Očkovanie je celospoločensky dôležitá téma, ktorá rezonuje najmä medzi rodičmi. Informácie o ňom sa šíria rôznymi kanálmi, od lekárov a odborníkov, až po známych, priateľov a internetové diskusie. V súčasnosti je možné naraziť na protichodné názory, pričom okrem objektívnych informácií od odborníkov sa objavujú aj vyjadrenia osôb odmietajúcich očkovanie, často bez adekvátneho odborného zázemia. Očkovanie pritom patrí medzi najvýznamnejšie a najúčinnejšie výdobytky modernej medicíny, čo dokazuje fakt, že pred jeho zavedením boli infekčné choroby najčastejšou príčinou úmrtí.
Očkovanie ako účinná prevencia
Očkovanie predstavuje jednoduchý a efektívny spôsob, ako chrániť deti pred vážnymi a potenciálne život ohrozujúcimi chorobami. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, prečo hazardovať so zdravím detí odmietaním tejto účinnej prevencie? Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Podanie vakcíny nevyvolá ochorenie, ale povzbudí imunitný systém dieťaťa, aby vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu. Protilátky vytvorené v organizme po očkovaní spolu s ďalšími zložkami imunitného systému infekciu rozpoznajú a zničia.
Očkovanie na Slovensku: História a súčasnosť
Očkovanie bolo na Slovensku zavedené v 50. rokoch 20. storočia a postupne sa do imunizačného programu zaraďovali nové druhy očkovania. Od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať také závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval.
V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali (Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko) a v niektorých krajinách sa diskutuje o jeho dôležitosti. Dokonca v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, v ktorých bol dlhé roky zavedený systém dobrovoľného očkovania, pristúpili k povinnej vakcinácii - napríklad proti osýpkam, a to z dôvodu rozsiahlych epidémií až úmrtí. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa epidémie infekčných ochorení vyskytujú vo väčšej miere.
Povinné očkovanie na Slovensku
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam, ktoré môžu ohroziť ich zdravie a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
Očkovanie je v Slovenskej republike povinné už od jeho zavedenia:
- od roku 1951 - tuberkulóza (plošné očkovanie zrušené v roku 2012)
- od roku 1956 - čierny kašeľ
- od roku 1957 - detská obrna
- od roku 1958 - záškrt, tetanus
- od roku 1969 - osýpky
- od roku 1984 - ružienka
- od roku 1987 - mumps
- od roku 1998 - vírusová hepatitída typu B
- od roku 2000 - hemofilové invazívne nákazy
- od roku 2009 - pneumokokové invazívne ochorenia
Očkovací kalendár
Očkovací kalendár je interaktívny a uvádza presný postup očkovania. Očkovací kalendár bol vypracovaný v súlade s § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z.
Povinné očkovanie detí:
- 3. mesiac života (od 10. týždňa): prvá dávka hexavalentnej vakcíny (DTaP-VHB-Hib-IPV) a pneumokokovej konjugovanej vakcíny (PCV)
- 5. mesiac života: druhá dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny
- 11. mesiac života: tretia dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny
- 15. mesiac (najneskôr do 18. mesiaca života): prvá dávka MMR vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke
- 5. rok života: preočkovanie MMR vakcínou
- 6. rok života: preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne kombinovanou vakcínou (dTap-IPV)
- 13. rok života: Preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (acelulárna vakcína)
Poznámky k očkovaciemu kalendáru:
- Očkovanie hexavakcínou a očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa.
- Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti.
Ochorenia, proti ktorým sa povinne očkuje
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti nasledujúcim ochoreniam:
Záškrt (Diftéria)
Ochorenie spôsobuje baktéria Corynebacterium diphtheriae, ktorá sa prenáša vzdušnou cestou, pri kožných formách kontaktom. Inkubačný čas je 2 až 5 dní. Postihuje mandle, hrtan a hltan, vyznačuje sa častými srdcovými a neurologickými komplikáciami. Najzávažnejšou formou je postihnutie hrtana, ktoré sa môže skončiť udusením v priebehu niekoľkých hodín. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1946.
Tetanus
Akútne infekčné ochorenie nervového systému spôsobené toxínom, ktorý produkuje baktéria Clostridium tetani. Baktérie sa nachádzajú vo forme spór najmä v hnojenej pôde, do organizmu sa dostávajú po poranení kože. Inkubačný čas je 7 až 14 dní. Prejavuje sa kŕčmi žuvacieho svalstva, šijového svalstva a neskôr celého trupu pri plnom vedomí. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1958.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní
Čierny kašeľ (Pertussis)
Vysoko infekčné ochorenie, spôsobuje ho baktéria Bordetella pertussis. Je to kvapôčková infekcia, na jej prenos je potrebný úzky kontakt s chorým. Najviac ohrozenou skupinou sú novorodenci. Inkubačný čas je 6 až 20 dní (najčastejšie 7 až 10 dní). Postihuje dýchacie cesty a spôsobuje vážne záchvaty kašľa, môže spôsobiť infekcie uší, zápal priedušiek, zápal pľúc, poškodenie mozgu a dokonca smrť. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1956.
Detská obrna (Poliomyelitída)
Akútne vírusové ochorenie spôsobené poliovírusom. Vírus sa prenáša fekálno-orálnou cestou priamo alebo nepriamo - kontaminovanými potravinami, vodou. V prvých dňoch infekcie je prenos možný aj kvapôčkami slín z hrdla. Ochorenie postihuje nervový systém - väčšina infikovaných osôb prekoná infekciu bez klinických príznakov, alebo ako chrípke podobné ochorenie. Keď však vírus zničí bunky centrálneho nervového systému vzniká meningitída a asi u 1 % infikovaných paralytická forma ochorenia, kedy dochádza k obrnám najmä svalov končatín rôzneho rozsahu, ktoré sú nevyliečiteľné a trvalé. Inkubačný čas je 4 až 35 dní, najčastejšie 7 až 10 dní. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1957.
Hemofilové invazívne nákazy (Hib)
Závažné infekcie vyvoláva invazívny kmeň baktérie Haemophilus influenzae typu b. Infekcia sa prenáša kvapôčkovou formou a ohrozené sú najmä deti do päť rokov. Baktéria spôsobuje predovšetkým hnisavý zápal mozgových blán, zápal hrtanovej príchlopky - akútny môže bez rýchleho lekárskeho zásahu spôsobiť náhle udusenie, zápal priedušiek, zápal pľúc a otravu. Ťažké formy infekcie zanechávajú až v 30 percentách chronické následky, najmä poškodenie sluchu a poškodenie mozgu. Systematické očkovanie sa v Slovenskej republike zaviedlo v roku 2000.
Vírusová hepatitída B (VHB)
Vírusový zápal pečene, ktorý spôsobuje vírus hepatitídy B z čeľade Hepadnaviridae. K nákaze dochádza infikovanou krvou, krvnými derivátmi, injekčnou ihlou pri vnútrožilovom užívaní drog, pri tetovaní, pri pírsingu, telesnými tekutinami pri úzkom kontakte v rodine a pri sexuálnom styku. Je možný aj vertikálny prenos, teda z matky na dieťa počas tehotenstva alebo cez sliznice počas pôrodu novorodenca. VHB sa spočiatku prejavuje zvýšenou teplotou, nechutenstvom, malátnosťou, únavou, vracaním, bolesťami brucha, hnačkami, vyrážkami, ale aj bolesťami svalov kĺbov a hlavy. Po nástupe ďalšieho štádia ochorenia má pacient kožu a očné bielka sfarbené nažlto, tmavý moč, svetlú stolicu, zväčšenú pečeň, niekedy aj slezinu. Závažnosť žltačky typu B spočíva v tom, že najmä u malých detí prebieha nepoznane a často dlhé obdobie, prechádza do chronicity s možnosťou vzniku cirhózy pečene alebo rakoviny pečene. Inkubačný čas je 60 až 200 dní, najčastejšie 90 dní. Systematické očkovanie dojčiat bolo na Slovensku zavedené v roku 1998.
Pneumokokové invazívne ochorenia
Infekčné ochorenia vyvolané invazívnymi kmeňmi baktérie Streptococcus pneumoniae. Šíria sa vzduchom, ktorý je kontaminovaný výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Pneumokokovými ochoreniami sú najviac ohrození novorodenci a dojčatá a starší dospelí. Pneumokoky vyvolávajú napríklad zápal mozgových blán, infekciu krvi, i bežné, neinvazívne ochorenia s menej závažnými príznakmi, napríklad zápal stredného ucha, zápal pľúc i prinosových dutín. Inkubačný čas je 1 až 3 dni. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 2009.
Prečítajte si tiež: Argumenty za a proti povinnému očkovaniu
Osýpky (Morbilli)
Vysoko nákazlivé a najzávažnejšie vírusové ochorenie detského veku, šíri sa rýchlo vzduchom (kvapôčkovou infekciou) a infekčným aerosólom vznikajúcim pri kašľaní a kýchaní. Prameňom pôvodcu nákazy je chorý človek. Prakticky každý bez imunity proti osýpkam po kontakte s chorým ochorie. Ochorenie sa spočiatku prejavuje únavou, nechutenstvom, zvýšenou teplotou, nádchou, kašľom, zápalom spojoviek, svetloplachosťou. V tejto fáze bývajú na sliznici v ústach v oblasti stoličiek belavé škvrny so začervenaným okolím, takzvané Koplikove škvrny. Po niekoľkých dňoch nastupuje horúčka a objavuje sa tmavočervená splývavá vyrážka, najprv na záhlaví, potom na tvári, krku, trupe, bruchu a končatinách. Inkubačný čas je v priemere 10 dní, infekčnosť pacienta trvá 4 dni pred objavením vyrážky a 4 dni po objavení vyrážky. Závažnosť ochorenia spočíva najmä v častých komplikáciách ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému (zápal mozgu). Ochorenie má najproblematickejší priebeh u detí do troch rokov a dospelých. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 1969.
Mumps (Parotitída, Príušnice)
Vírusové infekčné ochorenie, šíri sa vzduchom, kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Ochorenie sa prejavuje zápalom príušných slinných žliaz, sprevádza ho horúčka, malátnosť, bolesti hlavy a svalov. Častou komplikáciou, najmä u adolescentov, je zápal semenníkov a nadsemenníkov, pričom po prekonaní zápalu môže s veľkou pravdepodobnosťou vzniknúť neplodnosť. U dospelých ide často o zápal mozgových blán, mozgu a pankreasu. Mumps môže byť aj príčinou straty sluchu. Inkubačný čas je 10 až 14 dní. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 1987.
Ružienka (Rubeola)
Vírusové infekčné ochorenie, šíri sa vzduchom, ktorý je kontaminovaný výlučkami horných dýchacích ciest chorého, k prenosu môže dôjsť aj cez kontaminované predmety. Inkubačný čas je 14 až 21 dní. Ochorenie sa najskôr vyznačuje drobnou svetloružovou vyrážkou na tvári, rýchlo sa šíriacou aj na trup. Výsevu vyrážky predchádza zdurenie lymfatických uzlín. Medzi časté komplikácie patrí bolesť až zápal najmä drobných kĺbov, zvýšená teplota, kašeľ, nádcha. Pre tehotné ženy a ich nenarodené deti predstavuje veľké nebezpečenstvo - ak sa žena nakazí ružienkou v prvom trimestri, dieťa sa s veľkou pravdepodobnosťou narodí s postihnutím zraku, sluchu, poškodením mozgu, vrodenou srdcovou chybou alebo s duševným postihnutím (kongenitálny rubeolový syndróm). Tehotenstvo sa môže skončiť potratením plodu alebo narodením mŕtveho plodu. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 1985.
Benefity očkovania
Hlavným zmyslom očkovania je chrániť deti pred závažnými infekčnými ochoreniami, ktoré v minulosti spôsobovali vysokú úmrtnosť. Vďaka očkovaniu sa podarilo mnohé z nich významne obmedziť alebo dokonca úplne eliminovať.
Kolektívna imunita
Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie.
Ochrana celej spoločnosti
Prečo je potrebné dať dieťa povinne zaočkovať, keď vakcíny neposkytujú stopercentnú ochranu a imunita organizmu je po prekonaní mnohých chorôb celoživotná? Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí od imunity očkovanej osoby. Vakcíny možno považovať za vysoko účinné. Čím viac osôb v populácii je zaočkovaných, tým viac sa znižuje riziko vzniku a šírenia ochorenia. Preto je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré nemajú zdravotnú kontraindikáciu na očkovanie, boli zaočkované. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať. Infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, patria medzi vážne stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, prečo hazardovať so zdravím detí a odmietať účinnú prevenciu? Neočkované dieťa možno ochorenie prekoná, no je dobrovoľne vystavované vzniku vážnych zdravotných komplikácií, respektíve ohrozeniu života.
Časté otázky a odpovede
Prečo je potrebné očkovať malé deti?
Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, najviac ohrozujú deti najmladšej vekovej skupiny. Mávajú u nich ťažký priebeh, pretože ich imunitný systém ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Podanie vakcíny nevyvolá ochorenie, ale povzbudí imunitný systém dieťaťa, aby vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu. Protilátky vytvorené v organizme po očkovaní spolu s ďalšími zložkami imunitného systému infekciu rozpoznajú a zničia. Dĺžka ochrany po očkovaní závisí od viacerých faktorov (typ očkovacej látky, spôsob aplikácie, imunitný stav očkovaného). Dlhodobú ochranu je možné dosiahnuť podaním viacerých dávok vakcíny. Po podaní prvej dávky sa naštartuje odpoveď imunitného systému, ochrana pred infekciou je ešte nízka. Dostatočnú ochranu zaistí obvykle druhá a tretia dávka vakcíny. Posilňovacia, tzv. booster dávka, vyvoláva veľmi silnú odpoveď imunitného systému a zabezpečuje dlhodobú ochranu organizmu. Intervaly podávania jednotlivých druhov vakcín a počet dávok sa určujú tak, aby poskytovali čo najlepšiu ochranu. Schéma očkovania pre povinné pravidelné očkovanie detí je určovaná každoročne očkovacím kalendárom. V súčasnosti sa používajú kombinované vakcíny, vďaka čomu sa znížil počet vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa. Kvalita súčasných vakcín umožňuje podávať viaceré vakcíny naraz. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz, dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov.
Prečo je očkovanie stále potrebné, keď sa u nás ochorenia z minulosti často nevyskytujú?
Priaznivá epidemiologická situácia viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Príkladom je návrat epidémií osýpok po 20 rokoch na naše územie, ktoré sme zaznamenali na východe Slovenska. Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie. Od zavedenia očkovania sa na Slovensku celková zaočkovanosť detí proti ochoreniam v rámci povinného očkovania pohybovala výrazne nad 95% - pri väčšine ochorení dosahovala hranicu 98 % až 99 %. Vysoká zaočkovanosť zabezpečila, že na Slovensku bol eliminovaný až vyhubený výskyt niektorých infekčných chorôb.
Riziká a nežiaduce účinky očkovania
Téma nežiaducich účinkov vakcín je medzi ľuďmi posledné roky veľmi diskutovaná, avšak nemusíte sa báť. ospalosť, strata chuti do jedla. Závažné alergické reakcie sú extrémne zriedkavé. Okrem povinných sú mimoriadne dôležité aj očkovania, ktoré patria do kategórie odporúčaných.
Názory odborníkov
- prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH: “Aby sa vás raz choré dieťa nespýtalo, prečo ste ma nedali zaočkovať, keď ste vedeli o možnosti predísť ochoreniu?”
- MUDr. Štefan Zamba: “Počas epidémie osýpok na Slovensku boli choré najmä malé deti. Častokrát išlo o vážny zdravotný stav. Infekčné ochorenia nepoznajú hranice štátov. Môžu sa nebezpečne šíriť. Očkované dieťa by malo byť v dnešnej dobe cestovania a migrácie samozrejmá vec.”
- doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD.: “Očkovanie je najúčinnejšia prevencia pred viacerými život ohrozujúcimi infekciami”
- prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD: “Očkovanie nespôsobuje autizmus, ide o poruchu vývinu mozgu s vysokou genetickou predispozíciou.”
- doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH: “Vakcíny sa používajú na prevenciu infekčných chorôb, ale budúcnosť patrí vakcínam na prevenciu a liečbu rakoviny, diabetu a iných neinfekčných chorôb.”
- Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD.: “Nižšia zaočkovanosť otvorila dvere k vzniku epidémie osýpok. Na Slovensko sa vrátili osýpky po 20 rokoch, ťažko choreli najmä malé deti. Očkovaním účinne chránime jednotlivca a celú spoločnosť pred závažnými infekčnými ochoreniami”
- doc. MUDr. Emil Martinka, PhD.: “Očkovanie bežnými vakcínami nespôsobuje diabetes - ani jedna vedecká štúdia nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. Naopak, ukazuje sa, že niektoré druhy vakcinácie môžu mať ochranný vplyv pred diabetom 1. typu.”
- prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA., Dott.Ric., MHA: “Očkovanie efektívnym a primeraným spôsobom trénuje imunitný systém jedinca a umožňuje rozvoj dlhodobej imunitnej ochrany proti závažným infekčným ochoreniam.”
- MUDr. Elena Prokopová: “Očkovanie je najväčší objav modernej medicíny. Mnohé ochorenia, proti ktorým očkujeme nevieme liečiť ani dnes. Majú taký rýchly priebeh, že ani pri najväčšej snahe nemáme šancu dieťa zachrániť. Očkovaním zabránime, aby dieťa ochorelo, zabezpečíme mierny priebeh ochorenia, alebo zabránime vzniku závažných komplikácií.”