Rozpad rodiny a súdne konania týkajúce sa detí patria medzi najťažšie životné situácie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na práva detí a rodičov, s cieľom pomôcť vám orientovať sa v tejto zložitej oblasti a zabezpečiť čo najlepšie riešenie pre vaše dieťa.
Dištančné poradenstvo a elektronická komunikácia v právnych záležitostiach
V súčasnej dobe, kedy je dôležité obmedziť osobný kontakt, je možné využiť dištančné formy právneho poradenstva. Telefonické alebo elektronické stretnutia s advokátom (SKYPE, Viber, WhatsApp) umožňujú efektívne riešiť právne otázky bez nutnosti osobného stretnutia. Rovnako je možné elektronicky prevziať zastúpenie, udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd. Podania na súd sa realizujú elektronicky prostredníctvom dátovej schránky.
Úprava styku rodiča s dieťaťom: Dohoda vs. Súdne rozhodnutie
Úprava styku rodiča s dieťaťom je kľúčová otázka pri rozchode rodičov. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, rozhoduje o úprave styku súd. Súd rozhoduje o úprave styku jednak v rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností po rozchode rodičov, ktorí neboli manželia, a jednak v konaní o rozvod manželstva, s ktorým je tiež takáto úprava obligatórne spojená.
Rozsah styku a kritériá jeho určovania
Rozsah styku sa určuje podľa viacerých kritérií, pričom súd prihliada na záujem dieťaťa. Pri tradičnom modeli rodiny, kde sa o dieťa stará primárne jeden rodič (spravidla matka), sa styk druhého rodiča (otca) upravuje s ohľadom na vek dieťaťa a prípadnú separačnú úzkosť.
- Útle deti: Pri kojencoch sa styk otca upravuje na kratší čas, niekedy za prítomnosti matky. Dôležitá je častá intenzita styku.
- Malé deti so separačnou úzkosťou: Styk sa postupne rozširuje, najprv na celý deň s denným prespaním, potom s jednou alebo dvoma nocami, plus prázdniny.
- Staršie deti: Dôležitý je väčší rozsah styku, nie intenzita. Intenzitu je možné nahradiť telefónom alebo elektronickou komunikáciou. Tradičným modelom je napríklad každý druhý víkend od piatka do nedele.
V súčasnosti tradičný model rodiny ustupuje modelom netradičným, preto je dôležité pre súd podrobne zistiť skutočný stereotyp starostlivosti rodičov o dieťa. Často sa stretávame s modelom, kedy sú tradičné úlohy v rodine vymenené, otec sa stará o deti, matka viac zarába a teda zabezpečuje finančne rodinu. Alebo model, kedy sú úlohy rovnomerne rozdelené medzi oboch rodičov, pretože im to práca a životný štandard umožňujú. V takýchto „netradičných“ modeloch treba uvažovať o striedavej starostlivosti alebo minimálne o tzv. rozšírenom styku. Rozšírený styk znamená, že rozsah styku rodiča s dieťaťom zasahuje do pracovného týždňa, napríklad každý druhý týždeň od stredy / štvrtka po škole do nedele večera / pondelka rána.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a sociálna kontrola
Zákonné predpoklady pre úpravu styku a záujem dieťaťa
Zákonné predpoklady pre úpravu styku súdnym rozhodnutím nie sú zákonom nijako striktne určené. Zákon o rodine v §25 uvádza len povinnosť súdu styk upraviť ak sa rodičia nedohodnú. Záujem dieťaťa je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje aj kvalitu vzťahu dieťaťa k rodičom. Pri tradičných modeloch rodiny kde sa viac stará jeden rodič je bežné, že dieťa trpí tzv. separačnou úzkosťou od tohto rodiča. Pri netradičných tomu tak nie je.
Separačná úzkosť znamená, že dieťa pociťuje stres a tenziu pri dlhšom odlúčení od rodiča na ktorého je naviazané. V súdnych konaniach o úprave styku sa tento pojem často zneužíva rodičom ako zbraň na obmedzenie styku druhého rodiča. Bude tvrdiť, že dieťa nemôže ísť k druhému rodičovi na dlhší čas lebo bude trpieť.
Názor dieťaťa a dohoda rodičov
Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, pričom hranica nie je presne určená a záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.
V neposlednom rade urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na úprave styku. Ak sa dohodnete tak máte dve možnosti, buď styk ponechať na tejto dohode alebo dohodu dať schváliť súdom. Styk upravený súdnym rozhodnutím má výhodu v tom, že je vykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať môže byť za to súdom sankcionovaný v konaní o výkone rozhodnutia. Nevýhoda bude v rigidnosti, t.j. Styk upravený rodičovskou dohodou, ktorú súd nepoňal do súdneho rozhodnutia má nevýhodu v tom, že je nevykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať nemôže byť za to súdom sankcionovaný pretože absentuje exekučný titul, súdne rozhodnutie. Musíte podať na súde najprv návrh na úpravu styku súdnym rozhodnutím. Výhodou bude flexibilita úpravy, t.j. Klientom v zásade radím aby sa medzi oboma možnosťami rozhodli podľa miery dôvery ktorú medzi sebou majú. Ak si nedôverujú, odporúčam styk upraviť v súdnom rozhodnutí. Čas pokiaľ súd vytýči pojednávanie odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu styku.
Návrh na úpravu styku: Ako postupovať
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. úpravy styku rodiča s dieťaťom. V návrhu odporúčame uviesť navrhovaný rozsah bežného styku ako aj prázdninového styku. Bežný styk bude ten, ktorý sa realizuje v bežnom týždni, napr. každý druhý víkend. Prázdninový styk bude ten, ktorý sa bude realizovať počas zákonom určených prázdnin. Pôjde najmä o jarné, letné, jesenné, veľkonočné a vianočné prázdniny. Ich trvanie a dĺžku určuje vyhláška Ministerstva školstva ktorú nájdete na internete. Návrh podrobne odôvodnite, t.j. rodný lit mal.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a Sociálna poisťovňa: Kompletný sprievodca
Priebeh súdneho konania a dokazovanie
Konanie, v ktorom súd rozhoduje o úprave styku je tzv. nesporovým konaním. Súd nie je viazaný návrhmi rodičov, a teda v odôvodnených prípadoch môže rozhodnúť aj iným spôsobom, ako to navrhujú rodičia. Ak už predtým rozhodoval o úprave styku tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia, t.j. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom USPVAR.
Špecifiká úpravy styku v praxi
Úprava styku v praxi má svoje špecifiká na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom ktorým by sa mali rodičia riadiť je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa.
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa realizuje spravidla v mieste bydliska dieťaťa, t.j. bydliska rodiča ktoré má dieťa zverené do starostlivosti. Je tomu tak preto, že styk je právom rodiča nie povinnosťou, takže po dieťa rodič môže no nemusí prísť. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Komunikácia rodičov a súhlas s dovolenkou
Komunikácia rodičov v súvislosti s úpravou styku nie je v zásade povinnosťou, keďže základné pravidlá, t.j. rozsah styku je určený súdom. Je na úvahe rodiča, či druhému rodičovi povie kde bude styk realizovať a čo bude s dieťaťom robiť. Súhlas rodiča s dovolenkou, t.j. s krátkodobým vycestovaním dieťaťa s druhým rodičom do cudziny počas súdom určeného styku nie je potrebný. Ako vyššie uvádzam, je výlučne na rodičovi, ktorý realizuje styk kde a ako bude styk realizovať. Súhlas s vycestovaním na dovolenku netreba zamieňať s dlhodobým alebo trvalým vysťahovaním dieťaťa, kedy sa samozrejme vždy vyžaduje súhlas oboch rodičov alebo súdu. Upozorňujem na nejednotný výklad tohto súhlasu. Hoci podľa slovenského práva súhlas rodiča s dovolenkou v zahraničí nepotrebujete, môže sa stať, že iné právo napr. cudzieho štátu takýto súhlas v nejakej forme vyžaduje.
Náhradný termín styku a choroba dieťaťa
Náhradný termín styku nie je povinnosťou pokiaľ nie je táto povinnosť výslovne upravená v súdnom rozhodnutí. Neznamená to však že súd nevyhodnotí v rámci výkonu rozhodnutia dôvod nerealizácie styku ako nedôvodný a neuloží rodičovi sankciu za marenie styku. Preto ak je dieťa choré, alebo existuje iná vážna prekážka v realizácii styku vždy navrhnite alebo žiadajte náhradný termín styku. K chorobe dieťaťa ako dôvodu odmietnutia styku dodám, že ospravedlniteľným dôvodom môže byť len vtedy, ak dieťa nie je podľa odporúčania ošetrujúceho lekára schopné prevozu do druhej domácnosti. Inak platí, že liečiť sa môže aj u druhého rodiča.
Prečítajte si tiež: Novorodenecké otázky
Obmedzenie alebo zákaz styku
Zákazom styku bude také rozhodnutie ktorým je zakázaný akýkoľvek osobný alebo iný kontakt rodiča s mal. V oboch prípadoch zákon o rodine vyžaduje splnenie podmienky podľa ktorej obmedzenie alebo zákaz styku je potrebný v záujme dieťaťa. Prirodzene, pôjde o výnimočné prípady, ktoré musia byť dostatočne preukázané pretože jedna istota je pri takomto rozhodnutí vždy a to, že obmedzenie alebo zákaz bude viesť k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s rodičom a teda k ujme dieťaťa. Súd musí k takýmto návrhom na súdoch pristupovať obzvlášť prísne pretože v praxi sú väčšinou nástrojom pomsty rodiča, ktorý sleduje cieľ vymazania druhého rodiča zo života dieťaťa.
Styk s blízkymi osobami
Osobitnou formou úpravy styku súdnym rozhodnutím je úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, t.j. inými osobami ako sú rodičia. Vzhľadom na pomerne výrazný zásah do rodičovských práv rodiča pôjde spravidla o obmedzený okruh blízkych osôb, napr. Pomery v rodine sa posudzujú v širšom zmysle najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či blízka osoba nemôže styk s dieťaťom realizovať prostredníctvom samotného rodiča. Rozsah styku blízkej osoby súd určuje nielen podľa kvality vzťahov blízkej osoby s dieťaťom ale do výraznej miery rozhoduje aj tradičné ponímanie úlohy blízkej osoby v živote dieťaťa súdom. Inak povedané, súd neupraví styk babke rovnako ako rodičovi. V porovnaní s rodičom pôjde o užšiu úpravu. Napríklad raz za mesiac na pár hodín a pod. Iný prístup sa bude vyžadovať pri úprave styku súrodencov, ktorí spolu nežijú.
Zastúpenie advokátom a jeho prínos
Zastúpenie advokátom v konaní o úpravu styku nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Advokát vám môže pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností
Zákon č. 36/2005 Z.z. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Kolízny opatrovník a jeho úloha
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže sa napríklad aj stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.
Dohovor o právach dieťaťa a jeho význam
Dohovor o právach dieťaťa je medzinárodný dokument, ktorý zakotvuje základné práva detí. Medzi najdôležitejšie patrí právo na život, meno, štátnu príslušnosť, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Dohovor tiež zdôrazňuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
Vyživovacia povinnosť rodičov
Rodičia sú povinní plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Ak súd rozhodne o zverení detí matke a určí výživné, otec je povinný platiť stanovené výživné odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu. Výroky o výživnom sú predbežne vykonateľné.
Projekt Šanca na návrat
Projekt Šanca na návrat je národný projekt, ktorého cieľom je pomôcť odsúdeným pripraviť sa na prepustenie z väzenia a reintegráciu do spoločnosti. Dôležitou súčasťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).
Rodičovské práva a povinnosti
Právna úprava vzťahu medzi rodičmi a deťmi je obsiahnutá v zákone o rodine. Rodičovstvo je chápané ako mimoriadne poslanie muža a ženy. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Sú zároveň oprávnení i povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnú spôsobilosť na právne úkony. Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť majú rodičia voči svojim deťom až do času, „kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy.
Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa
Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR.