Rodičovstvo je jednou z najvýznamnejších úloh v živote človeka, ktorá prináša radosť, ale aj výzvy. Snaha o vyvážené a harmonické rodinné prostredie je cieľom mnohých rodičov. Ako však dosiahnuť, aby bol rodič pohodový a dieťa šťastné? Tento článok sa zameriava na rady a inšpirácie, ktoré môžu pomôcť rodičom pri výchove detí a zároveň im umožniť udržať si duševnú pohodu.
Inšpirácia a Impulzy pre Pohodové Rodičovstvo
Nekonečnou inšpiráciou pre rodičov sú ich deti a život s nimi. Dopyty na riešenia rôznych situácií od kamarátok alebo sledovateliek z Instagramu môžu byť impulzom pre hľadanie nových prístupov a riešení. Rodičia sa často zaoberajú otázkami ako: "Nevieš o dobrej fyzioterapeutke? Nezdá sa mi, ako chodí… Myslíš, že s ňou mám ísť k logopedičke? Nevieš poradiť, čo dávať tomu dieťaťu jesť?" Spisovanie tém, ktorými sa rodičia v tomto období zaoberajú, môže viesť k vytvoreniu samostatnej knihy alebo sprievodcu pre rodičov.
Rešpektujúce a Láskavé Rodičovstvo
Snaha byť rodičom rešpektujúcim a láskavým je základom pre budovanie zdravého vzťahu s deťmi. Hľadanie rovnováhy a robenie chýb je prirodzenou súčasťou tohto procesu. Základom je dokázať so svojimi blízkymi komunikovať, hovoriť aj o svojich zlyhaniach, vedieť si ich pripustiť a poučiť sa z nich. Práca na tom, aby rodič menej kričal alebo sa kriku úplne vyhla, je dôležitá, pretože všetkých to vyčerpáva.
Potreby Rodičov a Duševná Pohoda
To, čo zvládajú dnešní rodičia, obzvlášť mamy, je niekedy čisté šialenstvo. Preto treba stále viac hovoriť o ich potrebách a ich duševnej pohode, ktorá pod tlakom povinností môže byť veľmi krehká. Ak sa rodič cíti vyrovnane a má naplnené svoje potreby, dokáže reagovať veľmi zmysluplne, chápavo, starostlivo a nerozkýve ho ani emočná explózia dieťaťa uprostred reštaurácie.
Rodičovská Zahltenosť a Návrat do Pohody
V kapitole o rodičoch v pohode je pod dohľadom psychologičky spísané krok za krokom, čo pomáha vykročiť z rodičovskej zahltenosti a dať sa do väčšej pohody. Dôležité je, aby každá garantka bola na vlne láskavého a rešpektujúceho rodičovstva a aby v nej nemali miesto názory, ktoré robia medzi rodičmi a ich deťmi bariéry.
Prečítajte si tiež: Dopad reklamy na dieťa
Spolupráca, Spojenie a Úcta
Odmietanie rôznych vyplakávacích metód u bábätiek, trestov či nebodaj výchovných „po zadku“ pri starších deťoch je dôležité. Základom sú kontakt, blízkosť, spolupráca, spojenie a úcta.
Pomoc Opatrovateľky
Opatrovateľka môže pomôcť rodičom získať čas pre seba a pre svoje záľuby. Rozhodnutie dospieť k tomuto kroku môže byť po tom, ako sa z rodičovského projektu stane seriózna práca, ktorá si vyžaduje pravidelnú časovú investíciu. Dôležité je, aby si rodič a opatrovateľka ľudsky sadli a aby sa vzájomná dôvera budovala postupne.
Inšpirácia a Túžba Posúvať Kus Zo Seba Ďalej
Rodičovstvo sa môže stať vášňou a rodič môže pocítiť veľkú túžbu sprostredkovať a posúvať kus zo seba ďalej. Uvidíme, ako to pôjde s novým prírastkom, opäť sa budeme musieť ako rodina zreorganizovať a prispôsobiť zmenám. Ale v mojej predstave je ešte jedna kniha, ktorá bude rodičov sprevádzať druhým až šiestym rokom s dieťatkom a bude pokrývať témy ako súrodenecké vzťahy, nástup do škôlky, pripravenosť na školu, detskú psychológiu, opäť tam bude logopedická, psychomotorická aj pediatrická kapitola plná rád k chorobám v kolektívoch, určite sa vrátime aj k zúbkom.
Interaktívne Vzdelávanie Rodičov
Kniha môže obsahovať QR kódy, po ktorých načítaní sa rodičom prehrá praktické video. Napríklad, pri texte o prvej pomoci nájdu tutorial záchranárok, ktoré predvádzajú resuscitáciu alebo postup pri dusení bábätka. Pri pasáži o dojčení zas nebude chýbať video správneho prisatia. Kapitolu o zúbkoch bude sprevádzať video praktickej ukážky čistenia prvých zúbkov.
Pohodové Rodičovstvo a Návrat k Radosti
Predstava o pohodovom rodičovstve chce prinavrátiť silu, radosť, spokojnosť, pocit naplnenia a to nielen deťom, ale v prvom rade rodičom, ktorí potom vychovávajú deti. Nenaplnení rodičia sú najhorší, pretože vyžadujú od svojich detí, aby uspeli tam, kde oni zlyhali. Výchova sa zdá byť občas vyčerpávajúcou povinnosťou. Podliehame klamstvám, že deti potrebujú našu nepretržitú 12-hodinovú pozornosť. Vyplnenie voľného času krúžkami na rozvíjanie talentu a osobnosti. Rodičia sedia vyčerpaní a nezaujatí pri deťoch a hlavou sa im preháňajú stovky iných myšlienok, čo všetko nestíhajú. Nie sú v skutočnosti pri deťoch mysľou prítomní. Dôsledkom toho vidíme rodičovstvo cez pokrivenú optiku - ako niečo obmedzujúce, namáhavé, uponáhľané a nákladné.
Prečítajte si tiež: Rodičovské rady pre učenie
Inšpirácia Detí k Pomoci
Deti, ktorým rodičia venujú prehnane veľa pozornosti, nedokážu urobiť nič samy. Budú očakávať, že rodič za nich všetko nájde, urobí a vyrieši. „Prehnaná starostlivosť spôsobila, že svet je plný veľkých detí,“ tvrdí Hodgkinson. Neporiadok zo zábavy je lepší ako poriadok z nešťastia. Jednoduché úkony v domácnosti môžeme vždy robiť s úsmevom a deťmi po boku. Zmeňme im povolanie z detí na kuchárov, na ktorých sa vášnivo rady hrajú: miešajú cesto, vylizujú krém z misy, pridávajú prísady do hrnca. Prečo si pri umývaní riadu nezaspievať, alebo si to nespríjemniť humornou konverzáciou? Záhradkárčenie je dôkazom toho, že práca môže byť zábavná a zároveň kreatívna. Je to uspokojivá a liečivá forma práce nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Pohodový rodič premení na zábavnú aj činnosť, ako je odkladanie hračiek, a tým má sám jednoduchší život. Príkazy: „Koľkokrát som už povedal(a), aby si si už upratal(a) tie hračky,“ je efektívnejšie nahradiť: „Kto zvládne dať najviac hračiek do škatule? Popri tom sa dieťa naučí pomáhať a zamiluje si krásy sebestačnosti. Nájdite spôsob, aby vaše dieťa bolo užitočné. Ak si budú v prvom rade rodičia spríjemňovať prácu, ani deti ju nebudú brať ako prekliatie a trest. Každá rodičovská sťažnosť preniká do malých detských uší. Podporujte v nich myšlienku, že každá činnosť môže byť zábavná. Keď nás deti počúvajú, ako sa na niečo sťažujeme, usúdia, že je normálne sťažovať sa, a preto začnú lamentovať aj ony.
Rovnováha Medzi Zhovievavosťou a Disciplínou
Veľkou výzvou pre pohodových rodičov je nájsť rovnováhu medzi zhovievavosťou a disciplínou. Slovo nie nemá nič spoločné s krutosťou, ako sa domnievame. K rodičovstvu sa dá pristupovať zábavne, no s istou dávkou prísnosti. Hračky omrzia, pokazia sa a zostarnú, ale láska nie. „Chcem to!…. takéto materialistické napĺňanie túžob vedie len k ďalším túžbam a preto zostávame stále nespokojní. V dospelosti budú chcieť stále viac a viac peňazí, čím sa od nich stanú závislé a ako dospelí budú robiť hocičo, aby ich dosiahli. “ Deti by nemali vyrastať s myšlienkou, že ich potreby sa dajú uspokojiť rolkou peňazí a kreditnou kartou. Aj keď konzum na rodičov a deti číha na každom rohu. V duchu knihy Pohodoví rodičia, uspokojovať prehnané detské nároky znamená viac pracovať a tým pádom byť menej s deťmi. Ak má dieťa dostatok lásky, nemá problém sa prispôsobiť čomukoľvek.
Vzdanie sa Perfekcionizmu a Prijatie Pohody
Manifest pohodového rodiča znie jasne: Rodičovstvo môže byť v skutočnosti obrovskou príležitosťou žiť vo večnej pohode. Nie je dôležité, čo robíte, ale aký máte vzťah k deťom. Ako si však osvojiť stratenú krásu rodinného života? Vzdajte sa myšlienky dokonalého domova, namiesto toho privítajte pohodový domov. Autor knihy sa domnieva, že predstavu o detstve poznačil akýsi nejasný idealizmus. Predstavujeme si dokonalých rodičov, no niečo také sa nedá dosiahnuť. Najdôležitejší je však osobný prístup: matky a otcovia musia nájsť spôsob, ako sa vyhnúť izolovanosti. „Rodičovstvo nie je práca na plný úväzok. Aj rodič musí vedieť vypnúť. Otvorte dvere domu návštevám. Pošlite deti hrať sa do izby, občas ich skontrolujte, ale hlavne nechajte ich tak! Čím je rodič oddýchnutejší, tým je dieťa šťastnejšie, lebo taký rodič je spontánny, radostný, nezlostí sa a preto je lepší spoločník pre deti.“ Dnešnému uponáhľanému rodičovi sa môže zdať tento prístup neprirodzený. Z nejakého dôvodu má totiž pocit, že robí pre svoje dieťa primálo a aj to, čo robí, robí zle. Autor vidí problém v tom, že sa rodičovstvom zaoberáme priveľa, nie primálo.
Prírodné Rodičovstvo a Odmietanie Hračkárskeho Mýtu
„Keď sa dnes chcete porozprávať s kamarátom, musíte si najprv kúpiť počítač a internetové pripojenie. Kedysi ste sa mohli porozprávať zadarmo. Žijeme v drahom svete, no kúsok od nás je príroda, v ktorej nemusíte vyťahovať peňaženku, a napriek tomu vie človeka naplniť spokojnosťou. Autor vyhlasuje rebéliu proti umelej hmote v podobe hračiek: „Nemíňajte peniaze a čas na hračky, keď si ich môžete vyrobiť. Použite svoju predstavivosť. Pohodové rodičovstvo môže zachrániť prírodu. Recyklujte staré škatule, ktoré premeníte na auto, alebo starý nábytok na detskú kuchynku a staré látky na nové hračky. Naučte sa od svojich detí:žiť v súčasnosti;byť detinský a katastrofám sa smiať do tváre;kresliť, hrať hry a čarovať;objaviť, že práca a zábava môže byť to isté;mať radosť z robenia hluku;milovať voľnosť;že život bez radosti nie je život;práca a zábava môže byť to isté;tešiť sa zo života.
Podpora Kreativity a Nezávislosti Detí
Aj vy máte pocit, že si vás deti omotali okolo prsta a vlastne skáčete tak, ako oni pískajú? Aj vás zožiera hlodavý pocit, či všetko robíte tak ako treba a či z vašich detí vyrastú rozumné, sebavedomé, dobré a úspešné bytosti? A máte niekedy pocit, že vám to prerastá cez hlavu a najradšej by ste sa niekde utiahli a mali konečne svätý pokoj? Predstavte si - aj z prehnane zanieteného rodičovstva vedie cesta von. Existuje celkom jednoduché riešenie, ktoré vám urobí život s deťmi ľahší, finančne menej náročný a hlavne radostnejší. To, samozrejme, neznamená, že ich máte zanedbávať, len by ste im mali dopriať viac priestoru, aby z nich raz vyrástli sebestačné, sebavedomé a šťastné stvorenia. No ak chcete, aby sa nám to podarilo, musíte sa prestať strachovať a začať v deťoch podporovať ich prirodzenú kreativitu a nezávislosť. Popri tom si prekvapivo uvedomíte, že sa z vás stali šťastnejší a lepší rodičia. Priznajte si - aj vy občas robíte príliš veľa. Prehnane zasahujete do života svojich detí, čím im bránite, aby vyrástli a postarali sa samé o seba.
Prečítajte si tiež: Stavy bytia a výchova
Humor a Praktické Rady pre Rodičov
Tom Hodgkinson vynaliezavo a hlavne humorne aplikuje svoje mierne ľavicové teórie v praxi na tie najnepríjemnejšie oblasti výchovy detí, aké rodič pozná. Kniha „Pohodoví rodičia“ je ideálna pre všetkých, čo majú problémy s rodičovstvom a potrebujú rozumné rady a príklady z praxe. Dozviete sa, ako si užiť jedlo a stolovať na úrovni. Čo je to hračkársky mýtus. Nezdravá dávka pracovnej morálky doslova ohrozuje detstvo a nepriaznivo naň vplýva. Roky, ktoré by mali deti venovať hrám a zábavnému učeniu, sa pod autoritatívnym usmerňovaním a diktovaním cieľov ľahko zmenia na únavnú cestu plnú útrap.
Obmedzenie Komerčnej Zábavy a Stresu
Voľný čas detí nahlodáva komerčná zábava, akou sú napríklad počítačové hry. Nároční rodičia to len zhoršujú, keď svojím prístupom vyvolávajú v deťoch stres a menia detstvo na obdobie plné výziev a súťaženia. Na každý deň im rodičia plánujú nejaké aktivity: balet, džudo, tenis, klavír a iné športové a umelecké krúžky. Ak práve nerobia niečo z toho, musia počúvať počas jazdy v aute náučné nahrávky. Ambiciózne matky nútia rozbláznené desaťročné deti, aby sedeli nad domácimi úlohami celé hodiny, inak by im totiž nedala pokoj myšlienka, kde sa zamestnajú, keď vyrastú. Potom im kúpia Nintendo Wii, nezmyselný a drahý vynález, ktorý má priniesť do počítačových hier trochu fyzickej aktivity. Kam sa podela hra? Spomínam si na komiks, v ktorom boli dve deti na ihrisku a obe pozerali do svojho osobného elektronického diára. Jedno napokon povedalo druhému: „Budúci týždeň vo štvrtok mám voľný termín na hranie.
Spánok a Odpočinok Rodičov
Zrejme najväčšou skúškou vašej trpezlivosti, čo sa rodičovstva týka, je vydržať neprestajné rušenie zo spánku. Človek, ktorý bol predtým zvyknutý na deväť-desať hodín spánku denne, ako som bol napríklad ja, si môže na nový režim zvykať dosť ťažko. V spoločnosti, v ktorej sa pripisuje taký veľký význam tvrdej práci, sa spánok očividne veľmi podceňuje. Úspešní workoholici sa veľmi radi vychvaľujú, ako málo spánku potrebujú. Radšej by sme denne pili obrovské šálky kávy alebo brali tabletky na povzbudenie, ako jednoducho počúvnuť volanie prírody a na chvíľu sa natiahnuť. No v akejkoľvek spoločnosti pretrváva pravidlo, že ak sme pánmi svojho času, tak najradšej sa poriadne vystrieme a zdriemneme si. Len si spomeňte na príjemné popoludňajšie siesty na všetkých dovolenkách. Ach, ten spánok. Túžime po spánku. Je to svätá pravda, stačí si uvedomiť, aké je to strašné dlho sa poriadne nevyspať.
Spoločné Spanie s Deťmi
Kým sú deti malé, mali by byť čo najviac so svojou mamou, otcom alebo hocikým, kto je nablízku. Rodičia predsa môžu mať sex hoci aj v kúpeľni. Pohodový rodič bojuje proti rutine, oddeleným izbám a prísnym opatrovateľkám. Tieto príručky majú zabezpečiť rodičom čas na oddych a deťom pokojný spánok, no to nebol náš prípad. Tieto návyky sa akoby usilovali urobiť z nášho dieťaťa nepriateľa, ktorého treba ovládať, ignorovať, ovplyvňovať, izolovať, atď. A bolo to nesmierna drina. Taká strašná, že Victoria celý rok nerozprávala o ničom inom. Bolo to zničujúce. Noci plné kopancov do obličiek, kriku a vety: „Si na rade“ majú za následok vážny nedostatok spánku, najmä ak robíte tú chybu čo ja, že som pracoval poriadne ďaleko od domova. Nemohol som to nijako dobehnúť. Nemal som šancu na chvíľu si zdriemnuť. Bol som z toho veľmi namrzený. Veľmi, veľmi namrzený. Rozzúrený by bolo asi presnejšie. Nebezpečný. Potom sme po večeroch popíjali, aby sme si dopriali aspoň trochu radosti. Osem rokov sme mali problémy so spaním. Niekedy sa akoby každý zobudil v inej posteli, len nie v tej, do ktorej šiel spať. Budil som sa v detských postieľkach, na gauči. Počas noci sa na mojej posteli vystriedalo niekoľko detí. Ešte teraz máme občas nanič noc. No je to už neporovnateľne lepšie. Dve najstaršie deti sme vycvičili metódou pohodového rodiča, podľa ktorej rodičia jednoducho zostanú v posteli a deti sa samy oblečú, a urobia si a ani nás nezobudia. Najmenšie ešte občas skončí v našej posteli. No je to celkom zábava! Je jasné, že pre pohodového rodiča môže byť táto zásada trochu… krutá.
Radosť a Zábava v Rodinnom Živote
Západné zmýšľanie o výchove detí je obrovská tragédia, pretože zábava a radosť sa pomaly z harmonogramu dňa vytráca a nahrádzajú ich rozhovory o peniazoch a budúcnosti. Nestávajte sa otrokom svojich detí! Áno, uvedomujem si, že toto sa asi ľahšie hovorí, ako robí. No na minulej letnej dovolenke sme sa pristihli, ako ležíme v posteli do desiatej alebo jedenástej, a to sme mali so sebou tri deti vo veku tri, šesť a osem rokov. Niekedy sa dohodli, prepadli nás a začali nám robiť príšerné veci, napríklad skákať po nohách a trhať chlpy, jednoducho sme to zhrnuli do slova „terorizovanie“. Všetci sú schopní naliať si mlieko na vločky a ako som sa už chválil, Arthur zvládne urobiť aj čaj a praženicu. Deti majú celkovo v sebe zabudovaný zmysel pre sebestačnosť, ktorý my rodičia ničíme prehnanou starostlivosťou. Deti sa nestanú nezávislými vďaka vytrvalému sekírovaniu, ale práve vďaka lenivosti rodičov. Minulú nedeľu sme ja a Victoria ležali v posteli s opicou do pol desiatej. Deti sa dokážu zahrať aj samy a aj to budú robiť, ak im dáte príležitosť. Takže majte na pamäti, že vylihovanie v posteli nie je vôbec prejav nezodpovednosti. Je to presný opak - rodič sa takto neprestajne bráni zatrpknutosti a zároveň sa deti učia postarať sa samy o seba.
Šťastné Detstvo a Odmietanie Kapitalistického Nadproduktu
Ten stiesňujúci, kapitalistický pojem „budúcnosť“ sa neskutočne nadhodnocuje. Áno, treba jedným okom pozerať do budúcnosti, lebo aj naše deti budú raz dospelé, no najlepší spôsob, ako zaistiť šťastný život, je postarať sa o šťastné detstvo. Bez súťaživosti, bez výhier a ocenení, bez lákadla kapitalistického nadproduktu. Nie. Šťastné detstvo znamená, že dieťa má všetko, čo potrebuje: lásku, hudbu, hry, smiech. Nie je dôvod vzdávať sa radostného dneška, kvôli prosperite zajtrajška.
Odmietanie Hračiek a Podpora Kreativity
Nenávidím hračky. Je to absolútne zlo! V utópii pohodového rodiča by boli všetky hračky zakázané. Nijakí Batmani, Lego, autá na diaľkové ovládanie, vláčiky, Action Mani. Nič také. Inými slovami, nijaké umelohmotné kúsky pohodené po všetkých štyroch kútoch miestnosti. Nijaké kúsky, ktoré treba večer odpratať, pretože deti pri všetkej svojej radosti (právom) nemyslia na poriadok. Raz som počkal, kým neodídu všetky deti do školy a ich mama tiež niekam von. S obrovskou radosťou som naplnil tri čierne vrecia starými hračkami a nechal som ich pri smetiakoch. A najúžasnejšie na tom bolo, že si to nikto ani nevšimol. Ani jednu z tých hračiek potom nikto nikdy nehľadal. To naznačuje, že my rodičia sme možno ešte materialistickejší, ako naše deti. Hovoria, že chcú hento a tamto, no ich túžba je len dočasná. Zrejme ich väčšmi trápi naplnenie túžby, ako vlastníctvo nejakého predmetu. Rodičia sú si však vedomí, koľko potu a driny museli vynaložiť, aby tú hračku mohli kúpiť. Nesmierne ma potešilo, keď mi moja kamarátka Murphy rozprávala, ako strávila hodiny medzi regálmi obchodov, aby našla svojej dcére vianočný darček. Najprv uvažovala o stavebnici Lego, no potom si to rozmyslela, pretože sa už v duchu videla, ako kľačí na kolenách a upratuje stovky kúskov Lega. Starnutie hračiek je čosi desivé. Prečo bazár s použitými hračkami pôsobí tak smutne? Tak ich všetky zahoďte. No hlavne ich vôbec nekupujte. NIJAKÁ UMELÁ HMOTA. Problém však je, že je to neskutočne ťažké. Všetko je z umelej hmoty. Tie hračky vyzerajú tak zmysluplne, tak lacno, tak veselo, keď sa na vás dívajú z regálu v obchode. Sľubujú „hodiny zábavy“ a tvrdia, že táto hračka je tak dobre premyslená, taká jedinečná a taká prepracovaná, že prakticky vychová dieťa za vás. No skutočnosť je taká, že väčšina týchto hračiek vyžaduje nesmiernu námahu práve od rodičov.
Hry Bez Hračiek a Rozvoj Fantázie
Potrebujú vlastne deti hračky? V Knihe džunglí vidíme Mauglího, ako sa spokojne hrá s darmi prírody. Najlepšie hry sú tie, ktoré sa dajú hrať v skupinách a bez hračiek - vtedy počuť ten skutočný smiech. A všetci vieme, že malé deti, ešte neskazené reklamami a konzumom tohto sveta, si úplne vystačia s obyčajnou lopatkou alebo krhličkou. S kartónovou škatuľou si dieťa cvičí svoju fantáziu. Včera si z nej moje deti vyrobili vesmírnu raketu pre svojich plyšákov. Tieto škatule dokážu byť aj skvelým odkladacím priestorom na deti: prv ako sa Arthur naučil chodiť, ukladali sme ho do tejto škatule s drevenou lyžicou v ruke. A potom sme mohli porobiť v kuchyni, čo bolo treba. (Mimochodom, nikdy nekupujte deťom všetky tie pomôcky a zariadenia, čo propagujú v televízii. Minuli sme stovky libier na úplné hlúposti, ako napríklad ten zázrak do ktorého si sadnú a učia sa v ňom chodiť. Ak ich necháte na pokoji, nájdu si vlastné hračky a vďaka tomu si aj budú rozvíjať kreativitu, namiesto toho, aby sa spoliehali na to, že ich zabavia drahé hračky, ktoré vyrábajú chamtiví výrobcovia hračiek.
Vlastnoručne Vyrobené Hračky
VY - rodičia, si tiež môžete vyrobiť vlastné hračky. Áno, môžete. Kúpte si pílku a dláto (k hračkám z dreva sa vrátime neskôr) a vyrežte si z tohto fantastického materiálu zvaného kartón lietadlo. Zožeňte si gafo pásku. (Arthur si nedávno vyrobil z kartónu, gafo pásky a elastického obväzu katapult. Nazval ho Metač 3000). Urobte si bábiky z ponožiek a gombíkov, strašidelné masky z papierových tašiek. Je úžasné, čo všetko môžete v tejto oblasti urobiť s úplne minimálnymi alebo nijakými schopnosťami. Musíte deti privykať na takéto hračky od raného veku. Naše doma vyrobené hračky, na rozdiel od tých kúpených umelohmotných, môžeme upravovať, zlepšovať, maľovať, rozobrať a znova zložiť. A aj spáliť, ak treba. Posolstvo tohto citátu je jasné: Nemíňajte peniaze a čas na hračky, keď môžete jednoducho odtrhnúť konár zo stromu a dať ho dieťaťu. Použije svoju predstavivosť, začne sa s ním hrať, porazí s ňou príšery, zje ho, alebo z neho vyrobí bodák. Je to zjavne aj ekologická voľba: neničíte tým planétu, je to malý, zelený kúsok prírody.
Empatia a Pochopenie
Čaute,už strašne dlho premyšlam nad jednou vecou. To ako nas rodičovstvo neskutočne zmení ale ako to kazdy vnima uplne inak a nedokaze sa vcitit do toho druheho - lebo to proste neprežil a potom vlasne len odsudzujeme lebo nechapeme.Kazda zena ma inu vychodiskovu situaciu - akeho ma partnera, povahu, fyzicku, atd no a potom to dieta. Niekomu sa narodi babo ktore stale spinká, potom je v pohode,poslucha, zacne rychlo chodit a rychlo rozpravat atd. Niekomu sa narodi babo ktore prvy rok preplace, vsetko robi neskor,je s nim vela prace - uz len tu je rozdiel ze jedna zena nespala v podstate rok a druha cely rok. Jedna je frustrovana a nestastna ake je to materstvo narocne a druha nechape na co sa zeny stazuju. Aj do buducna nas to cele sformuje ako osoby a sme proste ine. Potom sa tu niekto na konovi nieco spyta a jedna dava rady a nechape ze preco by “to nemalo fungovat” ked jej to fungovalo. A myslia si o tej druhej mame ze je neschopna - lebo to proste nezazili.Vnimate to tiez tak? Ze je lahko odsudit a moralizovat ked to niekto nikdy nezazil a nedokaze to pochopit?
Protichodné Pocity o Rodičovstve
Napr. Ahojte..achjo, obcas sa citim ako schyzo…chvilu chcem dieta a chvilu sa mi to protivi. Ked chcem dieta, tak je pri tom taky pocit, ze chcem dat manzelovi dietatko, splodit nieco “nase”….obcas mam ale taku naladu, ze o dietati ani nechcem pocut, predstava, ze sa musim niekomu venovat 24h/denne, mega zodpovednost s tym, moze byt chore, moze byt milion problemov, stresov, ako su vsetky matky unavene, znicene, nevedia co sa vo svete deje, vobec detom nerozumeju, kricia na ne, rozkazuju, trestaju, biju…pytam sa, preco vlastne chcu ludia deti, resp zeny? Aby odisli z prace? Lebo im to vstepuje spolocnost od narodenia?