Výchova dieťaťa je náročná úloha, ktorá prináša do života rodičov nielen radosť, ale aj nepoznané výzvy. Rodičovská rola so sebou nesie nároky, na ktoré nie sú rodičia vždy pripravení. V tomto období často vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Tieto konflikty môžu byť spôsobené vyčerpanosťou matky zo starostlivosti o dieťa a pocitom otca, že je vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa.
Dôležitosť Harmonickej Rodiny pre Vývoj Dieťaťa
Pre zdravý psychický vývin, formovanie osobnosti a budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých päť rokov života dieťaťa. To, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokoch vloží, z toho môže čerpať celý svoj život. Ak dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Dôležité je, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou, najčastejšie matkou, ktorá je na dieťa emočne napojená a prístupná.
Rola Otca vo Výchove Dieťaťa
Približne vo veku troch rokov života dieťaťa naberá rola otca na dôležitosti. Dieťa sa cez vnímanie vzťahu medzi rodičmi učí nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Preto je veľmi dôležité, aby bol otec prítomný pri výchove. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať, a ak otec chýba alebo chlapec nemá o otcovi dobrý obraz, spôsobuje to jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je taktiež veľmi dôležité mať vzor otca.
Ak sa rodina rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz a dobrú sebahodnotu. Ak sa v puberte vyskytnú nejaké ťažkosti v správaní, napríklad útek z domu, striedanie partnerov, alkohol, nevhodná partia, sebapoškodzovanie a pod., tieto prejavy majú vždy korene v minulosti. V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.
Vplyv Rodičovských Hádok na Deti
Deti sa na rodičov a situácie, ktoré prežívajú, pozerajú svojim špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním. Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťaťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza.
Malé deti vnímajú konflikty medzi svojimi rodičmi, aj keď sú dospelí presvedčení, že ich od hádok ochránili. Dôležité pre ne je, ako rodičia konflikt vyriešia. Väčšina výmen názorov medzi rodičmi má na deti veľmi malý alebo takmer žiadny negatívny účinok. Dlhoročné výskumy, rovnako ako viaceré experimentálne štúdie ukazujú, že už deti mladšie ako šesť mesiacov môže konflikt ich rodičov výrazne ovplyvniť. U dojčiat, starších detí a tínedžerov môžu hádky rodičov spôsobovať poruchy spánku, úzkosť, depresiu, problémy so správaním či učením sa a niekedy aj nesprávny vývoj mozgu.
Deti z prostredia, kde dochádzalo ku konfliktom len zriedkavo, dokázali dobre vnímať emócie a fotografie správne rozdelili. Tie, ktoré prišli z domácností, kde konflikt vnímali ako hrozbu, dokázali zaradiť len fotografie šťastných a nahnevaných párov. Ak vnímanie konfliktu alebo hrozby spôsobuje, že deti z vysoko konfliktných domácností, ktoré pociťovali konflikt medzi rodičmi ako hrozbu, neutrálne správanie môžu uvedené deti z vysoko konfliktných domovov považovať za menej významné, pretože pravidelne pociťujú hrozbu rodičovského konfliktu. Môžu byť vnímavejšie voči hnevu, čo pre nich môže signalizovať, že sa majú stiahnuť do svojej izby, alebo voči radosti, čo môže pre nich znamenať, že ich rodičia sú im k dispozícii.
Pri hádkach rodičov je teda dôležité aj to, ako si ich deti interpretujú a ako im rozumejú. Deti najčastejšie rozlišujú tri druhy konfliktov podľa toho, či sa môžu ešte vyostriť, či ich prípadne zapríčinili alebo či môžu ohroziť stabilitu rodiny. Výskum ukázal, že na konflikty rodičov reagujú chlapci a dievčatá odlišne.
Je celkom prirodzené, že rodičia občas spolu nesúhlasia a dokonca sa preto aj pohádajú. Keď je hádka menej intenzívna alebo sa skončí konštruktívne, pre deti môže byť takáto skúsenosť poučná a dôležitá. Keď sa však k sebe rodičia správajú agresívne, hádajú sa častejšie a ich konflikty zostávajú nevyriešené, na deti to môže mať negatívny vplyv. Na deti môže najhoršie vplývať predovšetkým rozvod rodičov. Rodičia totiž často zabúdajú, že deti ich hádky vnímajú. Výskum ukázal, že to dokážu už deti mladšie ako dva roky. Pri vnímaní rodičovských konfliktov rozhoduje predovšetkým genetika, ktorá určuje reakciu detí. Okrem nej je dôležité aj domáce prostredie a takisto aj výchova.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Ako Rodičia Môžu Minimalizovať Negatívny Vplyv Hádok na Deti
Vedci tvrdia, že vplyv rodičovských hádok na deti je obrovský. Ak sú vystavené domácim konfliktom, už vo veku od šiestich mesiacov trpia na zvýšenú srdcovú činnosť a vylučovanie stresových hormónov. Jeden z najhorších prípadov je, keď sa hádka detí priamo dotýka. Môžu sa za jej vznik obviňovať alebo sa cítia ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. Vtedy sa u detí nezriedka prejavia problémy so spánkom, s vývojom mozgu, úzkosť a poruchy správania u malých školákov, u starších ide najmä o depresie, zhoršenie známok, seba poškodzovanie.
Na to, aby rodičia ublížili deťom, nie je potrebné ísť až do veľmi agresívnych konfliktov. Negatívne pôsobí aj tzv. tichá domácnosť, kedy sa rodičia nerozprávajú, navzájom sa vyhýbajú a ignorujú sa. Aj vtedy ohrozujú emocionálny a sociálny vývin detí. Horúce hádky alebo mrazivé ticho, ak situácia pretrváva dlhšie a vyúsťuje k rozvodu, devastačný dopad na vývin dieťaťa stále pretrváva. Problém je, že tu sa negatívne pôsobenie nekončí, ale posúva sa z generácie na generáciu. Chlapci a dievčatá reagujú na problémy rodičov rozdielne. Tiež je zaujímavé zistenie, že rodičovský konflikt má väčší vplyv na vzťah otec - dieťa, než na vzťah matka - dieťa. Ak má otec problémy s matkou, viac sa to prejaví v jeho prístupe k potomkom a spôsobe ich výchovy.
Deti si všímajú správanie rodičov, aj keď si dospelí myslia, že ich nevidia a nepočujú. Už od dvoch rokov a dokonca niekedy aj skôr, sú natoľko zaujatí interakciou rodičov, že im neujde ani ten najmenší detail. Na základe vlastných skúseností sú deti schopné vyhodnotiť príčiny a potenciálny dopad hádok. Vedia odhadnúť, či konflikt bude narastať, či ich rodičia do neho zahrnú a či dokáže ohroziť stabilitu rodiny. Obávajú sa, ako ovplyvní ich postavenie v rodinnej štruktúre a že ich vzťahy s dospelými sa tiež zhoršia.
Hoci sa vedci zhodnú na tom, že ideálna situácia je taká, kedy sa rodičia nehádajú, zdá sa, že ak sa tomu nedokážete vyhnúť, existuje spôsob, ako situáciu následne urovnať. Výskum potvrdil, že deti chcú vidieť bozk a objatie pri ukončení rodičovského konfliktu. Navyše, čím viac bozkov a objatí, tým lepšie. Až do veku 11 rokov totiž deti nechápu verbálnu dohodu, preto tam musí byť aj spomínaný bozk a objatie. Deti musia vidieť fyzické ukončenie hádky.
Tipy na Riešenie Rodičovských Konfliktov
- Nezabudnite na empatiu. Začnite dialóg tým, že dáte partnerovi najavo, že ho počúvate, chápete a viete, ako sa cíti. Napríklad: „Viem, že musí byť pre teba ťažké …“
- Snažte sa vychádzať z toho, že partner mal pozitívny zámer a pripomeňte si, že ste sa kedysi na začiatku skutočne ľúbili. Napríklad: „Viem, že si sa nechcel spojiť s deťmi proti mne. Láska, …“
- Pamätajte na to, že ste jeden tím, na jednej lodi. Vyložte na stôl karty a dívajte sa na ne spoločne. Snažte sa problém vyriešiť, nie zhodiť toho druhého. Dôjdite k riešeniu spoločne, bude pre vás hodnotnejšie a záväznejšie.
- Konštruktívna kritika má význam len vtedy, ak váš partner môže niečo spraviť s tým, čo sa stalo. Ak ste nestihli termín prihlášky dieťaťa do tábora, zistite, čo sa ešte dá spraviť a najmä, dohodnite sa na tom, ako zariadiť, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Obviňovanie jedného alebo druhého už na situácii nič nezmení.
- Hovorte láskavým tónom.
Vplyv Stresu Matky Počas Tehotenstva na Dieťa
Odborníci poukazujú na to, že psychický stres môže podnecovať vytváranie hormónov, ktoré dokážu prejsť aj placentou a ovplyvniť vývoj dieťaťa. Významná súvislosť bola preukázaná napríklad medzi prenatálnym stresom a nižšou pôrodnou hmotnosťou detí či predčasným pôrodom. So zvyšujúcou sa hladinou stresu u matky sa zvyšuje aj riziko spontánneho potratu. Stres ovplyvňuje zdravotný stav počas tehotenstva a vývoj nenarodeného dieťaťa vrátane vrásnenia mozgu dieťaťa. Mediátormi sú glukokortikoidy a katecholamíny, ktoré ak pôsobia krátkodobo, majú pre organizmus ochranné účinky.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Starí Rodičia a Ich Rola vo Výchove
Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach.
Emocionálny Vývoj Dieťaťa a Hnev
Téma podpory detí pri zvládaní emócií vzbudzuje čoraz väčší záujem. Deti prežívajú emócie a psychické problémy inak ako dospelí. Existujú tiež rozdiely medzi mladšími a staršími deťmi. V dojčenskom veku dominujú tri emocionálne stavy - spokojnosť, strach a hnev. Keď má dieťa uspokojené svoje fyzické a duševné potreby a cíti sa bezpečne, smeje sa, bľabotá a je aktívne pri hre a maznaní. Ak je tento stav narušený (napr. hladom, bolesťou, nedostatkom spánku), objavuje sa strach (prekvapenie, úľak) alebo hnev (plač, krik, mrnkanie).
Zložitejšie pocity (láska, súcit, žiarlivosť, nechuť) sa objavujú v období po dojčenskom veku, medzi 1. a 3. rokom. Emócie sa stávajú silnejšie, niekedy sa zdajú byť neadekvátne k situácii - dieťa plače alebo sa smeje z banálnych dôvodov, ľahko prechádza od jedného pocitu k druhému. Zvyšuje sa expresívnosť - deti skáču od radosti, zakrývajú si tvár od strachu, obracajú sa urazené. V predškolskom veku sa emocionálny vývoj stáva ešte intenzívnejším, obohacuje sa paleta prežívaných emócií, zvyšuje sa ich labilita. Je to čas, keď dieťa túži po nezávislosti, samostatnosti, stáva sa vzdorné, niekedy negativistické, a zároveň prežíva veľa obáv, ľahko reaguje hnevom.
Špecifickosť emocionality dieťaťa vyplýva predovšetkým z úzkeho prepojenia jeho pohybového, kognitívneho vývoja s jeho sociálnym a citovým vývojom. Veľmi dôležitá je tiež nezrelosť nervového systému, jeho vysoká citlivosť na pôsobenie vonkajších podnetov, zmeny počasia, infekcie. Preto deti reagujú vzrušením v situáciách, ako napríklad únava, v ktorých dospelí zvyčajne znižujú svoju aktivitu. Deti majú ťažkosti s verbalizovaním emócií a myšlienok (pretože reč je stále v procese vývoja), ich pohľad na vlastné prežívanie je ešte silne obmedzený. Napriek tomu musia v každodennom živote prekonať subjektívne veľké ťažkosti - rozlúčiť sa s mamou v škôlke, nadväzovať vzťahy s rovesníkmi, deliť sa o hračky, ustupovať. Učia sa spolupracovať, prehrávať, byť hodnotení.
Pri hodnotení, či sú emocionálne reakcie „normálne“, musíme zohľadniť individuálne tempo a rytmus vývoja každého dieťaťa a jeho prechod do ďalších vývojových etáp. U detí má norma vývojový charakter - to, čo je na jednom vývojovom stupni správne, môže na ďalšom stupni predstavovať poruchu. Preto sa neobávajme, ak sa 2-ročné dieťa bojí vysávača. Vývojový charakter majú predovšetkým detské strachy. Malé deti prežívajú mnoho obáv a strachov v rámci normálneho vývojového procesu. Objavujú sa u väčšiny detí, majú miernu intenzitu a s časom pominú. Dieťa sa s pomocou rodičov učí tieto obavy zvládať. Vývojové strachy sa zintenzívňujú vo veku: 2 a pol roka, v 6.-7. roku a v 10.
V dojčenskom veku je teda normálne, že sa objaví strach pri náhlych, silných zvukoch alebo svetle, pri náhlej strate rovnováhy, pri bolesti. Na začiatku 2. roku života sa objavujú vývojové strachy „sluchové“ (pred hlasnými zvukmi, „nebezpečnými“ predmetmi, napr. vysávačom, mixérom), strachy „vizuálne“ (napr. pred veľkými predmetmi), strachy „priestorové“ (nepokoj spojený napr. so zmenou usporiadania nábytku v izbe, jazdou v električke) a strach pred cudzími ľuďmi alebo pred rozlúčkou s mamou. Na konci 2. roku života dominujú obavy pred tmou, búrkou, vetrom alebo pred malými zvieratami.
Strach sa stáva patologickým, keď nie je v súlade s vekovou normou, trvá príliš dlho alebo je veľmi silný, dominuje v správaní dieťaťa, má dezintegrujúci vplyv na jeho každodenný život a spôsobuje dieťaťu alebo rodine výrazný diskomfort. Druhou dôležitou emóciou s rozvojovým charakterom je hnev. Deti prežívajú hnev, podobne ako strach, v rámci normálneho vývojového procesu. Na konci 3. roku života sa úplne formuje pojem „ja“, dieťa začína rozumieť, že je samostatnou bytosťou, má vlastnú vôľu. Hnev sa stáva problémom, keď schopnosť jeho kontrolovania je menšia, než je očakávané pre daný vek, alebo keď sa mení na agresiu.
Ako Pomôcť Deťom Zvládať Emócie
Zo uvedeného vyplýva, že všetky detské emócie (aj tie príjemné, aj tie ťažké) sú potrebné a úlohou dospelých je naučiť sa s nimi vysporiadať. Základom podpory je pozorovanie a pokusy o pochopenie emócií vlastného dieťaťa. Je potrebné zohľadniť jeho vek, venovať pozornosť tomu, či je odpočinuté alebo unavené, čo sa stalo počas dňa, či pôsobili vonkajšie faktory ovplyvňujúce jeho psychickú kondíciu (počasie, infekcia a pod.). Rozpoznávať, pomenovávať a vyjadrovať emócie učíme dieťa od narodenia. Učenie emócií spočíva predovšetkým v ich pomenovávaní a opisovaní správania dieťaťa (ktoré sprevádzajú emócie), vyčítavaní ich pravdepodobných príčin.
Pri vysvetľovaní deťom povahy emócií stále pripomíname a signalizujme, že nie je možné nemať emócie, že sú potrebné (ako signály), objavujú sa, niekedy náhle, ale pominú. Nápady na vyjadrenie/zníženie emócií ukazujeme dieťaťu nie v momente vzrušenia, keď pocity dominujú, ale v chvíľach upokojenia, keď je dieťa sústredené a pokojné. Tieto spôsoby závisia od veku a typu emócií. V práci využívame rozprávky, knižky, plyšové hračky, kreslenie, zavádzame pohybové alebo hlasové cvičenia.
Najjednoduchšie spôsoby na vyjadrenie smútku a hnevu u malých detí sú napríklad: boxovanie (napr. do špeciálneho vankúša na boxovanie hnevu) alebo vydupávanie hnevu (napr. špeciálna podložka), mručenie leva, kreslenie sopky, fúkanie smútku do balónika, kreslenie a schovávanie smutného. Ak pozorujeme u dieťaťa prejavy emócií, vezmeme ho za ruku, privedieme k plagátu (bez komentovania jeho správania) a povieme: „Správaš sa teraz tak, ako keby si bol rozzúrený. Skúsme znížiť tento hnev. Ktorý spôsob si vyberáš?” alebo „Myslím, že si teraz smutný. Skúsime znížiť tieto smútky. V situáciách silných výbuchov hnevu, agresie alebo prudkého plaču dieťa nemusí byť schopné priblížiť sa k plagátu a sústrediť sa naň. Dieťa, ktoré v tej chvíli odmieta našu pomoc, by malo byť na chvíľu ponechané samo (ale v blízkosti dospelého), a neskôr opakovať ponuku podpory pri uvoľnení pocitov.
Posledným krokom učenia detí zvládať emócie je posilňovanie ich motivácie a úspechov. Je veľmi dôležité oceniť aj malé úspechy, pokusy o kontrolu vlastného správania. Vyhnime sa odmeňovaniu darčekmi. Aby malé dieťa zvládlo umenie zvládať emócie, dospelí musia dbať na jeho pocit bezpečia, uisťovať ho o láske a akceptácii. Nikdy nehodnoťme dieťa, ale len jeho správanie.
Dôvera v Prírodu a Germánska Nová Medicína
V prvom rade nebáť sa, keď je moje dieťa choré a dôverovať prírode, že naše telá stvorila ako inteligentné nástroje schopné procesu regenerácie. Procesy, ktoré v našich telách neustále pri rôznych činnostiach prebiehajú, sú tak komplexné, že mnohé z nich veda doposiaľ nedokázala plne pochopiť. V snahe porozumieť im sa však veda občas nazdáva, že je múdrejšia ako príroda. Všetky lekárske teórie, či už konvenčné alebo „alternatívne“, sú založené na koncepte, že choroby sú „poruchami“ organizmu. Objavy Dr. Hamera (autora GNM) však ukazujú, že nič v prírode nie je „choré“, ale všetko je zmysluplné. Choroba nie je chyba v programe, ale podľa Germánskej novej medicíny je to zmysluplný osobitný biologický program. „Choroba“ je posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum.
Naučiť sa 5 biologických zákonov je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete ako rodič pre zdravie svojho dieťaťa urobiť. Keď pochopíte, prečo sa u vášho dieťaťa objavili symptómy tej-ktorej choroby, budete schopní znížiť svoj strach, keď dieťa ochorie a vysvetliť mu, že jeho organizmus je stelesnením inteligencie prírody a presne vie, čo má robiť, aby sa znovu dostal do rovnováhy. Konflikt vždy vychádza z okolností v živote, ktoré vyvolali napríklad problémy v škole (tzv. teritoriálny konflikt = konflikt na mojom území alebo konflikt sebahodnotenia), finančné ťažkosti v rodine (tzv. konflikt sústa = konflikt hladovania), problémy s rodičmi, kamarátmi (tzv. konflikt oddelenosti) atď.
Typické Príznaky Detských Chorôb a Germánska Nová Medicína
Pozrime sa na typické príznaky pri bežných detských chorobách a objasnime si ich emocionálnu resp. biologickú príčinu z pohľadu Germánskej novej medicíny:
- Nádcha: Z piatich zmyslov (zrak, čuch, chuť, hmat, sluch) je čuch u ľudí najsilnejší zmysel pri narodení. U zvierat môže byť konflikt vyvolaný vôňou blížiaceho sa predátora alebo zápachom jedovatých výparov. Pre ľudí sa konflikt premieta do „zaváňania“ problémov alebo potenciálnej hrozby, napríklad „zacítenia“ konkurenta alebo oponenta v práci, škole, doma alebo vo vzťahu. Nosová sliznica tiež reaguje na konflikt pachu - nepríjemný zápach.
- Kašeľ: Môže byť dôsledkom biologického konfliktu súvisiaceho s pľúcnymi alveolami alebo s prieduškami. Pľúc sa týka konflikt strachu zo smrti, pretože z biologického hľadiska sa panika zo smrti rovná neschopnosti dýchať. Tento typ konfliktu vzniká z neschopnosti nadýchnuť sa alebo naopak vydýchnuť si. Priedušiek sa týkajú dva typy konfliktov: konflikt šoku (náhla hrozba na mojom území - „onemel od strachu“) alebo strachovanie sa o revír (moje územie je vystavené nebezpečenstvu) či pocit strachu na svojom teritóriu (napr. strach zo školy).
- Zápal Stredného Ucha: Z evolučného hľadiska sa stredné ucho a Eustachova trubica vyvinuli z črevnej sliznice pôvodného pažeráka. Rovnako ako črevo, ktoré absorbuje a trávi „sústo potravy“, je biologickou funkciou stredného ucha a Eustachovej trubice absorbovať a „tráviť“ „sluchové sústo“. Typy sluchových konfliktov: Pravé ucho - neviem danú informáciu získať, nepovie mi to, čo chcem od neho počuť, nesmiem to počuť.
- Bolesť Hrdla: Hrdlo a mandle sú miestom, ktorým vstupuje do nášho tela potrava (sústo), preto v prenesenom význame spôsobuje zápal hrdla aj mandlí konflikt „sústa“ - nie v zmysle potravy, ale niečoho, čo „nechceme prehltnúť“. Obrazne sa to týka akejkoľvek udalosti alebo situácie, ktorú človek odmietne prijať alebo ktorú vníma ako ťažko „prehltnuteľnú“ (napr. nevie niekomu odpustiť, prijať nejakú situáciu). Príklad: Dieťa nútia zjesť všetko, čo má na tanieri - „nechcem to prehltnúť“.
- Hnačka: Črevá sú miestom na vstrebanie prijatej potravy (sústa).
- Gastritída (Zápal Sliznice Čreva), Kolika (Kŕčovitá Bolesť Čriev): Neschopnosť absorbovať alebo stráviť sústo - napr. hnev na osobu (člena rodiny, priateľa, suseda, kolegu, zamestnanca, nadriadeného, klienta, učiteľa, študenta, spolužiaka, trénera, lekára, úrady), na situáciu (hnev súvisiaci so školou, s prácou, so vzťahmi) alebo na poznámky okolia (obvinenia, urážky, kritika), správy, ktoré sa ťažko prijímajú alebo ťažko „trávia“.
- Ekzém: Pokožka je miestom dotyku - kontaktu s druhými ľuďmi aj okolitým svetom, preto koža reaguje na tzv. konflikt oddelenosti. Ten vzniká vtedy, keď nie sme s niekým, s kým byť chceme alebo naopak keď sme s niekým, s kým byť nechceme. Konflikt môže vyvolať odlúčenie od niekoho (napr. od matky, otca, súrodenca, partnera, priateľa, od domova, od zvieraťa).
- Akné: Konflikt pošpinenia, poníženia, urážky (zaútočili na mňa, toto obviňovanie ma ponižuje). Prílišná snaha o dokonalý výzor môže tiež spôsobiť problémy s pleťou (akné).
- Nočné Pomčovanie: V zvieracej ríši slúži močenie na označovanie svojho teritória (územia). Aj u človeka sa problémy s močením týkajú teritória (svojho územia - či už domáceho, pracovaného alebo iného). Môže sa jednať buď o značenie svojho teritória (dieťa nemá svoj vlastný priestor - svoju vlastnú izbu, pretože zdieľa izbu s mladším súrodencom, sťahovanie do nového bytu z dôvodu rozvodu rodičov a pod. - pretože dieťa nemá žiadne vlastné územie, označí jediné dostupné územie - svoju posteľ) alebo o zanedbávanie potrieb dieťaťa (z dôvodu uprednostňovania potrieb mladšieho súrodenca) či autoritatívnej výchovy alebo sociálnej šikany (v noci dochádza k uvoľnenému stavu, v ktorom môže dieťa uvoľniť nahromadený stres a dôjde k mimovoľnému otvoreniu zvierača močového mechúra).
Všetky vyššie vysvetlené symptómy sa obvykle prejavujú v tzv. liečebnej, post-konfliktnej, fáze osobitného biologického programu. Častokrát je však konflikt vyriešený len dočasne. Mnohí z nás totiž prežívajú opakovane rovnaké typy konfliktov, a preto sa konfliktná a post-konfliktná fáza môžu dookola cykliť (opakované konflikty v škôlke, škole, doma…).
#