Gynekológia a pôrodníctvo sú oblasti medicíny, ktoré sa venujú starostlivosti o ženu a matku. Pomáhajú im zvládnuť náročné situácie počas vývinu, prenatálnej starostlivosti, tehotenstva a pôrodu. Pôrodníctvo má korene až v praveku a vykonávanie pôrodnej asistencie je staršie ako písomné zmienky o nej. V starovekých civilizáciách poskytovali ženám pomoc skúsenejšie ženy. V 50. rokoch 20. storočia vznikali malé pôrodnice v okresných mestách, aby sa pôrody presunuli z domáceho prostredia do nemocničného.
Tento článok sa venuje psychickému vplyvu na matku, pričom sa opiera o dostupné štúdie a rôzne pohľady na túto problematiku. Zameriame sa na rôzne aspekty, ako sú úzkosti a depresie počas tehotenstva, vplyv potratu a perinatálnej straty, ako aj na dôležitosť podpory pre matky.
Úzkosť a depresia počas tehotenstva
Počas tehotenstva sa môžu u žien vyskytnúť úzkosti a depresie. Existuje názor, že ak má žena počas tehotenstva strach, úzkosť alebo depresie, je veľká pravdepodobnosť, že dieťa bude mať autizmus. Vedci však stále nevedia, čo spôsobuje autizmus, a existuje mnoho konšpiračných teórií na túto tému. Mnohí odborníci sa zhodujú, že ide o multifaktoriálne ochorenie a nie iba o genetiku alebo vek. Niektorí sa domnievajú, že nárast autizmu súvisí s udržiavaním tehotenstiev za každú cenu a s vplyvom predčasných pôrodov. Taktiež sa hovorí o vplyve plastov v životnom prostredí, ktoré narúšajú plodnosť a hormonálny systém.
Dôležité je nestresovať sa kvôli zbytočnostiam a vyberať si zdroje, ktoré robia svoj výskum rigorózne. Autizmus sa nedá zistiť v tehotenstve ani po pôrode. Ukáže to až čas, ako dieťa rastie.
Vplyv potratu
Umelé prerušenie tehotenstva (UPT), resp. interrupcia, je multifaktorový fenomén, ktorý zahŕňa morálnu/etickú, sociálnu, medicínsku, právnu, náboženskú a psychologickú rovinu. Je to téma, ktorá dokáže rozvíriť verejnú mienku a postaviť proti sebe rôzne skupiny. Jednou z kontroverzných súčastí diskusie o UPT je práve jeho potenciálny vplyv na psychické zdravie žien.
Prečítajte si tiež: Príznaky zamĺknutého potratu
S historickým kontextom začiatku legalizovania UPT vo vyspelých krajinách sa v priebehu 20. storočia vynárala aj otázka jeho vplyvu na psychiku žien. Vedecký záujem o tento problém podnietil odborné publikácie, ktoré začali poukazovať na negatívny vplyv UPT, pričom dodnes nenastal konsenzus v tejto téme medzi odborníkmi ani v rámci výskumu a praxe.
Na Slovensku UPT možno vykonať slobodne na žiadosť ženy do 12. týždňa gravidity, neskôr už jedine z vážnych zdravotných dôvodov.
Ženy, ktoré si neželajú tehotenstvo, k tomu vedú rôzne dôvody. Tehotenstvo je nevhodne načasované, žena má nepodporujúcu reakciu partnera alebo rodiča, alebo má nedostatok prostriedkov na výchovu dieťaťa. V období otehotnenia môže byť narušená stabilita partnerského vzťahu alebo je žena bez partnera, navyše k tehotenstvu mohlo dôjsť po znásilnení alebo po inceste.
V medicíne popotratový syndróm (Post Abortion Syndrom - PAS) zahŕňa komplex psychických symptómov, ktoré sa môžu objaviť ako následok zažitia potratu. Postihuje predovšetkým ženy, no nie len ich, ale aj mužov - otcov, lekárov a ošetrujúci personál.
Medzi príznaky popotratového syndrómu patria:
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať s potratom v skorom štádiu
- Príznaky ako pri poúrazovom šoku
- Poruchy spánku, desivé sny
- Uprené pozorovanie tehotných žien a malých detí, alebo panický strach pri pohľade na ne
- Neovládateľné želanie napraviť zážitok a úsilie znovu otehotnieť
- Odumretie citového života
- Pohlavná chladnosť alebo iné sexuálne poruchy
- Dlhotrvajúce pocity straty a prázdna
- Depresie
- Zneužívanie alkoholu, liekov, drog
- Suicidálne úvahy a myšlienky na samovraždu
Žena nachádzajúca sa v konflikte so svojím tehotenstvom potrebuje upokojujúcu blízkosť osoby, ktorá ju vypočuje, poradí a pomôže konať slobodne a nezávisle.
Vplyv perinatálnej straty
Počnúc rokom 1980 odborná literatúra začala venovať zvýšenú pozornosť aj problematike neúspešného tehotenstva ako bolestnej strate, a nie iba jednoduchej pôrodníckej udalosti. Ako neúspešné tehotenstvo môžeme označiť každé tehotenstvo, ktoré sa končí potratom (spontánnym alebo umelým), intrauterinným alebo intrapartálnym odumretím plodu. Tento druh straty môže narušiť fyzický i psychický dobrobyt rodičov a narušiť rodinné vzťahy.
V tejto situácii je potrebné rodičom poskytovať kontinuálnu podpornú starostlivosť integrovanú cez perinatálnu paliatívnu starostlivosť. „Support care“ predstavuje poskytnutie emočnej, fyzickej, sociálnej, duchovnej a informačnej podpory.
Medzi dôležité intervencie patria:
- Zabezpečiť komfort, súkromie a dostatočný časový priestor
- Hovoriť s rodičmi a vysvetliť potrebu otvoreného vyjadrovania pocitov
- Pýtať sa aj otca na jeho pocity, na jeho otázky
- Vyjadriť spoluúčasť - slovne i neverbálne
- Používať prvky terapeutickej komunikácie, ktoré podporia verbalizáciu pocitov
- Podporiť rodičov pri otvorenej komunikácii s ďalšími svojimi deťmi
- Používať meno plodu, ak ho rodičia pomenovali
- Využívať relaxačné cvičenia
- Pomáhať pri vytváraní spomienok (fotografie ultrazvukového obrazu plodu, stupeň vývoja plodu, možnosť pohrebu, kontakt s mŕtvym dieťaťom, predmety, ktoré môžu vyvolať spomienky)
- Obmedziť počet pracovníkov, s ktorými musí prísť rodina do kontaktu
- Hovoriť s rodinou o fyziologickom procese smútenia a možnostiach jeho podpory
- Kontinuálnu, rutinnú postabortívnu alebo postpartálnu ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť o matku
- Ošetrenie mŕtveho dieťaťa s úctou
- Sledovanie psychického a somatického stavu
- Zabezpečiť kontakt s podporným systémom
- Na požiadanie umožniť kontakt s kňazom alebo iným duchovným
- Oboznámiť klientku a jej rodinu s možnosťami ďalších podporných zdrojov (psychológ, psychiater, podporné skupiny, internetové linky zamerané na danú problematiku…)
- Podporovať rodinu v udržiavaní doterajších sociálnych kontaktov a v nadväzovaní nových
- Zabezpečiť hodnotovú podporu a zvážiť či žena nie je pod tlakom okolia (rozhodnutie pre UUT)
- V žiadnom prípade nekomentovať a neodsudzovať konanie a rozhodovanie ženy
- Oboznámiť rodičov s možnými emocionálnymi zmenami a rešpektovať jednotlivé fázy smútku, ktorými trúchliaca rodina prechádza
- Potvrdiť vysvetlenie, ktoré podal lekár a používať jednoduchú reč
Je nevyhnutné sledovať ako situáciu zvláda nielen žena, ale aj jej partner, prípadne aj ostatní členovia rodiny.
Prečítajte si tiež: Vplyv potratu na psychiku ženy
Rodičovstvo a mýty o materinskej láske
Rodičovstvo je u nás zobrazované veľmi idealizovane. Očakávame, že matka sa so svojím materským citom narodí, intuitívne bude vedieť, čo má robiť, s radosťou sa obetuje a bude sa starať o dieťa, muža, domácnosť a zároveň bude „permanentne šťastná“. Narodenie dieťaťa je však v realite riadna výzva. Napríklad množstvo spánku, radikálna strata času pre seba, schopnosť plánovať si deň, mať pod kontrolou situáciu.
Máme veľmi vysoko nastavený mýtus o tom, ako by mala vyzerať materinská láska. Realita je, že chvíľku trvá, kým si na tú zmenu partneri zvyknú. Je to veľký šok, máte službu 24 hodín, sedem dní v týždni. Nie je pauza, nie je tam nik, kto by to spravil za vás.
Ženy majú pred materskou kariéru, majú rady, čo robia, a všetci očakávajú, že sa toho bez problémov vzdajú. Ale prečo by im za tým nemalo byť smutno? Bola to časť ich života a mohla tvoriť časť ich sebahodnoty.
Všetky pocity, aj láska, aj frustrácia z dieťaťa, sú normálne. Základ je, aby si ženy svoje pocity pripustili, prijali ich. Ak je to ťažšie, ako očakávali, je dobré vedieť si to pomenovať a hľadať pre seba riešenie. Ak si pripustíme negatíva, uvidíme aj pozitíva.
Pôrod je v prvej trojke najstresovejších zážitkov v živote, spolu so svadbami či s úmrtiami v rodine. Materská nie je dovolenka a je pre ženu veľmi ťažké byť celý deň doma s dieťaťom.
V našej spoločnosti zameranej hlavne na výkon sú silné stereotypy. Sme nastavené, že byť tehotná a mama je skvelé, nemáte nárok na pochybnosti, zároveň výsledky vašej práce „projekt dieťa“ sú podrobené prísnej kritike.
Dnes čakáme, že žena bude mať dokonalé dieťa, tip-top upratané, navarené a zároveň kariéru a postavu, ako keď mala 16 rokov. Ak chce byť „dobrá“, musí sa o seba permanentne starať, lebo prvá hláška, ktorú po pôrode bude počuť, je, že už si matka, tak si sa opustila.
Materstvo je dnes veľmi ťažké. Čím viac sú mamy neisté, tým viac kritizujú ostatných - tak sa chcú presvedčiť, že to, čo robia, je správne. Je oveľa viac informácií, čo je na jednej strane výhoda, na druhej strane je ich tak veľa, že neviete vytriediť, čo je naozaj dôležité a relevantné. Nájsť si spôsob, ako budeme vychovávať dieťa, je dnes veľmi ťažké.
Ženy si musia pripustiť, že môžu robiť chyby, to je normálne. Ako rodič nemusí byť nikto dokonalý. Stačí byť „dosť dobrá“ matka.
Pôrodná trauma a posttraumatická stresová porucha
Časť žien hovorí, že pôrod je krásny zážitok, niektoré zasa majú z neho traumu. U žien, ktoré zažili narodenie mŕtveho plodu, spontánny potrat, alebo predčasné narodenie dieťaťa, je posttraumatická stresová porucha medzi 25 až 41 percentami. Súvisí to najmä s priebehom pôrodu a jeho podmienkami.
Príčina traumy môže byť strata kontroly nad sebou, pôrodom alebo nad dieťaťom, keď žena nechápe a nemôže spolurozhodovať o tom, čo sa s ňou a jej dieťaťom deje, alebo prežíva akútny strach o život svoj alebo dieťaťa.
Posttraumatická stresová porucha je diagnóza, ktorá je viazaná na akýkoľvek zážitok, pri ktorom má človek pocit ohrozenia života svojho alebo svojich blízkych a zároveň je bezmocný. Hlboko sa narušuje viera, že svet je bezpečné miesto a dobrým ľuďom sa stávajú dobré veci.
Ženy sa veľmi často k udalostiam vracajú, opisujú celý dej dopodrobna, akoby ho prežívali znova „tu a teraz“, aj keď mohli rodiť pred 20 rokmi.
Zdravotníci by mali prijať, že ich pohodlie je menej dôležité ako pohodlie ženy pri pôrode. Pôrodnice, ktoré rešpektujú prirodzené potreby žien pri fyziologickom pôrode, ako je zachovanie intimity, prítomnosť blízkej osoby, voľnosť pohybu, minimalizácia zásahov, rešpektovanie prianí rodičky, majú lepšie výsledky.
Ženám veľmi uberá sily, keď zdravotníci komentujú „neuspokojivý“ priebeh alebo postup pôrodu. Keď žene niekto povie na bolesť, ktorú intenzívne cíti a ledva zvláda, že to ešte nič nie je, že to ešte len začne bolieť, koľko odvahy jej to zoberie.
Potom sú veľmi nebezpečné vety, ktoré sa vyhrážajú smrťou dieťaťa: „Ak takto slabo budete tlačiť, zabijete si dieťa“, „Takto to dieťa neporodíte“, „Tlačte, chcete vychovávať mrzáka?“. Ženy vtedy cítia strach o život svoj aj dieťaťa. To nie je motivujúce, ale je to poškodzujúce.
My by sme nemali riešiť, ako sa správať k hysterickej žene, ale mali by sme rozmýšľať, ako ju nedostať do takého stavu. A hovoriť jej v takej situácii, že si zabije dieťa, je len recept, ako jej vyvolať posttraumatickú stresovú poruchu.
Podpora fyziologického smútenia po perinatálnej strate
V súčasnosti sa starostlivosť o ženu s perinatálnou stratou sústreďuje predovšetkým na zvládnutie somatických komplikácií, súvisiacich s neúspešným tehotenstvom a minimálna pozornosť sa venuje psychickej odpovedi na stratu dieťaťa, či samotnému procesu smútenia.
Najmenej zo sledovaných špecifických intervencií využívali sestry a pôrodné asistentky informovanie o podporných skupinách, poskytovanie a uchovávanie spomienkových predmetov, organizáciu spomienkových aktivít, respektíve limitovanie počtu personálu v kontakte s pacientkami, ktoré utrpeli perinatálnu stratu.
V porovnaní so zahraničím nemáme sieť služieb (tzv. bereavement support service), ktoré by ženy a ich rodiny so skúsenosťou perinatálnej straty mohli využívať.
Je nevyhnutné sledovať ako situáciu zvláda nielen žena, ale aj jej partner, prípadne aj ostatní členovia rodiny.
Alexis poradňa a skúsenosti so ženami po potrate
Ženy po umelom potrate cítia väčšie výčitky a dostávajú sa do izolácie. Boja sa odsúdenia a niekedy sú prvým alebo druhým človekom, komu o potrate povedia.
Pojem popotratový syndróm sa používa skôr všeobecnejšie. Nepochybujem, že veľa žien sa s potratom vyrovná ľahko a už sa k nemu nevracajú. Iné to však neuzavrú takto ľahko a to, čo prežívajú, môže mať rôznu intenzitu aj prejavy. Napríklad strata úcty k sebe samej, depresie, problémy v sexuálnom živote, úzkostlivá snaha opäť otehotnieť, spánkové poruchy a mnohé ďalšie.
Najvýznamnejšia premenná je v tom, aký má ona vzťah k tomu nenarodenému dieťaťu, či je to pre ňu len zhluk buniek alebo ľudská bytosť. Tie ženy, ktoré to od začiatku berú tak, že čakajú dieťa, to potom prežívajú ťažšie.