či iným návykovým látkam, bude to mať isté dôsledky v súvislosti s vývojom dieťatka.
- Infantilný rast: Nastáva po narodení bábätka, ktorý je taktiež pomerne rýchly, no postupne sa spomaľuje. Z hľadiska výšky i váhy rastie dieťa najrýchlejšie v prvom roku, pričom podobne rýchle tempo rastu pretrváva aj v nasledujúcom roku. Na správny vývoj dieťaťa v tomto období stále vplývajú niektoré faktory z predchádzajúceho vnútromaternicového štádia vývinu, no do rastovej rovnice vstupujú ďalšie premenné, ako výživa v podobe materského či umelého mlieka, priame okysličenie či rastové hormóny.
- Detská krivka rastu: Nastáva, keď dieťa prehupne do predškolského až mladšieho školského veku. Toto obdobie začína po druhom roku života dieťaťa a pokračuje až do počiatkov puberty. Na rast v tomto štádiu vo veľkej miere pôsobia najmä rastové hormóny, pričom zaváži aj zdravá životospráva zahrňujúca nielen vyváženú stravu, ale i dostatok fyzickej aktivity. Dôležité je i bezproblémové sociálne zázemie, ktoré má pozitívne vplyvy na psychiku dieťaťa.
- Pubertálny rast: Je príznačný výraznými hormonálnymi zmenami, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast dieťaťa. Ide najmä o kombináciu rastových hormónov a pohlavných hormónov, ako testosterón a estradiol, ktoré podmieňujú pubertálny rastový špurt. Kým u dievčat puberta začína okolo 10. roku života, u chlapcov započína toto vývojové štádium približne o rok neskôr. Chlapci síce zažívajú rastový špurt neskôr ako dievčatá, avšak práve tento faktor v kombinácii s časom navyše pred počiatkom pubertálneho veku, zaručujú väčší výškový rozdiel v dospelosti oproti dievčatám.
Kedy je potrebné spozornieť?
Dieťa je, samozrejme, podstatné pozorne sledovať, aby bolo možné o akýchkoľvek rapídnych zmenách v proporciách tela dieťaťa informovať lekára. Ten následne prostredníctvom vyšetrenia sám posúdi, či ide o problém, ktorý je potrebné riešiť, alebo prirodzenú odchýlku vo váhe a výške dieťaťa vplyvom pomalšieho vývinu.
Na posúdenie správnosti vývoju slúži index telesnej hmotnosti - BMI, ktorý zohľadňuje pomer výšky a váhy ľudského tela. Minimálna a maximálna hodnota BMI ohradzujú normu, pričom akákoľvek hodnota pod minimálnou predstavuje problém s podvýživou, zatiaľ čo hodnoty nad udaným maximom signalizujú, že ide o nadváhu. Index telesnej hmotnosti však taktiež nie je smerodajným údajom, pretože nezohľadňuje prevahu svalovej hmoty, ktorá taktiež zvyšuje hmotnosť človeka. Čo sa týka novorodencov, je určovanie ich zdravotného stavu jednoduchšie, pretože kým deti pod 2 500 gramov sú považované za nezrelé, resp.
Prečítajte si tiež: Podmienky získania opatrovateľského príspevku
Rastové grafy a percentilové hodnotenie detí
Okrem tabuliek s prírastkami váhy a ideálnymi či priemernými výškami a váhou sa pediatri a pediatričky riadia pri posudzovaní zdravotného stavu tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentilách - vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom - deťom rovnakého veku aj pohlavia.
V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári a lekárky určujú poruchy rastu.
Ak je teda vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75 % detí rovnakého pohlavia a veku vážia rovnako či menej a 25 % viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25. percentile pre svoju dĺžku, 25 % detí má váhu rovnakú a menšiu, 75 % 3-mesačných zase väčšiu. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov (rodinná anamnéza, tempo, strava, gény…).
Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3. až 97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25. až 75. percentilu. Rovnako však ide o orientačnú pomôcku s možnými prirodzenými odchýlkami, ktoré lekári a lekárky vedia zistiť a posúdiť, pretože vaše dieťa budú za roky prehliadok poznať. V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Ak napríklad váha dieťaťa prekročí hodnotu 90, môže lekár (na základe ďalších faktorov a napr. rodinnej anamnézy, prípadných metabolických komplikácií atď) zhodnotiť, či má dieťa nadváhu („nadhmotnosť“), pri hodnote pod 10 zase podváhu. Podľa vestníka MZ SR z roku 2012 hodnoty nad 97. percentilom vymedzujú obezitu. Pod 3. percentilom sa nachádzajú deti, ktoré majú podvýživu a neprospievajú.
Váha a výška u detí - skúsenosti
Porovnávanie dieťaťa s rovesníkmi je jednou z najväčších príčin zbytočných obáv. Aj diskutujúce mamičky vyzdvihli potrebu riadiť sa pokynmi a radami pediatra, pretože okolie nepozná všetky faktory ovplyvňujúce vyššiu alebo nižšiu váhu dieťaťa, a teda posudzujú dieťa len na základe toho, čo vidia. Podľa názoru viacerých diskutujúcich je najdôležitejšie hľadieť na stravu a množstvo pohybu dieťaťa, čo dopomôže k optimalizovaniu váhy, resp. výšky.
Časté mýty o váhe dieťaťa
- "Nedonosení sú chudí": Normálna pôrodná váha novorodenca sa pohybuje medzi 2,7 až 4,5 kg u bábätiek, ktoré sa narodia v období od ukončeného 37. týždňa do 42. týždňa tehotenstva. Táto štartovacia pozícia je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje váhu dieťaťa. Ale pozor, iba v ranom štádiu života. Nedonosené deti môžu mať paradoxne v dospelosti problémy s obezitou.
- "Ženy, ktoré viac priberú v tehotenstve, majú väčšie deti": Štíhla žena môže mať väčší plod rovnako ako silnejšia žena naopak menší. Veľkosť plodu závisí od funkcie placenty.
- "To on je tučko po ockovi": V prvých týždňoch a mesiacoch sa genetika neuplatňuje. Veľkosť bábätka sa odvíja od množstva mlieka, ktoré sa mamičke tvorí a ktoré dieťa vypije, alebo ako často a v akom množstve dieťa dokrmuje mliekom umelým.
- "Ženy, ktoré viac dojčia, majú ťažšie deti": Hlavným ukazovateľom dostatočnosti alebo nedostatočnosti dojčenia by mala byť celková pohoda bábätka. Je to len na mamičke a dieťati, v akých častých intervaloch bude dojčenie prebiehať a všetko mimo vzostupnú váhovú krivku rieši rodič s pediatrom.
- "To vybehá": Ak je dieťa trochu silnejšie v dojčenskom veku, má skutočne šancu „to vybehať“, pretože s lezením a chodením dochádza k vysokému nárastu fyzickej aktivity. Ak je ale dieťa obézne v batoľacom a predškolskom veku, je veľmi na mieste upraviť jedálny lístok a zaradiť viac aktivity.