Je vám táto situácia povedomá? Snažíte sa dieťaťu niečo vysvetliť, ale zdá sa, že vaše slová padajú na hluché uši? Ak áno, vedzte, že nie ste sami. Mnoho rodičov sa stretáva s tým, že ich päťročné deti neposlúchajú rady. Dôvody tohto správania sú rôzne a pochopenie týchto dôvodov je kľúčové pre efektívnu komunikáciu a výchovu.
Prečo Deti Nepočúvajú?
Dôvodov, prečo deti neposlúchajú, je hneď niekoľko. Výchovná poradkyňa Katarína Winterová z portálu mamedeti.sk zdôrazňuje tri najzásadnejšie:
Nezrelý Mozog
Detský mozog sa neustále vyvíja. Schopnosť rozhodovať sa, analyzovať počuté slová a vytvárať si vlastný úsudok sa ešte len formuje. Laicky povedané, mozog dieťaťa ešte nie je plne pripravený na to, aby spracoval a reagoval na všetky pokyny dospelých.
Krátka Doba Udržania Pozornosti
Deti majú kratšiu dobu udržania pozornosti ako dospelí. Na to často zabúdame a očakávame od nich, že budú pozorne počúvať a okamžite reagovať. Je dôležité si uvedomiť, že ich pozornosť je obmedzená a ľahko sa rozptýlia.
Sústredenie na Hru
Deti nás často nepočujú preto, lebo sú sústredené na svoju hru. Skladajú si puzzle, hrajú sa s bábikami alebo autíčkami a naše slová sa im môžu zdať ako niečo, čo síce počujú, ale nevnímajú. Venujú svoju pozornosť hre, ktorá je pre nich v danom momente dôležitejšia.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Ako Zlepšiť Komunikáciu a Dosiahnuť Poslušnosť?
Ak chcete zlepšiť komunikáciu so svojím dieťaťom a dosiahnuť, aby vás viac počúvalo, existuje niekoľko stratégií, ktoré môžete vyskúšať:
Vyhnite sa Opakovaniu dookola
Večné opakovanie určitých pokynov je pre rodičov náročná situácia. Len máloktoré veci vo výchove sú pre rodiča tak frustrujúce ako opakovanie sa: Umy si zuby! Poskladaj si oblečenie! Nehojdaj sa na stoličke! Je samozrejme, že rodič veľmi ľahko stratí trpezlivosť a začne zvyšovať hlas.
Stanovte Jasné Pravidlá a Harmonogram Činností
Stanovte jasné pravidlá a harmonogram činností, ktoré od detí požadujete. Napríklad: Prídeme z ihriska, umyjeme si ruky, a až potom sa najeme či napijeme. A toto vyžadovať. Jednoducho sú činnosti a povinnosti, ktoré by sa mali u detí zautomatizovať. U malých detí odporúčam vizuálnu pomôcku - na papieriky im nakreslite postupne činnosti, ktoré majú urobiť, čo od nich najčastejšie požadujete. Napríklad upratanie si izby pred večerou: Nakreslite izbu s uloženými hračkami a potom nakreslite večeru. Jedna činnosť predchádza druhú. Deti si to zautomatizujú a vy už nemusíte dookola vysvetľovať a opakovať.
Zvoľte Správnu Komunikáciu
My rodičia často niečo zakričíme niečo deťom do vedľajšej izby a očakávame, že poslúchnu. Oni však nereagujú a preto kričíme dookola. Ak dospelý niečo od dieťaťa chce, mal by prísť za dieťaťom, uistiť sa, že ho počulo a vníma. Zvlášť pri niektorých deťoch je potrebné sa im pozrieť do očí, prípadne ich chytiť za plecia, za ruku a zopakovať im to. Upútať celú ich pozornosť. Zmysel nemá ani večné opakovanie. Povedzte to maximálne dvakrát, potom pristúpte k dieťaťu, získajte si jeho pozornosť pohľadom, dotykom a jasne mu povedzte čo potrebujete.
Používajte Vizuálne Pomôcky
U malých detí odporúčame vizuálnu pomôcku - na papieriky im nakreslite postupne činnosti, ktoré majú urobiť, čo od nich najčastejšie požadujete. Napríklad upratanie si izby pred večerou: Nakreslite izbu s uloženými hračkami a potom nakreslite večeru. Jedna činnosť predchádza druhú. Deti si to zautomatizujú a vy už nemusíte dookola vysvetľovať a opakovať.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Buďte Dôslední
Keď deti ani na viacero upozornení nerešpektujú zákaz, je čas, aby ste uplatnili svoju rodičovskú pozíciu. Rozhovorom. Opýtajte sa ich, či vás počuli a nech teda zopakujú, prečo to nemôžu robiť. Potom už ide len o dôslednosť rodičov, aby im to nedovolili za žiadnych okolností.
Zasiahnite, ale Vždy s Láskou
Rodičom radí, aby nerezignovali, aj keď možno niekedy už majú pocit, že je to márne presviedčanie a vysvetľovanie. Nie je. Každé slovo, každé objatie, každé vysvetlenie má svoj zmysel. Aj to, keď nás deti nepočúvajú a nahnevajú nás. Aj to má svoj význam. Pamätajme, že deti nerobia veci preto, aby nás zarmútili, ale preto, lebo sú deťmi a pozerajú sa na svet, na vzťahy a realitu úplne inak ako my dospelí. Nevedia vždy odhadnúť čo sa bude diať, aké následky bude mať ich správanie. Rodičom odkazuje, aby sa nebáli zasiahnuť, ak dieťa škodí sebe alebo druhým. Nebojme sa byť rodičmi a zasiahnuť. Zároveň by ale mali rodičia podľa nej vždy zachovať milosrdenstvo a citlivosť pre detské prežívanie. Možno si poviete, že máte právo napomínať deti, aj od nich žiadať pomoc, či ich usmerňovať. Skúste si však značiť, koľkokrát denne ich napomeniete, aby niečo nerobili alebo naopak aby niečo urobili. Aby to neboli len prísne slová, tak k deťom pristupujme s láskou a s pozitívnou motiváciou.
Obdobie Vzdoru: Prirodzená Súčasť Vývinu
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Riešenia Počas Obdobia Vzdoru
Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie (ako ľahko sa to píše…). Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.
Vzdor u Malých Detí
Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Nechať Dieťaťu Možnosť Rozhodnúť
Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Rozhodne sa Nenechať Biť
Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Dať Presne Opačný Povel
Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.
Naučiť ich Povedať, čo Chcú
Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
Vysvetľovať, Vysvetľovať, Vysvetľovať
Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
Hovoriť s nimi ako s Partnermi
Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.
Čo Robiť, Keď Dieťa Vyvádza?
Keď dieťa vyvádza, treba sa na situáciu pozrieť zo širšieho hľadiska a najmä jeho pohľadu. Vy necítite hnev a zášť, ak vás nevypočujú, alebo partner či kolegyňa komandujú a neberú do úvahy váš názor? Nespolupracuje sa vám lepšie s niekým, s kým si rozumiete a vzájomne si načúvate? Dieťa to má rovnako.
Morálka Nie je Slepá Poslušnosť
Morálny človek nie je ten, ktorý bez spochybňovania a otázok poslúchne autority. Morálka znamená robiť to, čo je správne bez ohľadu na to, čo vám nariaďujú. Poslušnosť je robiť, čo vám nariaďujú, bez ohľadu na to, čo je správne. Slepá poslušnosť neznamená vychované dieťa, ale príliš ustrašené na to, aby sa postavilo za to, čo pokladá za správne a čomu verí. Vynucovaním si poslušnosti pripravíme dieťa o iniciatívu, vlastné myslenie, kompetencie a schopnosť samostatne sa rozhodovať.
Za Poslušnosť Zaplatíte Vysokú Cenu
Dieťa nútime poslúchať, pretože veríme, že je to vhodný spôsob výchovy. Hlboko vo vnútri sa však bojíme, ako by na nás hľadela spoločnosť, ak by dieťa neposlúchlo. Vzťah nemá byť o tom, že jeden vyhrá a druhý prehrá, má byť o spolupráci. Sami iste viete, že ak vás niekto do niečoho núti, zdvihne sa vlna odporu - rovnako aj u dieťaťa. Takýto tlak vždy vytvorí protitlak; všetci ľudia majú v povahe odolávať kontrole, a deti nie sú výnimka. Ak sa cítia kontrolované, tvrdohlavejšie deti rebelujú a ignorujú vás, tie jemnejšie stratia iniciatívu a schopnosť brániť sa a postaviť sa za seba.
Vynútená Poslušnosť Očami Dieťaťa
Hovorí sa mu, čo má robiť, čo nesmie, pričom sa ho nikto nespýta, čo chce ono a prečo to chce, čo si myslí a cíti. Samozrejme, že deti potrebujú hranice a pravidlá, ale potrebujú aj chápať prečo je nutné ich dodržiavať. Že deti nepočúvnu na slovo neznamená ‚ že sú neposlušné, ale že si pripadajú nevypočuté a menejcenné, chcú nastoliť rovnováhu a snažia sa vám dať vedieť, čo prežívajú.
Zabúdame, že Deti sú Ľudia
Mnohí dospelí neberú deti ako ľudí, ale ako menejcenné bytosti, majetok či niečo, čo sa musí „vycvičiť” aby bolo plnohodnotným človekom. Vynucujeme si poslušnosť, pričom nevnímame, čo tým v nich vyvolávame. Ak sa ale k deťom správame neúctivo a nenačúvame im, budú rebelovať, vyvádzať a cítiť zášť, čo je výsledok toho, že im nikto nevenuje pozornosť. Deti sa hnevajú a vyvádzajú najmä preto, že cítia hnev a frustráciu z toho, že rodiča nezaujíma jeho prežívanie, potreby a myšlienky - presne tak ako to frustruje aj nás samých.
Ak Zmeníme Spôsob, Ako Jednáme s Deťmi, Budú Ochotné Spolupracovať
Deti ochotnejšie spolupracujú a načúvajú nám, ak sme my ochotní spolupracovať a načúvať im. Ak sú pocity frustrácie alebo hnevu zmiernené práve empatickým prístupom k dieťaťu, dieťa sa o to rýchlejšie upokojí a bude mať snahu s nami spolupracovať. Presne ako my dospelí aj dieťa sa bráni kontrole; akonáhle mu tú kontrolu dáme, cíti sa kompetentne, rovnocenne a nemá problém načúvať nám.
Čo Dieťa Skutočne Potrebuje a Ako na to
Dieťa, tak ako každý človek, sa potrebuje cítiť rovnocenné a vypočuté. Každá kontrola vyvoláva odpor, ako u vás, tak u dieťaťa. Aby váš vzťah prosperoval, vypočujte si dôvody dieťaťa, prečo niečo nechce urobiť - možno budete prekvapení. Snažte sa vidieť situáciu z jeho perspektívy, pochopte ako sa cíti, nesúďte, a vyjadrite, že rozumiete, čo prežíva. Zároveň mu vysvetlite, čo to vyvoláva vo vás a čo prežívate vy. Berte vážne, čo vám hovorí a čo ho trápi, hoci sa vám to zdá úsmevné - tým mu dáte najavo, že je rovnako dôležité ako ktorákoľvek iná bytosť a jeho prežívanie nie je menejcenné.
Detská Šepkárka: Rady pre Lepšiu Komunikáciu
Expertka Tovah Klein sa niekoľko rokov zaoberá psychológiou malých detí. Ona sama je matka troch synov, pri ktorých sa najlepšie naučila ako má komunikovať s drobcami do desať rokov. Pre Huffingtonpost prezradila päť hlavných rád, vďaka ktorým budete lepšie vychádzať s deťmi do piatich rokov:
1. Vžite sa do ich Kože
Tovah Klein odporúča, aby sme sa zbavili všetkých dospeláckych predsudkov. Namiesto toho by sme sa opäť mali dostať na úroveň tých najmenších, aby sme pochopili svet aj z ich pohľadu. Pozerajte sa na svet jeho očami, vžite sa do jeho problémov a vaša výchova bude potom založená na láske a nie na kontrolovaní a sústavnom poučovaní.
2. Sústreďte sa na Príčiny Daného Správania
Podrobte preto ich správanie malej expertíze, aby ste odhalili presné príčiny. Niekedy sa netreba sústrediť na proces, ktorý sa deje, ale na miesto, na ktorom k tomu dochádza.
3. Prepojenie Mozgu a Emocionálneho Centra
Im trvá dlhšie, pokiaľ dostanú emócie pod kontrolu a konečne sa upokoja. Dajte im preto čas na to, aby zareagovali a pochopili to, čo sa práve stalo.
4. Opakovanie je Nevyhnutné
Deti si postupne potrebujú v hlave zosúladiť všetky myšlienky a pocity. Nebuďte nervózne, ak im musíte všetko dookola opakovať.
5. Čo Robiť, Keď na Nich Niekedy Vyskočíte?
Keď niekedy pod tlakom emócií nezvládnete situáciu a budete na nich kričať alebo ich prehnane skritizujete, dôležité je nájsť si opäť cestu k sebe. Vydýchajte sa, upokojte a následne ubezpečte dieťa, že napriek tomu všetkému ste stále pri ňom a za každých okolností budete pre neho najväčšou oporou.
Tipy od Psychologičky Elišky Kostelníkovej
Psychologička Eliška Kostelníková pozná niekoľko overených tipov, ako dosiahnuť, aby dieťa počúvalo:
1. Dajte na Výber
Ponúknite radšej lákavú alternatívu. Budete sa cestou domov chvíľku naháňať alebo spievať pesničku? Pôjdete cez most alebo okolo školy? Ak dieťaťu dáte na výber a zapojíte ho do rozhodovania, bude sa cítiť dôležito a zaujmete ho. Za cenu menšieho ústupku vo finále dosiahnete svoje.
2. Povedzte to Jedným Slovom
Na pripomenutie denne sa opakujúcich povinností niekedy pomáha jednoslovné heslo. Aj pre vás bude jednoduchšie dieťaťu po večeri namiesto: „Vezmi si svoju kefku a vyčisti si zúbky, aby boli zdravé a silné,“ povedať jednoducho: „Zúbky!“ A na to stačí jediné slovo.
3. Pomenujte Ich Pocity
Skúste sa pri najbližšom konflikte na chvíľu vžiť do ich situácie. „Ak dieťaťu poviete niečo ako: Neplač, nemáš prečo robiť cirkus, veď to je len to či ono, dávate mu najavo, že jeho pocity nie sú vôbec dôležité. Ale sú,“ vysvetľuje psychologička Eliška Kostelníková. Najprv dieťa vypočujte. Opýtajte sa, prečo má zlú náladu a dajte najavo porozumenie.
8 Rád pre Trpezlivých Rodičov
Výchova detí si vyžaduje božskú trpezlivosť. To je absolútne jasné. Tu je 8 rád, ktoré vám pomôžu zachovať pokoj a trpezlivosť:
- Myslite skôr, ako začnete hovoriť: Zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite skôr, ako budete reagovať. Pamätajte na to, že ak raz niečo vyslovíte, nebudete to môcť vziať už nikdy späť.
- Pamätajte, že veci sú nahraditeľné, ale deti nie: Každá vec vo vašej domácnosti i mimo nej je nahraditeľná. Myslite na to, keď budete dieťa karhať.
- Dodržte svoje slová: Pred tým, ako niečo vyslovíte, buďte si istí, že to dokážete splniť a predovšetkým, že to aj splníte.
- Táto neposlušnosť nie je osobný útok voči vám: Ich nevhodné správanie nie je namierené voči vám, ale voči situácii, s ktorou nič nedokážu urobiť.
- Malé deti vždy hovoria nevhodné veci v najnevhodnejší čas: Ak to dnes počujete v hneve a vo vypätej situácii z detských úst, určite vás to zamrzí ešte viac.
- Občas opustite izbu a len sa schlaďte: Je to určite lepšie riešenie, ako by ste mali ublížiť vášmu vzťahu, ktorý roky budujete a chcete, aby bol krásny. Nehovorte, že je dieťa „zlé“, „protivné“ a podobne. Vždy sa sústreďte na konkrétne správanie, ktoré chcete zmeniť a zlepšovať.
- Neočekávajte viac, ako sú vaše deti schopné zvládnuť: Ak to robíte, zvyšujete tým len nedôveru voči vám a vášmu rozhodovaniu. Dieťa vo vás nebude cítiť oporu, ak ho trestáte za niečo, čo nie je v jeho silách.
- Pamätajte, že aj keď vám to teraz vôbec nepríde smiešne, o pár rokov určite bude: Učte sa na situáciách smiať a neberte všetko smrteľne vážne.
Čo Ak Ste Už Urobili Chyby?
Som mladá mama a uznávam že som urobila chybu… chcela som vychovávať syna s láskou a kamarátsky. No asi sa mi to vymklo z rúk. Samozrejme stále ho vychovavam s láskou a je to veľmi zlatý chlapec ale len dovtedy kým od neho niečo nechcem. Ako náhle chcem aby urobil niečo čo on nechce tak ma nikdy neposlúchne. Všetko musí byt tak ako si povie on a keď nie tak je hneď ohen na streche. Takmer nikdy ma neposluchne a ja neviem ako mám reagovať. Priznávam už som mu dala aj neraz po zadku, občas to zabralo ale väčšinou to ma akurát taký efekt že začne bit on mna. Skúšala som aj s láskou vyriešiť pekne ho prosiť vysvetľovať no nemá to žiadny účinok. Niekedy ani len nepočúva čo mu vravím, nedá si nic vysvetlit a ja už neviem ako ďalej. Keď prosím tak nič, keď kričím kričí aj on, keď vybuchnem a dam mu po zadku da mi aj on. Priznávam že si s ním neviem dať rady a som z toho zufala.
Ak ste sa aj vy ocitli v podobnej situácii, nezúfajte. Je dôležité si uvedomiť, že nikdy nie je neskoro na zmenu. Začnite s malými krokmi, ako je zmena komunikácie, stanovenie jasných pravidiel a dôsledné dodržiavanie. Ak potrebujete, neváhajte vyhľadať pomoc odborníka, ktorý vám pomôže nájsť správny prístup k vášmu dieťaťu.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc?
Psychologička Eva Reichelová prezradila, do akej miery môžu za správanie svojich detí rodičia. Skutočne v súčasnosti pribúda počet rodičov, ktorí sa pri výchove svojich detí cítia úplne výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, čo majú robiť. Niekedy mám pocit, že ich otázka: „Čo mám robiť?“ je primárnou požiadavkou smerovanou na prácu detských psychológov. Rodičia majú pocit, že strácajú všetky výchovné kompetencie dobrého rodiča. Prídu a čakajú malý zázrak, ktorý vyrieši ich výchovné problémy.
Nezvládnuteľné dieťa z odborného pohľadu znamená, že nie je vývinovo zrelé. Dieťa sa naozaj nemá dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné, často sa scvrkáva len na určitý svoj program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.
tags: #preco #ma #neposlucha #5rocne #dieta