Vývoj reči u detí je fascinujúci proces, ale často sprevádzaný obavami rodičov. Kedy by malo dieťa začať hovoriť? Aké znaky môžu naznačovať oneskorenie reči? Tieto otázky si často kladú rodičia, ktorí chcú mať istotu, že ich dieťa sa vyvíja správnym tempom. Schopnosť komunikovať, dohovárať sa s druhými ľuďmi prostredníctvom reči (hovorenej, posunkovej) sa u dieťaťa vyvíja postupne. Reč je zvukový prejav, ktorý slúži na komunikáciu medzi ľuďmi. Ako jediný zo živočíchov vie používať reč práve človek. Reč sa skladá zo slov a tie sa skladajú z hlások. Otázky ohľadom vývinu reči detí si často kladú rodičia a chceli by sa zorientovať, čo je pre konkrétny vek ich dieťaťa typické. Každé dieťa je individuálne, napreduje iným tempom a v rôznych oblastiach. Kým jedno má šikovnejší jazýček, druhé má obratnejšie nohy. Preto ani v prípade vývinu reči nie je vhodné deti príliš porovnávať a nechať im dostatok času. Ak vám váš rodičovský inštinkt našepkáva, že niečo nie je v poriadku, vždy sa máte možnosť obrátiť na pediatra a položiť mu pár zvedavých otázok.
Skoré Fázy Vývoja Reči
Novorodenci sa rodia s úžasnou schopnosťou vyhľadávať osoby, ku ktorým by mohli mať vzťah. Zo začiatku bábätká hlavne plačú, aby vyjadrili svoje potreby. Krikom a plačom vyjadrujú predovšetkým to, že im niečo chýba. Prvou rečou dieťaťa je v novorodeneckom období plač. Plač novorodenca má mnoho podôb, môže znamenať hlad, bolesť bruška, nebaví ho činnosť, ktorú práve robí, chce sa ponosiť, môže sa nudiť alebo vyžaduje spoločnosť mamičky či otecka. Od druhého mesiaca zároveň drobčekovia hrkútajú ako vtáčiky (aaa, eee), brblú, kvíkajú a vydávajú množstvo iných zvukov len preto, že sa im to páči. Počas 3. mesiaca si začína dieťa pohmkávať, rozpoznáva hlas rodičov a reaguje úsmevom. Okolo cca tretieho mesiaca bábätká zistia, že krikom môžu privolať svoju mamu alebo blízku osobu. Je to veľká vec, pretože si uvedomia, že krikom môžu ovplyvňovať svoje okolie. V tomto období sa objavuje prvé džavotanie - „pudové džavotanie“ - bábätká vytvárajú zvuky, ktoré sa podobajú na naše spoluhlásky (napr. k, g, b, p, m) a ich rozmanité kombinácie (napr. Tieto zvuky však nič konkrétne neoznačujú ani nevyjadrujú a bábätká si ich ešte nevedia zapamätať natoľko, aby ich cielene zopakovali. O 3 mesiace neskôr začínajú prvé hlásky tvorenie slabikami ga, ba, ma a pod.. Pár dní potom sa začínajú spájať slabiky a u dieťaťa je možné započuť opakované mamama, bababa a pod. Ešte tým, ale dieťa nemyslí konkrétnu osobu, iba sa mu tieto slabiky dobre vyslovujú a opakujú. Dieťa má radosť, keď svojim džavotom zaujme pozornosť niekoho z okolia a dožaduje sa spoločnej komunikácie čím ďalej viac. Dieťa svojim rozprávaním precvičuje svaly potrebné v neskoršej dobe k správnej akrtikulácii a výslovnosti. V tomto obodbí je z pohľadu rodičov veľmi dôležité, aby na svoje deti hovorili v pokoji, zreteľne a nie príliš nahlas. Šušlanie môže u dieťaťa neskôr spôsobiť vadu reči. Medzi šiestym a ôsmym mesiacom sa zmení podstatná vec, bábätká začínajú čoraz viac sedieť, čím sa zmení aj ich postavenie jazyka a ostatných pohyblivých orgánov úst. Bábätká si čoraz viac všímajú, ako sa hýbu ľuďom pri rozprávaní pery, a snažia sa tieto pohyby pier napodobniť a zároveň si všímajú, ako znejú slová a zvuky okolo nich, a aj tie sa snažia napodobniť. Okolo 9. mesiaca začínajú mať slová otec, mama, ham, nie a iné u dieťaťa konkrétny význam. S týmto vedomím sa deti učia poslušnosti a výchove. V období od ôsmeho mesiaca sa objavujú u dieťaťa prvé gestá. Spolu s prvými gestami sa zároveň objaví ešte jedna dôležitá vec, bábätko sa prestáva dívať iba na predmet, ktorý by chcelo, a začína striedať pohľad z predmetu na dospelého a späť, akoby zmenou pohľadu rodičovi vravelo: „Všimol si si, že chcem tamtú vec?“ Medzi rodičom, dieťatkom a vecou tak vznikne tzv. Od ôsmeho mesiaca začínajú zdravé počujúce deti čoraz viac reagovať na výzvy dospelých. Týmto výzvam rozumejú predovšetkým vtedy, keď sa udejú v situáciách, ktorú dobre poznajú - tzv. V tomto období sa naučia zareagovať v domácom prostredí na výzvy, napr.: „Ukáž, aký veľký vyrastieš“, „Kde je tik-tak?“ či zákazy „Nie!, No-no!“. Bábätká zároveň pochopia, že komunikáciou môžu dosiahnuť zmenu. Občas sa im podarí vysloviť zhluk hlások, ktoré znejú ako skutočné slová. Väčšinou však ide o náhodné a hravé napodobnenie toho, čo každý deň počujú okolo seba.
Prvé Slová a Porozumenie (12-18 Mesiacov)
V období 1 roka dieťa rozumie, čo mu dospelí hovoria a čo od neho žiadajú. Deti začínajú opakovať jednoduché slová, najčastejšie jednoslabičné alebo dvojslabičné slová (mama, baba, tata). Prvý rok sme zakončili tým, že sa u detí začínajú objavovať prvé slová. Obdobie medzi 12. až 18. mesiacom je typické tým, že sa výrazne zlepšuje porozumenie dieťaťa a dieťa používa čoraz väčšie množstvo prvých slov a gest. Tým, že deti začínajú chodiť a čoraz viac začínajú objavovať nový svet okolo seba, nastáva aj mnoho nových situácií, keď musia s rodičom komunikovať. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď porozumenie dieťaťa záviselo od toho, či situáciu dobre pozná (vete „Obujeme si topánky“ napríklad rozumelo iba vtedy, keď ste sa opakovane obúvali pri dverách), teraz už deti začínajú rozumieť slovám bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzajú. V 18. mesiacoch dieťa používa niekoľko základných slov, napríklad „mama“ alebo „tata“. Väčšina detí používa niekoľko základných slov, napríklad „mama“ alebo „tata“. Hovorte na dieťa čo najviac! Používajte vzdelávacie hry! Podporujte napodobňovanie zvukov! Podporujte sociálnu interakciu!
Ako Podporiť Rozvoj Reči v Tomto Období:
- Hovorte na dieťa čo najviac: Každodenné rozhovory a interakcie sú kľúčové.
- Používajte vzdelávacie hry: Interaktívne aktivity môžu výrazne podporiť komunikačné schopnosti dieťaťa.
- Podporujte napodobňovanie zvukov: Opakovanie zvukov pomáha dieťaťu rozvíjať rečové schopnosti.
- Podporujte sociálnu interakciu: Komunikácia s inými deťmi a dospelými je dôležitá pre rozvoj reči.
Obdobie Batoľaťa a Začiatok Kladenia Otázok
Dieťa rozumie tomu, čo mu dospelý hovorí, najprv sú to slová, neskôr celé vety, ktoré sa týkajú každodennej činnosti. Tieto slová začína pomaly opakovať. Vývin reči je vhodné u batoľaťa podporiť pomenováváním vecí, ktoré dieťa vidí okolo seba a ktoré môže chytiť. Vhodné je tiež prezeranie knižiek, v ktorých dieťa ukazuje na to, čo mu mamička hovorí (napr. psík, domček, slniečko a i.). Počas opakovania slov si dieťa osvojuje aj melódiu a intonáciu výslovnosti. Dieťa opakuje to, čo vidí, počuje, ale aj správanie ľudí okolo seba. Chlapci začínajú hovoriť neskôr ako dievčatká. Zhruba v dvoch rokoch deti začínajú napodobňovať reč rodičov a pokúšajú sa tvoriť prvé vety. Medzi 1. a 2. rokom kladú deti hlavne otázky: Čo je to?, Čo to robíš? a Čo ešte? Keď malé dieťa zistí, že každá vec, každá osoba, každá činnosť, vlastne všetko na svete má svoje „meno“ a dá sa nazvať jedným slovom, chce odteraz pre všetko, čo mu napadne a zdá sa zaujímavé, poznať meno, názov. Preto kladie neustále túto otázku. Najskôr pravdepodobne iba ukáže prstom na nejakú vec alebo osobu, ktorá je v jeho blízkosti, so spýtavým pohľadom, neskôr k tomu pridá „Toto? Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Táto otázka však v sebe obsahuje oveľa viac. Dieťa chce vedieť (okrem názvu) aj to, aký význam má vec, na ktorú sa pýta, preňho samotného. Čo môžem s touto vecou/osobou atď. Čo bude táto vec/osoba atď. Príklad: Mama a dieťa idú na návštevu. Už pred otvorením brány domu sa ozve hlasný divoký neznámy zvuk. Dieťa sa pozrie nechápavo na mamu. Po otvorení sa rozbehne niečo neznáme divé obom naproti, vyskočí na mamu a začne oňuchávať dieťa v kočíku. Už pri prvom počutí zvuku mala matka začať s upokojujúcimi vysvetleniami. Najneskôr teraz však musí povedať: „To je Terry, Jankin veľký pes“ a zobrať rúčku dcérky a položiť ju na psíkovu srsť. (Ak sa dieťa už zľaklo, môžeme ho zobrať na ruky alebo odviesť psa, aby sa dieťa najskôr upokojilo a až potom s ním nadviazalo opätovne kontakt.) Inak by si mohlo zafixovať, že všetci psi sú zlí a nepríjemní, lebo tento zážitok je preňho toho dôkaz.
Vývoj Slovnej Zásoby a Otázky "Čo je to?" a "Prečo?"
V 2 až 3 rokoch začína dieťa hovoriť v jednoduchých vetách, v ktorých používa väčšinou správne gramatické tvary. Vývoj reči zrýchľuje rozvoj aj ďalších schopností, napr. myslenia alebo motoriky. V 3 až 4 rokoch je rozširovanie slovnej zásoby spojené s otázkami "Čo je to?" "Prečo?". O sebe hovorí dieťa v 3. osobe, až neskôr začne chápať význam slova JA a začína ho používať. S rozvojom slovnej zásoby je tiež spojený nástup do škôlky. V 4 až 5 rokoch vie rozlíšiť farby, rozpráva krátke príbehy alebo rozprávky, spieva si pesničky alebo recituje básničky či riekanky.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Typická pre toto obdobie je otázka „Prečo?“. Slovná zásoba prudko rastie. Na konci tretieho roka majú preto aktívnu slovnú zásobu okolo tisíc slov.
Rozvoj slovnej zásoby podľa veku:
- Do 1 roka: Rozumie pokynom, opakuje jednoduché slová (M, B, P, A, E, I, O, U, D, T, N, J).
- Do 2 rokov: Tvorí jednoduché vety, od 2 rokov je častá otázka "Čo je to?", rozširuje svoju slovnú zásobu (K, G, H, CH, OU, AU, V, F).
- Do 3 rokov: Dieťa hovorí vo vetách, osvojuje si gramatiku, častá je otázka "Prečo?", začína verbálne komunikovať (D, T, N, L, BE, PE, ME, VO).
- 4 roky: Spresňuje sa slovná zásoba a gramatika, dieťa vie rozprávať a rozumie deju (Ď, Ť, Ň, Č, Š, Ž, C, S, Z, R).
- Do 6 rokov: Dieťa rozumie zložitému deju, má veľkú slovnú zásobu, gramaticky zvláda jednoduché súvetia (Č, Š, Ž, C, S, Z).
Ako Podporovať Rozvoj Slovnej Zásoby:
- Venovať mu dostatok času a pozornosti.
- Na otázky typu "Čo je to?", "Prečo?" neustále a čo možno najtrpezlivejšie odpovedať.
- Nechať dieťa robiť, čo práve chce a potom sai o tej činnosti porozprávať.
- Pri prechádzke spoločne s dieťaťom pomenovávať veci, čo vidíme.
- Podporovať dieťa v tvorivej činnosti.
- Dieťa pri hovorení neopravovať ani nekarhať, len opatrne opraviť.
- Obmedzovať čas strávený pri televízii alebo počítači, dieťa iba pasívne monitoruje a nie je pri reči aktívne vhodnejšie je rozprávanie sa alebo čítanie rozprávok.
Kedy Je Potrebné Spozornieť a Vyhľadať Logopéda
Všeobecne môžeme povedať, že ak je reč dieťaťa výrazne odlišná od reči jeho rovesníkov, je dobré sa s logopédom poradiť. Ak má dieťa výrazné oneskorenie v porovnaní so svojimi rovesníkmi alebo ak pretrvávajú viaceré z vyššie uvedených znakov, je vhodné konzultovať logopéda alebo pediatra. Je dobré, aby rodičia spozorneli, ak dieťa vo dvoch rokoch nepoužíva žiadnu alebo len obmedzenú slovnú zásobu, nerozumie jednoduchým pokynom v troch rokoch alebo jeho výslovnosť zostáva ťažko zrozumiteľná okolo štvrtého roku. V týchto prípadoch je vhodná konzultácia s pediatrom alebo logopédom. Oneskorený vývin reči Ak dieťa zaostáva za ostatnými rovesníkmi aj v 3 rokoch, jedná sa pravdepodobne o "oneskorený vývoj reči", ktorý môže byť spôsobený rôznymi podnetmi a je potrebné vyhľadať špecialistu - logopéda.
Fázy Oneskoreného Vývinu Reči:
- Oneskorený vývin reči prostý: Ovplyvnený génmi, dieťa rozumie reči a má rozvinutú motoriku. Logopéd odporučí rodine, ako správne dieťa motivovať k rozvoju reči.
- Oneskorený vývin reči kvôli sluchovej vade: Deti s poškodením sluchu alebo so sluchovou vadou majú problémy s vývojom reči. Dieťa by malo podstúpiť diagnostikovanie typu sluchovej vady u lekára na ORL alebo u foniatra. Potom logopéd odporučí správne civčenie pre rozvoj reči.
- Oneskorený vývin reči vyplývajúci z nedostačujúcich rozumových schopností: Deti s postihnutím intelektu majú problém so spomaleným rozvojom reči a majú problémy s výslovnosťou. Toto ochorenie si vyžaduje dlhodobú spoluprácu s logopédom.
- Oneskorený vývin reči súvisiaci s poruchou centrálnej nervovej sústavy (vývojová dyzartria): Je príznakom detskej mozgovej obrny. Dieťa nevie nastaviť svaly v rečových orgánoch tak, aby bola hláska správne vyslovená. Tieto detí majú problémy s prehĺtaním a nadmerne slinia. Ich vnímanie a chápanie hovorenej reči je ale v úplnom poriadku.
- Oneskorený vývin reči kvôli poruchám rečových orgánov: Môže nastať u detí, ktoré trpia vrodeným rázštepom podnebia alebo pery, majú narušený vývoj chrupu, majú skrátenú podjazykovou uzdičku, trpia deformáciou jazyka. Tieto deti majú dostatočnú slovnú zásobu, problém je v ich výslovnosti a artikulácii. Rečové orgány sa chirurgicky upravia a potom nastupuje dlhodobá logopedická starostlivosť.
U logopéda to prebieha podobne ako na tréningu. Logopéd sa s dieťaťom rozpráva a cez rôzne hry nacvičuje správnu výslovnosť. Rodič je prítomný a má možnosť odkukať, čo s dieťaťom nacvičovať doma. Tréning správnych rečových stereotypov spočíva v každodennej práci, cvičenie sa musí často opakovať. Logopédi sa nevenujú len výslovnosti. Rozvíjajú slovnú zásobu dieťaťa, vyjadrovanie a jazykový cit, jemnú motoriku, sluchové rozlišovanie. Keď sa náprave rečových ťažkostí začneme venovať neskoro, riskujeme napríklad, že si dieťa zafixuje zlé návyky a tie sa potom budú dať ťažko odstrániť.
Dôležitosť Sluchu pri Rozvoji Reči
Ako sme už spomenuli, začiatky hovorenej reči sú u detí s poruchou sluchu rovnaké ako u počujúcich detí, dieťa hrkúta aj džavoce. Dokonca aj dieťa, ktoré skoro nič nepočuje, vydáva okolo do siedmeho mesiaca džavotavé zvuky. Ak dieťa nemá dostatočný sluch na to, aby počulo iných alebo seba, tak džavotať postupne prestáva alebo džavoce veľmi málo. Je to preto, lebo človek je „nastavený“ na odozvu - dieťa sa učí rozprávať na základe toho, čo počuje okolo seba, a zároveň na základe toho, že počuje zvuky, ktoré samo vydáva. Z toho vyplýva, že na to, aby sa u dieťaťa s ťažkou poruchou sluchu vyvíjala reč a sluch v správnom čase a čo najviac prirodzene, malo by dieťa dostať kvalitné načúvacie prístroje už v období okolo pol roka. Na základe toho, čo dieťa počuje alebo zrakom vidí (v prípade posunkového jazyka), sa potom začnú vytvárať v mozgu tzv. jazykové prepojenia.
Faktory Ovplyvňujúce Rozvoj Reči u Detí s Poruchou Sluchu:
- veľkosti straty sluchu (čím menšia strata sluchu, tým väčšiu šancu dieťa má, že započuje reč okolo seba a následne ju začne aj opakovať)
- talentu dieťaťa a jeho schopnosti vyťažiť z napodobňovania, počúvania a odzerania čo najviac
- povahy dieťaťa (introvert, extrovert)
- pridruženého postihnutia dieťaťa - mentálne, telesné, poruchy učenia a pamäti…
- častosti komunikácie v rodine dieťaťa - rodina, v ktorej členovia počas dňa málo navzájom hovoria a väčšinu času trávia individuálne v izbe alebo pred televízorom a počítačom, nie je prostredím, ktoré by podporovalo rečový vývin dieťaťa. Ak dieťa komunikáciu (orálnu alebo posunkovú) pravidelne nevidí a nezažíva, tak sa o ňu ani nepokúša
- zhody ostatných členov rodiny na komunikačnej metóde. V niektorých rodinách sa stáva, že jeden z rodičov by rád posunkoval, ale druhý rodič alebo starí rodičia posunkovanie odmietajú. Takýto rozkol vedie k tomu, že dieťa nebude mať dostatok príležitostí naučiť sa efektívne posunky vidieť, ale ani využívať, pretože mu časť rodiny nebude rozumieť. Niekedy je veľmi náročné nájsť v rodine zhodu. V takom prípade je dôležité začať a nečakať na jednotný súhlas všetkých.
Rola Rodičov
Rodič je hlavným a najdôležitejším komunikačným partnerom dieťaťa - prostredníctvom každodennej komunikácie dieťa spoznáva jazyk a učí sa ho aktívne používať. Pri komunikácii s deťmi používajte jasný, výrazný a pomalší hovorený prejav. Slová vyslovujte správne, aby dieťa získalo správny vzor. Najviac dieťaťu pomôžete tým, keď budete klásť otvorené otázky („Čo budeme teraz robiť?“) a dávať mu dostatok priestoru odpovedať. Aktívne počúvajte a dajte najavo, že o komunikáciu s dieťaťom máte úprimný záujem. Vyvarujte sa častých chýb, napríklad „šišlaniu“ či napodobovaniu nesprávnej detskej výslovnosti. Neprerušujte dieťa, keď hovorí, a netrestajte ho, ak sa vyjadruje nesprávne. Namiesto toho trpezlivo opakujte správnu výslovnosť a oceňujte každý pokus. Veľa sa s deťmi rozprávajte, ale nielen o každodenných témach, ako je jedlo, hygiena, maximálne škôlka. Ponúkajte im ďalšie, nové témy. Dôsledne vyžadujte od detí presné pomenovania vecí a situácií. Napríklad: "Auto položím na poličku. Pri deťoch z bilingválnych rodín je dobré mať na pamäti, že sú vychovávané dvoma jazykmi, a preto je potrebné im dopriať dostatok času. Inak je možné pracovať s nimi rovnakým spôsobom ako s deťmi z jednojazyčných rodín.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Praktické Hry a Aktivity Rozvíjajúce Detskú Reč
Pre malé deti sú ideálne jednoduché riekanky, básničky a pesničky s rytmom a rýmom - pomáhajú s rozvojom slovnej zásoby, pamäti aj artikulácie. Staršie deti zapájajte do rozprávania rozprávok a príbehov, diskutujte o obrázkoch v knižkách. Počas každodenných činností ako obliekanie, kúpanie alebo nákupy komentujte svoje kroky a situáciu („teraz nasadíme zelenú čiapku“, „vezmeme mlieko do košíka“). Tým učíte dieťa jednoduché praktické slová a vnímanie súvislostí. Pravidelne svojmu dieťaťu predčítajte a nechajte ho opisovať obrázky, ktoré v knihách vidí. K obrázkom kladte otázky a povzbudzujte dieťa v opisovaní detailov. Slovné hry typu „Hádaj, čo je v krabici?“, skladanie jednoduchých puzzle so zvukovými efektmi alebo napodobňovanie zvukov zvierat sú overené hry podporujúce rozvoj reči už u malých detí.
Vhodné Hračky na Rozvoj Reči
Dobre vyberané hračky priamo ovplyvňujú rozvoj reči dieťaťa. Dbajte predovšetkým na interaktívne a edukatívne hračky podporujúce kreativitu a komunikáciu (vkladačky, puzzle so zvukom, knižky s jednoduchými príbehmi, plyšové zvieratá). Veľmi efektívne sú obrázkové kartičky, práca s jednoduchými kockami či stavebnicami. Pomôže aj detská tabuľa na kreslenie - dieťa sa snaží pomenovať, čo kreslí. Naopak nevhodnou voľbou sú najmä hračky, ktoré komunikujú pasívne namiesto dieťaťa (tablety, telefóny, hračky, ktoré len reprodukujú zvuk bez interakcie).
Najčastejšie Mýty o Rozvoji Reči
Medzi rodičmi existujú rôzne mýty, napríklad že „chlapci hovoria neskôr“ alebo „reč dieťaťa sa upraví sama“. Ignorovanie ťažkostí len zriedka vedie k ich vyriešeniu, naopak sa môžu ďalej prehlbovať. Neverte mýtom a vždy svoj problém konzultujte s odborníkom.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku