Vertikalizácia dieťaťa je zásadný míľnik v jeho psychomotorickom vývoji. Rodičia často porovnávajú pokroky svojich detí, vrátane toho, kedy začnú sedieť a chodiť. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a predčasne narodené deti môžu dosahovať tieto míľniky v inom čase. Chôdza, jeden z najvýznamnejších momentov, zvyčajne nastáva okolo jedného roka, ale ak dieťa nechodí do 18 mesiacov, rodičia sa môžu začať obávať.
Kedy je ten správny čas na chôdzu?
Deti zvyčajne začínajú chodiť okolo jedného roka, pričom samostatná chôdza sa objavuje medzi 12. a 18. mesiacom veku. Všetky vývojové fázy počas prvého roka života dieťaťa pripravujú pôdu pre samostatnú chôdzu. Niektorí rodičia sa ponáhľajú s týmto procesom tým, že podkladajú dieťa vankúšmi alebo ho násilne stavajú na nohy, pričom si neuvedomujú, že preskakujú dôležité vývojové štádiá, ktoré sú rozhodujúce pre silu svalov.
Postupnosť vývoja
Prvé tri mesiace sú kľúčové, pretože dieťa sa pokúša o vzpriamenie v polohe na brušku. Úspešné "pasenie baránkov" na brušku je silným predpokladom pre prevrátenie sa, lezenie po štyroch, sedenie, státie a chôdzu. Chôdza je geneticky naprogramovaná a pohybové schopnosti sa rozvíjajú, keď dozrieva nervový systém. Každé dieťa je individuálne, preto sa vyhýbajte núteniu, urýchľovaniu vývoja a porovnávaniu s ostatnými. Predčasné nútenie do vzpriamenej polohy môže viesť k problémom s chrbticou. Vodenie za ruku mení ťažisko dieťaťa, čo vedie k nesprávnym krokom.
Negatívne vplyvy na vývoj dieťaťa
Okrem nesprávneho vedenia, zlé držanie tela, skolióza, krivé nohy alebo slabý trup môžu mať negatívny vplyv na chôdzu, motoriku a písanie. Chodítka a hopsadlá, kedysi bežné, sa dnes neodporúčajú, pretože vyvíjajú nadmerný tlak na bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú plne vyvinuté. Používanie chodítka pred štvornožkovaním a obchádzaním nábytku môže viesť k nesprávnej tvorbe kostí bedrového kĺbu a dysplázii bedrového kĺbu. Chodítka tiež podporujú chôdzu po špičkách, čo bráni dieťaťu položiť celé chodidlo na zem. Obmedzujú pohyb do strán, čo vedie k nerovnomernému vývoju svalov a nedostatočnej podpore chrbtice.
Najlepšie rady pre chôdzu dieťaťa
Chôdza je geneticky naprogramovaná a pohybové schopnosti sa rozvíjajú s dozrievaním nervového systému. Nechajte dieťa postupovať vlastným tempom bez nútenia alebo urýchľovania. Ak má dieťa rok a snaží sa chodiť, ale potrebuje oporu, uistite sa, že bedrové kĺby sú v poriadku a nie je diagnostikovaná dysplázia. Silný svalový aparát môže viesť k predčasnému vzpriameniu. Ak sú však bedrové kĺby patologické, dodržiavajte rady lekára. Rodičia sa často obávajú vykĺbenia rúk, ale kĺby malých detí sú hypermobilné. Zriedkavo sa môže vyskytnúť "preskočenie" šľachy v lakťovom kĺbe, čo si vyžaduje repozíciu. Vyhnite sa ťahaniu dieťaťa za jednu ruku, pretože to môže spôsobiť tento stav. Pri nácviku chôdze je lepšie držať dieťa za obe ruky alebo pod ramenami. Nie všetky deti postupujú podľa učebníc a môžu si vymieňať fázy vývoja, ako je lezenie, sedenie alebo státie. Ak má dieťa hypotonické alebo neurologické problémy, je potrebná ďalšia lekárska pomoc.
Prečítajte si tiež: Prevencia štikútky u dojčiat
Obezita u detí: Viac ako len vzhľad
Obezita je stav charakterizovaný nadmerným ukladaním tuku v tele, čo vedie k zhoršeniu zdravotného stavu. Vzniká vtedy, keď energetický príjem prevyšuje energetický výdaj, čo narúša rovnováhu tela. Hypotalamus reguluje hlad a sýtosť. Detská obezita je celosvetovo rastúci problém. V roku 2016 malo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. Obezita, ktorá sa kedysi považovala za problém v krajinách s vysokými príjmami, sa teraz zvyšuje aj v prostrediach s nízkymi príjmami. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí s obezitou. Medzi rokmi 2020 a 2021 sa zvýšil počet obéznych detí a mladistvých do 18 rokov o takmer 10 % a od roku 2018 do roku 2021 o takmer 70 %. Najväčší nárast hmotnosti bol zaznamenaný u detí vo veku 11 - 15 rokov. Hoci dedičnosť zohráva úlohu, odborníci sa zhodujú, že vonkajšie faktory a životný štýl majú významný vplyv. Obezitu u dieťaťa ovplyvňuje genetická predispozícia, tehotenstvo matky a starostlivosť v ranom detstve. Nesprávna strava a nedostatok pohybu tiež prispievajú. Dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vzniku obezity v neskoršom veku. Matkám sa odporúča dojčiť aspoň do 6. mesiaca veku dieťaťa. Ak dojčenie nie je možné, matka by mala vybrať najvhodnejšiu náhradu. Až 8 % obéznych 1 - 2 ročných detí budú trpieť obezitou aj v dospelosti. Najlepšie je konzultovať s pediatrom o zavádzaní tuhej stravy. Postupne zavádzajte určité skupiny potravín, aby si dieťa zvyklo na nové chute a aby ste včas odhalili alergie. Deti si rýchlo zvyknú na sladkú chuť ovocia. Po jednom roku sa deti veľmi zaujímajú o jedlo, napodobňujú stravovacie návyky rodičov a chcú sa zapájať do jedenia. Nechajte ich objavovať rôzne chute a rešpektujte ich pocit sýtosti. Vyhnite sa prekrmovaniu a stanovte si hranice pre konzumáciu jedla. Nenahrádzajte plnohodnotné jedlá sladkosťami alebo tučnými, kalorickými jedlami. V školskom veku sa chute detí často menia. Povzbudzujte deti, aby pili čistú vodu od útleho veku. Sladené nápoje môžu viesť k odmietaniu vody. Pre malé deti je potrebný pohyb. Podporujte aktívny pohyb na výdaj energie. Na posúdenie zdravej hmotnosti u novorodencov a dojčiat používajte percentilové grafy hmotnosti a dĺžky. V neskoršom veku sa na posúdenie nadváhy alebo obezity používa index telesnej hmotnosti (BMI). Pediatri určujú nadváhu a obezitu pomocou percentilového vyjadrenia BMI v porovnaní s referenčnými normami pre vek a pohlavie. Nadváha sa diagnostikuje pri BMI nad 90. percentilom a obezita pri BMI nad 97. percentilom. Prevencia je najlepší liek na detskú obezitu. Vyvážená strava a pohyb od útleho veku podporujú zdravý životný štýl až do dospelosti. Ak máte obavy z hmotnosti dieťaťa, konzultujte to s pediatrom, ktorý posúdi, či ide o začínajúcu obezitu. Cieľom liečby je stabilizovať fyzický stav dieťaťa, nie rýchlo znížiť hmotnosť. Diétny režim by mal byť príjemný, umožňovať fyzickú aktivitu a podporovať pozitívne zmeny. Rodina zohráva zásadnú úlohu. V prípade závažnej obezity sa do procesu redukcie hmotnosti zapájajú pediatri, dietológovia, športoví tréneri a psychológovia. Školiace programy a tábory pomáhajú deťom naučiť sa správne stravovať a hýbať sa. Obezita je civilizačná choroba, ktorá postihuje stále mladších ľudí. Uvedomenie si vážnych zdravotných problémov, ktorým môžu deti v dospelosti čeliť v dôsledku obezity, je prvým krokom v boji proti detskej obezite. Základom zdravia detí je správna strava, dostatok pohybu a spánku. Ak potrebujete pomoc, poraďte sa so svojím pediatrom.
Vývoj v troch mesiacoch
Tento mesiac je kľúčový pre vývoj dieťaťa. Dieťa by malo byť schopné udržať telo v osi, pričom hlava, trup a nohy sú v jednej línii. Do troch mesiacov má dieťa tendenciu držať hlavu v úklone, ramená sú naklonené a brucho je vychýlené na stranu, kam dieťa otočí tvár. Ďalším kľúčovým bodom je schopnosť dieťaťa zdvihnúť nohy do 90 stupňov vo všetkých kĺboch dolných končatín. V polohe na chrbte sa trojmesačné dieťa hrá s rukami, pozerá sa na ne a dáva si ich do úst. Od tejto doby bude chcieť všetko, čo príde do jeho rúk, ochutnať, aby jazykom spoznal kvalitu predmetu, rovnako ako hmatom - ručičkami. Ruky by mali byť už po väčšinu dňa otvorené. Ak sa snaží hračku či váš prst uchopiť, dotkne sa predmetu najprv dlaňou z malíčkovej strany a potom hračku zabalí do celej dlane. V ľahu na brušku by sa dieťa malo dokázať opierať sa o oba lakte a predlaktia . Hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka. Telíčko je tiež mierne nesené nad podložkou a dieťa sa opiera o podložku pod pupkom.
Ako hodnotiť kvalitu vzpriamenia
Telo bude nesené nad podložkou tak, že dieťa dokáže zapojiť súčasne svaly na prednej i zadnej strane trupu a šije . Ak vykonáva napriamenie len zapojením svalov na zadnej strane trupu a šije, uvidíte vrásky naprieč chrbta pod lopatkami a v páse. Charakteristickým príkladom môže byť tzv. "chybné držanie tela" od doby, kedy dieťa stojí a chodí a naďalej aj v predškolskom a školskom veku. Ak totiž dieťa nedokáže v 3. mesiaci správne zapojiť svaly na prednej strane trupu, bude mať tendenciu preťažovať svaly na zadnej strane trupu, čo vedie k zlému držaniu tela.
Vývoj v štvrtom mesiaci
V ľahu na chrbte siaha dieťa po hračke. Ak podáte hračku sprava, dieťa na ňu siahne pravou ručičkou a opačne, ak podávate hračku zľava, dieťa ju uchopí ľavou ručičkou. Ak ponúknete hračku sprava a budete ju pozvoľna posúvať vľavo, dieťa sleduje hračku pravou ručičkou do stredu a ďalej siaha na hračku ľavou ručičkou. Až po dovŕšení veku piatich mesiacov bude vaše dieťa schopné siahať na hračku rovnakou ručičkou aj cez stredovú čiaru. Úchop, rovnako tak, ako ostatné pohyby, je závislý na stabilite polohy dieťaťa. Ak teda dieťa v 3. mesiaci nedokáže udržať stabilitu polohy, nemôže sa plne sústrediť na úchop hračky.
Zvýšený záujem o hračky
Záujem o hračku dieťaťa silnie, čo dieťa vedie k ďalšiemu pokroku. V ľahu na chrbte, ak ponúknete hračku v strednej rovine, tj. presne nad tvárou dieťaťa, nebude sa môcť rozhodnúť, akú ručičkou na hračku siahne. Toto sa bude prejavovať tzv. "motorickým nepokojom", kedy dieťa bude triasť ručičkami, kopať nožičkami, popr. sa zakláňať, otvárať ústočká, akoby celým telom chcelo hračku uchopiť. V tomto období sa bude vaše dieťa snažiť pretočiť na bok. Pokiaľ bude mať dostatočne silné brušné svaly a jeho koordinácia prednej a zadnej strany trupu bude dobrá, dokáže sa pretočiť za ponúkanou hračkou na bok.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čo by malo dieťa dokázať v ľahu na brušku?
V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci k veľkému pokroku. Dieťa sa dokáže oprieť o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie, pričom druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Jedným z hlavných meradiel je, ak dieťa vo veku piatich mesiacov dokáže zdvihnúť svoju pažu nad horizontálu. V tej chvíli je jasné, že jeho vývoj bude postupovať tak, že po čase bude stáť a chodiť. Toto je jedným z ukazovateľov, ktoré sa hodnotia u detí napr. s detskou mozgovou obrnou.
Pohybový vývoj dieťaťa
Hovorí sa, že kým bábätko len leží a spí, máme čas aspoň sa najesť alebo si umyť zuby. A akonáhle sa dieťatko začne viac hýbať a neskôr chodiť či behať, už si kávu nevypijeme, prípadne sa k nej dostaneme, až keď vychladne. 😊 No samozrejme každá mama čaká, kedy prídu jednotlivé pohybové míľniky, sťahujeme tabuľky a aplikácie, aby sme vedeli, či je všetko tak, ako má byť. Čo teda treba sledovať a ako má vyzerať normálny pohybový vývin detí prezradila detská sestra PhDr.
Vývoj novorodenca
Na chrbte dokáže otáčať hlavičku a kope nôžkami. Paže a dolné končatiny sú ohnuté a dlane drží zovreté. V ľahu na brušku má zadoček vystrčený hore. Ručičky a nožičky má skrčené pod telíčkom. Bábätko je často v skrčenej polohe, akú malo v brušku mamičky. Novorodenec by mal dokázať otočiť hlavičku z jednej strany a položiť ju na druhú. Nemusí ju ale dvíhať vysoko, len natoľko, aby ju dokázalo pretočiť. Rúčky má väčšinou zovreté v päsť a palček schovaný.
Vývoj v druhom mesiaci
Dojča si už v obmedzenej miere kontroluje pohyby rúk a nôh, vie už chvíľu udržať malý predmet a na niekoľko sekúnd udrží aj hlavu nad matracom, čo znamená, že čoraz lepšie ovláda krk. Keď rodič alebo niekto iný drží dojča, čiastočne už udrží hlavičku, ale to neznamená že ju netreba pridržiavať! Postupne miznú jednotlivé reflexy- úchopový a Morov, tzv. úľakový, kedy dieťatko na náhly podnet v rýchlosti rozhodí a vystrie ruky a nohy, môže začať plakať. V druhom mesiaci života sú dlane bábätka väčšinou otvorené a prsty sú ohybnejšie a dieťa si ich viacej sleduje a hrá sa s rukami. V pohode na brušku sa dieťatko opiera o lakte ( ktoré má pred telom), symfýzu, čiže spoj panvy a hornú plochu stehien. Hlavičku udrží nad podložkou, voľne ju otáča do oboch strán bez súhybu trupu, ruky sú voľné ( môžu byť ešte päste, ale nie tuhé) a nohy ležia voľne na podložke. V polohe na chrbte si chytá ručičky a začína prvý cielený úchop v stredovej línií (do 3. 4.
Vývoj vo štvrtom mesiaci
Dieťa dobre ovláda pohyby hlavy. V ľahu na chrbte ju vie dvihnúť a aj zakloniť pozrieť sa hore. Hlavičku krásne drží a otáča ju na všetky strany, čo sa týka hlavy, tak zvládne aj ten najťažší pohyb- v ľahu na chrbte ju dvihne a pritiahnutím brady k hrudi sa pozrie smerom k nôžkam. Úchop ruky opäť silnie, to znamená, že keď dieťaťu podáme prsty, tak ich chytí a udrží sa, ak ho ťaháme do sedu. Ale dieťa v tomto veku nenechávame dlho sedieť. V ľahu na brušku sa učí siahať po rôznych predmetoch, ktoré vidí. Dokáže udržať váhu hlavy a hrudníka aj jednou rukou a druhú používa, aby dočiahlo na určitú hračku. Zosilňuje tak chrbtové a šijové svaly. Dieťa by sa už malo dokázať pretočiť z chrbta na bok a postupne na bruško.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vývoj v piatom mesiaci
V ľahu na brušku dieťa dočahuje oboma rukami na hračku, ktorú vidí a hrá sa s ňou a zároveň drží zdvihnutú hlavu a hruď. Dojča dokáže v ľahu na bruško urobiť lietadielko- súčasne upaží obe ruky, nohy zanoží a hlavičku dvihne vysoko, čím sa mu prehne chrbátik. Dieťa sa aktívne otočí z ľahu na chrbte do ľahu na brušku a už sa mu podarí niekedy aj pretočiť sa naspäť na chrbátik. Už dočiahne na nôžky rúčkami a strká si ich do úst.
Vývoj v šiestom mesiaci
Dokáže sa otočiť na brucho a je opreté o vystreté horné končatiny, dlane sú rozvinuté. Väčšina detí sa dokáže sama pritiahnuť nielen do sedu, ale aj do stoja. Ak podáme dieťaťu prsty, dokáže sa pritiahnuť do stoja tým, že sa prehne a prechádza rovno z ľahu do stoja na nohách. Niektoré detičky sú tak silné, že sa naučia aj plaziť najmä za pomoci rúk.
Vývoj v siedmom mesiaci
V tomto mesiaci sa dieťa plazí po bruchu za pomoci rúk, nohy sa do pohybu nezapájajú. Dieťa sa snaží vyhupnúť na štyri, ale u každého je to individuálne a väčšinou sa rozhojdáva. Je tam prítomný šikmý sed, zatiaľ ale nezrelý. Väčšina detí na konci tohto mesiaca stojí. Keď sa vie dieťa plaziť alebo liezť na kolenách, tak sa priplazí k ohrádke a s prichytením sa o priečky sa vytiahne do vzpriameného kľaku.
Vývoj v ôsmom mesiaci
Samo sa posadí bez držania s rovnou chrbticou. Plazí sa správne, čo znamená, že používa ručičky aj nožičky. Je tu prítomný pinzetový úchop. Na konci tohto mesiaca sa môže, ale nemusí vedieť postaviť. Ak áno, tak len stojí a pevne sa drží napr. ohrádky.
Vývoj v deviatom mesiaci
Dieťatko by už malo vedieť samostatne liezť po štyroch a keď nie, tak sa len plazí po brušku. Naučí sa už dvíhať predmet jednou rukou a pritom sa druhou drží ohrádky alebo nábytku. Dokáže urobiť v stoji podrep a predklon a opäť sa vztýčiť a vzpriamiť. Ku koncu mesiaca sa už občas hrá v stoji s oboma rukami a rovnováhu udržiava tým, že sa hrudníkom alebo bokom opiera o gauč. V tomto období je potrebné dopriať dieťaťu čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
Vývoj v desiatom mesiaci
Dieťa sa šplhá po nábytku, snaží sa ho obkračovať- je to prvá chôdza vo vertikále a je veľmi dôležité, aby túto fázu nepreskočilo - to je tzv. vertikalizácia. V takýto čas rodičia a hlavne starí rodičia veľmi s obľubou chytajú detičky za ruky a snažia sa s nimi chodiť dopredu. Je to úplne zbytočné a navyše nesprávne.
Vývoj v jedenástom mesiaci
V polohe v stoji vydrží už oveľa dlhšie a zvládne sa držať aj jednou rukou a druhou sa hrať alebo sa kŕmiť. Dieťa sa pokúša o prvé krôčiky, pridržiava sa pritom zábradlia postieľky alebo ohrádky a robí úkroky do boku. Niektoré detičky môžu ale robiť prvé kroky aj bez opory. Radi napodobňujú svoje okolie. V tomto období sa dieťa púšťa postupne do priestoru- samostatná bipedálna chôdza. Ešte tu nie sú prítomné súhyby horných končatín, používa ich skôr na vyvažovanie. Osvojenie si chôdze sa môže z časového intervalu mimoriadne líšiť.
Bezpečnosť a starostlivosť o dieťa
V prvých mesiacoch života je pohyb bábätka veľmi obmedzený a vo všetkom závisí od rodičov. Svaly jeho telíčka musia ešte spevnieť a zosilnieť. Lenže, kým to nastane, musíme s ním správne zaobchádzať. Pri polohovaní bábätka musíme brať do úvahy niekoľko faktov. Súvisia so stavbou tela a silou svalov. Hneď po narodení sa ešte bábätko nedokáže samé otáčať, preto na to musíme myslieť my. Ležanie v jednej polohe mu môže spôsobiť deformácie hlavičky, nesprávna manipulácia zas môže zasiahnuť do vývoja jeho pohybového systému. Pre zdravý vývoj bábätka je najlepšie polohovanie na vodorovnom lôžku s kvalitným matracom. Na to, aby novorodenec dokázal prejsť pôrodnými cestami, nemôže mať vzájomne pevne zrastené kosti lebky. Z tohto dôvodu lekári dávajú dôraz na vhodné polohovanie hlavičky novorodenca. Odporúčajú dieťatko pravidelne otáčať, ideálne by sme ho po každom kŕmení mali uložiť na spinkanie do inej polohy. Striedať treba nielen polohy, ale aj strany, na ktoré ho ukladáme. Z hľadiska bezpečného spánku sa odporúča striedať polohovanie bábätka mierne na jednom boku, na druhom boku a na chrbátiku. To, že bábätko nemá spávať na brušku, však v žiadnom prípade neznamená, že ho na bruško nemáte dávať. Práve naopak, táto poloha je veľmi dôležitá pre správny vývoj jeho svalov krku, hrudníka, bruška aj chrbta. Počas cvičenia sa ho snažíme motivovať, aby sa čo najviac dvíhalo do polohy „pasenie koníčkov“. Pomôžeme mu v tom tak, že ho položíme na tvrdšiu podložku, ručičky mu zložíme v lakťoch a pritlačíme k telíčk. Takto sa mu ľahšie podarí vytlačiť sa hore a zodvihnúť hlavičku nad podložku. Nenechajte sa odradiť, ak to bude zo začiatku len jemné zodvihnutie a bábätko bude počas toho protestovať. Postupne môžete pridať motivovanie farebnými alebo zvukovými hračkami. Bábätko má v prvých mesiacoch života pomerne nevyvážený pomer hmotnosti hlavičky ku zvyšku tela. Svaly tela ju na začiatku nedokážu udržať vo vzpriamenej polohe. O svaloch trupu a krku môžeme povedať, že sú dostatočne silné vtedy, keď sa dieťa dokáže samo posadiť a v sede zotrvať. Dovtedy je lepšie, ak dieťa držíme vo zvislej polohe čo najmenej. Dieťatko by sme mali dvíhať tak, aby sme zbytočne nepreťažovali jeho svaly a súčasne, nedostávali dieťa do neprirodzených polôh. Nebezpečný je najmä silný záklon hlavy alebo chrbtice. Dieťa by pri dvíhaní malo mať vždy poriadne zafixovaný hrudník, krk a hlavičku v jednej rovine tak, ako keď prirodzene leží na chrbte. Nie za každou deformáciou hlavičky sa skrýva nesprávne polohovanie. K niektorým dochádza už počas vnútromaternicového vývoja, alebo počas pôrodu. No aj pri tej najväčšej snahe sa však môže stať, že neodhadnete správnu mieru polohovania dieťaťa a všimnete si, že sa tvar hlavičky zmenil nie správnym smerom. Žiadny rodič nie je dokonalý a preto sa môže stať, že pri manipulácii s dieťaťom môže robiť aj chyby. Od začiatku rodičovstva sa zaujímajte ako dieťa správne polohovať a nedávajte ho spávať na bruško. Ďalšou chybou je, že niektorí rodičia upustia od cvičenia novorodencov v polohe na brušku, pretože sa to dieťatku nepáči a plače. Pravdou je, že nie pre každé dieťa je táto poloha zo začiatku príjemná, ale je to nutné pre jeho správny vývoj. Vyhnúť by ste sa mali nesprávnemu dvíhaniu a dlhšiemu držaniu vo zvislej polohe, pokiaľ ešte dieťa nemá dostatočne spevnené svaly. Pre dieťa je najprirodzenejšia poloha v horizontálnej polohe, v ktorej si bude postupne samé precvičovať pohyby, ktoré už zvládlo. Postupne sa začne pretáčať, plaziť, stavať sa na štyri, sedieť, či chodiť. Všetky tieto vývojové míľniky majú svoj čas. Polohovacie lehátka a hojdačky pre bábätka sú užitočným pomocníkom, ak vaše dieťatko chce s vami tráviť úplne každú minútu. Pomôžu vám navariť či upratať v čase bdenia dieťaťa. Aj tu však platí, že všetko treba robiť s mierou. Inou otázkou však je jej používanie, rovnako aj používanie polohovateľných lehátok v domácnosti. Deti by v nich nemali tráviť príliš dlhú dobu, pretože obmedzuje dieťa v pohybe. V tomto čase si dostatočne neprecvičuje pohyby, ktoré už ovláda. Môže to viesť k istému oneskoreniu psychomotorického vývoja. Používajte ho preto len v čo najkratšom čase, napríklad ak potrebujete navariť alebo upratať, kým je dieťa bdelé a dbajte na to, aby polohovateľné lehátko malo spevnenú chrbtovú časť. Ak ho používate u najmenších detí, majte ho vždy v najnižšej možnej polohe a dieťa v ňom poriadne pripútajte.
Oblečenie dieťaťa v zime
Oblečte svoje dieťa do tenkých vrstiev (áno, opäť naše obľúbené vrstvenie) a po pripútaní použite prikrývku. Ak teda vyrážate von v tričku s dlhým rukávom a zimnej bunde, pridajte k oblečeniu s dlhým rukávom vášho dieťaťa sveter a k nemu bundu alebo kabát. Všetko to doplňte palčiakmi, priliehavou čiapkou a teplými topánkami alebo papučami. Že bábätko má zimného počasia dosť, poznáš podľa toho, že mu slzia oči, začne byť nervózny, alebo začne plakať. Maj teda vždy po ruke jednu vrstvu navyše, aby si v prípade potreby mohla pridať, alebo naopak ubrať.
Hra na snehu
Nepremokavá kombinéza alebo bunda a nepremokavé nohavice a topánky sú nutnosťou. Nezabudni tiež na čiapku a nepremokavé rukavice. Vždy použi svoj najlepší úsudok a pri prvom náznaku nepohodlia vezmi bábätko dovnútra.
Vnútorné prehriatie
Takže ak tebe vyhovujú dve vrstvy, dieťa potrebuje tri. Potenie, vlhké vlasy, začervenané tváre a zrýchlené dýchanie sú príznakmi prehriatia, takže pokiaľ to pozoruješ, odstráň vrstvu oblečenia.
Poranenia, nehody a úrazy u detí
Najčastejšie sa porania deti v predškolskom veku. Malé deti nepoznajú nástrahy a nebezpečenstvá, nevedia sa chrániť, ani predvídať ohrozenia a tým sa zvyšuje aj riziko vzniku vážneho poranenia. Posledné štatistiky hovoria o veľmi negatívnych číslach a to, že na Slovensku ročne zomrie kvôli úrazom priemerne viac ako 100 detí a mladistvých do 19 rokov. V tomto veku viac ako polovica úrazov detí vzniká v domácom prostredí. Najväčšie riziko hrozí deťom v kúpeľni a kuchyni.
Pády
Pri vývoji detí sú pády bežnou súčasťou, nakoľko dieťa ešte nemá stabilitu a takú istotu v pohyboch. Pri páde dieťaťa z jeho samotnej výšky (bezpečnostnej výšky) nemajú pády vo väčšine prípadov vážne následky. Upozorniť treba hlavne na nebezpečné pády, ktoré vznikajú pri nedostatočnom dohľade dospelej osoby. Sem zaraďujeme všetky pády dojčiat z častí nábytku - prebaľovací pult, rodičovská posteľ, gauč alebo aj pády väčších detí z preliezok, bicyklov, korčúľ alebo trampolíny.Po páde je dôležité dieťa dôsledne sledovať aspoň 48 hodín s budením aj počas nočného spánku v pravidelných 2-3 hodinových intervaloch do plného vedomia, tzv. aby dieťa bolo orientované časom a priestorom a odpovedalo adekvátne. Hneď po páde si na dieťati všímame, či na nás reaguje, či bolo pri vedomí, plakalo. Ďalej sa treba zamerať na prítomnosť zvracania alebo sťažovanie na bolesť hlavy. Ak by sa akýkoľvek z týchto príznakov vyskytol je potrebné ihneď vyhľadať lekársku pomoc.