Počas deviatich mesiacov v matkinom brušku sa vytvára aktívny kontakt medzi matkou a dieťaťom, ktorý sa nazýva vnútromaternicová väzba. Táto väzba je realizovaná cez pupočníkovú šnúru, cez ktorú prúdia živiny, minerály, hormóny, ale aj nežiaduce látky. Je vedecky dokázané, že v období prenatálneho vývoja vznikajú pamäťové stopy. Po narodení sa dieťa musí prispôsobovať novým podmienkam, ako je samostatné dýchanie, prijímanie potravy a vylučovanie.
Proporcie tela novorodenca sú značne odlišné od dospelého človeka. Novorodenec má veľkú hlavu, krátke končatiny, dlhý trup a malú tvár. Kosti sú mäkké, chrupavkovité a kosti lebky sa zrastajú až v 15. mesiaci života dieťaťa. Svalové vlákna sú tenké a dieťa má ešte zohnuté končatiny, čo je spôsobené nadmerným svalovým napätím. Mozgová kôra sa rýchlo unaví, a preto potrebuje veľa spať. Novorodenec prespí v priemere 20 hodín denne. Reaguje najmä na dotykové podnety, potrebuje byť hladkané a príjemný mu je pokojný ľudský hlas. Už aj v tomto období sa vytvárajú pamäťové stopy, učí sa rozoznávať príjemné a vyhýbať sa nepríjemnému.
Telesné proporcie novorodenca
Novorodenec má oproti dospelým najväčšiu hlavičku, dlhý trup a krátke končatiny. Pomerné zastúpenie sa s vekom postupne mení. Hneď krátko po narodení nadobúda prirodzené postavenie, prsty sa vystierajú a chodidlo sa dostáva do kolmého postavenia k predkoleniu.
Bežné ortopedické postihnutia u novorodencov
Na Slovensku novorodencov v pôrodnici alebo krátko po pôrode vyšetruje spravidla aj ortopéd. Ortopéd bežne sleduje súmernosť tela, tvar hlavy, držanie končatín, pričom uloženie a pohyblivosť bedrových kĺbov overuje aj sonografickým vyšetrením. Najčastejšími ortopedickými postihnutiami už v novorodeneckom veku sú asymetrické postavenie hlavičky, deformity nôh a poruchy vývoja bedrových kĺbov. Najčastejšie ochorenia s dedičnou tendenciou zaraďujeme vývojovú dyspláziu bedrového kĺbu, ktorá býva predovšetkým u dievčat, vrodenú deformitu nohy, ktorá sa vyskytuje častejšie u chlapcov, a skoliózu, ktorá je hlavne u dievčat. Vrodená plochá noha sa vyskytuje len veľmi zriedka.
Tvar hlavičky novorodenca
Existuje množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú tvar lebky. Niektoré z nich sa uplatňujú pred narodením dieťaťa a iné až po jeho narodení. Najdôležitejšími faktormi meniace tvar lebky po narodení patrí spôsob vedenia pôrodu. Lekári potvrdzujú, že krajšiu, lepšie tvarovanú lebku majú novorodenci, ktorí sa narodili spontánne, to znamená prirodzenou cestou. Tvar lebky sa formuje predovšetkým prechodom cez pôrodné cesty. Ak sa dieťatko predčasne narodilo alebo malo nedostatok miesta v maternici, môže vzniknúť asymetria lebky. Lebka je na jednej strane sploštená a má nepravidelný tvar. Následne, ak dieťa nie je liečené a polohované, vzniká aj nesúmernosť tváre. Ďalším dôvodom, ktorý môže spôsobiť asymetriu lebky a tváre dieťatka, je skrátenie krčného svalu. Poškodenie počas pôrodu je veľmi častou príčinou skrátenia tohto svalu u novorodencov. Takéto dieťatko potrebuje sústavnú rehabilitáciu, jednoduché, ale pravidelné opakovanie cvičenia a umiestnenie hlavičky. Najdôležitejšie je neukladať hlavičku len na jednu stranu, prihovárať sa dieťaťu, podávať mu hračky a smerovať podnety tak, aby bolo nutné otáčať hlavičku proti skrátene strane.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Nehybnosť hornej končatiny novorodenca
Niekedy môže dojsť k vzniku pôrodného poranenia. Ak dieťatko bezprostredne po narodení nevie spontánne meniť polohu hornej končatiny, je potrebné vylúčiť zlomeninu ramennej alebo kľúčnej kosti, alebo poranenie nervov inervujúcich svaly hornej končatiny. Najčastejšie ide o jednostranný nález. Spôsob liečby pri zlomeninách závisí od lokalizácie a polohy, pričom lehota zhojenia je na rozdiel od dospelých iba niekoľko dňová.
Tvar a postavenie chodidiel novorodenca
Uložením dieťaťa v maternici je ovplyvnená noha novorodenca. Ak neprirodzené postavenie chodidla pretrváva, je vhodné sa poradiť s ortopédom, ktorý určí, či ide o ľahkú, alebo závažnú deformitu. Deformita nôh, ktorá vznikne pre nedostatok priestoru počas vývinu dieťaťa v maternici, možno označiť za ľahšie postihnutie. Táto chyba je napraviteľná. Pomôže pri nej jednoduché cvičenie a masáže nožičky, ktoré podľa poučenia lekárov mamička vykonáva niekoľkokrát denne, zväčša pri hre s dieťatkom. Deformita sa napraví počas niekoľkých týždňov. Najčastejším postihnutím nohy novorodenca je „konská noha“, ktorá sa zväčša vyskytuje u chlapcov. Obidve nohy dieťatka sú akoby stočené do kornúta. V dnešnej dobe najmodernejším a veľmi účinným spôsobom liečby je sadrovanie. Približne po 4 - 6 týždňoch sa formovaním nohy dosiahne optimálny tvar. Liečba si vyžaduje trpezlivý prístup nielen lekára, ale aj rodičov, lebo aj napriek peknému výsledku po odstránení sadry sa môže deformita vrátiť.
Tvarovanie chrbtice dieťaťa od narodenia
Novorodenci majú chrbticu, ktorá sa prispôsobuje podložke, je plastická. Kopíruje podklad, na ktorom dieťa leží. Pre dieťa je veľmi dôležité, aby sa ponaťahovalo, a tým podporovať jeho prirodzený vývin. Za prirodzený vývin chrbtice u zdravého dieťaťa zodpovedá najmä svalová kondícia. Keď má dieťa slabé svaly a zníženú svalovú silu, svalový korzet uňho dostatočne nefunguje. V takom prípade pomôže rehabilitačný lekár, ktorý poradí správny druh cvičení a vhodný pohybový režim. Ak sa to s upevnením bábätka nepreháňa v zmysle dlhého zafixovania dieťaťa v jednej polohe, tak nosiče sú na prenášanie detí prospešné. Zdravému dieťaťu nemôžu uškodiť, naopak, privinutie k matke má aj pozitívy psychologicky efekt. Dieťa vníma vôňu a teplo matky, ako aj tlkot jej srdca.
Čo si všímať na bábätku?
- Súmernosť tela
- Tvar hlavy
- Držanie končatín
- Uloženie a pohyblivosť bedrových kĺbov
Čomu sa vyhýbať pri vývine chrbtice
V období, keď dieťa nemá pripravené svaly, je nevhodné ho dávať sedieť. Vtedy sa vlastne hompáľa z boka na bok a pri dlhodobom preťažovaní môže vzniknúť chybné zakrivenie chrbtice. Nevhodné je aj to, keď je dieťa príliš kŕmené a obézne. Tým tiež vytvárame predpoklad na väčšiu záťaž na jeho chrbticu. Nie je vhodné podkladanie hlavy akoukoľvek podložkou na to, aby sa chrbtica dieťaťa správne vyvíjala. Rizikom je vnorenie tváričky a obmedzenie dýchania, ale aj nepriaznivé pôsobenie na vývin krčnej chrbtice. Ak je potrebné dostať hlavičku do vyššej polohy, dosiahneme zvýšenú polohu podložením celej podložky. U detičiek ležiacich, resp. NOSENIE V ŠATKE SPÔSOBUJE DEFORMITY NA CHRBTICI DIEŤAŤA. DIEŤA POTREBUJE BYŤ NA ROVNEJ PODLOŽKE, ABY SI VYSTRELO CHRBÁTIK.
Mýty o nosení detí v šatke
Jedným z najbežnejších mýtov, ktoré sprevádzajú nosenie detí v šatke či inej ergonomickej pomôcke sa týka poškodzovania chrbtice dieťaťa. Asi sa nenájde medzi nosiacimi rodičmi taký, ktorý by nebol z času na čas konfrontovaný s viac či menej zákernou otázkou "A nezničí sa vášmu dieťatku v tej šatke / nosiči chrbátik? Veď deti si potrebujú od narodenia chrbátik narovnávať a ty mu to v tej šatke vôbec nedovolíš! Veď sa len pozri, aký je tam celý schúlený a jeho chrbátik - veď ten je taký nejaký guľatý, či čo. Rýchle ho z tej šatky vyber a daj ho na rovnú podložku, nech sa chúďa vystrie! Uvidíš, bude mať skoliózu to dieťa!" Nie každý rodič vie na to adekvátne zareagovať, ba sú aj takí, ktorých prepadnú pochybnosti a sami seba sa pýtajú - neškodím ja svojmu dieťaťu, keď ho (od narodenia) nosím v šatke či nosiči, a dokonca v zvislej polohe?! A ako dlho môžem nosiť svoje dieťa denne, aby to nemalo negatívny vplyv na vývin jeho chrbtice? Sú vôbec nejaké limity? Ak aj vás trápia pochybnosti alebo len neviete, ako zareagovať na takéto poznámky, skúste čítať ďalej - možno vám to už po prečítaní tohto článku bude dávať zmysel 😉.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Búranie mýtu
Asi si veľmi dobre dokážete predstaviť, akú pozíciu má dieťatko v maternici v období prenatálneho vývoja. Ak nie, pozrite sa na obrázok - dieťatko je na ňom v maternici schúlené vo svojej typicky embryonálnej polohe, pri ktorej má horné končatiny v ohnutom flekčnom postavení, dolné končatiny v abdukčnom postavení v bedrovom kĺbe, kolienka pokrčené nad úrovňou zadočka a chrbticu schúlenú do kĺbka. Túto polohu, ktorá je bábätku taká vlastná, taká typická a jedinečná, nazývame fyziologickou polohou. Fyziologická poloha, alebo tiež tz. abdukčno-flekčná poloha je anatomická poloha, s ktorou sa novorodenec rodí a v ktorej zotrváva do istého času, kým jeho chrbtica neprejde jednotlivými štádiami vývoja a nenadobudne obe S-kové ohnutia, ako to vidíme už u dospelého jedinca. Dosiahnutie typického tvaru chrbtice "S" zvyčajne trvá rok, resp. trošku viac než rok a môžeme ho rozčleniť do základných vývojových štádií. Rozoznávame tzv. lordózu a kyfózu. Lordóza znamená prirodzené prehnutie chrbtice dopredu, kyfóza znamená zase prirodzené prehnutie chrbtice dozadu. Chrbtica má štyri zakrivenia: krčná lordóza, hrudná kyfóza, drieková lordóza a kyfoticky zahnutá krížová kosť. Tieto zakrivenia sú dôležité z hľadiska rovnováhy, flexibility a tlmenia tlaku, ktorý vzniká pri pohybe. Počas obdobia v ktorom sa dieťa učí dvíhať hlavu a nakoniec chodiť, sa vyvíjajú svaly. Ako svalom pribúda sila, aktivita dieťaťa presunie váhu tela na chrbticu. Postupne sa vyvinú ďalšie krivky v oblasti krčnej a lumbálnej (driekovej) oblasti. Tieto oblasti sa vyvíjajú až kým dieťa neprestane rásť.
Normálne zakrivenie chrbtice
- Krčná lordóza: 20-40 stupňov
- Hrudná kyfóza: 20-40 stupňov
- Drieková lordóza: 40-60 stupňov
- Krížová kyfóza: krížová kosť má kyfotickú krivku
Keď sa dieťatko narodí, jeho chrbtica sa nachádza v stave totálnej kyfózy (total kyphosis). To znamená, že dieťa má chrbátik typicky schúlený do kĺbka a jeho chrbtica pripomína písmeno "C". Ide o základné zakrivenie, ktoré je kyfotické, a teda chrbtica je prirodzene prehnutá dozadu. Svaly, ktoré napomáhajú udržiavať chrbticu vzpriamenú, nie sú zatiaľ natoľko vyvinuté, aby plnili svoju funkciu (dieťatko samé nedokáže držať vzpriamene hlavičku, rodič mu ju pri držaní podopiera). Prvá časť chrbtice, ktorá sa pomaly vo vývoji dieťatka začína vyrovnávať, je jej horná (krčná) časť. V období okolo 3. - 4. mesiaca života, keď sa dieťatku postupne posilnia svaly v tejto časti chrbtice a dieťa je schopné samo držať hlavičku, zakrivenie tejto časti chrbtice (kyfóza) sa pomaly vyrovnáva, až sa nakoniec mierne prehne dozadu - cervikálna (krčná) lordóza (cervical lordosis). V ďalšom období, približne okolo 8. - 10. mesiacov, keď sa už dieťatko samé dokáže posadiť, sú svaly v oblasti strednej (hrudnej) časti chrbtice natoľko silné a spevnené, že dokážu pekne podopierať chrbát dieťaťa. Chrbtica v tejto časti ostáva naďalej zakrivená, hovoríme tomu hrudná kyfóza (thoracic kyphosis). Nakoniec, okolo 1 roka (zvyčajne v období medzi 12. - 18. mesiacom života dieťatka), keď už dieťatko dokáže samé chodiť, dochádza k narovnaniu v oblasti spodnej (driekovej) časti chrbtice a následne k jej prehnutiu dozadu - lumbálna (drieková) kyfóza (lumbar lordosis). Pozorujeme typický S-kovitý tvar chrbtice, svaly dieťaťa sú už natoľko silné, že dokážu udržať telo vo vzpriamenej pozícii a podopierajú celý chrbát.
Šatka a vhodný ergonomický nosič rešpektujú a podporujú prirodzený vývoj chrbtice dieťatka v KAŽDOM VÝVINOVOM OBDOBÍ! Je však skutočne dôležité, aby sme mali na pamäti to ktoré vývinové obdobie dieťatka. Keď nosíme novorodenca, je potrebné zabezpečiť, aby sme šatku alebo chrbtovú opierku nosiča viedli až nad úroveň krčnej chrbtice. Ideálne by mal horný lém šatky, resp. horná časť chrbtovej opierky siahať približne do výšky ušných lalokov dieťatka - len tak dieťatku zabezpečíme dostatočnú oporu v tejto časti chrbtice a zaručíme mu zdravé a komfortné nosenie sa. Niektoré mamky volia pri šatkách externú pomôcku v podobe zrolovanej plienky, ktorú vkladajú za vrchný lém šatky. Týmto golierikom sa snažia zaručiť dieťatku potrebnú oporu v oblasti krčnej chrbtice. Nie sú však nutné zbytočne masívne "goliere". Tie len niektoré deti znervózňujú, nakoľko im bránia slobodne otáčať hlavičkou a znehybňujú ich v pohybe. Cieľom golierika nemá byť znehybnenie, ale opora. Ak už chcete použiť externú pomôcku, skúste len malý kúsok zrolovanej mäkkej žinky alebo roztrihnutej plienky, ktorý vložíte za vrchný lém šatky. Úplne však postačí samotný vrchný lém šatky, ktorý dva - trikrát prehnite a primerane dotiahnite. Ak vám dieťatko zaspí, stále mu hlavičku v spánku môžete zafixovať bočným pruhom šatky, ak je to treba. Taktiež je treba myslieť na dostatočne pevné, no zároveň jemné dotiahnutie (aby nedochádzalo k zbytočnému stláčaniu stavcov dieťatka) šatky po celej jej šírke. Týmto zasa zabezpečíme oporu v oblasti hrudnej a driekovej časti chrbtice. Ak by sme dieťatku neposkytli dostatočnú oporu, dieťatko by sa nám v pomôcke rútilo do strán. Čím je teda dieťa mladšie, tým dôkladnejšie oporu skrz pomôcky potrebuje pozdĺž celej svojej chrbtici.
Mnoho mamičiek má obavy, že ich napr. polročné alebo ročné dieťatko už nemá taký zaguľatený chrbátik v šatke či nosiči. To je však úplne normálne a prirodzené. Veď sa len opäť pozrite na obrázok znázorňujúci vývoj chrbtice počas prvého roka života dieťaťa. Úplne inak vyzerá v šatke či nosiči chrbátik novorodenca a úplne inak ročného dieťatka, ktoré už napr samé sedí alebo chodí, má dostatočne spevnené svaly v oblasti krčnej, hrudnej resp. driekovej chrbtice a v bdelom stave je na tele matky v pomôcke vzpriamené a aktívne. Krásne je to znázornené aj na ďalších obrázkoch, ktoré znázorňujú chrbticu dieťatka v jednotlivých vývinových obdobiach. Preto sa netreba trápiť tým, že zdravé ročné dieťatko už nemá v šatke v bdelom stave guľatý chrbátik. Ten však opäť môžeme pri ročnom dieťatku pozorovať v stave spánku v pomôcke. Je dobré si však skontrolovať zásady zdravého nosenia detí.
Čo však chrbtici dieťatka neprospieva, respektíve nepodporuje a nerešpektuje jej normálny vývoj, je nosenie v tzv. klokanke. Jednoducho povedané, nie je nosič ako nosič a nie je pomôcka ako pomôcka. Spomeňme si, čo sme si vraveli o kyfotickom zakrivení chrbtice novorodenca - chrbátik novorodenca je prirodzene zakrivený a pripomína zboku písmeno C. Mnoho klokaniek má však vystuženú chrbtovú opierku, ktorá toto kyfotické "céčkové" zakrivenie chrbtice malého bábätka nepodporuje. Kvôli pevnej vystuženej chrbtovej opierke bábätko nemá šancu, aby sa viac či menej tvrdá opierka klokanky prispôsobila jeho guľatému chrbátiku. Naopak, vystužená opierka klokanky núti jeho chrbátik k neprimeranému vystieraniu sa, ba núti ho prehýbať sa až do tzv. luku. Toto rozhodne bábätku neprospieva a preto sa i veľakrát stáva, že mamičky nosenie vzdajú, lebo "ich dieťatku sa v nosiči nepáči" (podotýkam, skoro vo väčšine takýchto prípadov prídeme na to, že na nosenie použili práve nie veľmi vhodnú pomôcku - klokanku s nepríjemne vystuženou chrbtovou opierkou). Pomôcka na nosenie sa má prispôsobovať vývinu dieťatka, a teda aj prirodzenému vývinu jeho chrbtice, v každom vývinovom období. Klokanka to veruže nespĺňa, šatka či správne zvolený ergonomický nosič však rozhodne áno 🙂. Na tomto mieste chcem podotknúť, že neexistuje štúdia, ktorá by potvrdzovala škodlivý vplyv klokaniek na vývoj chrbtice. Ak si však logicky a racionálne zmýšľajúci človek pospája vedomosti a poznatky o anatómii a vývoji chrbtici a aplikuje ich na nosenie, potom som toho názoru, že by si iste sám radšej zvolil pre nosenie svojho dieťatka ergonomický nosič alebo šatku, ktoré sa prispôsobujú vývoju dieťaťa v každom jeho období ako klokanku, ktorá tento vývoj nesleduje a nerešpektuje a neposkytuje jemu ani rodičovi potrebný komfort. Ak máte chuť dozvedieť sa o rozdieloch medzi ergonomickým a neergonomickým nosením, skúste si prečítať článok klokanka verzus ergonosič. Pre mňa najideálnejšou pomôckou obzvlášť pre novorodencov a malinké bábätká do 3. - 4. mesiacov je práve babyšatka. Tá sa ideálne prispôsobí všetkým postavám nosiacich osôb a aj telíčkam malých nosencov. Je univerzálna, komfortná a maximálne prispôsobivá potrebám nosencov aj nosiacich osôb. Mnoho mamičiek či nosiacich oteckov má obavy, aby zbytočne dlhým nosením nepreťažovali chrbticu svojho bábätka. Veľakrát kladú otázku: "Ako dlho môžem nosiť svoje dieťatko, aby som mu nosením neublížila? " A z tej "druhej strany" počuť odpovede a odporúčania, že nosiť máte napríklad 2 hodiny denne alebo len na kratšie obdobia, kedy si potrebujete čosi vybaviť, a pod. Tu na tomto mieste by som vás chcela ubezpečiť, že na základe môjho kontinuálneho samoštúdia a "prehrabávania sa" vedeckými štúdiami a pod., som nikde nenarazila na žiadne limity a obmedzenie. Čo moje vedomosti siahajú, neexistuje štúdia, ktorá by presne vymedzovala čas vhodný na nosenie dieťatka v tom ktorom vývinovom období. Dovolím si povedať, noste toľko, čo vaše dieťatko potrebuje a čo ste vy sami ochotní a schopní nosiť. Ako sa v nosiacom svete zvykne hovoriť - je len jeden limit, a to 24/7 (24 hodín denne 7 dní v týždni 🙂 ). Nosením chrbticu dieťatka iste nepoškodíte. Keď budete mať na pamäti základné vývojové obdobia a budete dieťatku skrz šatky či nosiča poskytovať správnu oporu na správnych miestach, budete pri tom dodržiavať jednoduché zásady správneho nosenia detí, potom naozaj nie je dôvodov na zbytočné a neopodstatnené obavy. Noste, pokiaľ to vyhovuje vám a dieťatku. Čím je bábätko menšie, tým dlhší čas potrebuje tráviť na tele matky. Zvoľte však komfortnú a zdravú pomôcku a vyhnite sa radšej klokankám 😉.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Veľa kritiky zo strany laickej aj odbornej verejnosti či skeptických príbuzných sa dostáva práve vertikálnej pozícii pri nosení. Ak máte chuť prečítať si o tom viac, odporúčam vám článok o mýte 1 - zvislá poloha v šatke novorodencom škodí. Tu v skratke len toľko - nejde o žiadnu priskorú vertikalizáciu dieťaťa. Dieťa totiž v šatke či nosiči nesedí, dieťa je tam PODSADENÉ. Podsadenie znamená, že dieťatko v ergonomickej pomôcke zaujíma svoju prirodzenú fyziologickú polohu. Pre novorodenca je to typicky skrčená poloha, pri ktorej má pokrčené kolienka vysoko až v oblasti svojho pupka, zadoček ma tým pádom oveľa nižišie než kolienka, chrbátik má prirodzene zaguľatený a pripomína zboku písmeno C. Aj ruky sú pokrčené a väčšinou uložené pri tváričke alebo aj pozdĺž telíčka. Tejto polohe sa hovorí abdukčno - flekčná poloha. Ak je dieťatko v pomôcke podsadené a má zadoček nižšie než kolienka, pri pohľade spredu pripomínajú jeho nožičky a zadoček písmeno “M”. Kolená a ramená dieťatka sú na jednej úrovni a tým, že je podsadené, sa mu aj prirodzene zaguľatí chrbátik. Pomerne ťažká hlavička potom pokojne spočíva na hrudi matky. Nie je vyvíjaný žiaden násilný či neprirodzený tlak na krčnú chrbticu. Hlavička je v osi s chrbticou, dieťatko nie je nijak vykrivené či zrotované do strán, ale je v šatke či ergonosiči súmerne zafixované. Pomôcka tento prirodzený stav chrbtice a celého tela vo vertikále len podporuje a kopíruje.
Na záver mi dovoľte krátke zhrnutie. Dieťatku netreba nijakým spôsobom vyrovnávať chrbticu - jeho chrbtica sa vyrovná prirodzene sama. Nosenie v šatke alebo v správne zvolenom ergonomickom nosiči či inej ergonomickej pomôcke dieťatku chrbticu nepoškodzuje. Vhodne zvolená a bezpečne uviazaná šatka či nastavený nosič dokonale rešpektujú prirodzený vývin chrbtice dieťatka v každom jej vývinovom období. V každom období sa tiež dokonale prispôsobia potrebám vyvíjajúcej sa chrbtice na rozdiel od nie veľmi vhodnej pomôcky na nosenie dieťaťa - klokanky. Dieťatku vzhľadom na zdravý vývoj chrbtice neškodí ani vertikálna (t.j.
Vývoj držania hlavičky u bábätiek
Bábätká prichádzajú na tento svet s mnohými výzvami, na ktoré musia reagovať. Jednou z prvých a najdôležitejších schopností, ktorú musia rozvinúť, je držanie hlavičky. Tento vývojový míľnik nie je len o fyzickej sile; je to základ pre ďalší motorický a kognitívny rozvoj.
Držanie hlavy ako dôležitý vývojový moment
Držanie hlavy je viac než len fyzický úkon; je to odrazový mostík pre motorický vývoj bábätka. Schopnosť kontrolovať pohyb hlavy je základom pre všetko od sedenia až po chôdzu. Tento vývojový míľnik je taktiež dôležitý pre spoznávanie sveta, keďže poskytuje bábätku väčšiu kontrolu nad tým, čo vidí a interaguje s ním.
Odraz pre motorický vývoj bábätka
Schopnosť držať hlavu umožňuje bábätkám začať pracovať na ďalších motorických zručnostiach, ako je otáčanie, plazenie a sedenie. Každý z týchto míľnikov je postavený na tom predchádzajúcom, čo znamená, že schopnosť držať hlavu je kritická pre zdravý motorický vývoj.
Spoznávanie sveta
Keď bábätká získajú kontrolu nad svojou hlavou, môžu viac interagovať so svojím okolím. Tento nový uhol pohľadu umožňuje bábätkám lepšie spoznávať farby, tváre a pohyby, čo je zásadné pre ich kognitívny vývoj.
Kedy bábätká začínajú držať hlavu?
Vývoj schopnosti držať hlavu prechádza niekoľkými fázami, od náhodného zdvíhania, cez cielené zdvíhanie, až po kontrolované zdvíhanie. Každá fáza je dôležitá a odzrkadľuje rastúcu svalovú silu a koordináciu bábätka.
Bábätká začínajú ukazovať prvotnú snahu zdvíhať hlavu už v prvých týždňoch po narodení, čo je dôležitým krokom v ich motorickom vývoji. Táto schopnosť sa postupne rozvíja v niekoľkých fázach:
- Náhodné zdvíhanie hlavičky: V prvých týždňoch života môže dôjsť k náhodnému zdvíhaniu hlavy, keď je bábätko položené na bruško. Tieto skoré pokusy sú často krátke a nekoordinované.
- Cielené zdvíhanie hlavičky: Okolo 1 až 2 mesiacov začnú bábätká dvíhať hlavu s väčšou úmyselnosťou, keď sú položené na brušku. V tejto fáze môžu bábätká dvíhať hlavu vo vyššom uhle a na dlhšiu dobu.
- Kontrolované zdvíhanie hlavičky: Medzi 3 a 4 mesiacmi dosahujú bábätká väčšiu kontrolu nad pohybom svojej hlavy. Sú schopné zdvihnúť hlavu vo vyššom uhle a udržať ju zdvihnutú stabilnejšie a dlhšie no hlavne oveľa viac koordinovane.
Do veku približne 4 až 6 mesiacov by väčšina bábätiek mala byť schopná efektívne a kontrolovane zdvíhať hlavu, keď sú na brušku, a podporovať svoju hlavu, keď sú v náručí alebo vo vertikálnej polohe. Tento vývoj je kľúčový nielen pre motorické schopnosti, ako je plazenie a sedenie, ale aj pre ďalší senzorický a sociálny vývoj, keďže umožňuje bábätkám lepšie interagovať so svojím okolím.
#
tags: #preco #ma #novorodenec #kratsie #koncatiny