Príbeh Kataríny Bakovej, ktorá vymenila prácu v banke za farmárčenie, je inšpiráciou pre tých, ktorí hľadajú život v súlade s prírodou. Spolu s manželom a tromi deťmi žijú na farme neďaleko Nových Zámkov, kde chovajú zvieratá a pestujú plodiny. Tento článok sa inšpiruje ich skúsenosťami a pridáva odborné poznatky o chove kôz, od výživy až po pôrod.
Od banky na farmu: Nový životný štýl
Katarína, pôvodne daňová poradkyňa, sa počas materskej dovolenky rozhodla pre radikálnu zmenu. Spolu s manželom začali farmárčiť najskôr pre vlastnú potrebu, neskôr sa to stalo ich životným štýlom a podnikaním. Ich deti sa učia zodpovednosti a pracovitosti, trávia čas v prírode a jedia zdravé potraviny z vlastnej záhrady.
"Je úžasné vidieť naše deti, ako si v záhrade odtrhnú, čo im chutí, utrú o tričko a už aj maškrtia. A pritom poza plot naháňajú našu kravku," hovorí Katka.
Začiatky farmárčenia
Katarína nikdy neuvažovala o živote na vidieku, no nakoniec tu našla pokoj a harmóniu. S manželom si kúpili starší dom s pozemkom a postupne vybudovali malú farmu. Dnes majú dve kravy, dve kozy, sliepky, kačice, morky, kuriatka, prasiatka a býčka. Sami si vyrábajú mliečne výrobky, pestujú zeleninu a ovocie, pečú chlieb a zavárajú.
"V podstate kupujem len múku, ocot, soľ, cukor a nejaké základné veci," dodáva Katka.
Prečítajte si tiež: Celostný prístup k zdraviu: Kraniosakrálna terapia
Deti a farma
Život na farme naučil Katkine deti samostatnosti, zodpovednosti a vzájomnej pomoci. Rady pomáhajú s prácami okolo zvierat a v záhrade. Katka sa snaží deťom dopriať aj bežné radosti, ako sú sladkosti z obchodu alebo pizza, no zároveň dbá na to, aby jedli prevažne zdravé a domáce potraviny.
"Nie som zástanca, že jeme iba bio to a bio hento. Jeme všetko, ale na 90% naše," vysvetľuje Katka.
Dovolenka na farme
Pre rodinu Bakovcov je dovolenka synonymom práce na farme. V lete chytajú bronz pri okopávaní a polievaní, deti sa hrajú v bazéne a spoločne sa starajú o zvieratá.
Chov kôz: Základné informácie
Ovce a kozy boli prvé hospodárske zvieratá domestikované človekom. Chov oviec bol pôvodne rozšírený v oblasti vplyvu gréckej kultúry, na blízkom východe a v Izraeli, čo je zrejmé z historických záznamov. Rimania zaviedli chov bielovlnných oviec v západnej Európe. Tri štvrtiny svetovej populácie kôz sa v súčasnosti chová najmä v rozvojových krajinách tretieho sveta, chov oviec má tiež značný vplyv na ekonomiku Nového Zélandu a Austrálie. Ovce a kozy patria medzi prežúvavce a približne tretinu denného času trávia prežúvaním.
Rozdiely medzi kozami a ovcami
Kozy sú považované za obhrýzačov. Požierajú lístky, výhonky stromov a kríkov, obhrýzanie porastu a drevín uprednostňujú aj v prípade, že majú k dispozícii hojnosť trávy. Obhrýzanie drevín a hrubšieho porastu im umožňuje pohyblivý horný pysk, ktorým si oveľa pohodlnejšie ako ovce dokážu vyberať jednotlivé lístky alebo steblá, ktoré im chutia. Taktiež dokážu lepšie tráviť aj hrubú vlákninu z listov a kôry, ktorú ovce nedokážu využiť. Kozy majú tendenciu vyhľadávať si potravu vo väčšom priestore a tak ich kŕmenie v prirodzených podmienkach trvá až 11 hodín denne (ovciam trvá asi 8 h).
Prečítajte si tiež: Cvičenie a pohyb pre ľahší pôrod
Ovce na rozdiel od kôz patria medzi klasických spásačov porastu. Hlavnou zložkou ich potravy sú trávnaté porasty, ráno uprednostnia ďatelinu, ku koncu dňa už vyhľadávajú skôr trávu. Ovce sa nepasú počas nočných hodín, čo je pravdepodobne vrodená ochranná reakcia voči divožijúcim predátorom. Napriek tomu, že človek šľachtil ovce a kozy tisíce rokov, pôvodné formy potravinového správania sa u nich zachovali doteraz.
Kozy i ovce žijú prirodzene v malých stádach. Takýto život v stáde im umožňuje ochranu pred predátormi a lepšie podmienky a šance na prežitie. V krajinách s miernym podnebím, kde sú veľké stáda oviec držané celoročne na pastve bez ohradenia teritória (Anglicko) je možné pozorovať, že ovce v rámci stáda vytvárajú malé podskupiny, ktoré žijú mierne oddelene od iných skupiniek. Každá skupinka potom obsadzuje svoju časť svahu, na ktorej sa pasú ďalšie generácie ich potomkov, ktoré neopúšťajú dané teritórium za žiadnych okolností. Oddelenie od stáda predstavuje pre ovce a kozy mimoriadne veľký stres. V takýchto prípadoch extrémne vokalizujú (mékajú). Vzájomné individuálne súboje v stáde sú minimálne, jednotlivé zvieratá rešpektujú hierarchiu v stáde. Únikový postoj pri súbojoch ovce vyjadrujú znížením polohy hlavy, ohnutím a pokrčením krku.
Aj keď má zrak nepochybne dôležitú úlohu, veľmi dobre vyvinutý čuch má mimoriadny význam pri pasení aj pri rozoznávaní spoločníkov v stáde alebo cudzích zvierat. Ovce na pasienku zvyčajne udržiavajú určitú vzdialenosť medzi sebou navzájom. Táto vzdialenosť (úniková zóna - osobný priestor) je odlišná u jednotlivých plemien - u horských oviec je väčšia ako u oviec žijúcich na rovinách. Počas zimných mesiacov sa ovce zhlukujú dohromady, aby lepšie udržali teplo navzájom. V horúcom počasí, ak nemajú možnosť ukryť sa v tieni, radi sa zhlukujú, aby tak minimalizovali povrch tela, ktorý je vystavený priamemu slnečnému žiareniu a lepšie si udržali prirodzenú telesnú teplotu.
Gravidita trvá u oboch druhov priemerne 149 dní. Ovce a kozy v čase pôrodu opúšťajú stádo a odchádzajú rodiť mimo stáda. U oviec trvá pôrod jedného jahňaťa bez komplikácií asi 15 minút. Matka vstane asi do 1 minúty po pôrode a okamžite začne intenzívne olizovať mláďa. Kozy v prvých chvíľach po pôrode zvyčajne veľmi intenzívne olizujú svoje prvorodené kozľa, zatiaľ čo druhé - slabšie má tak šancu skôr vyhľadať cecok a napiť sa materského mlieka (kolostra). Fáza olizovania potomka, ktorá u oviec trvá asi hodinu, umožní matke podrobne spoznať svoje jahňa a rozpoznať ho kedykoľvek medzi ostatnými jahniatkami. Ak je jahniatko odobraté práve počas tejto krátkej periódy, uvoľní sa materské puto a po navrátení ho matka odmietne. Proces vybudovania materského puta je u kôz oveľa kratší a trvá len niekoľko minút. Olizovanie mokrého jahňaťa alebo kozľaťa veľmi výrazne napomáha k udržiavaniu jeho telesného tepla. Kozľatá a jahňatá sú zvyčajne dobre vyvinuté a do 15 minút po pôrode sú už schopné postaviť sa.
Krížová adopcia
Pod týmto pojmom rozumieme adopciu kozliat ovcami alebo adopciu jahniat kozami a starostlivosť o ne. Na to, aby adopcia prebehla úspešne, musí byť vykonaná čo najskôr po pôrode u kôz a určite počas prvej kritickej hodiny po pôrode u oviec. Jahňa alebo kozľa, ktoré má byť adoptované, je potrebné pred presunutím na adopciu potrieť zvyškami plodových obalov a zmiešať s vlastnými mláďatami ovce alebo kozy. Ak sa podarilo nadviazať kontakt medzi matkou a podvrhnutým mláďaťom - ak matka začala mláďa olizovať, došlo k vytvoreniu materského puta a matka prijala cudzie mláďa za svoje. Krížová adopcia a starostlivosť o mláďa iného druhu pomáha etológom zistiť, ktoré formy správania zvierat sú vrodené (mláďa ich prejavuje, aj keď je odchovávané jedincami iného druhu), a ktoré sú naučené (mláďa ich opakuje po príslušníkoch adoptívneho druhu).
Prečítajte si tiež: Trendy v pôrodníctve na Slovensku
sa začína olizovaním a pokračuje pachovým a zrakovým rozoznávaním. U kozliatok sa hlasový prejav mení do veku 4 dní, a preto matky kozy nerozoznávajú do tohto obdobia mláďatá podľa hlasu. S rastúcim vekom sa vzájomné hlasové rozpoznávanie matiek a mláďat zvyšuje. Matka volá mláďa najmä ku kŕmeniu.
Medzi kozľatami a jahňatami existuje jeden výrazný rozdiel v správaní. Zatiaľ, čo jahňatá neustále nasledujú svoju matku pri pasení a pomenúvame ich „nasledovníci“, kozliatka v určitom stupni vývoja matka ponecháva ukryté v hlbokej tráve alebo na vhodnom mieste, pokiaľ sa napasie. Koza často ponecháva kozľa ležať osamotené v tráve niekoľko hodín a pasie sa sama v okolí. V prípade, že zavetrí nebezpečenstvo, ohlási sa zvláštnym vibrujúcim hlasom. Mláďa na poplašné volanie zareaguje tzv. zamrznutím, čo je tiché, nehybné, prikrčené ležanie v tráve, ktoré komplikuje predátorovi vyhľadať ho a napadnúť. Kozľatá a jahniatka sa už od ranného veku hrajú, pričom formy hravého správania sa odlišujú v závislosti od pohlavia.
Divé ovce majú veľmi silné anti-predátorské správanie, sú opatrné, majú silnú tendenciu rýchlo sa zhlukovať do stáda a výrazne vyvinuté únikové reakcie. Avšak matka ovca je schopná aj postaviť sa menším mäsožravcom na odpor a ochrániť svoje mláďa. Barany divej kanadskej ovce pri ohrození sformujú stádo dokopy a bránia ho pred útočníkmi. Ovce veľmi dobre rozoznávajú cudzie osoby od pastierov, pastierske psy od cudzích psov a od iných potencionálnych predátorov. Alarmujúci postoj ovce, ktorá zaregistrovala nebezpečenstvo, tvorí vzpriamená hlava s natiahnutým krkom a krátke rýchle kroky. Ak nebezpečenstvo zaregistruje koza, signalizuje ho vysokým nosovým hlasom a dupnutím jednou končatinou. Ak sa priblíži predátor, kozy rozbijú stádo a unikajú jednotlivo na všetky strany. Preto je ťažšie držať stádo kôz spolu, keďže nemajú tak silne vyvinutý stádový reflex ako ovce.
Aj keď ovce a kozy patria medzi prvé domestikované druhy zvierat, spôsoby ich držania a chovu nepodľahli tak silnej intenzifikácii ako u prasiat alebo hovädzieho dobytka. Ovce a kozy sú zväčša chované voľne vonku, preto sa u nich stretávame oveľa menej s prejavmi neprirodzeného správania spôsobenými nevhodnými chovateľskými podmienkami. Na Slovensku je najčastejším problémom krívanie oviec - až u 20 % stáda.
Alchýmia trávenia kôz
Kým v predošlých častiach stačí pozorné oko, trocha zručnosti a šikovnosti, tu už je potrebná kombináciu zdravého rozumu, vedomostí a hlavne šťastia. Je potrebné stručne vysvetliť, ako funguje trávenie kôz, čoho sa určite vyvarovať, čím kŕmiť, ako kŕmiť a hlavne to, že zanedbanie prvotných príznakov, veľmi často podceňovaných, sa určite nevypláca.
Čím nakŕmiť kozu?
Kozy sú prežúvavce, ale aj bylinožravce. Základ ich stravy má preto tvoriť rastlinná potrava. Koza nie je živá kosačka, pokiaľ k tomu nie je vyslovene donútená, nebude behať s hubou pri zemi a spásať trávu až na hlinu ako ovca. Uprednostní stromy a kríky. Ak nechcem mať z pozemku mesačnú krajinu, nedávam viac ako 5-7 dospelých kôz na hektár plochy, samozrejme, v závislosti od toho, čo mi tam rastie. V prípade, že nemám možnosť pásť, musím buď kŕmiť celoročne senom, alebo chodiť kosiť. Ak zbadajú konáre, všetko ostatné je úplne nezaujímavé.
Spotreba sena na zimu je približne 4 kg na kus, ak si chcem zabezpečiť zásoby. Koza, ktorá existuje iba preto, aby mi ničila nervy, si bez problémov vystačí so senom, respektíve trávou. Ale, ak po nej vyžadujem nadštandardné služby( mlieko,kozliatka), musím ju aj adekvátne nakŕmiť. To znamená, že okrem trávy/ sena jej dávam aj jadrové krmivo (zrno). Koza dojí hubou.
Každé zviera má iné potreby, minerálne nároky a proste je tam milión kritérií, ktoré treba zohľadniť. Mám kŕmiť celým zrnom, šrotovaným, mačkaným? Všetko má svoje pre a proti. Celé zrno je je až tak dôkladne stráviteľné ako mačkané, šrotované sa môže zlepiť a práši sa. Nesmiem zabudnúť, že najlepším pomocníkom trávenia kôz sú ich sliny, tie neutralizujú. Zrno znižuje ph trávenia, preto by počas kŕmenia mali čo najviac sliniť. Nerobím im preto z jadra žiadne "polievky", maximálne mierne navlhčím. Riadim sa pri množstve, konzistenciou bobkov. Zvyšujem dávku iba po malých množstvách, pokiaľ sypú bobky, je dávka v poriadku. Ak z nich však začnú vypadávať bobky v zlepených veľkých kusoch, viac dávku nezvyšujem. Prevažnú dávku jadra u mňa tvorí jačmeň a ovos (70%), ďalšie zrná ako pšenica, kukurica, otruby, sladový kvet, slnečnica, repné rezky…… iba v minimálnom množstve ( Max 10% dávky )
Zostaviť kŕmnu dávku jadra je umenie, pri zostavovaní a dávkovaní mojej sa riadim očami, pokiaľ sypú bobky, majú peknú srsť a držia sa na stabilnej hmotnosti, som spokojná ja, aj kozy. Aj tu pripomeniem heslo NEPREKRMOVAŤ, jadrové krmivo je iba doplnok, nie základ stravy. Koza nie je prasiatko, nemá sa tak kŕmiť ani vyzerať.
Kozy milujú konáre, môžu mať k dispozícii akúkoľvek trávu, keď zbadajú konáre, tráva upadá do zabudnutia. Konáre akékoľvek, v akomkoľvek množstve, listnaté, ihličnaté. Občas sa objaví povera, že konáre spôsobujú horkosť mlieka, dokonca, že znižujú nádoj, konkrétne vŕbové. Nedalo mi to, trocha som pátrala, pretože dávala som určitú dobu, konárov neobmedzené množstvo a žiadnu zo spomínaných povier som v mlieku necítila. Nenašla som síce žiadnu štúdiu, ktorá by priamo pojednávala o téme, ale niekoľko, ktoré okrajovo pojednávali o terapeutickom účinku vŕby na množstvo somatickych buniek v mlieku a zlepšenie zdravotného stavu vemena. Jedna štúdia dokonca uvádza zlepšenie produkcie mlieka a mliečneho tuku(Bradford a kol 2015), tiež význam pre verejné zdravie prenosom salicylátu do mlieka….Myslím že to by mohlo stačiť na vyvrátenie povery že konzumácia vŕby znižuje nadoj,naopak považuje sa za veľmi vhodné a prospešné krmivo. Preto, ak mám možnosť, dostávajú konáre v neobmedzenom množstve, samozrejme okrem tuje, tisu. Kozy vďaka svojmu tráveniu, majú vyššiu odolnosť voči jedovatým rastlinám, ale zas nemajú sedem životov ako mačky. Neriskovala by som preto dávať im naozaj jedovaté rastliny ako rododendron, azalky, tuje, tisy, oleandre a podobne. Stalo sa mi síce raz, že utiekli a obžrali umelú papraď v altánku, vyzerala asi naozaj vierohodne, keďže oholili aj zelený plast zo stoniek.
Okrem jadra a konárov je skvelý doplnok stravy aj ovocie a zelenina. Ovocie síce už trocha menej, obsahuje veľa cukru, ktorý môže rozhádzať mikroflóru. Ak je ešte aj popadané zo stromu, nahnité, alebo skvasené, je riziko problémov s trávením dosť vysoké. Ovocie preto mojim nedávam, dostávajú skôr zeleninu. Mnohí sú prekvapení, keď poviem, že moje kozy milujú cibuľu. Z tejto oblasti im dávam všetku zeleninu, ktorá existuje nepohrdnú cesnakom, chrenom, cviklou, mrkvou…..Niekto kŕmi v zime aj kŕmnou repou, k tú však nemám kde skladovať, preto im namiesto toho pestujem topinambury. Myslím, že heslo "všetko s mierou" už asi ani nemusím pripomínať. K téme kŕmenia by som ešte chcela povedať, že suchým pečivom a chlebom kozy nekŕmim vôbec. Koza potrebuje určitú dávku vlákniny, ak ju nemá narúša sa jej prirodzená mikroflóra. Pečivo sa trávi dlhšie, čo ešte viac rozvracia trávenie.
Ako funguje trávenie kôz
Kozy dokážu zúžitkovať maximum z krmiva, ako to robia? Sú to prežúvavce (polygastre) a v žalúdku majú štyri komory. Tri z nich fungujú ako "predžalúdky", BACHOR, čepiec a kniha, tam sa potrava tzv predtrávi a končí v pravom žalúdku Sleze. Tieto štyri komory umožňujú kozám tráviť rastlinný materiál a získavať z neho živiny a energiu. U človeka,ktorý je monogaster sa začína trávenie žuvaním,kde potrava pokračuje do žalúdka. Pre lepšiu prehľadnosť,si to rozdeľme :
BACHOR A ČEPIEC
Kozie trávenie tiež začína žuvaním, po prehltnutí sa potrava dostáva do ČEPCA, kde podlieha mikrobiálnemu rozkladu. Čepiec funguje v tandeme s ďalšou komorou, nazývanou BACHOR a časti potravy sa počas trávenia presúvajú medzi nimi. V bachore prebieha ďalší mikrobiálny rozklad. Práve MIKROORGANIZMY, v týchto komorách odlišujú prežúvavce od iných zvierat a robí ich trávenie takým špecifickým. Toto trávenie je hlučné a vzniká pri ňom plyn, ktorý kozy vygrgávajú. Ak tento orchester, po priložení ucha na ľavú stranu brucha, nepočujem, znamená to, že koze sa zastavilo trávenie a treba to riešiť podpornými liekmi OKAMŽITE!!!!!!Tento proces im pomáha vytvárať si vlastné teplo. Prvé dve komory fungujú ako mikrobiálna fermentačná nádoba, ktorá rozkladá tvrdé rastlinné vlákna a to seno, trávu a listy. Kozy jedia veľmi rýchlo, prehĺtajú často aj 5 centimetrové kúsky, ktoré sú triedené sieťkou. Malé kúsky postupujú do bachora, tie väčšie sa vracajú naspäť do úst na dôkladné prežutie. Preto často ležia a usilovne prežúvajú, vtedy trávia to, čo si počas pasenia nazbierali. Ich dôkladné trávenie, potrebuje čas.
KNIHA A SLEZ
Z prvých dvoch komôr sa potrava dostáva do časti nazývanej KNIHA. Tá funguje ako filter, ktorý oddelí vodu od pevných častíc. Pevné častice sa posúvajú do SLEZU, je to posledné oddelenie a funguje podobne ako ľudský žalúdok. Potrava sa rozkladá kyselinami a enzýmami, odkiaľ putuje do tenkého čreva, kde sa vstrebávajú živiny. Zvyšok odchádza hrubým črevom, von z tela ako pevný odpad.
Tráviaci systém kôz, má špeciálne ochranné vlastnosti, ako je schopnosť detoxikovať určité hladiny tanínu, ktoré sa nachádzajú v listoch a krmivách.
Mikrobiálne pôsobenie slúži v tráviacom systéme kôz niekoľkým účelom:
- rozkladá tuhú potravu
- syntetizuje vitamíny B
- pomáha vytvárať teplo.
Rozklad potravy je vysvetlený vyššie. Syntéza vitamínov skupiny B, tu sa zameriam hlavne na vitamín B1 tiamín, ktorý je pre kozy podstatný, pretože jeho nedostatok spôsobuje pridružené ochorenie "polio".
Skvelá definícia od Zuzky : "Polio je nedostatok tiamínu (B1), spôsobená často rozhádzaním bachorovej flóry. Kozy získavajú tiamín stravou, alebo im ho produkujú baktérie v bachore. Ak chýba v strave, alebo ho baktérie neprodukujú z rôznych dôvodov, prejavujú sa neurologické príznaky "polia". Pritom B1, je nutný pre normálne fungovanie nervovej sústavy. Je dobré, preto myslieť na prípadný deficit tiamínu pri každom vychýlení trávenia od normálu. Pri vážnejších tráviacich ťažkostiach by som tiamín hneď podala, ako súčasť liečby."
Tráviaci systém kôz potrebuje špecifické mikróby v špecifickej rovnováhe,ak sa táto rovnováha naruší, vznikajú vážne tráviace problémy. Nato, aby udržali zdravú rovnováhu potrebujú hlavne hrubú vlákninu (konáre, kríky,hrubá burina,slama…..), ak však majú v strave priveľa obilnín, nemusia prijímať túto vlákninu, keďže sú napchaté až po okraj zrna. Pri zvýšenom obsahu škrobu a cukru, ktorý spôsobuje práve nadbytok zrna v strave, môže dochádzať k zníženiu pH v bachore (ACIDÓZA) a čo je oveľa nebezpečnejšie, k premnoženiu klostrídiových baktérií.
Termoregulácia kôz
KOZA JE SKROMNÉ ZVIERA,VYHRIEVACÍ KOTOL MÁ VO SVOJOM BRUCHU. Kozy "zapínajú" vyhrievanie pri -10°C. Je pre ne omnoho náročnejšie sa v lete ochladiť, ako v zime zohriať. Majú tvar tela,ktorý je schopný dlhodobo udržať teplo a zároveň si "prikurujú" trávením vlákniny zo sena - fermentácia vyrába teplo. Majú ľahko osvalené nohy,ktorým stačí nižšia cirkulácia krvi a nos nemajú taký dlhý kvôli tomu aby zožrali všetko načo dosiahnu cez plot,ale aby sa im prechodom cez dlhšiu nosnú dutinu ohrial vzduch, ktorý ide do pľúc. Ich svaly pri pohybe produkujú teplo. Ďalšia ochranná vrstva je srsť,tú dokáže vzpriamiť,čím vytvorí vzduchovú izoláciu. Chlpy na srsti sú obalené mastnou hmotou,ktorá je vodeodolná a vďaka nej sa voda a sneh nedostane na kožu. Preto, nemusím mať potrebu ju kúpať.
Kozy menia srsť dvakrát ročne,podľa fotoperiodizmu - to je reakcia zvierat na rôznu dĺžku dňa a noci,čiže v podstate sa na zimnú srsť pripravujú už po letnom slnovrate. Zimná srsť je dlhšia a hustejšia s tzv podsadou(vyzerá to ako chuchvalce prachu pri koži). Oproti tomu letná srsť je kratšia,viac prilieha k telu.
Ak si budem myslieť, že prepchatím kôz jadrom, im bude teplejšie, mýlim sa,jadro totiž neobsahuje dosť vlákniny,ktorá je potrebná na fermentáciu. Ich svaly produkujú teplo pri pohybe a zavreté vo vnútri sa nemajú ako prirodzene zohrievať. Voľný pohyb s možnosťou sa skryť podľa vlastného uváženia,zvyšuje odolnosť. Obliekaním spôsobuje u zdravých zvierat chaos, snažia sa ohriať časti, ktoré nemajú oblečené.