Sociálna podpora zohráva kľúčovú úlohu v živote študentov počas akademického roka. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o rôznych formách sociálnej podpory, ktoré sú dostupné pre študentov na Slovensku, s osobitným zameraním na sociálne štipendiá a ďalšie formy štátnej sociálnej podpory.
Sociálne štipendiá
Sociálne štipendium je forma finančnej pomoci, ktorá je určená pre študentov znevýhodnených z dôvodu sociálnych pomerov. Cieľom je umožniť týmto študentom prístup k vysokoškolskému vzdelaniu bez ohľadu na ich finančnú situáciu.
Kto má nárok na sociálne štipendium?
Nárok na sociálne štipendium majú študenti, ktorí spĺňajú kritériá sociálneho znevýhodnenia. Zoznam týchto kritérií, ako aj zoznam inštitúcií, ktoré vydávajú potvrdenia o znevýhodnení, je dostupný na webovej stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaM SR). Je dôležité pozorne si prečítať kritériá sociálneho znevýhodnenia, aby si študent mohol správne vyplniť žiadosť. Po odoslaní žiadosti už nie je možné vykonávať žiadne úpravy.
Ako požiadať o sociálne štipendium?
Žiadosť o sociálne štipendium je potrebné kompletne vyplniť a doložiť všetkými potrebnými dokladmi. Neúplné žiadosti nebudú vybavené. Ak študent nedoplní žiadosť do stanoveného termínu, konanie vo veci priznania sociálneho štipendia bude zastavené.
Potrebné doklady
Medzi potrebné doklady patria:
Prečítajte si tiež: Celostný prístup k zdraviu: Kraniosakrálna terapia
- Potvrdenie o výške dôchodku: Ak bol rodičom priznaný dôchodok v roku 2026, alebo ho nepoberali celý rok 2025 a okrem dôchodku nemajú iný príjem, je potrebné predložiť posledné rozhodnutie o výške priznaného dôchodku a čestné prehlásenie s overeným podpisom, že najmenej po dobu 3 mesiacov pred posudzovaním nároku na sociálne štipendium nemajú okrem dôchodku iné príjmy.
- Potvrdenie o evidencii na úrade práce: Ak je rodič nezamestnaný a nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, je potrebné predložiť potvrdenie z úradu práce o jeho súčasnej evidencii a potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, odkedy dokedy poberal dávku v nezamestnanosti.
- Potvrdenie o príjme manžela/manželky: Ak je študent ženatý/vydatá, je potrebné predložiť potvrdenie o príjme manžela/manželky.
- Rozsudok o rozvode a určenie výšky výživného: V prípade rozvedených rodičov je potrebné predložiť rozsudok o rozvode a určenie výšky výživného. Ak na plnoletého študenta nebola výška výživného určená, postupuje sa v zmysle zákona o rodine č. 36/2005 Z. z.
- Potvrdenie o sociálnych dávkach: Je potrebné predložiť potvrdenie o sociálnych dávkach, ako sú hmotná núdza, príspevok za opatrovanie, náhradná starostlivosť, náhradné výživné a rodičovský príspevok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a materská dovolenka zo Sociálnej poisťovne od 1. januára minulého roka doteraz od spoločne posudzovaných osôb.
- Potvrdenie o príjme študenta: Je potrebné predložiť potvrdenie o príjme študenta a jeho nezaopatrených súrodencov nad 18 rokov (študujúcich na SŠ a dennou formou na VŠ).
- Ďalšie potvrdenia: Potvrdenie od zamestnávateľa o poskytnutej náhrade príjmu pri dočasnej práceneschopnosti a nemocenských dávkach zo Sociálnej poisťovne od 1. januára minulého roku doteraz. Potvrdenie o nemocenských dávkach zo Sociálnej poisťovne od 1. januára minulého roku doteraz. Potvrdenie o výške dôchodku (starobný, invalidný, vdovský, sirotský, výsluhový a i.) zo Sociálnej poisťovne za celý minulý kalendárny rok. Ak bol dôchodok priznaný v tomto alebo minulom roku, tak aj "Rozhodnutie o priznaní dôchodku" a aktuálnu výšku dôchodku a čestné vyhlásenie, že po dobu najmenej 3 mesiacov pred podaním žiadosti nemal iný príjem okrem: starobného, invalidného a výsluhového dôchodku. Potvrdenie o dobe evidencie (celá evidencia) z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny a dávky v nezamestnanosti (od začiatku evidencie na ÚPSVaR) spolu s potvrdením o výplate dávok nemocenského poistenia (od 1. januára minulého roku doteraz od spoločne posudzovaných osôb. Právoplatný rozsudok o rozvode a výške upravenej vyživovacej povinnosti od rodiča(ov), resp.
Povinnosti študenta
Ak študent poberajúci štipendium preruší alebo ukončí štúdium v priebehu akademického roka, je povinný túto skutočnosť neodkladne nahlásiť na oddelení sociálnych štipendií z dôvodu zastavenia vyplácania sociálneho štipendia.
Štipendijná schéma pre talentovaných domácich študentov
Okrem sociálnych štipendií existuje aj štipendijná schéma pre talentovaných domácich študentov, ktorá bude pokračovať aj od akademického roku 2025/2026. O štipendium sa môžu uchádzať:
- Aktuálni maturanti pre štipendium na I. stupni vysokoškolského štúdia.
- Aktuálne končiaci štipendisti z Plánu obnovy a odolnosti, ktorí budú pokračovať na II. stupni štúdia.
Kto sa môže uchádzať o štipendium?
O štipendium na I. stupni vysokoškolského štúdia (bakalárskeho alebo spojeného bakalárskeho a magisterského štúdia) sa môžu uchádzať talentovaní absolventi stredných škôl, ktorí budú pokračovať v štúdiu na vysokej škole na Slovensku výhradne v dennej forme štúdia. O štipendium na II. stupni vysokoškolského štúdia (magisterského/inžinierskeho štúdia alebo spojeného bakalárskeho a magisterského štúdia) sa môžu uchádzať študenti 3. ročníka I. stupňa štúdia slovenských vysokých škôl v dennej forme, ktorí boli aktívnymi poberateľmi štipendia pre talentovaných domácich študentov poskytovaného zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti (POO) alebo Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) počas troch rokov ich bakalárskeho štúdia, resp. spojeného bakalárskeho a magisterského štúdia a kontinuálne plánujú pokračovať v štúdiu aj na druhom stupni vysokoškolského štúdia na niektorej zo slovenských verejných alebo štátnych vysokých škôl.
Ako požiadať o štipendium?
Podávanie žiadostí o štipendium pre talentovaných domácich študentov pre akademický rok 2025/2026 je už spustené a potrvá do 31.7.2025, kedy sa systém uzatvorí.
Ďalšie formy štátnej sociálnej podpory
Podpora štátu rodinám sa uskutočňuje predovšetkým na základe štátnych sociálnych dávok, ktoré predstavujú súbor peňažných plnení, ktorými sa štát podieľa na zvládnutí viacerých životných situácií, najmä rodín s nezaopatrenými deťmi, ale samozrejme aj iným spôsobom - materská a rodičovská dovolenka a materské, daňový bonus. Tieto príspevky prispievajú na krytie nákladov na výživu a iné osobné potreby detí a tiež nákladov spojených s ďalšími sociálnymi udalosťami.
Prečítajte si tiež: Cvičenie a pohyb pre ľahší pôrod
Cieľom štátnej sociálnej podpory je, aby životná úroveň rodín s nezaopatrenými deťmi neklesla podstatne nižšie v porovnaní s úrovňou bezdetných rodín. Nie je zámerom dávok štátnej sociálnej podpory uspokojovať nimi základné potreby rodiny a nahrádzať ekonomickú aktivitu jej členov. Životná úroveň rodín sa má aj naďalej zabezpečovať hlavne z pracovných príjmov. Podporná funkcia dávok štátnej sociálnej podpory je vyjadrená aj ich samotným pomenovaním - sú to „príspevky“ majúce peňažnú formu. Príspevky sa financujú zo štátneho rozpočtu, a to prerozdeľovaním jeho príjmov na základe princípu solidarity. Na tvorbe prostriedkov na financovanie dávok štátnej sociálnej podpory sa podieľajú tak rodiny bezdetné, i rodiny s deťmi, osoby s vyššou, ale i nižšou príjmovou úrovňou, čo je výrazom celospoločenskej solidarity.
V súčasnosti sa nároky na všetky príspevky (dávky štátnej sociálnej podpory) uplatňujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba oprávnená na poskytnutie toho-ktorého príspevku sa obráti na príslušný úrad a nárok uplatní podaním písomnej žiadosti. Poskytovanie príspevkov nie je viazané na určitú dosiahnutú príjmovú úroveň rodiny. Zrušilo sa sledovanie výšky príjmu osôb spoločne posudzovaných, od ktorej sa potom odvodil vznik nároku na dávku. V súčasnosti existencia sociálnej udalosti (napr. narodenie dieťaťa) a splnenie ďalších právnych podmienok (medzi ktoré nepatrí určenie výšky príjmovej hranice rodiny) odôvodňujú vznik nároku oprávnenej osoby na niektorý z príspevkov.
Materská a rodičovská dovolenka
S účinnosťou od 1. júla 2003 upravuje materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku § 166 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene právo na materskú dovolenku a mužovi na rodičovskú dovolenku. Zakotvuje sa teda v súlade s európskou smernicou rodičovská dovolenka preto, aby nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy z dôvodu starostlivosti o dieťa mohol vzniknúť nielen matke, ale aj otcovi, a to súčasne.
Zamestnankyni - žene priznáva § 166 Zákonníka práce nárok na materskú dovolenku v súvislosti s pôrodom v rozsahu 28 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Mužovi už od narodenia dieťaťa patrí právo na rodičovskú dovolenku v rovnakom rozsahu z titulu starostlivosti o narodené dieťa.
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku. Táto rodičovská dovolenka sa poskytuje v nimi požadovanom rozsahu, maximálne do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na jeden mesiac.
Prečítajte si tiež: Trendy v pôrodníctve na Slovensku
Žena nastupuje na materskú dovolenku podľa § 167 Zákonníka práce spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 28 týždňov, resp. 37 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov (ak ide o ženu, ktorá porodila zároveň dve deti alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú ženu).
Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena a muž zatiaľ nastúpi do práce, podľa § 168 Zákonníka práce preruší sa týmto nástupom materská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa žene a mužovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestal preto pracovať, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa.
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov. Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
Žene a mužovi, ktorí sa prestali starať o narodené dieťa a ktorých dieťa bolo z toho dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj žene a mužovi, ktorých dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestarajú. Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov, nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má podľa § 169 Zákonníka práce aj žena a muž, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. V tomto prípade sa materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak žena a muž prevzali dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu a osamelého muža, v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa prevzatia dieťaťa a v trvaní šesť rokov odo dňa prevzatia dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, kým dieťa dosiahne šesť rokov veku.
Materské
Materské (ako nemocenská dávka) nahradilo peňažnú pomoc v materstve a je upravené v § 48 až § 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení. Je to dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje v období tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa, ale len za podmienky, že poistenkyňa bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Nárok na materské vzniká:
- odo dňa začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
- najskôr odo dňa začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a
- ak porodila skôr, odo dňa pôrodu.
Materské sa vypláca:
- uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské,
- uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak poistenkyňa porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu ako je predčasný pôrod, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
V súvislosti s poberaním materského zákon hovorí aj o „inom poistencovi“, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará. Tento poistenec pre vznik nároku na materské musí tiež splniť podmienku nemocenského poistenia najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Iná osoba ako matka dieťaťa má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Ak prevzala do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará alebo ide o osobu osamelú, ktorá sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.
Materské sa poskytuje:
- fyzickej osobe, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu (§ 49).
Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Materské sa poskytuje za dni (§ 52 zákona). Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu (§ 53 zákona). Denný vymeriavací základ (§ 55 zákona) je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok prechádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na materské (§ 54 zákona). Toto však platí, len ak nemocenské poistenie trvalo celý prechádzajúci kalendárny rok alebo ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na materské.
Pre vypočítanie výšky materského je potrebné spočítať vymeriavacie základy, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie za predchádzajúci kalendárny rok a výsledok sa vydelí počtom dní predchádzajúceho kalendárneho roka, a to po odpočítaní dní, počas ktorých sa nemocenské poistenie neplatilo, napr. pracovné voľno bez náhrady mzdy, PN a pod. Takto sa vypočíta denný vymeriavací základ a výška materského je potom na každý deň materského 55 % z tejto sumy. Pre účely materského však zároveň platia aj obmedzenia týkajúce sa maxima a minima vymeriavacieho základu.
Maximálna výška materského je v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie (§ 138). V období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie (§ 138).
Nárok na materské sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva Sociálnej poisťovne - Žiadosť o materské, potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa ako štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výživu a výchovu nezaopatreného dieťaťa, je upravený zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Rovnaké práva a povinnosti ako medzi biologickými rodičmi a deťmi vznikajú podľa § 97 Zákona o rodine aj medzi osvojiteľmi a osvojencami. Ak je viac oprávnených osôb, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich.
Oprávnenou osobou je:
- rodič nezaopatreného dieťaťa,
- osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa,
- osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
- nezaopatrené dieťa, ak nemá rodičov alebo ak rodičia zomreli.
Nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, a ak sa sústavne pripravuje na povolanie, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku. Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré:
- sa nemôže pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taká choroba a stav, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 zákona č. 461/2003 Z .z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento zdravotný stav podľa poznatkov lekárskej vedy trvá alebo má trvať dlhšie ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžaduje osobitnú starostlivosť. Príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.
Nárok na prídavok na dieťa zaniká:
- ak dieťa prestane byť nezaopatrené,
- ak zanikne nárok oprávnenej osoby.
Rodičovský príspevok
Od 1.1.2022 je rodičovský príspevok vo výške 280 EUR alebo 383,80 EUR v závislosti od toho, či rodič na dané dieťa poberal materské. Od 1.1.2023 bude vo výške 301 EUR (ak ste nepoberali materské na dané dieťa) alebo 412,60 EUR, ak ste poberali materské na dané dieťa. Rodičovský príspevok sa vypláca mesačne, približne v polovici kalendárneho mesiaca.
Príspevok pri narodení dieťaťa
Od 1.1.2022 je príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 25,88 eur. Vypláca sa mesačne, približne v polovici kalendárneho mesiaca.
Ďalšie príspevky
- Príspevok na viac súčasne narodených detí: 110,36 EUR na každé dieťa.
- Príspevok na starostlivosť o dieťa: Jeho výška sa nemení, zostáva v sume max. do 280 EUR, do 80 EUR, 41,10 EUR v závislosti na tom, kto sa o dieťa stará, či štátne, obecné, súkromné zariadenie, prípadne osoba s alebo bez živnostenského listu.
tags: #porod #v #polovici #akademickeho #roka