Rozhodnutie o prerušení tehotenstva je vždy náročné, najmä ak je dôvodom závažná vývojová chyba plodu. Tento článok sa zaoberá právnymi a medicínskymi aspektmi prerušenia tehotenstva v prípade, že je diagnostikovaná závažná vývojová chyba plodu.
Právny rámec na Slovensku
Na Slovensku je problematika umelého prerušenia tehotenstva upravená Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SSR č. 74/1986 Zb. a zákonom Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. Tieto predpisy stanovujú podmienky, za ktorých je možné tehotenstvo umelo ukončiť.
Podľa týchto predpisov je možné vykonať interrupciu, ak:
- Je ohrozený život pacientky (napríklad mimomaternicové tehotenstvo).
- Je ohrozené zdravie alebo zdravý vývoj plodu.
- Ide o genetický chybný vývoj plodu (napríklad Downov syndróm).
- Existuje dôvodné podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, ktorý bol na nej spáchaný (t. j. znásilnenie).
V prípade potvrdenia závažnej vrodenej vývojovej chyby nezlučiteľnej so životom, alebo pri potvrdení genetickej anomálie plodu (napríklad Downov syndróm), je rozhodnutie o ďalšom pokračovaní v gravidite na pacientke. Podľa Vyhlášky je možné v tomto prípade vykonať interrupciu do 24 týždňov trvania tehotenstva.
Súhlas s interrupciou
Zo zákona vyplýva, že v žiadnom prípade nemožno vykonať interrupciu bez súhlasu ženy. Zároveň nie je možné rozšíriť okruh prípadov, pre ktoré je možné interrupciu vykonať.
Prečítajte si tiež: Problémy s materskou dávkou?
Ak o interrupciu požiada žena, ktorá ešte nedovŕšila 16 rokov života, na jej vykonanie je nevyhnutný súhlas zákonného zástupcu, prípadne osoby, ktorej bola zverená do výchovy. Ak ide o ženu, ktorá je vo veku od 16 do 18 rokov života, súhlas rodiča sa nevyžaduje.
Medicínske aspekty
Diagnostika závažných vývojových chýb plodu je možná prostredníctvom prenatálnych vyšetrení, ako sú ultrazvukové vyšetrenia, amniocentéza alebo odber choriových klkov. Tieto vyšetrenia môžu odhaliť genetické anomálie alebo štrukturálne abnormality plodu.
Ak sú výsledky vyšetrení pozitívne a potvrdia závažnú vývojovú chybu, lekár by mal s pacientkou podrobne prediskutovať možnosti a riziká pokračovania tehotenstva, ako aj možnosti a riziká interrupcie. Pacientke by mali byť poskytnuté všetky relevantné informácie, aby sa mohla informovane rozhodnúť.
Lenalidomid a riziká pre plod
V kontexte tehotenstva a vývojových chýb je dôležité spomenúť liek lenalidomid. Lenalidomid je štrukturálne príbuzný s talidomidom, liečivom so známym teratogénnym účinkom u ľudí, ktoré spôsobuje závažné život ohrozujúce vrodené chyby. U opíc spôsobil lenalidomid malformácie podobné tým, ktoré boli popísané pre talidomid.
Ženy, ktoré môžu otehotnieť, musia používať aspoň jednu z účinných metód antikoncepcie aspoň počas 4 týždňov pred liečbou, počas liečby a aspoň počas 4 týždňov po liečbe lenalidomidom, dokonca i v prípade jej prerušenia, s výnimkou, že sa pacientka zaviaže k úplnej a nepretržitej, mesačne potvrdenej sexuálnej abstinencii.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
V snahe pomôcť pacientom predísť expozícii plodu lenalidomidom, držiteľ rozhodnutia o registrácii poskytne zdravotníckym pracovníkom edukačné materiály, ktorých cieľom je zdôrazniť upozornenia týkajúce sa očakávaných teratogénnych účinkov lenalidomidu, poskytnúť rady týkajúce sa antikoncepcie pred začatím liečby a poskytnúť usmernenie o potrebe vykonania tehotenských testov. Predpisujúci lekár musí informovať pacienta o predpokladanom teratogénnom riziku a o prísnych opatreniach na prevenciu gravidity špecifikovaných v Programe prevencie gravidity a poskytnúť pacientom vhodnú vzdelávaciu brožúru, kartu pacienta a/alebo ekvivalentnú pomôcku podľa dohody s príslušným štátnym orgánom.
V ideálnom prípade sa má tehotenský test, predpísanie a výdaj lieku uskutočniť v rovnaký deň. U žien, ktoré môžu otehotnieť, sa má výdaj lenalidomidu uskutočniť v priebehu 7 dní od predpísania, na základe negatívneho tehotenského testu uskutočneného pod lekárskym dohľadom.
Starostlivosť o zrak v tehotenstve
Hoci to priamo nesúvisí s témou prerušenia tehotenstva pri závažnej vývojovej chybe plodu, je dôležité spomenúť starostlivosť o zrak počas tehotenstva. Mierne problémy s očami bývajú u budúcich mamičiek bežné. Zmena hormonálnej hladiny v tehotenstve môže ovplyvniť kvalitu i kvantitu slzného filmu, ktorý chráni rohovku a spojovku pred vysychaním. Vytvára a udržiava sa žmurkaním a ak nefunguje tak, ako má, môže sa rozvinúť syndróm suchého oka a oči sú citlivejšie. Pocítia to hlavne ženy, ktoré nosia kontaktné šošovky.
Pri normálnom priebehu tehotenstva sa môžu kontaktné šošovky nosiť bez problémov a obáv z poškodenia zraku. Pri pocite podráždenia očí môžete dĺžku ich nosenia skrátiť, prípadne ich vymeniť za okuliare. Ak však žena trpí silnou krátkozrakosťou, približne od -8 dioptrií, mala by byť počas tehotenstva pod dohľadom očného lekára.
Diabetická retinopatia, teda nezápalové ochorenie očnej sietnice, sa vyskytuje pri cukrovke 1. a 2. typu. Počas tehotenstva sa retinopatia môže zhoršiť. Preto by mali ženy trpiace cukrovkou navštíviť očného lekára ešte pred plánovaným otehotnením, prípadne v jeho ranom štádiu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dávkovanie liekov a úpravy počas liečby
V súvislosti s farmakologickou liečbou počas tehotenstva, aj keď nie je priamo spojená s prerušením tehotenstva z dôvodu vývojovej chyby, je dôležité spomenúť úpravy dávkovania a sledovanie toxicity. Napríklad, pri liečbe lenalidomidom sa odporúčajú úpravy dávky počas liečby a pri opätovnom začatí liečby na kontrolu trombocytopénie 3. alebo 4. stupňa, neutropénie alebo inej toxicity 3. alebo 4. stupňa.
Ak uplynulo menej ako 12 hodín od vynechanej dávky, pacient túto dávku môže užiť. Odporúčaná začiatočná dávka lenalidomidu je 25 mg perorálne jedenkrát denne v 1. až 21. deň opakovaných 28-dňových cyklov. Odporúčaná dávka dexametazónu je 40 mg perorálne jedenkrát denne v 1., 8., 15. a 22. deň opakovaných 28-dňových cyklov.
V prípade iných toxicít 3. alebo 4. stupňa ohodnotených ako súvisiacich s lenalidomidom má byť liečba prerušená a znovu obnovená v najbližšej nižšej úrovni dávky iba keď sa toxicita zmiernila na ≤ 2. Prerušenie alebo ukončenie liečby lenalidomidom sa má zvážiť pri kožnom výseve 2. alebo 3. stupňa. Liečba lenalidomidom sa musí ukončiť pri angioedéme, anafylaktickej reakcii, výseve 4. stupňa.
Tromboembolické riziká
U pacientov s mnohopočetným myelómom je kombinovaná liečba lenalidomidom s dexametazónom spojená so zvýšeným rizikom venóznej tromboembólie (hlavne trombózy hlbokých žíl a pľúcnej embólie) a arteriálnej tromboembólie (hlavne infarktu myokardu a cerebrovaskulárnej príhody). Preto je potrebné pacientov so známymi rizikovými faktormi pre tromboembóliu - vrátane predchádzajúcej trombózy - starostlivo sledovať a prijať opatrenia na minimalizáciu všetkých modifikovateľných rizikových faktorov (napr. fajčenie, hypertenzia a hyperlipidémia).
Pacientom a lekárom sa odporúča pozorne sledovať prejavy a príznaky tromboembolizmu. Pacientov treba poučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich vyvinú príznaky, ako je dýchavičnosť, bolesť na hrudi, opuch rúk alebo nôh. Profylaktické antitrombotiká sa odporúčajú najmä u pacientov s ďalšími rizikovými faktormi pre trombotické problémy.
Hematologické sledovanie
Na začiatku liečby, každý týždeň počas prvých 8 týždňov liečby lenalidomidom a následne každý mesiac sa má vyšetriť kompletný krvný obraz, vrátane počtu leukocytov a ich diferenciálneho počtu, počtu trombocytov, hladiny hemoglobínu a hematokritu kvôli sledovaniu cytopénií. V prípade neutropénie má lekár pri liečbe pacienta zvážiť použitie rastových faktorov.